Literárny kalendár na august 2017

1. 8. 2017

1825 -- vo Zvolene sa narodil spisovateľ a redaktor Mikuláš Štefan Ferienčík. Bol redaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Písal krátke prózy a spoločenské poviedky, v jeho tvorbe doznieval národný romantizmus štúrovcov — zbierka poviedok: Jedľovský učiteľ. Preložil Gogoľovho Revízora, vydával a redigoval mesačníky Národný hlásnik a Orol. Zomrel 3. marca 1881 v Martine.


1921 -- v Žiline sa narodil novinár, publicista, spisovateľ a básnik Miro Procházka. Vyštudoval Vysokú školu obchodnú. V r. 1943 debutoval zbierkou Vejárom tvojich mihalníc. Spolupracoval s časopismi Elán a Tvorba, bol redaktorom Kultúrneho života a šéfredaktorom mesačníka Film a divadlo. Napísal denník z rímskej olympiády Arrivederci Roma, knihu Most cez rieku Inn o Zimných olympijských hrách v Innsbrucku. Autor rozhlasových a divadelných hier. Zomrel 18. októbra 2005.


3. 8. 2017

1741 -- Narodil sa vo Vrádišti evanjelický farár, osvietenský historik, básnik a prekladateľ Michal Semian. Zomrel 29. apríla 1812 v Pezinku.


4. 8. 2017

1869 -- v Martine vznikol celonárodný spolok slovenských žien Živena. Podnet na jeho založenie dal publicista Ambro Pietor, prvou predsedníčkou bola Anna Pivková a od roku 1894 ho viedla spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová.


1997 -- v Bratislave zomrel slovenský básnik a literárny vedec Ján Brezina. V rokoch 1943 — 46 pracoval v Literárnovednom ústave SAV a odtiaľ odišiel pracovať do Matice slovenskej v Martine. V rokoch 1952 — 54 bol šéfredaktorom vydavateľstva Matice slovenskej, odkiaľ sa vrátil do Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde zostal pracovať až do roku 1984, kedy odišiel do dôchodku. Narodil sa 1. januára 1917 vo Východnej.


5. 8. 2017

1964 -- v Bratislave zomrela spisovateľka, autorka literatúry pre deti a mládež Mária Rázusová-Martáková, sestra spisovateľa Martina Rázusa. Svoju tvorbu venovala najmä deťom: Hore grúňom-dolu grúňom, Pestré kvety, Chlapčekovo leto, Zverinček a i., redigovala časopis Slniečko. Ďalšia tvorba: Svetlo nad horami, Vyznanie, Pieseň o láske. Autorka veršovanej drámy Jánošík. Narodila sa 28. júna 1905 vo Vrbici.


7. 8. 2017

1819 -- vo Veľkom Krtíši sa narodil básnik, evanj. kňaz August Horislav Škultéty. Bol riaditeľom slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. Podieľal sa na vytvorení národného programu štúrovcov. Písal poéziu, literatúru pre mládež, zaoberal sa literárnou históriou. Bol zberateľom slovenských ľudových rozprávok. Zomrel 21. mája 1892 v Kraskove.


8. 8. 2017

1937 -- v Brezne zomrel spisovateľ, politik, evanj. farár Martin Rázus. Patril medzi najplodnejších a najaktívnejších slovenských spisovateľov medzivojnového obdobia. Bol prívržencom autonómie Slovenska, po 1. sv. vojne sa stal predstaviteľom Slovenskej národnej strany, v r. 1929 — 37 bol jej predsedom. Básnické zbierky: Z tichých a búrnych chvíľ, To je vojna, Hoj, zem drahá, Kameň na medzi, romány: Svety, Júlia, Odkaz mŕtvych, Maroško, Maroško študuje, Bača Putera. Zo svojich náboženských esejí, veršovaných modlitieb a piesní zostavil knihy Z nášho chrámu a Pred tvárou božou. Svoje názory vysvetľuje v knihe rozhovorov so synom Argumenty. Narodil sa 18. októbra 1888 vo Vrbici, dnes časť Liptovského Mikuláša.


1977 -- v Bratislave zomrel spisovateľ Ľudo Zelienka, pseud. Ujo z Detvy. Napísal humoristické knihy Detvianska nátura, Poľovnícke smiechoty, Rybárske smiechoty, Športové smiechoty, divadelné hry pre deti Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa, Figliari spod Poľany. Bol ľudovým rozprávačom. Narodil sa 5. decembra 1917 vo Zvolene.


10. 8. 2017

1822 -- v Hornom Záturčí sa narodil spisovateľ Ján Kalinčiak. Literárny kritik, tvorca romantickej prózy, spolupracovník Ľudovíta Štúra. Patril medzi prvých spisovateľov, ktorí začali písať spisovnou slovenčinou. Jeho najvýznamnejším dielom je humoristicky ladená próza Reštavrácia. Ďalšie diela: Mních, Milkov hrob, Serbianka, Púť lásky, Bozkovci, Mládenec slovenský. Zomrel 16. júna 1871 v Martine.


1922 -- v Klenovci sa narodil prozaik, kultúrny a politický činiteľ Vladimír Mináč. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Počas vojny bol väznený v koncentračných táboroch a po vojne pracoval ako novinár. V r. 1974 — 90 bol predsedom Matice slovenskej. Po novembri 1989 bol poslancom SNR za KSS a SDĽ. Vo svojom prvom románe Smrť chodí po horách zachytil skúsenosti zo SNP. Pokračovaním je román Včera a zajtra. Ďalej napísal román Modré vlny, zbierku poviedok Na rozhraní a za vrchol jeho tvorby je považovaná trilógia: Generácia — Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň o spoločenských pomeroch na Slovensku v období vojny, SNP a prvých povojnových rokov. Napísal tiež satirický román Výrobca šťastia, knihy poviedok Tmavý kút, Záznamy, eseje: Dúchanie do pahrieb, Zobrané spisy J. M. Hurbana. Zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave.


1925 -- vo Veľkom Rovnom sa narodil spisovateľ Vladimír Ferko. Bol redaktorom v Smene, Novom slove, Predvoji a Smene na nedeľu. Medzi jeho najznámejšie diela patria dobrodružný chlapčenský román Červený delfín a zbierky poviedok Konopný kríž, Čertovo rebro. Román o osudoch drotárskej dynastie Ako divé husi, ktorý napísal spolu so synom Andrejom, bol sfilmovaný ako televízny seriál. Profesiu drotárstva predstavil v knihe Svetom, moje svetom. Venoval sa aj faktografickej literatúre: Kniha o Slovensku, Zlatá kniha Slovenska, Slovensko — moja vlasť. Zomrel 24. októbra 2002 v Bratislave.


11. 8. 2017

1849 -- v Liptovskej Sielnici sa narodil kníhtlačiar, vydavateľ, evanj. farár, osvetový pracovník Karol Salva. Vo svojej tlačiarni v Ružomberku tlačil ľudovýchovné a náboženské publikácie, kalendáre a diela slovenských autorov. Od r. 1909 žil v USA. V Pittsburghu bol redaktorom Amerikánsko-slovenských novín a Slovenského denníka. Zomrel 21. januára 1913 v Clevelande.


12. 8. 2017

1804 -- v Skalici sa narodil tlačiar Jozef Škarnicel , najvýznamnejší slovenský tlačiar v 40. — 70. rokoch 19. stor. Viedol tlačiareň v Skalici, kde tlačil náboženské, politické, náučné, hospodárske, osvetové a historické práce. Tiež tlačil literárne diela slovenských autorov a 21 časopisov, napr.: Slovenské pohľady, Cyrill a Metod, Obzor, Sokol, Letopis MS, almanachy Nitra, Napred, Domovú pokladnicu. Zomrel 1. júla 1877 v Skalici.


1966 -- v Bratislave zomrela poetka a prekladateľka Viera Szathmáryová-Vlčková, dcéra literárneho historika J. Vlčka a vnučka V. Paulinyho-Tótha. Dielo: Ulice života, Za domovinou, preklady francúzskej, anglickej a americkej literatúry. Narodila sa 9. júna 1900 v Prahe. SITA, kp;nr


14. 8. 2017

1866 -- v Turčianskych Tepliciach zomrel evanjelický kňaz, spisovateľ Karol Kuzmány. Študoval na evanj. lýceu v Bratislave a teológiu v Jene. Bol profesorom na evanj. lýceu v Kežmarku, farárom vo Zvolene a v r. 1832 — 49 v Banskej Bystrici, vydával časopis Hronka. Od r. 1849 bol profesorom teológie vo Viedni, od r. 1860 superintendent evanj. cirkvi v Banskej Bystrici. V r. 1863 sa stal prvým podpredsedom Matice slovenskej. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Martine. Autor idylického eposu Běla, románu vo forme listov Ladislav a cirkevných spisov. Skladal hymnické piesne: Kto za pravdu horí, Do zbroja, Slovania. Narodil sa 16. novembra 1806 v Brezne.


1893 -- Narodila sa v Martine redaktorka a prekladateľka Anna Škultétyová. Zomrela 17.6.1987.


1919 -- v Krupine sa narodil literárny historik a publicista Juraj Špitzer. V r. 1938 začal študovať medicínu v Prahe, pre svoj židovský pôvod však bol internovaný na dva roky v zbernom koncentračnom tábore Nováky. Zúčastnil sa SNP a po vojne študoval na FF UK v Bratislave. Bol šéfredaktorom Kultúrneho života, tajomníkom Zväzu československých spisovateľov. Po r. 1969 bol zo spisovateľskej organizácie vylúčený, mal zákaz publikovať. Autor noviel: Biele oblaky, Patrím k vám, Letná nedeľa. Napísal scenáre k filmom: Posledný návrat, Zaprášené histórie, svedectvo o koncentračnom tábore Nováky: Nechcel som byť Žid. Po jeho smrti vyšiel súbor kníh Svitá, až keď je celkom tma. Zomrel 11. októbra 1995 v Bratislave.


17. 8. 2017

1916 -- v Martine zomrel spisovateľ, literárny vedec, politik Svetozár Hurban Vajanský, vl. m. Svetozár Miloslav Hurban. Patril k vedúcim osobnostiam národného života na konci 19. stor. Po vyštudovaní práva v Bratislave pôsobil ako advokát, v r. 1878 — 1916 bol redaktorom a šéfredaktorom v Národných novinách. Za národne orientované články, ktoré v nich uverejňoval, bol väznený. V r. 1881 spolu s J. Škultétym obnovil Slovenské pohľady. Od 70. rokov bol v Slovenskej národnej strane. Dielo: básnické zbierky Tatry a more, Herodes, Spod jarma, Verše, novela Letiace tiene, romány Suchá ratolesť, Koreň a výhonky a i. Kritické práce vyšli pod názvom State o slovenskej literatúre. Syn J. M. Hurbana. Narodil sa 16. januára 1847 v Hlbokom.


18. 8. 2017

1934 - narodil sa prozaik Ján Johanides. Do literatúry vstúpil zbierkou Súkromie, ktorá bola ovplyvnená existencializmom. Napísal román Podstata kameňolomu a novelu Nie a po desaťročnej vynútenej prestávke publikoval Nepriznané vrany, Balada o vkladnej knižke, Marek koniar a uhorský pápež, Slony v Mauthausene, Pochovávanie brata, Holomráz, Dívaj sa do modrých očí Londýna a i.


2003 - zomrela spisovateľka Mária Jančová, vl. m. Terézia Hečková, autorka literatúry pre deti a mládež. Manželka spisovateľa Františka Hečka. Bola učiteľkou a redaktorkou v Mladých letách. Debutovala zbierkou básní Blahoslavení. Vo svojom prozaickom diele Rozprávky starej matere, Carlucci, Žofkine rozprávky, Divé husi a i. sa upriamila na sociálny aspekt. Ďalšie rozprávkové knižky: O kapsičke, čo nechcela chodiť do školy, Kojko hľadá rozprávku, Braček a sestrička a i. Venovala sa prekladateľskej činnosti a literárnej publicistike. Narodila sa 25. decembra 1908 v Dolnej Lehote.


20. 8. 2017

1941 - v Bratislave sa narodil humorista, dramatik, prozaik, fejtonista a herec Július Satinský, jedna z najvýznamnejších osobností slovenského kultúrneho života. Vyštudoval divadelnú vedu, odbor dramaturgia na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Spolu s Milanom Lasicom sa stal zakladateľom moderného slovenského humoru. V posledných rokoch ho mohli diváci vidieť v Štúdiu L&S v programe Šľak ma ide trafiť, či v inscenácii Jubileum. Vyšli mu knihy: Moji milí rodáci, Listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia, Karavána šteká, psi idú ďalej, Šľak ma ide trafiť, Chlapci z Dunajskej ulice a Polstoročie s Bratislavou. U detí si získal popularitu vďaka knihe Rozprávky uja Klobásu. Posmrtne vyšla kniha spomienok Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr. V minulosti bol literárne činný aj ako spoluautor scénok Nečakanie na Godota, divadelných hier Náš priateľ René, Deň radosti a Jubileum. Účinkoval v českých filmoch S tebou mně baví svět, Vesničko má středisková a slovenskom filme Utekajme, už ide! Spolu s Lasicom upútal divácku pozornosť aj ako autor satirických seriálov Ktosi je za dverami a Nikto nie je za dverami. Satinský zomrel 29. decembra 2002 v Bratislave.


24. 8. 2017

1856 -- v Slovenskej Ľupči sa narodil jazykovedec, kodifikátor spisovnej slovenčiny Samo Czambel. Študoval vo Viedni a v Prahe, pôsobil na prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády v Budapešti. Desať rokov pracoval ako redaktor Slovenských novín, skúmal slovenský jazyk. Napísal knihy Slovenský pravopis a K reči o slovenskom pravopise, Rukoväť spisovnej reči slovenskej, Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov, Slováci a ich reč. Zomrel 18. decembra 1909 v Csillaghegyi.


1904 -- v Rabčiciach sa narodil významný medzivojnový prozaik Milo Urban. Bol redaktorom v časopisoch Slovenský národ a Slovák, v r. 1940 — 45 šéfredaktor profašistického denníka Gardista. V r. 1945 emigroval do Rakúska, kde bol internovaný v americkej zóne, eskortovaný do ČSR a súdený. Vďaka intervencii I. Erenburga bol odsúdený na verejné pokarhanie. Autor realistických poviedok a noviel zo života horalov Za vyšným mlynom (námet pre Suchoňovu operu Krútňava), Výkriky bez ozveny, Z tichého frontu a románov z obdobia 2. sv. vojny Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Železom po železe. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Významné sú jeho rozsiahle pamäti Zelená krv. Zomrel 10. marca 1982 v Bratislave.


1990 -- v Bratislave zomrel spisovateľ pre deti a mládež Zlatko Klátik. Autor kníh: Rozprávky spod slnečníka, Tulák a Čakanka, literárnych publikácií: Hronského tvorba pre mládež, Svetová literatúra pre deti a mládež. Pracoval v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave. Narodil sa 24. januára 1922 v Starej Pazove, Juhoslávia.


26. 8. 2017

1850 -- v Točnici sa narodil spisovateľ, evanj. kňaz Koloman Banšell. Teológiu študoval v Prešove, kde s Hviezdoslavom zostavil almanach Napred. Od r. 1874 bol farárom v malých obciach. Pre depresie ho liečili v Pešti, no napokon ukončil svoj život samovraždou. Tvorbou sa zaradil medzi priekopníkov slovenského realizmu. Jeho jediná básnická zbierka: Túhy mladosti, obsahuje pôvodnú tvorbu i preklady Petőfiho, Shellyho, Michelangela a iných. Vydal novelu Atalanta, ktorá bola kritickou alegóriou na súveké pomery na Slovensku. Zomrel 27. marca 1887 v Lučenci.


1929 -- v Bratislave sa narodil novinár Svetozár Štúr. Pochádzal z rodiny uhorských Štúrovcov, jeho pradedom bol brat Ľudovíta Štúra Samuel Štúr. Počas štúdia pracoval vo vysokoškolskom hnutí v oblasti kultúry, bol spoluzakladateľom a aktívnym členom súboru Lúčnica. V r. 1950 — 69 zahraničný spravodajca Čs. rozhlasu v Bratislave. Pre svoje postoje r. 1968 — 69 bol vylúčený z KSČ. Pracoval vo Výskumnom ústave práce a sociálnych vecí a až do decembra 1989 mal zákaz publikovať. V r. 1990 — 92 bol riaditeľom ČSTK na Slovensku, neskôr pracoval v redakcii Národná obroda. Manžel teatrologičky Nelly Štúrovej, otec dirigenta a skladateľa Svetozára Štúra. Zomrel 13. novembra 2001 v Bratislave.


28. 8. 2017

1908 -- v Blatnici sa narodila poetka Maša Haľamová. Niekoľko rokov žila v Tatrách na Štrbskom Plese, neskôr pracovala v martinskej Osvete a Mladých letách v Bratislave. Dielo: Dar, Červený mak, Smrť tvoju žijem, pre deti: Petrišorka, Hodinky a i. Prekladala z ruštiny, češtiny a lužickej srbštiny. Zomrela 17. júla 1995 v Bratislave.


29. 8. 2017

1749 -- v Bratislave zomrel polyhistor Matej Bel, jeden zo zakladateľov modernej vlastivedy. Filozofiu a teológiu študoval v Halle, bol rektorom školy v Klosterbergu, rektorom evanj. gymnázia v Banskej Bystrici a v Bratislave a farárom v Bratislave. Robil historický a zemepisný výskum Uhorska, autor spisu Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska) a štyroch zväzkov nedokončeného diela Notitia Hungariae novae historico-geografica (Historické a zemepisné vedomosti o novom Uhorsku). Inicioval vznik týždenníka Nova Posoniensia, bol uznávaným vedcom, členom vedeckých spoločností vo viacerých mestách v Európe. Autor jazykových učebníc, podporoval štvorjazyčnosť v Uhorsku. Narodil sa 24. marca 1684 v Očovej.


30. 8. 2017

1903 -- v Brestovanoch sa narodil novinár, autor dobrodružno-historických próz Jozef Nižnánsky. Pôsobil vo viacerých týždenníkoch a vo vydavateľstvách Práca a Mladé letá. Do literatúry vstúpil ruralistickou básnickou zbierkou Medzi nebom a zemou. Románmi Čachtická pani, Dobrodružstvá Mórica Beňovského, Studňa lásky, Lásky Žofie Bosniakovej, Cholera, Krásna Hedviga založil tradíciu dobrodružného ľudového čítania s historickými námetmi. Zomrel v Bratislave 7. marca 1976.


31. 8. 2017

1921 -- v Slatinke nad Bebravou sa narodil rozhlasový a televízny režisér, básnik Ivan Teren, pseud. Ivo Teren. Počas SNP pôsobil v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici a redigoval noviny Mor ho! Po vojne vyštudoval FFUK v Bratislave. Vydal zbierku básní Rozstrieľané mesto a v r. 1948 vytvoril spolu s K. L. Zacharom v SND divácky obľúbené pásmo Rok na dedine. Bol riaditeľom SND, neskôr režisérom v rozhlase. Od r. 1962 pracoval v televízii, kde režíroval pôvodných autorov Jána Soloviča, Vlada Mináča, Ľuda Ondrejova, Hanu Zelinovú, Jána Jonáša. Autor dokumentárneho triptychu o teheránskej, jaltskej a postupimskej dohode.


1925 -- v Opatovciach nad Žitavou sa narodila spisovateľka pre deti a mládež Eleonóra Gašparová. Knihy: Spievajúce drevo Helena, Haló, hľadá sa braček, Ťažko je mustangovi, Medveď pre bračeka, Fontána pre Zuzanu, Koncert bez ruží a i.



Vychádza z tlačového servisu TASR a SITA. (c) 2007




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.