Zlatý fond > Diela > Obrazy zo Zdychavy


E-mail (povinné):

Gustáv Reuss:
Obrazy zo Zdychavy

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Jozef Rácz, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Peter Kašper, Silvia Harcsová, Katarína Janechová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 52 čitateľov

Syr

„Koľko syra nesiete v tom cedidle?“ spytuje sa dedinčana ponáhľajúceho sa z košiara sedliak, idúci oproti nemu.

„Dvadsaťosem funtov[1] som si nechal odvážiť,“ odpovedal prvý. Hodil cedidlo na húser a rukávom si utrel z tváre pot.

„A prečo nie menej?“

„Lebo už lanského roku zle-nedobre dudrala revúcka pani, že do tridsiatich neudrelo. Príčina bola, že som jej statočne na mincier položil. No teraz verím, že ešte pol funta vykvapká, kým sa do Revúcej dostanem, a že predsa na váhu udrie. Tí dolniaci sa nazdávajú, že len oni majú rozum. No len čakajte!“

„Hoh! neviem komu a prečo! Či by za tie štyri zlaté v striebre za jednu dojku nebolo dosť šesť percent? Prečo by sme sa mali dať ozbíjať! Ja veru najplanší, najnečistejší a vždy s cudzím premiešaný syr odnášam. A aj keď ma voľajaký Revúčan vyhreší, odpoviem mu: planá paša, zlé časy, chotár červenicavý, psicavý. Bohzná, čo všetko vymyslím a poviem. A napokon, aj tak bude rád, že dostane syr a veru ani poriadny oldomáš ma neminie a iné dary. Čo vám budem rozkladať — najlepšie im cez rozum prejsť!“

Na Zdychave,[2] obci ležiacej bokom v údolí Muránskej doliny, bola posledných desať chudobných rokov taká obyčaj, že každý rok na jar gazdovia schádzajú dolu do Revúcej a vyberajú na svoje ovce po desať až dvanásť zlatých viedenského čísla pod tou podmienkou, že za desať zlatých je ovca natrvalo kúpená, od nej sa potom vypláca desať funtov syra za rok.

Zámožnejší Revúčania, najmä takí, ktorí sa pre inú robotu nezaoberali, ani nemohli zaoberať ovčiarstvom, si kúpili podľa možnosti po dve až po desať, ba aj po tridsať až päťdesiat dojok, od ktorých by dostávali svoj ročný výplatok.

Práve jeden taký ovčiar stál na ceste. Ponáhľal sa do Revúcej s istou zásobou syra, aby zaplatil daň za tri ovce.

Bol to muž vysokej postavy, lahodného tela, s pozdĺžnou tvárou, dlhým nosom a tmavých bystrých očí, jastriacich na všetky strany. Mal kučeravé vlasy, ktoré mu viseli až na plecia. Okrem surovice, opaska, hrubých bielych nohavíc a krpcov, valaského noža za opaskom a veľkého širáka nič iné na ňom nebolo. Volal sa Kubej Maco.

Druhý muž bol podobný prvému postavou aj oblečením a volal sa Kučerákov Jano.

Keď si prvý upevnil cedidlo zas okolo krku, pobral sa preč. Urobil niekoľko krokov bez akéhokoľvek pozdravenia a spýtal sa ho: „A vy kam?“, na čo ten bez odpovede a pozdravenia iba kývol hlavou, že hore, na Štefkov dielik,[3] sa ponáhľa.



[1] funt (nem.) — staršia váhová jednotka, približne 0,4 kg

[2] Muránska Zdychava — dedina vzdialená 7 km od Revúcej, roztratená v úzkej doline pod vrchom Kohút. Spojenie je možné jedinou cestou, ktorá sa tiahne dolinou popri horskej bystrine Zdychavka.

[3] diel — časť chotára. Chotár bol rozdelený na diely, na ktorých hospodárilo viac účastníkov.




Gustáv Reuss

— revúcky lekár, zakladateľ slovenskej vedeckej fantastiky, autor prvej botaniky Slovenska, historik, venoval sa aj národopisu, archeológii, zemepisu a astronómii. Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.