Zlatý fond > Diela > Pavol Országh-Hviezdoslav. K 70-tym jeho narodeninám


E-mail (povinné):

Pavol Bujnák:
Pavol Országh-Hviezdoslav. K 70-tym jeho narodeninám

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Lucia Trnková, Alena Kopányiová, Marcela Kmeťová, Roman Soóky, Dorota Feketeová, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 74 čitateľov

I. hlava

(Úvod. Hviezdoslav básnik slovenský.)

Každý človek je taký, akým ho okolnosti urobia. Pomery, v ktorých vyrástol a žije, určujú jeho myšlienky a túžby, jeho idey a ideále, jeho povahu. Toto pravidlo platí vôbec o všetkých ľuďoch, ale najlepšie ho poznávať môžeme na veľkých ľuďoch, básnikoch a spisovateľoch. A keď platí pravidlo toto, Francúzom Taine-om stanovené, o veľkých literatúrach, anglickej, francúzskej, platí vo väčšej miere, alebo aspoň dôkladnejšie ho pozorovať možno v literatúrach malých a na ich predstaviteľoch. Istá vec, Shakespeare, Byron len v Anglicku, len vo svojom čase sa mohol stať tým básnikom, akým je. Dostojevský, Tolstoj zas len v Rusku sa mohli vyvinúť. Predstavte si ich v iných krajoch, v iných dobách, v iných národoch, a poviete, že je to nemožné, že utratia práve svoju zvláštnosť, individualitu, a scvrknú na stredných spisovateľov.

Predstavte si Hviezdoslava bárskde inde mimo Slovenska, v Rusku, alebo v Čechách, a odoberiete mu individualitu, znížite ho na básnika stredného, stane sa vám všedným, ku ktorému vás pútať bude najviac to, čo v poézii svojej všeobecne ľudského vyslovil.

S vyššieho stanoviska možno každého básnika a spisovateľa, a každého veľkého predstaviteľa umu s dvoch ohľadov považovať a jeho dielo a význam dvoma merítkami merať: ako syna svojho národa a ako muža sveta celého; čo vykonal národu svojmu, a ako prehovoril v mene národa svojho ku svetu, čo vykonal za národ svoj vo svete, alebo čo je vzácne z diela jeho i svetu.

Ale merítka tieto neurčujú presne zásluhy, veľkosť básnika, alebo spisovateľa. Keď aj obstoja rozdelene, jednako i križujú sa. Totiž neznačia akoby stupeň veľkosti, významu básnikovho, že väčším by bol ten, ktorý k celému svetu sa prihovára v mene národa svojho, než ten, ktorý len k národu svojmu hovorí. Práve keď básnik tak hlboko načrel do duše svojho národa, keď vystihol, čo žije a hýbe v duši, čo ju bolí a teší, vtedy prehovoril mocne k svojmu národu, ale spolu mohutne vtedy prehovoril i ku svetu celému a vystihnutím podstaty duše národnej dostal svetového významu.

Duša jednotlivca je efemerný zjav, vzdor jej večnosti; duša jednotlivca sa mení, raz ju to trápi, raz iné teší; ale duša národa je opravdu večná, ktorá má síce svoj vývin, prijíma nové dojmy, vzrastá, bohatne nimi, ukladá si ich jedon k druhému, a nimi po dobách sa pomaly premieňa, ale vývin ten nedeje sa len dobami, len pokoleniami. A doba je tak dlhá pre jedon ľudský život, že zdá sa večnosťou. Preto, keď básnik vystihuje dušu národa svojho, podáva niečo o takom, čo je večné. A práve toto večné v každom, i v tom najmenšom národe, má význam pre celý svet. Vystihnutie podstaty duše národnej dodáva básnikovi svetového významu, oprávňuje ho k nárokom, aby žiadal všimnutia i od celého sveta. Tedy práve, keď uplatnilo sa v plnej miere na básnikovi to pravidlo, že ho takým, akým je, vytvorily miestne i dobové, národné okolnosti, práve vtedy dostáva význam vyšší, svetový.

Boly síce aj iné merítka, ktorými sa dala merať veľkosť básnika: nájdenie novej formy, výrazu, uvedenie nového sveta do literatúry, odhalenie zvláštnych charakterov a odtienkov duševných. Ale čím diaľ, tým ťažším je to; nové formy v poézii prestaly, odhalenie zvláštnych charakterov zas len tam má význam, kde už normálny charakter je určený. Slovom tieto merítka nie sú povolané všade určovať veľkosť a význam básnika.

Dnes merítkom a požiadavkou na básnika je, aby nehľadal nové formy, nové výrazy — zvlášte u národa s mladou literatúrou — ale aby vystihol dušu svojho národa. U väčších národov, vo väčších literatúrach, kde národná duša je asi vystihnutá, žiada sa, aby podal verne svoju dušu, spoveď svojej duše, tým prispeje ku šatirovaniu, ku označeniu odtienkov duše národnej. V malej literatúre vyhovuje básnik obom požiadavkám: podáva svoju dušu a s ňou i dušu národa. Odtienky medzi dušou individuálnou a národnou ešte nie sú tak ostré, differenciácia, rôznenie ešte sa tak nezačalo, málo ešte pracovníkov národných, básnik nestihne ešte myslieť na seba.

Z tohoto ohľadu zaujímavé je, že v literatúre našej ledva nájdeme básnikov ľúbosti. Kollár ešte spieval svetu slavianskemu. Ale básnici národní ťažko sa dotýkajú toho najosobnejšieho citu. Sládkovič, keď si odspieval svoju ľúbosť k Maríne pod dojmami Kollárovej Miny, prestane spievať o láske k deve, a do popredia vystúpi v jeho mysli národ. Hviezdoslavova lýra ani nepozná strunu ľúbosti. Z novších Janko Jesenský, Ivan Krasko, keď sa ľúbostne vytúžili, zatíchli, a Rázus tiež sotva sa dotknul struny ľúbostnej.

U nás básnik ešte nesmie myslieť na seba. Toľko nás bolí, toľko trápi, že básnik je v prvom rade „rodu členom“, a ako taký usiluje sa uplatniť svoju individualitu. Áno, u nás, v našej mladej a malej literatúre básnik nie svojou osobnosťou, vystihnutím svojej osobnej duše sa stáva individualitou básnickou, ale svojim videním, svojimi predmetmi, tým, čo vidí, čo zachytí v živote národnom.

Hviezdoslav je v prvom rade Slovák, je básnik slovenský. Spieva národu svojmu, a nechce hovoriť k svetu. I jeho slovenská skromnosť mu to nakladá a svedčí pri tom. Síce básnik každý, ospevujúc svoj národ, chce dvíhať jeho slávu pred svetom. Hviezdoslav si umienil oslavovať hviezdy, a oslavuje národ svoj. Ako by v tom nekonečnom všehomíre jednou hviezdou bol i slovenský národ: túto hviezdu ospevuje a oslavuje Hviezdoslav. Žaluje o tom, čo bolí ľudí na tejto hviezde, v tomto národe, ospieva, čím sa tešia, čomu sa radujú, nad čím smútia a plačú, čomu sa úfajú, čoho boja, opíše čo ich zdobí, v čom sa vyznačujú; slovom oslavuje hviezdu svoju: národ slovenský.

Je naším; v prvom rade. A pre nás je veľkým, lebo nám hovorí k duši, k srdcu, lebo nám zjavuje, čo nás bolí a trápi, čo nás teší, čomu sa úfame, lebo hovorí nám „od duše“. My sme pyšní, hrdí naňho; a vieme, že tým, čo podal z hĺbky duše našej, národnej, prehovoril aj k svetu celému.

Že čo podáva Hviezdoslav v poézii svojej vzácneho svetu cudziemu, celému, čo zajde z tvorby jeho do širšieho sveta, čo vyčnieva uňho nad merítka národné: to nech hľadá človek druhý, cudzí. Len toľko podotkneme, že práve poznanie slovenskej duše, povahy, má význam pre širší svet, a básnik, ktorý toto poznanie umožňuje, dostáva tiež význam svetový. My prehovoríme o ňom ako o slovenskom národnom, o našom poetovi, ktorý oslávil národ svoj v prvom rade doma, pred nami, ale o ktorom veríme, že oslávi národ svoj i pred svetom. Práve vyzdvihnutím toho, že v čom a nakoľko je naším, slovenským básnikom Hviezdoslav, označíme i jeho význam pre svet.

Ale nikto nech nemyslí, keď vyššie hovoríme, že u nás básnik ešte nesmie myslieť na seba, že tým vytvárame možnosť takej subjektívnej, osobnej poézie, ako je Hviezdoslavova. Nie je v tom protimluva. Áno, Hviezdoslav je najsubjektívnejší básnik, i keď skoro vždy o národe spieva. Tak si to musíme predstaviť, že básnik je centrom svojho sveta, svojho národa, že cez seba, cez svoje žiale a radosti, utrpenia a nádeje hľadí na národ a vidí jeho žiale a radosti, utrpenia a nádeje. V duši básnikovej sa odzrkadluje celý národ. Básnik Hviezdoslav svoj národ má na mysli i vtedy, keď píše o sebe, keď načiera do svojej duše.

Preto je, že uňho poézia tak úzko súvisí so životom básnikovým, že diela jeho opravdove pochopiť vieme, a vysvetliť, odôvodniť ich môžeme len zo života básnikovho. Preto vkladáme i to, čo povedať mienime o poézii Hviezdoslavovej a o ňom samom, do kruhu životopisu jeho.




Pavol Bujnák

— estetik, literárny historik, kritik, filológ, predstaviteľ generácie Prúdov Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.