Literárny kalendár na január 2018

1. 1. 2018

1780 -- narodil sa vo Veličnej osvietenec, pedagóg, náboženský spisovateľ a evanjelický cirkevný hodnostár Ján Seberini. Zomrel 10.2.1857


1794 -- v Paludzi sa narodil knihár, kníhkupec, vydavateľ, priekopník slovenského ochotníckeho divadelníctva Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. V r. 1829 založil Slovenskú požičovaciu bibliotéku, v r. 1830 v Liptovskom Mikuláši založil prvé slovenské ochotnícke divadlo. Zomrel 18. mája 1874 v Liptovskom Mikuláši.


1917 -- vo Východnej sa narodil slovenský básnik a literárny vedec Ján Brezina. V rokoch 1943-46 pracoval v Literárnovednom ústave SAV a odtiaľ odišiel pracovať do Matice slovenskej v Martine. V rokoch 1952-54 bol šéfredaktorom vydavateľstva Matice slovenskej, odkiaľ sa vrátil do Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde zostal pracovať až do roku 1984, kedy odišiel do dôchodku. Zomrel 4. augusta 1997 v Bratislave.


1936 -- v Trnave sa narodil básnik a prekladateľ Ján Stacho, vedúci predstaviteľ tzv. trnavskej skupiny básnikov-konkretistov. Do r. 1963 bol lekárom, v r. 1964-68 pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, 1967-70 bol kultúrnym atašé v Indii, v r. 1970-73 šéfredaktor Revue svetovej literatúry. Zbierky básní: Svadobná cesta, Dvojramenné čisté telo, Zážehy a Apokryfy ho zaradili medzi významných slovenských poetov. Po ťažkej autohavárii v r. 1973, ktorá ho doživotne pripútala na lôžko, sa prihlásil v r. 1978 básnickou zbierkou Z prežitého dňa. Známy je tiež ako prekladateľ z francúzštiny, španielčiny, angličtiny, poľštiny a srbochorvátčiny. Zomrel 15. júla 1995 v Bratislave.


1951 -- vzniklo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, zamerané predovšetkým na vydávanie pôvodnej slovenskej literárnej tvorby vo všetkých žánroch, tiež prekladovej literatúry. V r. 1993 sa transformovalo na akciovú spoločnosť.


3. 1. 2018

1942 -- v Humennom sa narodil historik Dušan Kováč. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave históriu a ruštinu. Od r. 1968 pracovník a v r. 1990- 98 riaditeľ Historického ústavu SAV v Bratislave, od r. 1998 vedecký sekretár SAV. Zaoberá sa výskumom slovenských a stredoeurópskych dejín 19. a 20. storočia: Muži deklarácie, Nemecko a nemecká menšina na Slovensku 1871-1945, Slovensko v Rakúsko-Uhorsku, Milan Rastislav Štefánik, Dejiny Slovenska. Autor učebníc dejepisu pre základné a stredné školy, prozaik: Prevteľovania, Medzi vlkom a hmlou a básnik: Zväčšeniny. Autor literatúry pre deti: Tajomstvá, Prvý deň prázdnin, Deväť studničiek a televíznych a rozhlasových hier.


1955 -- zomrel v Bratislave spisovateľ Fraňo Kráľ. Spočiatku ovplyvnený proletárskou poéziou: Čerň na palete, neskôr poetizmom a symbolizmom i vojnovým utrpením: Z noci do úsvitu. V románoch zachytil spoločenské a politické pomery Slovenska medzi sv. vojnami: Cesta zarúbaná, Stretnutie, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Pre deti a mládež napísal autobiografickú prózu Jano a knihu Čenkovej deti. Narodil sa 9. marca 1903 v meste Barton (Ohio, USA).


4. 1. 2018

1760 -- narodil sa v Levoči vydavateľ, redaktor a publicista Daniel Tállay, iniciátor vzniku a vydávateľ najstarších osvietenských slovensko-maďarsko-nemeckých novín Pressburger Zeitung. Zomrel 9.4.1816


1946 -- v Gbelciach sa narodil spisovateľ a filmový scenárista Dušan Dušek. Mladosť prežíval na Záhorí a v Piešťanoch. Atmosféra oboch regiónov modifikovala charakter mnohých jeho próz. Pracoval ako redaktor v Smene, Tipe, Kamarátovi a v Slovenských pohľadoch. V súčasnosti vyučuje na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Zbierky poviedok: Poloha pri srdci, Kalendár, Náprstok, Milosrdný čas, Kufor na sny, Teplomer, Pešo do neba, Vták na jednej nohe. Tvorba pre deti: Najstarší zo všetkých vrabcov, Pištáčik, Pravdivý príbeh o Pačovi, Babka na rebríku, Dvere do kľúčovej dierky a iné. Filmové scenáre: Ružové sny a Ja milujem, ty miluješ (oba s Dušanom Hanákom), Sojky v hlave, Vlakári a Krajinka (s Martinom Šulíkom). Píše aj rozhlasové a televízne scenáre.


5. 1. 2018

1830 -- narodil sa v Paludzi evanjelický farár, básnik a učiteľ Ján Čajak. Zomrel 4.2.1867


1940 -- narodil sa v Zemianskom Podhradí autor literatúry faktu a prekladateľ Ivan Machala. Knižne debutoval ako spoluautor so svojím bratom Drahoslavom dielom Reportér Hemingway. Napísal knihu o holandskom maliarovi V. van Goghovi, o prvom slovenskom biografovi, spolurodákovi Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi (Sedem dní), či biografickú prózu o ruskom básnikovi 20. storočia Konstantinovi Paustovskom. Je aj autorom lexikografického diela Krátky slovník nárečia slovenského zemiansko-podhradského.


2000 -- v Bratislave zomrel básnik, prekladateľ, literárny publicista, esejista Pavol Bunčák, dlhoročný pedagóg na FF UK v Bratislave. Debutoval v r. 1941 zbierkou Neusínaj, zažni slnko. Do periódy nadrealizmu sa zaraďujú jeho zbierky S tebou a sám, Zomierať zakázané. V nasledujúcich zbierkach rozvinul svoj intelektom umocnený lyrizmus: Pierkom holubice, Prostá reč, Je to pravda, je to sen, Hrdá samota, Útek a návrat, Spáč s kvetinou, Klopanie na okná a i. Okrem toho sa venoval prozaicko-esejistickej tvorbe: Hriešna mladosť. V r. 1967-69 pôsobil na francúzskej univerzite v Štrasburgu. Významná je i jeho prekladateľská činnosť z francúzskej, ruskej a poľskej literatúry. Narodil sa 4. marca 1915 v Skalici.


6. 1. 2018

1855 -- v Krupine sa narodila prozaička, redaktorka, publicistka Elena Maróthy-Šoltésová. Dcéra básnika Daniela Maróthyho, významná predstaviteľka slovenského literárneho realizmu, vedúca osobnosť slovenského ženského hnutia, redaktorka,, v r. 1894-1927 predsedníčka Živeny. Jej tvorba bola ovplyvnená smrťou oboch detí, malej dcérky a dospelého syna. Začínala v Slovenských pohľadoch uverejnenými črtami: Na dedine a Prípravy na svadbu, neskôr napísala črtu Umierajúce dieťa a novelu V čiernickej škole. Prekvapujúci dvojzväzkový román Proti prúdu je vybudovaný v duchu "ideálneho realizmu", vrcholným dielom však ostali zápisky Moje deti, v ktorých vznešene podala svoj tragický údel. Zomrela 11. februára 1939 v Martine.


7. 1. 2018

1922 -- v Ludaniciach sa narodila spisovateľka pre deti a mládež Helena Križanová-Brindzová. V r. 1951-53 bola vedúcou rektorkou časopisu Zornička, v r. 1953-55 dramaturgička detského vysielania v bratislavskom rozhlase. Autorka kníh: Modlitba za šťastie, Kocúr lekárom a iné rozprávky, Poštárik, Poštárik sa vráti, Dušan, Šťastnú cestu, Dušan!. Preložila Puškinovho Koníčka hrbáčika a Bohatierske rozprávky. Zomrela 1. augusta 1990 v Bratislave.


8. 1. 2018

1932 -- v Ladciach sa narodil básnik Pavel Koyš. Vyštudoval Vysokú školu politickú pri Ústrednom výbore KSČ v Prahe, pracoval ako politický funkcionár a redaktor v denníku i vydavateľstve Smena. Od r. 1971 bol námestníkom ministra kultúry a v r. 1988-89 ministrom kultúry SSR. Debutoval politicky angažovanou zbierkou básní Hviezdy na zemi. Tento postoj občana - komunistu zostal v jeho poézii nadlho prítomný: Popri tejto tematike však mala jeho poézia i ďalší rozmer - tému lásky: Čakám ťa, láska, Ukrutná vernosť. Vzájomné prepojenie týchto tém je v zbierkach: Koľko krokov je k úsmevu, Načo je človeku dom, Vyznanie lásky. Neskoršie zbierky: Moralizmy, Plač za láskou. Zomrel 22. júla 1993 v Bratislave.


9. 1. 2018

1913 -- v Chrudimi v Čechách sa narodil slovenský dramatik a divadelný kritik Peter Zvon, vl. menom Vladimír Sýkora. Pochádzal z rodiny českého úradníka, ktorý pôsobil na Slovensku. Právo študoval v Prahe a Bratislave, kde pracoval ako bankový úradník. Autor veršovanej drámy Tanec nad plačom, v ktorej konfrontuje feudálnu a súvekú spoločnosť a ukazuje, že pokrok je len zdanlivý. Hra bola v r. 1942 ocenená 1. cenou v súbehu vydavateľstva Tranoscius. V Slovenskom národnom divadle bola premiérovaná v r. 1943 pod réžiou Jána Jamnického. Bola tiež uvedená v televízii a ako námet opery si ju vybral Bartolomej Urbanec. Ďalej napísal Peter Zvon tragikomickú hru Vzdialená zem a bol tiež významným divadelným kritikom. Zomrel na týfus 18. októbra 1942 v Bratislave.


1952 -- v Bratislave zomrel spisovateľ, publicista a finančný úradník Elo Šándor. Jeho najznámejšie dielo, trojzväzkový humoristický román: Sváko Ragan z Brezovej, bolo sfilmované. Ďalšie diela: Od Laborca, Hornádu, od Váhu i od Dunaja, Figliari, Rozmarné historky, Byrokrati, Pozor na mužov. Počas 2. svetovej vojny spravodajca čs. vlády v Londýne. V r. 1945-52 riaditeľ Investičnej banky v Bratislave. Bol známy ako slavianofil a rusofil, propagátor ruštiny, dlhoročný funkcionár Spoločnosti pre kultúrne a hospodárske styky so ZSSR, Zväzu priateľov Sovietskeho zväzu na Slovensku a čestný predseda ZČSSP. Viaceré jeho práce boli inšpirované návštevami ZSSR: Moje dojmy z ciest po SSSR, Bratislava - Moskva. Činný v Spolku slovenských spisovateľov i Matici slovenskej. Narodil sa 8. marca 1896 vo Vrbovom.


12. 1. 2018

1863 -- zomrel Gustáv Reuss, zakladateľ slovenskej vedeckej fantastiky. Bol i nasledovníkom svojho otca, Samuela Reussa, v zberaní ľudových rozprávok. Záujem o prírodné vedy ho priviedol k štúdiu astronómie. V rámci snáh slovenského obrodeneckého hnutia považoval za svoju povinnosť rozšíriť čo najväčšie množstvo poznatkov medzi ľudí a tak ho vedomosťami pozdvihnúť. Takto vznikol text pod názvom Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Originál bol písaný v gemerskom nárečí, lebo Reuss nikdy neprijal Štúrom navrhovanú slovenčinu. Azda aj preto tak dlho dýchal len archívny prach. Gustáv Reuss sa narodil vo Veľkej Revúcej 4. januára 1818


1856 -- v Modre po nešťastnom zranení na poľovačke zomrel národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, novinár a politik Ľudovít Štúr. Bol zapisovateľom, neskôr tajomníkom a podpredsedom Společnosti česko-slovanskej. V r. 1837 sa stal námestníkom profesora J. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Po zákaze Společnosti prednášal na Ústave reči a literatúry československej. Po štúdiu na univerzite v Halle pokračoval v pedagogickej práci, pričom sa venoval úvahám o politickom poslaní slovanstva a obranám pred zvyšujúcimi sa útokmi maďarského nacionalizmu. S M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom sa rozhodli uzákoniť spisovnú slovenčinu, ktorá mala spájať široké vrstvy slovenskej inteligencie a ľudu. Túto potrebu Štúr vysvetlil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a kodifikoval ju prácou Náuka reči slovenskej. Ako veľký nepriateľ Uhorska bol zbavený funkcie na ústave a vyučoval ilegálne. V r. 1845 začal vydávať Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatránski, ktorými sa pokúsil o priamy vstup do politického života. V Uhorskom sneme predniesol ako poslanec mesta Zvolen viaceré bojovné národnoobranné prejavy. Zúčastnil sa na koncipovaní Žiadostí slovenského národa (1848), pre zatykač však musel zo Slovenska utiecť. Na Slovanskom zjazde v Prahe neúspešne presadzoval myšlienku vytvorenia všeslovanského zväzu. V revolúcii sa pripojil na stranu cisárskej Viedne, zúčastnil sa slovenského povstania 1848-49. Po revolúcii sa stiahol do ústrania a presťahoval sa do Modry, kde žil pod policajným dozorom. Ďalšie literárne dielo Ľ. Štúra: poézia: Plody, Dumky večerní, Spevy a piesne, odborné práce: O národních písních a pověstech plemen slovanských, Slovanstvo a svet budúcnosti, Starý i nový svět Slováků a i. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci.


13. 1. 2018

1851 -- zomrel Karol Štúr, slovenský básnik, kňaz, učiteľ. Zomrel ako 40-ročný, ostala po ňom vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat Ľudovít Štúr. Karol Štúr bol autorom básní, ľudovýchovných próz, prekladal i z gréčtiny, najmä diela Platóna a Aristofana. O jeho živote a diele píše Jozef M. Hurban v článku Karol Štúr. Nástin jeho života a ducha. Karol Štúr sa narodil v Trenčíne 25. marca 1811.


1699 -- v Levoči zomrel kníhtlačiar Samuel Breuer (Brewer). V tlačiarni, ktorá vznikla v r. 1623, pokračoval v diele svojho otca Vavrinca, ktorý tlačil filozofickú antickú literatúru, učebnice, kalendáre a v r. 1640 vydal prvý slovenský kalendár. V tejto tlačiarni v r. 1636 vyšiel prvý slovenský tlačený evanjelický spevník Cithara sanctorum, ktorý mal veľký národnouvedomovací význam. Breuerovská tlačiareň vydala počas svojej činnosti 958 publikácií, po smrti Samuela ju viedol jeho syn Ján, po požiaroch v r. 1747 a 1754 však zanikla. S. Breuer sa narodil 29. januára 1645 v Levoči.


14. 1. 2018

1769 -- v Hrnčiarskej Vsi-Pondelku sa narodil Samuel Kollár, historik, rektor gymnázia v Ožďanoch, evanj. kňaz, člen Učenej spoločnosti malohontskej. Je autorom historických a geografických prác. Písal i náboženskú literatúru. Jeho pýchou bola 800-zväzková knižnica, ktorá sa neskôr stala súčasťou literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Samuel Kollár zomrel 8. 8. 1830 v Čerenčanoch.


15. 1. 2018

1813 -- v Nových Zámkoch zomrel osvietenský spisovateľ, filológ, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, katolícky kňaz Anton Bernolák. Po štúdiách v Trnave, vo Viedni a v Bratislave pôsobil ako kňaz v Čeklísi (dnes Bernolákovo), v r. 1791 – 97 ako tajomník na arcibiskupskom úrade v Trnave a do smrti ako farár v Nových Zámkoch. S Jurajom Fándlym založil a viedol Slovenské učené tovarišstvo. Je autorom rozpravy o slovenskom hláskosloví: Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách. K nej pripojil i návrh pravopisu: Orthographia, kde navrhol fonetický pravopis. Vychádzal zo západoslovenského nárečia. Napísal tiež ďalšie práce o slovenskej gramatike a pravopise: Grammatica slavica a Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Bernolákovčina sa neujala ako celonárodný spisovný jazyk, bola však jedným z východísk pre formovanie moderného slovenského národa. A. Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 v Slanici na Orave.


1848 -- Ľudovít Štúr vystúpil v Uhorskom sneme proti maďarizácii slovenských ľudových škôl. Žiadal uzákoniť slovenské vyučovanie v nižších školách a používanie materinského jazyka pri bohoslužbách.


1976 -- v Bratislave zomrel maliar, karikaturista a spisovateľ Štefan Bednár. Študoval v Prahe, po r. 1939 sa usadil v Bratislave. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, ilustrácii, karikatúre. Zúčastnil sa SNP, bol väznený v koncentračnom tábore. Po vojne sa popri výtvarnej práci sa venoval organizácii výtvarného života. Bol predsedom Spolku výtvarných umelcov 29. augusta, tajomníkom Umeleckej a vedeckej rady, šéfredaktorom Nového slova, neskôr časopisov Roháč a Výtvarný život. Bol tiež publicistom, napísal memoáre: Dvojník Šimon ide do Povstania, Bohémske časy a Bohém hľadá vlasť. Talent zdedil aj jeho syn, spisovateľ Vlado Bednár. Š. Bednár sa narodil 15. mája 1909 v Myjave.


16. 1. 2018

1847 -- v Hlbokom sa narodil spisovateľ, literárny vedec, politik Svetozár Hurban Vajanský, vl. m. Svetozár Miloslav Hurban, syn J. M. Hurbana, vedúca osobnosť slovenského národného života v 80. a 90. rokov 19. storočia. Po absolvovaní právnickej akadémie v Bratislave v r. 1870 pôsobil krátko ako advokát. Neskôr nastúpil do redakcie Národných novín, kde zotrval až do smrti. Od r. 1906 tu bol zodpovedným redaktorom. V r. 1881 spolu s J. Škultétym obnovil časopis Slovenské pohľady, ktoré desať rokov redigoval. Zredigoval tiež štyri ročníky Letopisu Živeny. Od 70. rokov pôsobil v Slovenskej národnej strane a podieľal sa na tvorbe jej programu. Uverejňoval národne orientované články, za ktoré bol trikrát väznený. Dielo: básnické zbierky – Tatry a more, Herodes, Spod jarma, Verše, próza – novela: Letiace tiene, romány: Suchá ratolesť, Koreň a výhonky a i. Kritické práce vyšli pod názvom State o slovenskej literatúre. Zomrel 17. augusta 1916 v Martine.


17. 1. 2018

1984 -- v Bratislave tragicky zomrel prozaik, významný humorista a satirik 60. rokov, autor detskej literatúry Vlado Bednár, syn Štefana Bednára. Pracoval v mládežníckych časopisoch ABC pionierov, Prúd, vo vydavateľstve Smena, v Mladej tvorbe. Debutoval satirickou prózou Uhni z cesty. Jeho knihy: Divné hrušky s divnou chuťou, Veterné mlyny a Nebrnkaj mi na city autenticky zachytili psychiku dospievajúcich chlapcov. Pre mladšie deti napísal: Dobrodružstvá troch mudrlantov, Veľká dobrodružná vlastiveda. Ďalšia tvorba: Vajce v stodole, Koza, Lacný príbeh, Dračie žily a i. Narodil sa 11. februára 1941 v Bratislave.


1812 -- v Slovenskej Ľupči sa narodil Daniel Gabriel Lichard, slovenský spisovateľ, učiteľ, prvý slovenský profesionálny novinár a vydavateľ, jeden zo zakladateľov slovenskej odbornej terminológie a jedna z najväčších osobností slovenskej národnej minulosti. Zomrel 17. novembra 1882 v Skalici.


18. 1. 2018

1915 -- v Clevelande zomrel novinár, katolícky kňaz Štefan Furdek. Po štúdiách v Budapešti a v Prahe sa vysťahoval v r. 1882 do USA, kde bol vysvätený za kňaza. V Clevelande v r. 1890 založil Prvú katolícku slovenskú jednotu, ku ktorej pribudla Prvá katolícka ženská jednota. V r. 1891 založil noviny Jednota a v r. 1906 Združenie slovenských novinárov. Organizoval peňažné zbierky, vydal niekoľko učebníc pre deti slovenských prisťahovalcov. Jeho najväčším činom je založenie Slovenskej ligy v Pittsburghu v r. 1907, strešnej organizácie Slovákov v USA. Narodil sa 2. septembra 1855 v Dolnom Kubíne.


1999 -- zomrel v Bratislave mladý talentovaný spisovateľ, redaktor a pedagóg Václav Pankovčín. Svoju prvú knihu Mamut v chladničke vydal v roku 1992. Od roku 1996 bol členom Slovenského centra P.E.N. klubu. Tvorba: Asi som neprišiel len tak, Marakéš, Tri ženy pod orechom, Bude to pekný pohreb, Polárny motýľ, Priestor 3 x 4, K-85, Príbeh o prerušenej mravčej ceste, Lináres, Šicke me naše. Narodil sa 21. 5. 1968 v Humennom.


2000 -- v Bratislave zomrel Július Lenko, slovenský básnik a prekladateľ. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ, pracoval na Povereníctve školstva a kultúry a neskôr ako redaktor vydavateľstva Tatran. O jeho živote je natočený dokumentárny film z cyklu Portréty. Július Lenko sa narodil 10. decembra 1914 v Hybiach.


19. 1. 2018

1919 -- v Brodzanoch sa narodil básnik, prekladateľ a diplomat Vladimír Reisel. V r. 1945 – 49 bol tlačovým atašé na čs. veľvyslanectve v Paríži. Neskôr pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v Slovenských pohľadoch. Pod vplyvom G. Apollinaira písal snovú, imaginatívnu lyriku: Vidím všetky dni a noci, Neskutočné mesto, Zrkadlo a za zrkadlom. Prekladal francúzsku poéziu (G. Apollinaire, A. Breton, J. Prévert). Z neskoršieho diela: Smutné rozkoše, Moja jediná, U nás, Žena a muž a i. Napísal aj knihy veršov pre deti.


1948 -- v Martine zomrel literárny historik, jazykovedec Jozef Škultéty. Podieľal sa na mnohých kultúrnych aktivitách v Martine. V r. 1881 – 1919 redigoval Slovenské pohľady, od r. 1919 sa (spolu s J. Vlčkom) stal doživotným správcom Matice slovenskej. Písal o významných osobnostiach slovenskej literatúry, vydal stručné Dejiny slovenskej literatúry. Literatúru pokladal za hlavný prejav národného života: Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života, O Slovákoch. Prekladal z ruskej literatúry. Narodil sa 25. novembra 1853 v Potoku.


1980 -- v Bratislave zomrel textár tanečných piesní a libretista, právnik Pavol Braxatoris, vnuk básnika Andreja Sládkoviča. Napísal libretá k operetám Gejzu Dusíka Modrá ruža, Hrnčiarsky bál a i. Narodil sa 4. februára 1909 v Senici.


2003 -- zomrel básnik a prekladateľ Vojtech Kondrót. Pôvodne učiteľ, neskôr redaktor. Básnické zbierky: Prázdniny šestnásťročného, Stromy s nami tromi, Spokornatenie, Krajina, Podobnosť krajín, Rovina stola, Návrat tou istou cestou, Správy z domova, Zbierka nevyriešených úloh, Zimopis, Letopis, Definície a Mám bosé srdce. Spoluautor poetickej knihy Pocta, venovanej pamiatke hrdinu protifašistického odboja Mirka Nešpora. Preložil antológiu poézie maďarských básnikov žijúcich na Slovensku: Most cez Dunaj a Mužný vek. Narodil sa 27. novembra 1940 v Bratislave.


20. 1. 2018

1700 -- narodil sa v Skalici pedagóg, básnik, jazykovedec, autor prvej vedeckej slovenskej mluvnice a šlabikára Pavol Doležal. Zomrel 29. novembra 1778


1940 -- v Šúrovciach sa narodil slovenský prozaik, literárny vedec a vysokoškolský profesor, Stanislav Rakús. Je autorom prozaických diel, ale aj recenzií, článkov a literárnovedných štúdií. Za svoju tvorbu získal niekoľko literárnych cien.


21. 1. 2018

1832 -- v Kostolných Moravciach zomrel básnik, prekladateľ a literárny historik, evanj. kňaz Bohuslav Tablic. Najtypickejší predstaviteľ osvietenstva. Počas štúdií v Jene založil Societas slavica a v r. 1810 v Kostolných Moravciach založil Učenú spoločnosť banského okolia – slovenskú literárnu a vedeckú spoločnosť. Vydal výber básní starších slovenských básnikov Slovenští veršovci a štyri zväzky Pamětí česko-slovenských básnířů. Autor didaktických a anakreontských básní, prekladov nemeckej a anglickej poézie, ktoré uverejnil v štyroch zväzkoch: Poezye. Písal knihy teologické, historické, hospodárske a právne s ľudovýchovným zameraním. Narodil sa 6. septembra 1769 Českom Brezove.


1913 -- Clevelande, USA, zomrel kníhtlačiar, vydavateľ, evanj. farár, osvetový pracovník Karol Salva. Vo svojej tlačiarni v Ružomberku tlačil ľudovýchovné a náboženské publikácie, kalendáre a diela slovenských autorov. Od r. 1909 žil v USA. V Pittsburghu bol redaktorom Amerikánsko-slovenských novín a Slovenského denníka. Narodil sa 11. augusta 1849 v Liptovskej Sielnici.


1835 -- v Ostrihome zomrel Jur Palkovič, cirkevný hodnostár, prekladateľ, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva. Po smrti Bernoláka a Fándlyho bol najvýznamnejším predstaviteľom bernolákovského hnutia. Venoval sa vydavateľskej a prekladateľskej práci. Vydal všetky diela Jána Hollého, prekladal z nemčiny, latinčiny a gréčtiny. Zrealizoval i preklad Biblie do bernolákovskej slovenčiny a vydal Bernolákov „Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí“, ktorý zredigoval, upravil a doplnil.


1860 -- v Banskej Bystrici sa narodil český a slovenský literárny historik Jaroslav Vlček. Bol spoluzakladateľom a prvým predsedom študentského spolku Detvan, v roku 1901 sa stal členom Královské české společnosti nauk a bol menovaný za profesora Karlovej univerzity. Je autorom literárnych kritík a literárno-historických prác, najmä Dejiny literatúry slovenskej a Dějiny české literatury.


22. 1. 2018

1940 -- v Hybiach sa narodil slovenský prozaik Peter Jaroš. Po vyštudovaní FF UK v Bratislave bol redaktorom vo viacerých redakciách, od r. 1972 scenárista Slovenskej filmovej tvorby. Debutoval románom: Popoludnie na terase a ďalej napísal novelu Urob mi more, román Zdesenie a ďalšie diela. Autor umelecky i čitateľsky úspešného románu Tisícročná včela - aj vo filmovej verzii, ktorého voľným pokračovaním je román Nemé ucho, hluché oko. Ďalšie dielo: romány - Lásky hmat, Psy sa ženia, Milodar slučka, zbierky próz: Pradeno, Telo v herbári a i. Vytvoril scenáre filmom: Tetované časom, Pacho, hybský zbojník, Sneh pod nohami, Tisícročná včela.


1796 -- zomrel v Berlíne náboženský spisovateľ Ján Ambrózi. Narodil sa 5. apríla 1741 v Liptovskej Sielnici.


1912 -- narodil sa v Ponikách spisovateľ Jozef Antošík. Bol literárne činný v období vojnového Slovenského štátu, je autorom románu Skrížené cesty. V roku 1948 emigroval do Nemecka, odkiaľ neskôr odišiel do Kanady a potom do USA. Po roku 1989 sa vrátil na Slovensko.


1935 -- v Krupine sa narodil scenárista, dramaturg, spisovateľ Ivan Stadtrucker, vedúci Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.


2010 -- zomrel v New Yorku literárny vedec, slavista Klement Šimončič. Pôsobil na Kolumbijskej univerzite, spolupracoval s rozhlasovou stanicou Slobodná Európa a exilovým časopisom Naše snahy. Narodil sa 24. novembra.1912 v Dolnej Krupej.


23. 1. 2018

1876 -- v Župčanoch zomrel historik, básnik, prozaik a dramatik Jonáš Záborský. Bol evanjelický kňaz, v r. 1842 konvertoval ku katolicizmu. Dostal sa do sporu s Ľ. Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny, odmietol tiež jeho národný program. Autor básnických skladieb: Žehry, satirických próz: Panslavistický farár, Faustiáda, Chruňo a Mandragora, didaktických humoresiek: Dva dni v Chujave, historických poviedok: Blud, Svätoplukova zrada a drám: Lžedimitrijády a ďalšie. Najviac sa presadila jeho veselohra Najdúch. Narodil sa 3. februára 1812 v Záborí.


1941 -- v Bratislave zomrel Pavol Socháň, fotograf, maliar, národopisec, publicista, osvetový pracovník, spoluzakladateľ Ústredia slovenských ochotníckych divadiel. Bol prvým slovenským hlásateľom v rozhlase. Narodil sa 6. júna 1862 vo Vrbici. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.


1906 -- v Moravskom Lieskovom sa narodila Elena Holéczyová, dramatička, scenáristka, textilná výtvarníčka. Bola dcérou Jozefa Hollého. Pre rozhlas upravila populárnu ľudovú veselohru svojho otca Jozefa Hollého Kubo. Je autorkou filmových scenárov, rozhlasových prednášok o obliekaní, bývaní, ľudovom umení a umeleckom priemysle, kostýmov a choreografických príprav pre divadlo a filmy. Zomrela v Prahe 5. decembra 1983.


24. 1. 2018

1801 -- v Pukanci sa narodil básnik, historik a jazykovedec Michal Godra, brat evanj. kňaza, zakladateľa Matice slovenskej Samuela Godru. Napísal verše venované významným osobnostiam, veršovanú povesť Vešelíni na Muráni, báseň Plač Sitna a i. Od r. 1836 pôsobil ako učiteľ medzi dolnozemskými Slovákmi. Zomrel 1. marca 1874 v Báčskom Petrovci.


1852 -- vo Viedni zomrel básnik, jazykovedec a kňaz Ján Kollár. Študoval na evanj. lýceu v Bratislave a v nemeckej Jene. Po štúdiách bol evanj. farárom v Pešti a od r. 1849 až do smrti profesorom slovanskej archeológie na viedenskej univerzite. Prvý autor, ktorý svojou tvorbou presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Jeho najvýznamnejším dielom je básnická zbierka Slávy dcera, v ktorej spojil obdiv k dejinám Slovanov s osobnou milostnou lyrikou. Ďalšie dielo: Vlastenec, Národnie zpievanky čili Písně světské Slováků v Uhrách, jak pospolitého lidu, tak i vyšších stavů. Autor autobiografie Paměti z mladších let života Jana Kollára sepsány od něho samého. Narodil sa 29. júla 1793 v Mošovciach.


1922 -- v Starej Pazove, Juhoslávia, sa narodil spisovateľ pre deti a mládež Zlatko Klátik. Autor kníh: Rozprávky spod slnečníka, Tulák a Čakanka, literárnych publikácií: Hronského tvorba pre mládež, Svetová literatúra pre deti a mládež. Pracoval v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave. Zomrel 24. augusta 1990 v Bratislave.


1701 -- v nem. Lipsku zomrel Juraj Láni, autor memoárových próz, kázní a školských hier, slovenský evanj. kňaz a univerzitný profesor. J. Láni sa narodil v roku 1646 v Trenčianskej Teplej.


1894 -- v Čake zomrel Martin Čulen, zakladateľ Matice slovenskej, Kníhtlačiarskeho spolku v Martine, Živeny, Spolku sv. Vojtecha a Domu Matice slovenskej. Bol prvým žiakom z Uhorska, ktorý na viedenskej univerzite zložil profesorskú skúšku s vyznamenaním. Po návrate z Viedne v roku 1851 bol vymenovaný za riadneho profesora matematiky a fyziky. Je autorom učebníc Arithmetika a Počtoveda. Narodil sa 31. mája 1823 v Brodskom.


25. 1. 2018

1894 -- v Liptovskom Mikuláši sa narodil slovenský spisovateľ, maliar a publicista Janko Alexy. Zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave


1888 -- v Námestove sa narodil Ignác Grebáč-Orlov, spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a gymnaziálny profesor. Bol autorom básní, krátkych próz, sociálno-kritických drám. Prekladal z nemčiny a poľštiny. Zomrel 26. apríla 1957 v Ružomberku.


1863 -- narodil sa Peter Pavol Zgúth-Vrbický, spisovateľ a publicista, učiteľ, autor kníh pre deti, učebníc, prekladateľ z ruštiny a češtiny. Napísal memoáre Život starého kantora slovenského, knižne vyšli až r. 2005 pod názvom Pamäti slovenského učiteľa. Zomrel 22. júna 1952 v Martine.


1918 -- zomrel v Banskej Bystrici Izidor Žiak-Somolický, spisovateľ a publicista, autor lyrických veršov, prózy, besedníc, čŕt a rozprávok, ľudovýchovných a osvetových článkov. Prekladal z americkej, francúzskej a ruskej literatúry. Narodil sa v Turčianskom Michale 10. februára 1863.


26. 1. 2018

1922 -- v Dolnej Ždani sa narodila autorka literatúry pre deti a mládež Elena Čepčeková. Pracovala ako učiteľka, neskôr redaktorka vo vydavateľstve Práca a v detských časopisoch Ohník, Zornička a Slniečko. Po r. 1968 sa venovala iba literárnej tvorbe. Knihy: Meduška, Dve mačiatka, Dievča z majera, Marcela, neplač!, Serenáda pre Martinu, Monika a i., rozhlasové a televízne hry: Belasý krčah, Rudienka. Zomrela 6. januára 1992 v Bratislave.


1843 -- v Senici sa narodil Ján Mocko, literárny a cirkevný historik, evanjelický kňaz, autor biografií viacerých slovenských literátov, objaviteľ vzácnych pamiatok – Turolúckeho a Senického kancionála z konca 16. storočia. Bol zberateľom vzácnych kníh, zakladateľom a členom spolku Tranoscius. Zomrel v Senici 16. novembra 1911.


27. 1. 2018

1829 -- vo Vyšnom Skalníku sa narodil romantický básnik Ján Botto, štúrovec, národný buditeľ. V Pešti vyštudoval zememeračstvo a pracoval v Martine, Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici. Hlavnými znakmi jeho literárnej tvorby sú baladickosť a porevolučné sklamanie štúrovskej generácie. Najvýznamnejšími v jeho tvorbe sú balady: Žltá ľalia, Margita a besná, Smrť Jánošíkova a Ctibor. Nedokončená ostala lyricko-dramatická skladba Čachtická pani. Zomrel 28. apríla 1881 v Banskej Bystrici.


1923 -- v Kráľovej Lehote sa narodila poetka, prozaička, autorka kníh pre deti Krista Bendová. Pôsobila vo vydavateľstve Pravda, v r. 1951 – 56 bola tajomníčkou Zväzu slovenských spisovateľov, neskôr bola redaktorkou Roháča a Pravdy. Napísala básnické zbierky Milenec smútok, Listy milému, Krajina šťastia, O tú pieseň, Riziko, Variácie na Osudovú a Nedokončenú. Z tvorby pre deti sú najznámejšie veršované knižky Čačky-hračky, Ako Jožko Pletko poplietol si všetko, Bola raz jedna trieda, Čiernobiela rozprávka i prozaické diela Nezábudky, Prvé kroky, Opice z našej police a rozprávkový cyklus O Osmijankovi. Písala tiež scenáre pre televízne filmy. Zomrela 27. januára 1988 v Bratislave.


1688 -- v Levoči zomrel Daniel Sinapius-Horčička, slovenský barokový spisovateľ a prekladateľ, rektor, rektor, evanjelický kňaz, redaktor a korektor kníh v Brewerovej tlačiarni. Písal latinské príležitostné básne, dišputy a školské drámy, slovenskp duchovnú poéziu a náboženskú prózu. Zbieral príslovia, vyzdvihoval starobylosť slovenského národa, venoval sa mládeži. Narodil sa 3. augusta 1640 v Sučanoch.


1911 -- vo Viedni zomrel Anton Bielek, slovenský spisovateľ, učiteľ, správca tlačiarne v Ružomberku, redaktor časopisu Besedy, administrátor Národných novín a neskôr redaktor Katolíckych novín. Emigroval do USA, po ocorení na ťažké depresie sa vrátil na Slovensko. Zomrel v ústave pre choromyseľných. Anton Bielek sa narodil 10. septembra 1857 v Žiline-Bytčici.


1991 -- v Bratislave zomrel Miroslav Válek, básnik, autor literatúry pre deti a mládež, publicista, prekladateľ, kultúrny organizátor, politik, významný reprezentant modernej slovenskej poézie. Narodil sa 17. júla 1927 v Trnave.


28. 1. 2018

1840 -- zomrel v Poltári spisovateľ, autor ľudového čítania, osvietenský vzdelanec a učiteľ Gregor Paulíny. Učil na cirkevných školách v Brádne, Klenovci, Rimavskom Brezove, kde bol u neho mendíkom Matej Hrebenda a v Poltári. Literárne bol činný v kruhu malohontských vzdelancov, v rukopise ostali jeho odpisy zaujímavých beletristických a anekdotických prác, poviedok a legiend. Bol členom Učenej spoločnosti Malohontskej od roku 1792. Narodil sa 5. marca 1768 v Hnúšti-Hačave.


1890 -- narodil sa v Dobrej Nive básnik, organizátor kultúrneho života krajanov v Amerike a politik Juraj Slávik. Zomrel 30. mája 1969.


1846 -- v Slovenskej Ľupči sa narodil Daniel Šustek, stolár, podnikateľ, cestovateľ, autor cestopisných čŕt. Jeho dielo vypovedá o hospodárskych a sociálnych pomeroch vo svete v polovici 19. storočia. Zomrel v Chicagu 13. marca 1927.


29. 1. 2018

1645 -- v Levoči sa narodil kníhtlačiar Samuel Breuer (Brewer). V tlačiarni, ktorá vznikla v r. 1623 pokračoval v diele svojho otca Vavrinca, ktorý tlačil filozofickú antickú literatúru, učebnice a v r. 1640 vydal tiež prvý slovenský kalendár. V tejto tlačiarni v r. 1636 vyšiel prvý slovenský tlačený evanjelický spevník Cithara sanctorum, ktorý mal veľký národnouvedomovací význam. Breuerovská tlačiareň vydala počas svojej činnosti 958 publikácií, po smrti Samuela ju viedol jeho syn Ján, po požiaroch v r. 1747 a 1754 však zanikla. S. Breuer zomrel 13. januára 1699 v Levoči.


1879 -- v Skalici sa narodil slovenský dramatik, národný buditeľ a evanj. kňaz Jozef Hollý. Jeho hry Márnotratný syn, Kubo, Geľo Sebechlebský, Amerikán boli úspešné aj vo filmových, televíznych i operných adaptáciách. Popri hrách Ferka Urbánka ich často hrávali ochotnícke súbory. Bol otcom výtvarníčky Eleny Holéczyovej a herca a režiséra Martina Hollého st., starý otec filmového režiséra Martina Hollého ml. Zomrel 3. novembra 1912 v Moravskom Lieskovom.


1912 -- v Bystrej sa narodil prozaik, najvýznamnejší predstaviteľ naturizmu František Švantner. Autor baladických noviel: Malka, Dáma a románov: Nevesta hôľ a Život bez konca. Zachytil v nich harmonický vzťah dedinského človeka k prírode. Jeho dielo bolo viackrát sfilmované. Zomrel 13. októbra 1950 v Prahe.


1919 -- vo Valašských Kloboukoch sa narodil publicista, prozaik a básnik Ladislav Mňačko. Detstvo a mladosť prežil v Martine. Od r. 1940 bol za pokus o prekročenie nemecko-holandských hraníc väznený a na nútených prácach v Nemecku. V r. 1944 ušiel a zapojil sa do partizánskeho hnutia na Valašsku. V r. 1945 vstúpil do komunistickej strany, v r. 1948 vítal komunizmus, od polovice 50. rokov sa však stal kritikom dobových spoločenských deformácií. V r. 1967 na protest proti antiizraelskej kampani čs. vlády emigroval do Izraela a bol zbavený čs. občianstva. V r. 1968 sa vrátil a zapojil sa do obrodného procesu. Po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy odišiel do emigrácie v Rakúsku. Po angažovanej poézii, budovateľských hrách a poviedkach vzbudil ohlas jeho román z prostredia partizánskych bojov Smrť sa volá Engelchen. Moderné výrazové prostriedky použil v novelistike 60. rokov: Oneskorené reportáže, Dlhá biela prerušovaná čiara. Román Ako chutí moc je konkrétnym obrazom i symbolom politického mechanizmu komunistického režimu. V politickej eseji Siedma noc sa pokúsil zachytiť pocity občana prežívajúceho prvé dni vpádu sovietskych vojsk do ČSSR. Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave.


30. 1. 2018

1852 -- v Jasenovej sa narodil ľudovovýchovný pracovník, publicista Stanislav Zoch, organizátor ochotníckeho divadla, ovocinár, včelár, učiteľ na evanj. ľudových školách. V Cerove zriadil cirkevnú školskú knižnicu. Zomrel 27. novembra 1911 v Banskej Bystrici.


1885 -- v Martine sa narodila prozaička Hana Gregorová, pôv. Anna Božena Lilgová, manželka spisovateľa J. G. Tajovského. Pracovala v ženskom hnutí, vo svojom diele obhajovala emancipačné snahy slovenských žien. Je autorkou prózy Ženy, románu Vlny duše, ďalšie dielo: zbierky poviedok Môj svet, Pokorní ľudia, Zo srdca; pre deti: Svet je taký krásny. O pohnutých životných osudoch slovenských žien napísala knihu Slovenka pri krbe a knihe. Zomrela 11. decembra 1958 v Prahe.


1907 -- v Štefultove sa narodil prozaik Jozef Horák. Povolaním učiteľ a redaktor časopisu Slniečko. Debutoval zbierkou povestí Sitniansky vartár. Ďalej napísal novely: Biele ruky, Zahmlený návrat a povstalecký román: Hory mlčia. Čitatelia si obľúbili jeho historické romány: Zlaté mesto, Smrť kráča k zlatému mestu, Sebechlebskí hudci, Kremnický zlatý človek. Ďalej tiež písal autorské rozprávky: Zlatá jaskyňa, Pikulík, Veľké dobrodružstvá malej kolobežky. Zomrel 11. júna 1974 v Prešove.


1983 -- v Bratislave zomrel dramatik, lekár Štefan Králik. Pracoval ako lekár. V začiatkoch dramatickej tvorby spolupracoval s poprednými slovenskými ochotníckymi súbormi. Po hre z dedinského prostredia Mozoľovci napísal hru-podobenstvo: Veľrieka, ktorá čerpala námet zo starovekého Egypta a hru Trasovisko, kde sa podľa Ibsena snažil vytvoriť silný ženský typ. Hrami: Buky podpolianske, Horúci deň a Svätá Barbora sa zaradil medzi priekopníkov socialistickorealistickej drámy. Zaoberal sa aj sociálnymi problémami: Hra bez lásky, Hra o slobode. Narodil sa 8. apríla 1909 v Závodí.


31. 1. 2018

1869 -- v Tvrdošíne zomrel lekár, šíriteľ tolstojovského pacifizmu Albert Škarvan. Počas štúdií v Prahe sa zoznámil s filozoficko-etickými názormi L. N. Tolstého, čo bolo impulzom k odmietnutiu vojenskej služby v nemocnici v Košiciach. Bol odsúdený do väzenia a odňali mu lekársky diplom. Žil v emigrácii, kde napísal Zápisky vojnového lekára. Krátky čas bol osobným lekárom L. N. Tolstého. Preložil jeho román Vzkriesenie. Ďalšie diela: štúdia Slováci, Vlastný životopis, Moja premena a i. Zomrel 29. marca 1926 v Liptovskom Hrádku.


1989 -- v Bratislave zomrel režisér, herec a divadelný pedagóg Jozef Budský. Začínal vo Vinohradskom divadle v Prahe a v zájazdových českých divadlách. Od r. 1935 pôsobil v Činohre SND v Bratislave, kde zotrval až do odchodu do dôchodku v r. 1977. Vytváral postavy výrazných charakterov: Hamlet, Oidipus a režíroval napr.: Čapkovu Bielu nemoc, Arbuzovovu Príhodu na brehu rieky, Čechovovho Ivanova, Tolstého Vojnu a mier a i. Bol pedagógom na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde učil napr. režisérov Miloša Pietora, Pavla Haspru, Ľubomíra Vajdičku. Narodil sa 11. júna 1911 v Prahe.



Vychádza z tlačového servisu TASR a SITA. (c) 2007




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.