ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[15]

Bola jedna matka a bývala vonka z dediny a mala jedného chlapca, a chodil do školy. A tam bola krčma.

Ten chlapec išiel raz z domu bez fruštika hladný. Ohlásil sa v tej krčme a poprosil toho krčmára, žeby mu dal bez peňazí jednu žemľu a jedno vajce uvarené.

Potom už išiel do školy a dobre sa učil. Ľúbil ho aj organista, aj kňaz veľmi; bol prvý žiak. Tak ho kňaz dal učiť za kňaza, až ostal kňazom; A z kňaza potom aj biskup.

Už keď bol biskupom, išiel podľa tej krčmy na hintove, kde si bol dal to vajce uvariť.

Vošiel do tej krčmy a kočišovi dal vypiť a zajesť. Keď vyplatil za kočišovo jedenie, povedal ešte krčmárovi, že mu je on ešte voľačo dlžný. Krčmár hovorí, že nič už, že všetko vyplatil. Potom rozpovedal, že ostal dlžný, ako chodil do školy ešte, za jedno vajce a za jednu žemľu. Dobre. Krčmár potom prišiel do rozumu, rozpamätal sa.

Tak mu biskup vyložil za ten dlh desať zlatých. Ale krčmár nechcel prijať. Biskup mu dával päťdesiat zlatých. Krčmár ani to nechcel vziať ešte, lebo krčmár povedal:

„Z toho vajca by bola sliepka a tá sliepka by bola mala zas vajcia a z tých vajec zas sliepky…“

Tak nechcel prijať nič a dal ho na súd. Aj na súde tak porátali, ako krčmár rátal a narátali toho toľko, že biskupovi ani majetok dosť nebol. Aj ho odsúdili, lež biskup apeloval.^[16]

Ide domov zo súdu. Vonka z dediny robil Cigán tehlu. Vybehol proti biskupovi a pýtal si troška močky. Biskup už bol veľmi zahútaný, aj naplašený. Cigán sa ho pýtal:

„Čo sú taký zahútaný, takú obyčaj oni nikdy nemali.“

Biskup hovorí:

„Daj mi pokoj, však mi ty v tom aj tak nič nepomôžeš.“

Cigán:

„Prosím ponížene, nech mi povedia, môžbyť, že im aj pomôžem.“

Biskup sa tam hanbil s ním rozprávať a zavolal ho k sebe na večer domov. Večer mu biskup rozprával, ako sa s ním stalo. Tak mu Cigán hovorí:

„Prosím ponížene, to je ľahká vec. Nech si mňa dajú za fiškála zapísať a nech obnovia právo!“

Biskup privolil na to. Dal Cigánovi šaty ušiť pekné, aby si ich na ten čas obliekol, keď pôjde do práva. Ten čas aj prišiel, keď mali ísť na súd.

Biskup išiel sám na štvorke a Cigána-fiškála nechal doma. Tam čakali, prišla hodina desiata, a fiškála biskupovho ešte nikde nič. Už sa bál biskup, že nepríde, a páni už chceli ísť preč. Raz zaklope na dvere a prišiel dnu Cigán, taký roztrhaný, ako keď tehlu robil. Páni len oči vyvalili, ale biskup povedal:

„To je môj fiškál.“

Páni si posadali na stoličky a povedali Cigánovi:

„Kde si toľko bol?“

On im povedal tak, že mal veľmi pilnú robotu doma. Pýtali sa ho, akú. On im povedal tak, že varil hrach a že ho hneď aj sadil. A páni mu hovoria:

„Tvoj starý otec videl varený hrach sadiť!“

Cigán odpovedal tak:

„Ich starý otec to videl, aby z vareného vajca bolo kura voľakedy?“

Páni prišli do rozumu a uznali, že z uvareného vajca nemôže byť kura, a biskup vyhral právo a podržal svoj majetok, ako ho mal prv.