Zlatý fond > Diela > Výber z článkov


E-mail (povinné):

Ľudovít Štúr:
Výber z článkov

Dielo digitalizoval(i) Marián Bednár.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 182 čitateľov

TERAJŠIE ĽUDU VYUČOVANIE

1. časť

[3]

Spomenuli sme v predchádzajúcom článku nedostatky vo vyučovaní ľudu a za hlavný uznali sme ten, že ešte dosiaľ dosť hodná ľudu čiastka žiaden údel vo verejnom vyučovaní neberie i navrhli sme zaraz prostriedok k spomoženiu v tomto ohľade, a to, aby sa vláda krajinská o vec túto zaujala a ľud k posielaniu všetkých detí do školy priviedla. Krem toho spomenutého a hlavného nedostatku nachodia sa ešte aj mnohé iné, ktoré teraz vystaviť mienime, nie síce všetky, ale len daktoré, a to tie, ktoré sa, keď nie zúplna, aspoň zväčša, na tento čas napraviť môžu.

Hlavný medzi týmito je ten, že deti za veľmi krátky čas do školy chodievajú, obyčajne len dva-tri roky, i to podľa zvyku, jako sme už spomenuli, len v zime. Zaraz, jako sa jaro otvorí, jako len trochu zem oschýna a prvé poľné práce prichodia, sťahujú rodičia deti zo školy, preto už aj v mnohých obciach do obyčaja prišlo hneď v prvých jarných mesiacoch školské skúšky, držiavať, po ktorých škola v daktorých obciach ešte dva, tri týždne trvá, v iných ale docela prestáva. Na príčine, že deti za tak krátky čas do školy chodia, sú sami rodičia, obyčajne tiež v učení zanedbaní a mysliaci si, že keď oni aj málo poučení na svete obstáť môžu, ich deti tiež sa bez väčšej známosti na rovný, jako oni, spôsob zaobídu. Deti zo školy stiahnuté potrebujú sa k poľným prácam, alebo, a to najviac, k paseniu domáceho dobytka a hydu. V obojakej prípadnosti rodičia krem toho, že deti zo školy sťahujú, nemúdro a neopatrne robia, v prvej preto, že slabé, neodrastlé deti do ťažkých prác zapriahajú, čím deti vo vzraste i v rozvití telesnej sily zakrpatievajú a od malička do dajakejsi zasmušilosti padajú, v druhej pre tú príčinu, že deti čas darmo tratia. A rodičia by si dozaista s domácim statkom alebo hydom aj na inakší spôsob pomôcť mohli, napr. tak, že by v obci vždy odrastlejší a vyučenejší chlapci, ktorí už do školy chodiť prestali, siroty alebo deti ľudí, na malej živnosti alebo práve bez živnosti biediacich, sa k paseniu obecnému najali a títo miesto moc detí ľahkú túto prácu pre celú dedinu, pre celú obec vykonávali, teraz ale moc detí, každé so svojím statkom alebo hydom, na pašu chodí a škola pustá zostáva. Pripomenúť tu tiež musíme jednu okolnosť pre vyučovanie mladého pokolenia veľmi škodlivú, a to rok po roku vždy väčšmi a väčšmi rastúce delenie sa v živnosti rodín na jednom statku usadlých, lebo takto rozdeleným stranám ľudí ubýva a tak sa potom, pravda, pri nedostatku pracovníkov rodičia aj na slabé deti k namáhavým robotám utiskujú. Ťažko potom padá rodičom, keď vidia, že sa deti málo naučili a že oni sami to ľutujú, ťažko im padá, keď by im často ráz pri domácich potrebách, v napísaní počtov, záväzkov, v skladaní prosebných listov, pri domácej nábožnosti známosťou svojou jakú-takú pomoc dať mohli, ale deti už odrástli a viac sa do školy posielať nemôžu. Preto by duchovní správcovia ľudu v obciach na to dozerať mali, aby sa deti do školy posielali a zavčasu z nej nesťahovali, mali by neopatrným a nemúdrym rodičom zlé následky nevyučenia sa detí živo pred oči stavať a jako by sa aj bez detí pri svojich prácach zaobísť mohli, rady dávať a napospol i s vrchnosťami obcí na tom stáť, že by deti aspoň tie prvé a najpotrebnejšie známosti v školách sa dokonalejšie naučili a k tomu cieľu zavčasu zo škôl nesťahovali. Pri skúškach verejných mohlo by sa vždy určiť, ktoré by už deti na budúci rok zo školy vystať mohli a ktoré by ešte školu navštevovať mali.

Druhý a veľký nedostatok pri vyučovaní v našich obciach je ten, že od hlavnej dediny, obce, pobočné a postranné dedinky, kopanice, lazy dakedy tak oddialené sú, že slabé deti, najmä v zimnom sneživom čase, pri pŕškach a fujakoch do školy hlavnej obce len s veľkou núdzou prejsť alebo práve prebrodiť nemôžu, a tieto dedinky sú obyčajne po kútoch porozstrkané, na majetnosť chatrné a jako to všade na takýchto miestach býva, aj z ohľadu duchovného zanedbané. Po takýchto výstrkoch, lazoch a kopaniciach býva aj ľud najsurovejší, priečivý, dobrých rád a napomenutí nevšímavý, poverčivý, slovom duchovne veľmi opustený. Týmto je vec veľmi ťažká pomáhať a zväčša sa tu len vtedy pomôže, keď vláda krajinská i o tieto opustené a temné kúty sa zaujme a strany verejného vyučovania pospolité poriadky sa urobia. Medzitým keď by aj týmto opusteným a sem a tam po výstrkoch porozhadzovaným ľuďom pomoc aj z inej strany prišla a oni sami niečo pre svoje vzdelávanie urobiť naklonení boli, predsa by sa dosť dobrého i v týchto kútoch vyviesť dalo. Menovite obrátili by sme sa s prosbou k zemským panstvám, aby ony vo väčších postranných dedinách a v ľudnatejších kopaniciach zem k stavaniu príbytku školského vymerať a potrebné k tomu kamenie i drievä tam, kde sú hory a háje, povolili, na samých ale by už potom obyvateľoch ležalo ostatné veci vykonať a učiteľa vydržovať. K dostaveniu školy by im aj hlavné a takrečené matky-obce poprosené istotne na pomoci boli, veď i postranné dedinky v nejednom hlavné obce napomáhajú, vydržovanie ale učiteľov by im už samým na ten čas ostalo na starosti. (Na dajedných miestach sa už na kopaniciach školy takéto pozakladali, jako napr. na kopaniciach brezovských, na košariských, v Nitr. st., atď.) Pri chatrnosti majetnosti v takýchto postranných dedinách a vystrčených kopaniciach plat by, pravda, len chatrný byť mohol a najviacej len z vecí prirodzených záležal, vždy by sa ale, jako myslíme, aj takí ľudia našli, ktorí by v nádeji lepších časov aj na tomto chatrnom plate pristali. V takýchto školách ľudnatejších kopaníc vyučovať by sa potom mohli deti z okolitých lazov a kopaníc a pre veľmi odhodené kopanice a lazy by nič inšie nezostávalo, jako aby obyvatelia ich deti svoje na zimu k svojim priateľom a známym do hlavných kopaníc, kde je škola, dávali.

Sami vidíme, že nie sú tieto veci bez ťažkostí, dobrá ale vôľa, najmä keď ju predstavení obcí vzbudiť vedia, vždy mnoho dobrého dokázať môže.

2. časť

[4]

Ďalšie nedostatky vyučovania nášho obecného, ktorých dotknúť na ten čas sa mienime, ležia v samom zriadení cirkví našich, ktorých služobníci sú tiež učitelia cirkevní, a v nedobre sporiadanom vyučovaní i v previnení samých učiteľov. Povedali sme, že deti po našich obciach najviac cez zimu do školy chodievajú, práve ale v tomto čase koľko sa im vyučovania obyčajmi pri cirkvách našich užívanými uťahuje: práve vtedy padajú takrečené oplátky, ktoré sa pripravovať a roznášať musia a s čím sa školný učiteľ zaoberá, vtedy padajú hlavné sviatky a so sviatkami rozličné, na všeljaký spôsob menované obchody, vtedy prichádza nový rok a s novým rokom koledy, kde všade je školský učiteľ zaneprázdnený a dakde, kde sú väčšie osady, celé týždne v škole neprítomný. Čo sa vtedy so školou robí? Alebo stojí, alebo deti majú naložené kusy k naučeniu, ktoré zo dňa na deň jednému staršiemu žiakovi vyriekavajú. Koľká stadiaľto škoda na vyučovanie padá, každý ľahko rozsúdi. Vieme, čoho sú následky tie rozličné pri cirkvách zvyky, jedny ostatky starodávnych obyčajov, druhé len v neskorších časoch povstalé obrady, obe doplnky platov učiteľov cirkevných, vieme, že príčina tohoto všetkého je chudoba naša, nechceme ale na ňu, jednu z hlavných nedostatkov nášho vyučovania, bo teraz sotva sa jej čo bez krajinského do veci vstúpenia poradiť môže, zachádzať, pozorné len chceme urobiť naše obce, že služobníci cirkevní bez tých rozličných obchodov dobrým poriadkom tak, jako sa teraz platia, platiť sa môžu, obradné teda tieto obchody môžu byť pomaly zrušené a že so zrušením týmto vec obecná, t. j. vyučovanie detí v obecných školách, vyhrá a služobníci cirkevní od mnohých nepríležitostí a ťarchy sa zbavia. V obradných týchto obchodoch ako doplnkoch k platu vidíme my len nedostatok pevnej vôle, nezriadenosť obecnosti cirkevnej: prečo by sa v sboroch cirkevných alebo obecných plat určitý pre služobníkov cirkevných ustanoviť a tento potom podľa držania a majetnosti na jednotlivých údov v cirkvách rozvrhnúť nemohol: či by sa takto doplnky s riadnymi dávkami zameniť nemohli? Budú, pravda, hovoriť nejedni, že by to zle šlo; zle by asnáď šlo v niektorých miestach len do zvyku, ale so zvykom by sa ľud na tieto dávky tak, jako teraz na dávky pri koledách atď. atď., naučil a ich poriadne skladal a keď by sa našli dobrého poriadku protivníci, tí by od vrchnosti svetskej k plateniu svojich dlžností pridŕžaní boli. Rozvrhnúť tieto dávky, či z peňazí, či z prirodzených vecí záležiace, na jednotlivých, by bola vec veľmi ľahká, spočítalo by sa, čo napr. za ostatných 10 rokov tieto dávky obnášali, počet prostredný by sa vzal a potom táto suma na jednotlivých rozvrhla. Krem toho sú tieto obchody už nášmu času neprístojné a vo vzdelanejších obciach sa už všade zrušili. Na tento spôsob by aj vyučovanie ľudu veľmi moc získalo i moc iných nepríležitostí prestalo. Získalo by ale aj vyučovanie ľudu tým, keď by sa ono samo od učiteľov lepšie zriadilo, menovite keď by sa deti podľa učenia lepšie rozdelili a jednému radu detí to, čo ešte nepotrebuje, alebo čo práve nikdy potrebovať nebude, do hlavy nebilo. Keď ešte reč latinská vo verejnom našom živote všeobecnou bola, vedieť latinsky znamenalo toľko, jako patriť k vyššiemu radu ľudí, a tu i ľudí obecných po povýšení často chuť napadla a oni zato učiteľov, aby ich dietky čo len koľko-toľko z tej latinčiny naučili, unúvali a im koľko ráz za to ešte zvláštnu odmenu posľubovali a podávali. A tu sa už potom sedliacke chlapča, ktoré pluh očakával, morilo a trápilo s latinčinou, až sa mu štica kúrila a začo, prečo? Bez všetkého úžitku, len aby si márny otec trochu previesť mohol, že aj jeho syn niečo z tej vysokej štúdie, z gramatiky pochopil a že aj on z latinčiny dačo odseknúť vie, že je teda nie hocikto. Pravda, že už teraz s tratením sa latinčiny z verejného života toto upriamenie sa za ňou prestáva, v stranách ešte ale od sveta oddialenejších a kde ešte učitelia zo starého času žijú, tu i tu sa toto mozoľné vyučovanie ešte drží a inde zas miesto neho iným, pre ľud obecný nepotrebným, sa hlavy detí nabíjajú, aby to o krátky čas pozabúdali. Musia sa teda deti v školách, nakoľko to pri našej obmedzenosti byť môže, na rady rozdeliť a každý sa s tým, čo mu je potrebné a primerané, zaoberať. K tomuto, pravda, potreba dobrých a príležitých náučných kníh, ktoré nám ešte sčiastky chybia, máme medzitým nádeju, že nedostatok tento sa skoro doplní a my knihami potrebnými onedlho zaopatrení budeme. (Onedlho vyjde výborná Čítanka pre naše školy od p. Jána Kadavého, učiteľa pri škole evanjelickej v Pešti, muža neúnavne činného, na ktorú predom pozornosť obraciame a vyhotovený je tiež do tlače zemepis všeobecný pre školy od p. Ď. Horňanského, učiteľa v Šamoríne. Nato aj iné knihy pre školy nasledovať majú.) K chybám nášho vyučovania i to sa pripočítať musí, že v mnohých našich školách sa deti krem katechizmu a histórií biblických máločo viac cez rok učia a len pred skúškami sa im aj niečo z iných známostí, z histórie, zo zemepisu, z prírodopisu, takrečeno len aby pri skúške to vyhovorili, prednáša, čo by medzitým cez celý rok sa v tom cvičiť a vyučovať mali. O pilnosti našich učiteľov napospol to svedectvo vydať sa musí, že ona skutočne u nich miesto má a že mnoho ráz je vec do začudovania, jaké pokroky deti v učení za rok urobili, tým viac, keď sa pováži, že učitelia obyčajne málo prostriedkov a mnoho vykonať i na rozličné strany pilnosť svoju podeliť majú; málo u nás je učiteľov nedbalých a nesvedomitých, čo my aj tej veľkej náklonnosti národa nášho k práci a k poriadnemu vykonávaniu svojich povinností pripisujeme. Túto pilnosť spolu aj s rozsúdnosťou v učení v novšom čase na viacej miestach pozakladané učiteľské spolky, v ktorých sa rady o zlepšení vyučovania držia a rozličné primerané články čítavajú, podporujú, ktorým, aby sa vždy horliví a stáli náčelníci našli a horlivosti uspať nedali, je srdečná žiadosť každého priateľa výchovy a vyučovania. Nedbanliví učitelia nielenže o vyučovanie málo sa starajú, ale často aj deti miesto školských povinností inými prácami, ktoré najviacej k ich úžitku konané bývajú, zaneprázdňujú a tak drahý pre deti čas nemilobohu maria. Pomyslieť by mali takíto, že sú tieto krem toho krátke chvíle pre deti tie najvážnejšie pre budúci ich život, pomyslieť by mali, že veľmi mnohých od toho šťastie a spokojnosť v živote visí. Kde sa stávajú takéto a týmto podobné neriady, tam by vrchnosť cirkevná alebo obce ich docela zamedziť a učiteľov k svedomitému plneniu svojich povinností pridŕžať mala.



[3] 3; Prvýkrát uverejnené: Slovenskje národňje novini, 3. číslo, 8. august 1845

[4] 4; Prvýkrát uverejnené: Slovenskje národňje novini, 4. číslo, 12. august 1845





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.