Ján Silván:
Piesne

Dielo digitalizoval(i) Univerzitná knižnica v Bratislave.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 111 čitateľov

Piesne Jána Silvána – spevník Jána Silvána (1493 – 1572) Písně nové na sedm žalmů kajících a jiné žalmy vyšiel prvýkrát v Prahe v roku 1571.

Okrem tridsiatich dvoch vlastných piesní zaradil doň aj desať piesní od iných autorov. Druhé vydanie (v roku 1578) bolo rozšírené o jeho ďalších osem piesní a päť piesní cudzej proveniencie. Niekoľko piesní môže pochádzať z čias Silvánovho pobytu na slovenskom území a niektoré mohli byť súčasťou starších kancionálov (Habrovanský kancionál z roku 1530 alebo Kancionál J. Roha z roku 1541). Pri niektorých piesňach sa zachovali aj incipity svetských piesní (historických alebo ľudových), na nápevy ktorých sa mali spievať. Vďaka notovým záznamom nápevov je Silvánov spevník aj dôležitou hudobnou pamiatkou.

Prvú časť spevníka tvorí deväť parafráz starozákonných kajúcich. žalmov. Pôvodné žalmové dvojveršia prebásnil do štvorverší, pričom v treťom a štvrtom verši uplatnil svoje vlastné štylizácie. Možno ich azda považovať za akýsi predstupeň jeho osobnej, intímnej lyriky.

V druhej skupine piesní už Silván kombinuje náboženské konvencie s reflexiou svojho vnútorného prežívania. Nadobúdajú tak výrazný intímny rozmer. Preto ich nemožno celkom jednoznačne zaraďovať do duchovnej lyriky. Možno však medzi nimi rozlíšiť piesne viac subjektívnejšie a piesne, v ktorých je básnický subjekt do istej miery zovšeobecnený a vyjadruje istú kolektívnu skúsenosť.

V piesni Z hlubokosti volám k tobě sa Silván pravdepodobne vyrovnáva so svojím utrpením počas prenasledovania novokrstencov v rokoch 1535 – 1536. Úklady nepriateľov pripodobňuje k apokalyptickým výjavom boja so šelmou. Jeho senzualizmus azda najviac rezonuje v piesni Marnost na všem znám a vidím. Na bezcennosť všetkých vecí, ktoré sa človek usiluje získať, či márnosť každého jeho konania upozornil v pieseň Přišel sem na tento svět. Nezostal však len pri moralizátorskom napomínaní, ale svoje rady dopĺňal vyznaním sa z vlastnej nedokonalosti a hriešnosti. Protiklad pominuteľného svetského šťastia a pravého šťastia od Boha je hlavným motívom aj ďalších piesní: Kdo chce stále štěstí míti či Kdož miluje nesmírně. Piesne Jak jest čistá věc z mladosti a Rozpomniž se, mládenče výborný sú jeho priznaním sa k nie práve najlepšie prežitej mladosti. Stratenú nevinnosť oplakáva pieseň Spomoziž mi z hoře mého, ktorá má charakter úprimnej prosby o kajúci život. V konaní pokánia a v priblížení sa k Bohu totiž Silván nachádza riešenie svojho trápenia. Nádej v Božiu pomoc je nosnou myšlienkou celej jeho tvorby. Vďaka tomu v nej nad pocitom zúfalstva víťazí pocit vnútornej vyrovnanosti.

Literatúra:

KÁKOŠOVÁ, Zuzana: Kapitoly zo slovenskej literatúry. Bratislava : Univerzita Komenského, 2005, s. 68 – 70.

MINÁRIK, Jozef: Renesančná a humanistická literatúra – svetová, česká, slovenská. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1985, s. 95 – 100.

TKÁČIKOVÁ, Eva: Ján Silván (Príspevok k poetike slovenskej poézie 16. a 17. storočia). Autoreferát k dizertácii. Bratislava, 1978, s. 7.




Ján Silván

— renesančný básnik, najstarší známy autor duchovnej poézie, pochádzajúci z územia Slovenska Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.