Zlatý fond > Diela > Turcico-Tartarica crudelitas (Turecko-tatárska ukrutnosť)


E-mail (povinné):

Štefan Pilárik:
Turcico-Tartarica crudelitas (Turecko-tatárska ukrutnosť)

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 74 čitateľov

Turcico-tartarica crudelitas (Turecko-tatárska ukrutnosť)

[1]

1,[A1a] V mene Ježiša, Amen!

TURCICO-TARTARICA CRUDELITAS,

to jest:

UKRUTNOSŤ TURKOV A TATÁROV,

do ktorej 3. septembra roku 1663 skrz všemúdre dopustenie najspravodlivejšieho Boha aj s veľkým počtom pobožných kresťanov sa neočakávane dostal, mocne bol v nej zachovaný a napokon bol z nej podivuhodne vyslobodený

Štefan Pilárik, starší

vtedy farár a senior v Senici v Uhorsku, ležiacej pod zámkom Branč, tohto času ale po štvrtom veľmi smutnom vyhnanstve teraz novozriadenej cirkvi a bohoslužby v Neusalzi v Meissensku oboch národností, z väčšej časti exulantov, kazateľ a duchovný.

Na naliehavé a priateľské dožadovanie niekoľkých Bohu oddaných sŕdc znovu spísané a pripravené do tlače, všetkým pobožným kresťanským dušiam pre výstrahu, poučenie a napomenutie.

Roku 1684.

Jób, kap. 3. v. 25. [2]

Čoho som sa obával, to doľahlo na mňa a čoho som sa strachoval, to ma postihlo.

— — — — —

Budišín, tlač: Andrej Richter|[3]

2,[A1b] Leviticus 26, 33. [4]

„Ak ma nebudete poslúchať“, hovorí Pán, „tak vás rozptýlim medzi pohanov, za vami vytasím meč, takže vaša zem sa stane púšťou a vaše mestá rumoviskom.“

Izaiáš 3, 16 a nasl.

Pán hovorí: „Pretože dcéry Siona[5] sú pyšné a chodia s pozdvihnutými hlavami, s nalíčenými tvárami, vykračujú a potulujú sa a majú nádherné topánky na nohách, Pán urobí lysými hlavy dcér Siona a Pán im odoberie ich šperky i sponky, spony, retiazky, náramky, čepce, ozdoby, lemovania, šnôročky, ozdoby na leme, náušnice, prstene, spony do vlasov, sviatočné šaty, plášte, závoje, mešce, zrkadlá, goliere, čipky, halienky, a miesto príjemnej vône nastane zápach a miesto pása bude povraz a lysina miesto kučeravých vlasov a miesto širokého plášťa úzka vrecovina.“|

*

3,[A2] Vysoko a prešľachetným, vysoko a veľmi ctihodným, vysoko a veľmi učeným i vysoko a veľmi múdrym pánom, pánom N. N.

Mešťanostovi a radným pánom všetkých šiestich saských kniežacích miest[6] v markgrófstve Horná Lužica, svojim vysokonakloneným patrónom a mocným priaznivcom na všetkých stranách,

želám ja, nehodný služobník svojho Krista Pána, od Otca svetla a mocou drahého sv. Ducha, pokoj a radosť, dlhý život, stále zdravie, šťastlivé panovanie i všetko nanajvýš užitočné blaho na duši a tele, časné a večné.|

*

4 Vysoko a prešľachetní, vysoko a veľmi ctihodní atď. páni páni.

S touto „turecko-tatárskou ukrutnosťou“, ktorú som v skutočnosti pocítil, a viac ako treba, na svojich údoch a na celom tele, neprichádzam z čírej márnej samoľúbosti a ešte menej z osobnej ctižiadosti, aby sa o mne veľa rozprávalo a robili sa mi veľké poklony tu v mojom biednom a ťažkom životnom položení, alebo dokonca po mojom odchode na večnosť (na čo sa pripravujem každú hodinu), ale na neustále naliehanie a dožadovanie sa niekoľkých vysokopostavených osôb, ktoré sa veru zhrozili, keď som im o nej rozprával a ktoré už o tom načerpali nejaké vedomosti z môjho životopisu, spísaného pod titulom Currus Jehovae mirabilis. Týmto sú nesmierne a veľmi odporné — ako nábožným srdciam — všetky nehanebnosti, ktoré sa teraz stávajú obvyklými a dejú sa bez studu. Za nimi istotne príde neznesiteľný hnev boží a všelijaké tresty, ak nebude nasledovať úprimné pokánie. Niektoré už aj predchádzali, niektoré sa stávajú obvyklými. Lebo sekera sa kladie na korene divých stromov, kuša je natiahnutá[7] a mieri a sú na to zhotovené smrtiace strely a pripravené šípy. Trasie sa vo mne moje srdce a poznávam, že som zlým, keď sa dívam a rozväzujem, aký celkom nepatrný je terajší svet. Hriechy prekliatej Sodomy a Gomory,[8] hriechy nádherných miest Babylona[9] a Jeruzalema,[10] Týra[11] a Bethsaidy[12] atď. sú ako tu: strašné pohŕdanie slovom božím, sviatosťami a svätými bohoslužbami. |5,[A3] Váži sa a oceňuje hrozné modloslužobníctvo, nespravodlivosť, krvilačné tyranstvo, nenásytná lakomosť, samopaš, smilstvo a kurevníctvo, ľstivé úklady proti blížnym, lúpež, vražda, nádhera a pýcha atď. Väčšina ľudí sa nebojí hrešiť, ako keby nemali žiadnu vrchnosť ani na nebi ani na zemi a v krajine. Robia, čo sa im páči. Ach, ako málo je tých, ktorí majú vždy milého Boha pred očami a boja sa ho! Ako málo je tých, ktorí si okrem Boha vysoko vážia a ctia svoju pobožnú kresťanskú vrchnosť, rešpektujú ju, ako sa svedčí a prijímajú jej napomenutia, karhania, tresty a polepšujú sa! Ako málo je tých, pred očami ktorých sa trblietajú strašné kométy a ktorí sa obávajú, že po nich môže ešte ďalej nasledovať veľký vojnový požiar alebo nivočenie krajiny a ľudí, ako roku 1539[13] a roku 1529,[14] keď turecký krvavý pes Soliman obkľúčil mesto Viedeň v Rakúsku a pozabíjal veľa tisíc kresťanov a mladých ľudí zavliekol do najžalostnejšieho otroctva. To isté, ak nie horšie, stalo sa minulý rok[15] po veľkej kométe, ktorá sa zjavila roku 1680. To môže mať za následok úmrtia veľkých pánov, veľké zmeny vo vládach. Roku 1557[16] sa zjavila kométa, na čo nasledovala smrť Karola V., slávnej pamäti. Môžu prísť veľké suchá a povstať veľká drahota, čo sa dá pozorovať i tohto roku. Podobný suchý rok bol roku 1477, v ktorom zo sucha boli vypálené aj lesy, vyschnuté rieky a od prudkých víchric rozváľané mnohé vysoké pekné hory. Roku 1639 popri kométe-hviezde spadol z neba aj horiaci trám, na čo sa hneď vyskytol medzi ľuďmi a dobytkom hrozný mor.|

6 My sa dívame na takéto kométy ako skutoční kresťania a pokladáme ich po prvé, ako sa patrí, za neomylné znamenia blížiacich a uskutočňujúcich sa trestov na bezbožný svet, po druhé za príznak nastávajúceho súdneho dňa, po tretie za znamenia jestvujúcej milosti a láskavosti nášho Boha. Za to som považoval na prvý pohľad veľkú kométu roku 1680, ktorú mi ukázala v deň Jána evanjelistu[17] o deviatej hodine večer Bohu oddaná duša, totiž (T. T.)[18] pán Matej Göbeln, vtedy veľmi vážený starosta v Budišíne, ktorého i s celou šľachetnou a počestnou radou nech milostivo zachová najvyšší Boh v dlhotrvajúcom rozkvete, cti a hodnostiach. Kométa ma srdečne potešila a upokojila. Pritom som tiež povedal svoju mienku mnohým zbožným srdciam. Preto aj činíme správne a dobre, keď poznávame na kométach múdrosť a veľkú milosť Najvyššieho, že nás považuje za hodných toho, aby povzbudzoval naše ospalé srdcia k riadnemu pokániu, aby sme ho jediného ako nášho najmilšieho otca poslúchali a aby sme mu dôverovali ako deti.

Tak chcem aj, nakoľko je to možné mne nehodnému, varovať svojím vlastným príkladom a skúsenosťami všetky pobožné srdcia zvlášť i všeobecne, najmä však ženské pohlavie — panie a panny, ktoré sa tu majú dozvedieť, ako Turci a Tatári s takýmto pohlavím nemilosrdne vyčíňali a hrozne zaobchádzali. I dnes sa nesprávajú ináč, kam len prídu. Áno, v týchto časoch sa chceme všetci dostať do rúk a padnúť k nohám Najvyššieho, pozdvihnúť k nemu srdcia, mysle a myšlienky v skutočnej ľútosti |7,[A4] a kajúcnosti, denne, každú hodinu a bez prestania prosiť, volať, nariekať a vzdychať, kvíliť a plakať, volajúc s kresťanskou cirkvou: „Pane Bože, daj nám milostivo pokoj v našich časoch!“[19] atď., „Pán Ježiš Kristus, ty knieža pokoja!“[20] atď., „Boh povstáva, aby jeho nepriatelia boli rozprášení“ atď., „Ach, príď! Ach, príď, ty veľký spomožiteľ“ atď., „Osloboď nás od všetkého zlého“ atď., „Ach, zostaň pri nás, Pán Ježiš Kristus“[21] a tak ďalej.

Z mojej strany ja, ktorého všemúdry Boh podivuhodne viedol a ktorého Pán, Pán nebies (absit vana gloriato),[22] obdaril zo zvláštnej milosti „spiritu precum et benedictionis“,[23] duchom modlitby a požehnania, nechcem zabudnúť splácať svoje dlhy vo dne v noci vysokopožehnanému Bohu so svojím malým húfikom a so zverenými mi cirkevníkmi, práve tak všeobecne pre potrebu celého drahého kresťanstva, ako aj zvlášť pre Jeho Kniežaciu Osvietenosť v Sasku, pána pána Jána Juraja III. (Tit. Tit. Tit.), ako môjho milostivého pána a hojne štedrého otca krajiny atď. a pre celý veľmi chvályhodný saský dom. Pritom si želám z hĺbky svojho srdca, aby všetci kresťania mohli správne spoznať dobrodenia veľkého Boha, ktoré im preukázal vo svojom najmilšom Synovi a aby moji cirkevníci, zhromaždení z mnohých miest, mali na pamäti, veľmi na to mysleli a uvažovali o tom, čo dobrého ich postretlo najmä tu v Neusalzi. Tu hneď po milostivo udelenom povolení od vysokourodzeného kniežaťa a pána, pána Jána Juraja II. (Tit. Tit. Tit.), osvieteného kurfirsta v Sasku atď., teraz v Pánu pokojne a tíško odpočívajúceho, |8 slobodne vykonávať náboženské obrady nezmeneného augsburského vyznania,[24] ten istý láskavý Boh skrz mňa zriadil chudobným vyhnancom novú cirkev, novú bohoslužbu, novú duchovnú vinicu, ktorú títo môžu pestovať a zúčastňovať sa na pekných službách božích. Som si istý a nepochybujem, že tento náš Boh a najmilší Spasiteľ Ježiš Kristus, ktorý predtým z milosti ušetril naše hranice od moru, ušetrí i naďalej nás a celú krajinu, odvráti od nás nevýslovnú ukrutnosť pohanov, Turkov a Tatárov, nedopustí, aby sa dostali na naše územie, učiní, aby bolo od nás čo najďalej vzdialené nebezpečenstvo vojny, bieda hladu, mor a drahota a iné rany a tresty, stvorí mier a pokoj a dá tiež, aby sa pod zelenou ratolesťou ruty[25] zelenali, kvitli a rodili plody. A toto všetko učiní pre slávu svojho mena. Amen.

Teraz je mojou najposlušnejšou a najpokornejšou prosbou, aby vaše vysoko a prešľachetné, vysoko a veľmi ctihodné priazne ráčili chcieť milostivo a blahosklonne vziať a prijať toto jednoduché opísanie tureckej a tatárskej ukrutnosti a aby boli a zostali mojimi milostivými patrónmi a priaznivcami a po Bohu mocnými ochrancami a najláskavejšími živiteľmi pri mojom malom húfiku a malých príjmoch. Na každý pád takáto priazeň v mojej vysokej starobe je pre mňa veľmi potrebná. Po celý život budem pamätať vo svojej oddanej a najpodĺžnejšej povinnosti, ktorú mi prepožičala božia milosť, na vaše vysoko a prešľachetné priazne.

Ponížený a najposlušnejší sluha a verný prosebník u Boha, Štefan Pilárik, starší, vyhnanec, vzrastajúcej novej kresťanskej vinice v Neusalzi kňaz a duchovný.|



[1] Turcico-Tartarica crudelitas — (lat.) turecko-tatárska ukrutnosť (o vpáde Turkov do Uhorska r. 1663)

[2] Jób 3, 25 — Jób (Kniha o Jóbovi), starozákonná básnická kniha, zaoberajúca sa otázkou utrpenia u spravodlivých

[3] Andrej Richter — budišínsky kníhtlačiar

[4] Leviticus 26, 33 — Leviticus (Kniha levitov), tretia kniha Mojžišova, obsahuje zväčša zákony kmeňa Léviho

[5] dcéry Siona — izraelské ženy (Sion — časť Jeruzalema)

[6] šesť saských miest — Budišín (Bautzen), Zhorelec (Görlitz), Žitava (Zittau), Lubaň (Lauban), Kamenec (Camnitz, Kamenz), Löbau

[7] Kuša je natiahnutá… — Kniha žalmov 7, 13 — 14

[8] Sodoma a Gomora — mestá v Palestíne, ktoré boli zničené ohňom a sírou za hriechy obyvateľov (Genesis 19, 24 a nasl.)

[9] Babylon — hlavné mesto Babylónie, pri rieke Eufrat, zrúcané asýrskym kráľom Sanheribom (689 pred n. l.) a perzským kráľom Dareiom (514 pred n. l.)

[10] Jeruzalem — hlavné mesto Palestíny, zrúcané babylonským kráľom Nabuchodonozorom (586 pred n. l.) a rímskym cisárom Titom (70)

[11] Týros — fenické mesto, zrúcané Alexandrom Veľkým (332 pred n. l.)

[12] Bethsaida — mesto v Galilei

[13] roku 1539 — ide pravdepodobne o udalosti okolo r. 1539 (boje Jána Zápoľského s Habsburgovcami o trón, spojenectvo Zápoľského s Turkami, turecký vpád do Budína r. 1541)

[14] roku 1529 — Soliman II. (1495 — 1566) turecký sultán, zmocnil sa r. 1529 Budína a obliehal Viedeň

[15] minulý rok — r. 1683, obliehanie Viedne Karom Mustafom

[16] roku 1557 — Karol V. (1500 — 1558), rímsky cisár, zomrel r. 1558

[17] v deň Jána evanjelistu — 29. augusta

[18] T. T. — skratka lat. titulus (podobne ako Tit.)

[19] Pane Bože, daj nám milostivo… — nem. pieseň M. Luthera

[20] Pán Ježiš Kristus… — nem. pieseň (Ludwig Helmbold, Tranovského spevník, č. 819)

[21] Ach, zostaň pri nás… — nem. pieseň (Nürnberger Gesangbuch — Norimberský spevník z r. 1611). I ostatné piesne sú nemeckého pôvodu

[22] absit vana gloriatio — (lat.) nech je preč prázdne vystatovanie sa, bez hlúpeho vystatovania sa

[23] spiritu precum et benedictionis — (lat.) duchom modlitby a požehnania

[24] „nezmenené“ augsburské vyznanie — vyznanie viery ev. cirkvi, čítané verejne r. 1530 v Augsburgu pred cisárom Karolom V. Neskôr Melanchton pozmenil niektoré články viery („zmenené“ vyznanie)

[25] pod zelenou ratolesťou ruty — podobne ako „veniec z ruty“ (časť saského znaku)




Štefan Pilárik

— básnik, autor autobiografických próz a prekladateľ (zomrel pred 8. 2. 1693) Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.