ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1.
Ó ďivadlo ňikdá ešče ňevídané,
Od ňikoho ňikdá aňi ňeslíchané,
Na které sa zňesa
Zestupujú dolu same až ňebesa.

2.
Maria za Matku božú vivoľená,
V čistoťe panňenskéj ňišt ňeporušená
Roďí Siná svého,
Spasitela sveta dávno žádaného.

3.
Roztrhaními ho pľenkami obkládá,
Do chaterních jaslí na seno ukládá.
Vól a osel staľi,
A jemu sa jako Pánovi klaňaľi.

4.
Zástupi anďelov Boha vichvalujú,
Ľuďom dobréj vóľe pokoj ohlasujú.
Pastírom kázaľi,
Abi do Betléma k ďéťaťi sa braľi.

5.
Ó Kriste, najvišší Paňe tak zňížení,
Že v maštaľi z chudéj Panni si zroďení,
Daj nám poňíženosť,
A ňekdi ve sláve tvojéj večnú radosť.

1.
Kristus náš milí Spasitel,
Všeckích luďí Vikupitel,
Od saméj svéj maľičkosťi
Žil vždi v poslušnosťi.

2.
Sotva minulo osem ďňí
Od jeho sa naroďeňí:
Obrezce sa už poddává,
Zákon zachovává.

3.
Méno Ježíš je mu dané,
Od anďela zvestované,
Prv než sa v živoťe počal,
A človekem zostal.

4.
Kriste tak veľmi poddaní,
Že si chcel biť obrezaní,
Daj nám poslušními bívať,
Príkazi plňívať.

5.
Daj nám v temto novém roku,
Bližšému ke smrťi kroku,
Starého človeka vizlécť
A nového oblécť.

6.
Bi sme srdcem obnovením,
Od poškvrní očisťením,
Verňe ťebe ľen slúžili
A dobré čiňili.

1.
Ďekujeme ťi milosťiví,
O nás Otče starostľiví,
Že ráčil s’ nám život predlžiť
A starí rok ščastňe prežiť.
Toľké dal v ňem dobroďeňá
Bez našého pričiňeňá
A vlastného zaslúžeňá.

2.
Obzlášťňe za tú veľkú milosť
A tak ňezmernú laskavosť;
Že si nám poprál čas k pokáňú
A hríchov oplakáváňú:
Abi sme zadosť čiňili,
Dlhi za ňe viplaťili,
A práve sa poľepšili.

3.
Buď i ďál tak zas milosťiví,
K nám ňehodním dobroťiví,
Uďeluj s tvéj puhéj ščedrosťi
Potrebné rovňe milosťi.
Tehoto roku nového,
Na ďňešní ďeň nastalého,
Daj sa nám za dar samého.

4.
Abi sme s ňím obohaťení,
Na srdci vždi poťešení,
V kresťanskích mílo žili čnosťách
A všeckích dokonálosťách.
I po skončenéj časnosťi
Do ščastnéj prišli večnosťi,
Tam téj ňebeskéj radosťi.

1.
Kristus Jéžiš náš Spasitel,
Všeho sveta Vikupitel,
Skrz anďela hláseňí
Pokoľeňú židovskému,
Od Abraháma pošlému,
Jeví své naroďeňí;
Skrze hvezdu na víchoďe
V samém pohanském nároďe
Svedčí o svojém príchoďe.

2.
Mudrci svetlom zbuďení,
Duchem vnútri osvíťení,
Na cestu sa vidajú.
Stálím hvezdi predchádzáňím
A k Betľehému veďeňím
Pachola nachádzajú.
V maštaľi sa mu klaňaľi,
Zlato, kaďidlo dávaľi
A mirhu obetovaľi.

3.
Kriste pohanom zjevení,
Od mudrcov jak Boh cťení,
Mi sa ťi ďňes klaňáme;
A mesto zlata rizého,
Od ňích obetovaného,
Srdca ťi prednášáme.
Daj, abi ťa milovali,
Na časné veci ňedbali,
Po ťebe ľen túžívali.

4.
Mesto kaďidla modľeňí
A dobrích skutkov čiňeňí
Ťebe predstavujeme.
Ó daj, ňech pri božém tróňe
Skrz lúbežnosť jejích vóňe
Sa ťi zalubujeme.
Bi príjemné ťi bívali,
A čo potrebné žádali,
To skutečňe dosahali.

5.
Na místo mirhi mrtveňí,
Ťela našého trízňeňí
Ťebe oďezdáváme.
Daj, ňech za preďešlé zlosťi
A všeľiké ňeprávosťi
S ňimi zadosť konáme.
Bi sme tak hríchi zhlaďili,
Dlhi za ňe viplaťili;
Potom s ťebú sa ťešili.

1.
Vitaj, ti najlúbezňejšé
Méno Ježiša Krista.
Vitaj méno najslavňejšé
Že všeckích mén doista,
Od samého Boha dané,
Od anďela zvestované.
Méno plné svátosťi,
Plné každéj milosťi.

2.
Vitaj méno ti veľiké
Nad všecki iné ména;
Pred kterím ňízko všeľiké
Klaňajú sa koľena
Na visosťi ňebeščanov,
Na zemi živích meščanov,
Ba i duchov pekelních
Na veki zatraťeních.

3.
Vitaj méno najmocňejšé,
Které všech ňepráťelov
I všecki najškodľivejšé
Zástupi hrozních ďáblov
Vládú svojú previšuje
A preslavňe zvíťazuje;
Že pred ňím sa strachujú,
S traseňím uťekajú.

4.
Ó méno toľikéj moci
Vždi v pamaťi nám bívaj;
V ustách, v srdcách, ve ďňe, v noci
Ustavičňe zostávaj;
Bi sme o ťebe misľeli,
O ťebe ľen hovorili,
Ťeba ľen milovali
V ťebe spaseňí mali.

1.
Vitaj, vitaj veľiké
Ti Jéžiša méno,
Pred kterím sa všeľiké
Skloňuje koľeno.
Ti si ľen samá sladkosť,
Ľen samá uťešenosť
A samá lúbežnosť.

2.
Ti si pravé každého
Srdca poťešeňí,
Ti si mocné slabého
Ducha obživeňí.
Spomožeňí v potrebách,
Posilňeňí ve mdlobách,
Pokoj ve všech dobách.

3.
Buď tak vždi milosťivé,
Keď sa uťíkáme,
Buď nám vždi dobroťivé,
Keď prosbi skládáme.
Ňech skrz ťeba žádosťi
Pred trónem veľebnosťi
Dojdú svéj platnosťi.

4.
Buď nám zbroj proťi hlavním
Naším ňeprátelom;
Ochrana proťi zlostním
Všeckím zvoďitelom.
Privádzaj nás ke čnosťi,
K vatšéj dokonálosťi
A večnéj radosťi.

1.
Kristus Pán bere ze sebú dvanásť apoštolov,
Tích budúcích náboženstva jeho učitelov.

2.
Nastávajícú svú horkú smrť jím oznamuje,
Do mesta Jeruzaléma na ňu pokračuje.

3.
Než mární svet na tento čas v prehríšnéj sľeposťi
Oďezdává sa rozkošám a rozpusťilosťi.

4.
Kdo je ve stave prekaziť jeho počínáňí,
Keď na žádné dobré ňechce dbať napomínáňí.

5.
Ti Kriste sám to vikonať móžeš svú milosťú,
Kterí si sľepému dal zrak z veľkú ochotnosťú.

6.
Ach zmiluj sa nad ňím! osvíť tú jeho sľepotu,
A tú tak škodľivú z očí zejmi mu mrakotu.

7.
Abi mohel to uzírať, jako hrozňe blúďí,
A do pohoršeňá veďe nábožňejších luďí.

8.
Bi zaňechal hodováňí a všecko obžerstvo
I záhubné jako dušám, tak ťelám opilstvo.

9.
Od panujícéj včil zďáľil sa roztopašnosťi,
A každéj do pekelních muk ťáhnúcéj hríšnosťi.

10.
Radšej strídmí a nábožní po tito ďňi bíval,
Jeďinú radosť a rozkoš v ťebe vihľedával.

1.
Sem sa priblíž, sem hríšňíku,
Mární sveta milovňíku,
Vezmi popel posvácaní,
Na tvú hlavu nasípaní,
Kterí svatá cirkev dává,
K pokáňú s ňím povolává.

2.
Pomňi, čo si a čo buďeš,
Kam po krátkém časi pojďeš.
Prach si, na prach sa obráťíš,
Keď do zemi sa navráťíš;
S kteréj si bol ňekdi vzatí,
A pre prví hrích preklatí.

3.
Čo ťi tenkrát nádobitki,
Čo pomóžú všecki statki?
Čo buďeš mať za svú márnosť
A za hríšnú rozpusťilosť?
Ňišt iné ľen zatraťeňí
A večné v pekľe trápeňí.

4.
Sľiš teda cirkvi voláňí,
Oďezdaj sa na pokáňí.
Skrocuj ťela svého bujnosť
Skrze ostrú póstu prísnosť,
Čo nám práve včil nastává,
A štiricať ďňí trvává.

5.
Z vinn, kterích si povedomí,
Očisťi tvoje svedomí.
A zakáď máš ešče možnosť,
Čiňívaj za hríchi zadosť
Modľitbami a slzami
I ščedrími almužnami.

6.
Chráň sa novích ňeprávosťí,
A všech k ňím príľežitosťí.
Bohu verňe vždi slúžívaj,
V dobrém stálí zetrvávaj,
Abi s’ mohel biť spasení,
A na veki oslávení.

1.
Svatí póst sa započíná,
K pokáňú nás napomíná,
Zavčasu hňev boží kroťiť
A za hríchi trest odvráťiť.

2.
Zdržme sa ňe ľen samého
Od pokrmu ťeľesného;
Aľe chráňme sa aj zlosťí
A všeľikích ňeprávosťí.

3.
Premáhajme ťela žádosť,
Majme v uzďe zlú náklonnosť,
Odpírajme pokušeňú
A všemu na zlé vábeňú.

4.
Hríšní život opusťící,
Na noví sa oddající,
Horké slzí vilévajme,
Staré vinni zeťírajme.

5.
Pilňejší buďme k modľitbám,
Strážeňám, ke božím službám,
K nábožnému premíšláňú
Zvlášť Krista muk rozjímáňú.

6.
Chudobním, núdzním, potrebním
A od bídi utrápením
Ščedrejší sa ukazujme,
A všecko dobré konajme.

7.
Bi sme v duchu obživení,
Rúchom čnosťi ozdobení
Do ňeba sa tak dostali,
A tam večňe radovali.

1.
Prečo mňa hríšňíku,
Starí bezbožňíku,
Prečo mňa morduješ,
A znovu križuješ?
Svími zlosťmi,
Ňeprávosťmi
Mučíš mňa hríšňíku,
Starí bezbožňíku.

2.
Málo-ľi sem raňen?
Málo-ľi sem strízňen?
Málo-ľi zedraní,
A rozkatovaní?
Tvími zlosťmi
Ňeprávosťmi
Všecek sem zedraní
A rozkatovaní.

3.
Mrtvá prirodzenosť
Nade mnú má lútosť:
Slnko sa zatmívá,
Jasnú tvár zakrívá;
Ti nad zlosťmi,
Ňeprávosťmi
Žádnú ňemáš lútosť,
Nade mnú útrpnosť.

4.
Pozri, jak sem ceľe
Skrvavení v ťeľe,
Že už místa na mňe
K novéj ňeňí raňe.
Pre tvé zlosťi,
Ňeprávosťi
Vác už místa na mňe
K novéj ňeňí raňe.

5.
Daj sa na pokáňí,
Bi s’ minul karháňí;
Prestaň už ráz hrešiť,
A začňi sa ľepšiť.
Pre tvé zlosťi,
Ňeprávosťi
Bi s’ minul karháňí
Daj sa na pokáňí.

1.
Pristup ke krížu zátvrdlí hríšňíku,
Veľkí ubohéj duše svéj bídňíku,
Pozri, jak na ňem Kristus, ten Pán sveta,
Visí obeta!

2.
Jak trňím hlavu má korunovanú,
Svatú tvár bozkú špatňe zapluvanú.
Ruki a nohi kľinmi prebodnuté,
K drevu prikuté!

3.
Jak svój kopiú má bok prerazení,
Až do samého srdca otvorení!
Jak celé ťelo metlami zedrané,
Krvú zbarvené!

4.
Pre koho však to hrozné umučeňí,
Pre koho znášá toľiké trápeňí?
Pre ťeba ho, ach! človeče, podstúpil,
Bi ťa vikúpil.

5.
A ti jak sa mu za to odsluhuješ?
Hríchami každí zas ho ďeň križuješ!
Tú krásnú za tak veľkéj láski cenu,
Víš dať odmenu!

6.
Ustrň, ach! ustrň nad toľkím zločinstvom,
Nad tvojím Sina božého mordárstvom.
Prestaň už hrešiť prestaň ho mordovať
Znovu križovať.

7.
Na pravé tehdi daj sa ráz pokáňí,
Ňešľechetné své poľepši chováňí.
Vábícé k zlému v uzďe maj žádosťi
A náklonnosťi.

8.
Žížnému Kristu pre tvoje spaseňí
Prinášaj pohár slzmi naplňení,
Čo z rozjímáňá jeho muk sa ťiskli,
A z očí ťékli.

9.
Ňes trpezlivo kríže a boľesťi,
Za hríchi dobrím skutkem čiň zadosťi;
Abi s’ tak ňekdi mohel sa radovať,
V sláve prebívať.

1.
Nábožním hlasem spívajme,
Pať ran Krista Pána pozdravujme,
V jeho ťeľe urobené,
Z veľkéj láski pre nás podstúpené.

2.
Vítajťe rani na rukách
Po mnohích pribité na kríž mukách.
Čo ľen dobré konávali,
Dotknuťím zázraki čiňívali:

3.
Vítajťe rani presvaté
Ostrím hrebem v nohách dvoch prehnaté.
Čo ľen sem tam prechádzali,
A hríšních k pokáňú hľedávali.

4.
Vítaj rano boku daná,
Kopiú do srdca otváraná.
Odkáď sa krv z vodú lála
A posľednú kapku vicíďala.

5.
Ó rani, drahé pokladi!
Našého spaseňá vi základi!
V mislách vždicki trvávajťe
Od hríchov svú krvú obmívajťe.

6.
Ochráňťe nás od všeckého
Jak duši tak ťelu škodľivého.
A skrz vašéj ceni veľkosť
Vimožťe nám večnéj slávi radosť.

1.
Vítaj koruno trňová,
Ozdobo a česť Kristová,
Učiňená od vojákov
A posmešních bezbožňíkov.

2.
Ti si dražšá nad královské
A vše koruni císarské,
S čistého zlata strojené,
Diamantí obložené.

3.
Nebo krála najviššého,
Ňebeského i zemského
Čelo si korunovala,
Cenu od ňeho dostala.

4.
Do ťeba vzal trňí zlosťí
A všech ludskích ňeprávosťí
Na svoju hlavu zložené,
Hlboko do ňéj vtlačené.

5.
Ó koruno najsvaťejšá,
K pohnuťú nás najmocňejšá!
Raň nás tvími pichláčami,
Rozmnož boľesť nad hríchami.

6.
Bi sme pokáňí čiňili,
Dobré ovocí nosili;
A tak po téjto časnosťi
Obsáhli veňec radosťi.

1.
Vrúcním hlasem prospevujme,
A svatí kríž zveľebujme,
Tú víťazku zástavu, zástavu,
Našu česť a oslavu.

2.
Na kterém pre hríchi sveta
Kristus, jak zmerná obeta,
Pribití za své ruki, své ruki,
Prehrozné vistál muki.

3.
Smrťú nad smrťú, nad pekľem
A zlostním zvíťazil ďábľem.
Z Otcem svím nás pomeril, pomeril,
Bráni ňeba otvoril.

4.
Ó kríže blahoslavení!
Že na ťebe sme spasení,
S pamaťi nám ňeschádzaj, ňeschádzaj,
A k trpeňú podbúdzaj.

5.
Ukrižuj v nás zlé žádosťi,
A škodľivé náchilnosťi.
Padlích zdvihňi k pokáňú, k pokáňú,
A všech čnosťí konáňú.

6.
Než keď hrozní ďeň nastaňe,
V kterém každí z mrtvích staňe,
A ti zaskvíš pred sudcem, pred sudcem,
Buď do slávi nám vodcem.

1.
Vstaň, Jeruzaleme, vstaň z veľkú ríchlosťú,
Slavného vítať krála ponáhlaj z radosťú,
Kterí jak víťaz na oslátku cestu
K tvému vzal mestu.

2.
Hľe cudzí s palmami k ňemu sa zháňajú,
A rúcha na zem, kaďe má íť, presťírajú;
Iní lámané stromom ratoľesťi
Hádžú stred cesti.

3.
Zástup, jak po predku tak po zadku ida,
Radostním víská hlasem: Ži Sinu Dávida,
Požehnan, kterí kráčá v méňe Pána,
Spaseňá brána.

4.
Než ti ňevďační sa brať ňechceš z vítáňím;
Radšej nad toľkím zlostňe horšíš sa ucťeňím;
Na všecek hľedáš ho spósob zahlaďiť,
Na smrť odsúďiť.

5.
Mi, Kriste, ďňešní ďeň poctu ťi čiňíme,
Památku víťazného próvodu slávíme,
Iďeme proťi ťebe z jabrátkami
A ze spevami.

6.
Zalúb sebe v téjto našéj pobožnosťi,
Vrúcním skládané srdcem ráč sľišať žádosťi;
Popraj nám k ťebe ščastňe doputovať,
Tam sa radovať.

Gloria, laus et honor tibi sit.

1.
Sláva a chvála i česť ťebe buď Vikupitelu Kriste,
S pľesmi kerého milím vítali chlapci hlasem.

2.
Král si Židov slavní z rodu Dávidového potomku,
V méňe čo Pána ku nám králu požehnan iďeš.
Sláva a chvála i česť atď.

3.
Tam v ňebesách bez prestáňá ťeba anďeľi chválá,
Tu človek a stvoreňí všecko na téjto zemi.
Sláva a chvála i česť atď.

4.
Zástup hebrejskí z raloľesťmi ťi naproťi kráčá,
Mi zdáváme ze srdc s pesňami prosbu ťebe.
Sláva a chvála i česť atď.

5.
Ti pred tvú ťi smrťú slušnú vikonávaľi poctu,
Mi spíváme ťi už královi tvého ňeba.
Sláva a chvála i česť atď.

6.
Tích sa ťi lúbila česť, naša lúb sa ťi táto pobožnosť,
Králu dobrí, čo milé je vždi ťi všecko dobré.
Sláva a chvála i česť atď.

1.
Zďáľení od všéj márnosťi,
Oddaní pobožnosťi,
Vrúcním hlasem prospevujme
Památku oslavujme
Ustanoveňá veľebnéj
Téj Svátosťi oltárnéj.

2.
Jéžiš viďíc, že čas prišel,
Bi ze sveta odešel,
A odebral sa ke svému
Otcovi ňebeskému:
Svojím, kterích vždi miloval,
Dókaz láski zjevoval.

3.
Keď pri večeri posľednéj
A pred smrťú ostatnéj,
Baránka pripraveného
Jedel veľkonočného,
Nohi zmil učedelňíkom,
A utrel uťerákom.

4.
Vzal chléb, a dobrorečící
I ďéki vzdávající,
Lámal ho, a tímto rozdal
A takto jím povedal:
Vezmiťe a jeďťe, to je
Pravďivé ťelo moje.

5.
Potom zas vzal kaľich z vínom
A takto rekol pri ňom:
Piťe, toto je krv moja,
Zákona zmluva svoja,
A to vždicki čiňívajťe,
Na památku konajťe.

5.
Ó Kriste, náš Spasitelu
A náš Vikupitelu!
Uďeluj nám svoju milosť
Túto veľebnu Svátosť
V každí čas hodňe užívať,
A s ťebú vždi prebívať.

1.
Sľiš hlas mój, hríšňíku, sveta milovňíku,
Kterí s kríža dávám já Pán ňeba,
S Panni naroďení, človek poňížení
S puhéj láski zostal sem pre ťeba.
Ťeba sem učíval,
K dobrému voďíval,
Abi si ľen večňe ščastní bíval.

2.
Ti píchú nadutí, nad iních vipnutí
Po márném bohatstve sa zháňáváš.
Vsecku poňíženosť, najmiľejšú mňe čnosť
Hrdíma nohama pošlapáváš.
Moje naučeňí,
K dobrému veďeňí,
Zapovrháš jako prázné zňeňí.

3.
Pre ťeba sa rmúťil, krvú sem sa poťil,
Dal sem sa bezbožnéj zberbe chiťiť,
Tvár mu poľičkovať, ohavňe zapluvať,
Faľeš krivích svedkov na mňa zrúťiť.
K stlpu privázaní,
Celí zbičovaní,
Trňím na hlave sem rozpichaní.

4.
Ti pre malí smutek prichádzáš ve zmatek,
Zufáš si pre dosťi lahkú boľesť.
Žádné ublížeňí, žádné urazeňí
Ňechceš trpezľivo k vóľi méj zňésť.
Každému hrešíváš,
Pomstvú sa hrozíváš,
Od koho ňejakú krivdu bráváš.

5.
Za lotra vážení, na smrť odsúďení,
Na popravné místo ven ťáhnutí,
Kríž na pľecách ňesol, trikrát na zem kľesol,
Za ruki za nohi naň prikutí.
Žlčú napájaní,
Hrozňe posmívaní,
Kopiú na boku sem preklaní.

6.
Ti kríža proťivňík, lútí ňenávistňík,
Ňechceš ho na seba ňijak brávať;
Ňechceš seba zapreť, zlé žádosťi potreť,
A mňa tvého Majstra nasľedovať.
Ľen ťelu hovíváš,
Rozkoše zhľedáváš,
V márnosťách a hríchoch sa kocháváš.

7.
Celá prirodzenosť nade mnú má žalosť;
Zem hrozním traseňím sa híbala,
Slnko sa zatmelo, obľičaj zastrelo,
Opona chrámová roztrhala,
Skaľi sa pukali,
Hrobi otváraľi,
A svatí s ňích hore postávaľi.

8.
Ti žádnéj trúchlosťi, žádnéj útrpnosťi
Nad mojím ňecíťiš umučeňím.
V srdci sa ňepukáš, hrozú ňepreňikáš
Nad toľkím ukrutním tím trpeňím.
Znovu mňa bičovať,
Znovu smíš mordovať,
A hríchami na kríž zas prikovať.

9.
Ach! zaňechaj zlosťi, všecki ňeprávosťi,
Na pravé sa už ráz pokáňí daj.
Čiň sa účastného zásluh mích hodného,
Do hríchov predešlích vác ňepadaj,
Bi mé umučeňí
Ňe ku zatraťeňí,
Než k večnému bolo ťi spaseňí.

1.
Považujme s pozornosťú
A ze všeckú pobožnosťú
Rozjímáňá najvác hodné
Kristove slova posľedné,
Které na kríži povedal,
Prv než dušu svoju vidal.

2.
Prvím prosí ňebeského
Otca svého láskavého,
Bi odpusťil ňepráťelom
A ukrutním mučiťelom;
Neb že oňi to ňeznajú,
S kím tak hrozňe zachádzajú.

3.
Druhím lotru kajícému,
S pravéj strani visícému,
Odpušťeňí uďeluje,
A jeho ubezpečuje,
Že s ňím buďe ten ďeň v raji,
Pokojném nábožních kraji.

4.
Treťím učedelňíkovi,
Najmiľejšému Jánovi,
Matku svú za matku dává,
Pod ochranú zaňecháva;
Jeho, sina jéj porúčá,
A tak s ňimi sa rozlúčá.

5.
Štvrtím, keď slnko zatmelo,
Na zľích čin hľeďeť ňechcelo,
Ve smrťelnéj svéj úzkosťi
Od ňevislovnéj boľesťi
Veľikí hlas z ust vipusťil:
Bože, prečo s’ mňa opusťil!

6.
Pátím krvi pozbavení
A všecek už visušení
Rovním hlasem zvolal: Žížňím,
Keď sa tak ukrutňe trízňím.
Však ocet, čo mu podali,
Usta jeho ňeprijali.

7.
Šéstím, keď sa naplňilo,
Čo o ňem Písmo svedčilo,
Oči k ňebu obráťící,
A boľestňe vzdichající,
Do ruk Otca najviššého
Oďezdává ducha svého.

8.
Sédmím slovom pri skonáňú
A samém už umíráňú
Vivolává: Dokonano,
Čo mi bolo nakládano,
Dokonané je spaseňí
A všech luďí vikúpeňí.

9.
Ó slova plné učeňá,
Plné pre nás poťešeňá!
V misľi vždi nám zostávajťe
K poľepšeňú pohibujťe,
Bi sme mohli ščastňe zemreť,
Teho, čo vás rekol, uzreť.

1.
Ó jak všecko to stvoreňí
Má nad Kristem utrpeňí!
Keď už, keď už, na kríži skonává,
Život, život, v mukách dokonává.

2.
Truchlé slnko sa zatmívá,
Zem traseňím pohrmívá.
Tuhé, tuhé, skali sa pukajú,
Mrtvích, mrtvích, hrobi otvárajú.

3.
A sám človek zatvrďení
Ňeňí nad ňím rozžeľení;
Bár ľen, bár ľen, z láski pre samého
Znášá, znášá, toľko boľestného.

4.
Bi ho sprosťil zatraťeňá,
Večného pekla trápeňá.
Z Otcem, z Otcem, svím ňebeskím zmeril,
Prístup, prístup, do slávi otvoril.

5.
Ach! trasťe sa údi celé,
Pukaj srdce skameňelé.
Tečťe, tečťe, slzi prameňami,
Tečťe, tečťe, nad Krista mukami.

6.
Tečťe nad hríchem, nad zlosťú
A nad každú ňeprávosťú,
Které, které, tú príčinu dali,
Že ho, že ho, strašňe zmordovali.

7.
Zmité vinni zeťírajťe,
Pred novími zachraňujťe,
Abi, abi, ňeboli karhané,
Peklom, peklom, na veki trestané.

1.
Kriste, po vistátích keď si mukách skonal,
A život pre ludské spaseňí dokonal:
Nábožní Jozef tvé ťelo,
Čo veľmi mnoho trpelo,
S kríža zložil smelo.

2.
Spolu z Nikodémem do plachti zaviľi,
Mirhú a vonními vecmi obložiľi.
Potom do hrobu nového,
Ve skaľe vikresaného,
Zavreľi ríchľe ho.

3.
Kďe bez porušeňá ľen odpočívalo,
Ňemáč než jako bi v sladkém sňe spalo.
Anďeľi z ňeba schádzaľi,
Jemu stáľe sa klaňaľi
A chválu zdávaľi.

4.
Než duša hňeď pod zem dolu zestupuje
A smutních v predpeklú svatích naščivuje;
Abi jích tam poťešila,
Vikúpeňí oznámila,
Túžeňá sprosťila.

5.
Avšak dlho ľežať v hrobe ňezostává;
Neb treťí ďeň hore s ňeho už povstává,
Ňepráťelov zahanbuje,
Svojích milích obraduje
A strachu zbavuje.

6.
Než mi Kristu z mrtvích slavňe povstalému
Otvorme hrob srdca k poťešenú svému;
Očisťime ho slzami,
Vikaďme s púchu čnosťami,
Bi prebíval s nami.

1.
Toto hľe drevo kríža,
Kriste, najviššé kňíža,
Najvišší veční Bože,
Tvá postel, tvé je lože!

2.
Na kterém celí zraňen,
Celí náramňe strízňen
V boľesťách svích skonáváš
A život dokonáváš.

3.
Jozef ťa z Nikodémem
Vonním natrú balšamem.
Matka na lóno vloží,
A horkí plač rozmnoží.

4.
Mi tvé presvaté ťelo,
Čo z láski k nám trpelo,
Včil radem božkáváme
A slzmi poléváme.

5.
Ó ňech ti slzi vďačné,
Jak drahí balšam léčné,
Tvé rani ovlažujú!
Nás hríšních uzdravujú!

6.
Ňech mijú naše zlosťi
A všecki ňeprávosťi;
Ňech každú zlú náchilnosť,
Každú zlú hasá žádosť.

7.
Ňech tak nás uzdraveních,
Od hríchov zachráňeních,
V lásce tvéj upevňujú,
A k čnosťi obživujú.

1.
Víťaz Kristus z mrtvích stává,
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

2.
Vikúpeňí dokonává.
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

3.
Premáhá moc ňeprátelov,
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

4.
S pekla bere korisť ďáblov.
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

5.
Marie k hrobu náhľili,
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

6.
Bi Miláčka pomasťili.
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

7.
Anďel kameň odvaluje,
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

8.
Laklé žení poťešuje.
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

9.
Ten, kterého vi hľedáťe,
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

10.
Vácej ho tu už ňemáťe.
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

11.
Aľe chitro pospíchajťe,
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

12.
Učedelňíkom zvestujťe:
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

13.
Že stal z mrtvích oslávení,
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

14.
Buďe od ňích zas viďení.
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

15.
Kriste, kterého ďňes cťíme,
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

16.
Památku stáňá slávíme.
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

17.
Daj nám po našém skríšeňí
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

18.
Večné na tvár tvú patreňí.
Alľeluja, ňech je chvála Bohu daná.

1.
Priblížil sa ďeň radosťi,
Ďeň preveľkéj veselosťi,
V ňemž Kristus Pán z mrtvích stává,
A prázní hrob zaňechává.
Alleluja, alleluja.

2.
Svú smrťú smrť previšuje,
Peklo z moci oblupuje;
A skrz to své skríšeňí
Dokonává vikúpeňí.
Alleluja, alleluja.

3.
Teda všecci sa radujme,
S celého srdca pľesajme.
Za toľké láski svedčeňí
Zdávajme ďékov čiňeňí.
Alleluja, alleluja.

4.
Jeho zásluh tak prehojních
Čiňívajme sa účastních.
O spaseňí sa starajme,
A bez prestáňá pracujme.
Alleluja, alleluja.

5.
Z hrobu starích hríchov staňme,
Novích sa všemožňe chráňme.
Zhasme ňepravé žádosťi,
Ukroťme zlé náklonnosťi.
Alleluja, alleluja.

6.
V čnosťách sa vždi cvičívajme,
Dobré skutki rozmnožujme,
Bi sme s Kristem po skríšeňú,
Ťešili sa v osláveňú.
Alleluja, alleluja.

1.
Kristus celí zraňení,
Na kríži umučení,
Od skonáňá ďňa treťého
Slavňe stává z hrobu svého,
Alľeluja, alľeluja.

2.
Nad smrťú a nad pekľem
I zlím víťazí ďáblem.
Vsťeklích Židov zahanbuje,
A svích milích poťešuje.
Alľeluja, alľeluja.

3.
Nám dává uisťeňí
Skrze toto skríšeňí
Že jak on stal, tak staňeme,
Na veki živí buďeme.
Alľeluja, alľeluja.

4.
Kriste Vikupitelu,
Slavní zvíťazitelu,
Daj, abi ten život veční
Ke ščasťú nám bol bezpeční.
Alľeluja, alľeluja.

5.
Daj stať z hrobu ňeprávosťi,
Zastaralích zlích zviklosťí;
Pravé pokáňí konávať,
Za hríchi zadosť čiňívať.
Alľeluja, alľeluja.

6.
Daj v dobrém pevnú stálosť,
Vždi vatšú dokonálosť;
A po ťela z mrtvích stáňú
Vezmi nás ku radováňú.
Alľeluja, alľeluja.