Literárny kalendár na február 2017

1. 2. 2017

1854 -- v Budapešti zomrel tlačiar a nakladateľ Ľudovít Landerer, posledný príslušník landererovskej tlačiarenskej rodiny, ktorá v druhej polovici 18. stor. patrila medzi najvýznamnejších tlačiarov v Bratislave. Od r. 1764 sa tu tlačili veľmi úspešné Pressburger Zeitung. Narodil sa 1. mája 1800 v Bratislave.


1949 -- v Bratislave vzniklo Nakladateľstvo Smena, zamerané na vydávanie literatúry pre deti a mládež.


1844 -- v Trnovci sa narodil Juraj Kello-Petruškin, učiteľ, kňaz, básnik a kultúrno-osvetový pracovník. Pôsobil aj v Liptovskom Mikuláši a neskôr v Bardejove až do svojej smrti 3. 1. 1898. Väčšina jeho básní vyšla až posmrtne. Uverejnil ich stredoškolský profesor O. Kostolný v monografii Poštúrovský básnik Petruškin (1945).


1923 -- v Martine zomrel Andrej Černiansky, redaktor Pešťbudínskych vedomostí, publicista, organizátor kultúrneho života, spoluzakladateľ Slovenského spevokolu v Martine, v ktorom účinkoval i ako herec. Básnické prvotiny uverejnil v zborníku banskobystrického seminára Jarnie kvety. V humoristickej tvorbe vynikol ako improvizátor a kritik spoločenských pomerov. Narodil sa v Rajci 12. októbra 1841.


2. 2. 2017

1849 -- vo Vyšnom Kubíne sa narodil básnik, dramatik, prekladateľ, právnik Pavol Országh Hviezdoslav, jeden z najväčších slovenských básnikov. Študoval na Gymnáziu v Miškolci (Maďarsko) a Kežmarku a na právnickej akadémii v Prešove. Bol advokátskym pomocníkom v Dolnom Kubíne, Martine, Senici a Námestove, kde pôsobil 20 rokov ako samostatný advokát. V r. 1899 sa vrátil do Dolného Kubína, tu žil až do svojej smrti. Jeho básnickou prvotinou boli na gymnáziu v Kežmarku napísané Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Najvýznamnejšie lyrické diela: Letorosty, Žalmy a hymny, Prechádzky jarou, Prechádzky letom, Stezky, Dozvuky, Krvavé sonety, epické básne a skladby: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, dráma: Herodes a Herodias. Venoval sa prekladom diel svetových autorov: Shakespeare, Mickiewicz, Lermontov, Goethe, Schiller, Petőfi a i. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne.


1921 -- v Španej Doline sa narodil jazykovedec Jozef Mistrík. Začínal v Štátnom stenografickom ústave v Bratislave, neskôr pracoval v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. V r. 1965 — 93 vyučoval na Katedre slovenského jazyka FF UK, pričom v r. 1989 — 90 bol jej vedúcim. V r. 1993 odišiel na Katedru sluchovo postihnutých Pedagogickej fakulty UK, kde sa venoval otázkam mimoverbálnej komunikácie. Ako profesor hosťoval na mnohých zahraničných univerzitách. Vo svojej vedeckej práci sa venoval predovšetkým výskumu súčasného slovenského jazyka - lexikológii, morfológii, syntaxi, štylistike a všeobecnej jazykovede. Zaslúžil sa o rozvoj slovenskej štylistiky a lexikológie hlavne vďaka používaniu matematických a štatistických metód, o výskum gramatickej stavby súčasnej spisovnej slovenčiny a o rozvoj slovakistiky. Napísal niekoľko desiatok kníh a vysokoškolských učebníc: Slovenská štylistika, Slovosled a vetosled v slovenčine, Slovenčina pre každého, Frekvencia slov v slovenčine, Retrográdny slovník, Rétorika, Grafológia a mnohé ďalšie. Je aj spoluautorom Frekvenčného slovníka posunkovej reči. Bol tajomníkom a prvým podpredsedom Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV a aj predsedom Slovenskej jazykovednej spoločnosti. Dvadsať rokov bol riaditeľom letného seminára slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. Zaujímal sa tiež o grafológiu. Určité obdobie pracoval ako súdny znalec písma. Zomrel 14. júla 2000 v Bratislave.


3. 2. 2017

1812 -- v Záborí sa narodil historik, básnik, prozaik a dramatik Jonáš Záborský, evanjelický kňaz. Konvertoval ku katolicizmu. Dostal sa do sporu s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny, odmietol tiež jeho národný program. Autor básnických skladieb: Žehry, satirických próz: Panslavistický farár, Faustiáda, Chruňo a Mandragora, didaktických humoresiek: Dva dni v Chujave, historických poviedok: Blud, Svätoplukova zrada a drám: Lžedimitrijády. Najviac sa presadila jeho veselohra Najdúch. Zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch.


1981 -- v Mníchove zomrel právnik Ján Ladislav Kalina, pôvodne Ladislav Schwarz. Humorista, scenárista a filmový teoretik. Bol umeleckým šéfom Slovenského filmu v Bratislave, dramaturgom v Tatrarevue. Učil na VŠMU v Bratislave, bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej dramaturgie. Autor satirických scénok, kníh: Svet kabaretu, Tisíc a jeden vtip a i., autobiografie: Obzri sa s úsmevom a Zavinili to židia a bicyklisti — Autografománia. V r. 1972 ho odsúdili na dva roky väzenia, v r. 1978 emigroval do NSR. Narodil sa 23. februára 1913 v Košiciach.


1818 -- v Tisovci sa narodil Bohuš Nosák-Nezabudov, básnik, prozaik, prekladateľ, publicista, pozoruhodný príslušník štúrovskej generácie, zapálený organizátor kultúrno-vzdelávacej, národnovýchovnej a literárnej činnosti a aktívny účastník slovenského národného hnutia. Zomrel v Sabinove v roku 1877.


1862 -- v Báčskom Petrovci sa narodil Ján Kvačala, slovenský pedagóg, osvetový pracovník, zakladateľ komeniológie, cirkevný historik, evanjelický kňaz. Kvačala bol uznávaným odborníkom v oblasti histórie pedagogiky a naslovovzatým znalcom dejín európskej reformácie. Bol skutočným Európanom. Písal a hovoril viacerými jazykmi. Publikoval veľa, najmä však v zahraničí. Na Slovensku bol známy najmä v evanjelickom prostredí, ale je pravdou, že v podstate ostal do smrti nedocenený. Zomrel 9. júna 1934 vo Viedni.


4. 2. 2017

1892 -- v Novom Meste nad Váhom sa narodil Ján Hrušovský, slovenský novinár, prozaik a esejista. Svoju literárnu kariéru začínal publikovaním fejtónov, poviedok a žánrových obrázkoch v rôznych periodikách. Písal poviedky, romány, prozaické diela s autobiografickými prvkami, ale tiež kratšie prozaické útvary. Vo svojich dielach sa vracia k obom svetovým vojnám a potreby vyrovnať sa s ich následkami tak po psychickej, ako i morálnej a citovej stránke. Venoval sa i dobrodružným, no hlavne historickým románom, v ktorých sa vracal k známym osobnostiam, viažucim sa svojou činnosťou či životom k Slovensku, a tieto diela vydával najprv na pokračovanie v rôznych časopisoch, kým vyšli aj knižne ako ucelené diela. Zomrel 7. marca 1975 v Bratislave.


1867 -- v Liptovskom Jáne zomrel Janko Čajak (pseudonym Lohinský), básnik štúrovskej generácie, otec prozaika Jána Čajaka a starý otec prozaika Jána Čajaka ml. Pre jeho diela je typický smútok, beznádej a sklamanie, ktoré charakterizovalo porevolučnú literatúru. Vo svojej tvorbe využíval ľudovú slovesnosť a reflexívne piesne. Pre nedostatok publikačných možností uverejňoval svoje diela až v 60. rokoch v almanachu Concordia, v časopise Priateľ školy a literatúry alebo v Sokole, ktorý v tom čase redigoval Pavol Dobšinský. Viacero jeho diel vyšlo až posmrtne v Orle, Národnom hlásniku a Tatrane. Knižne vydal jeho básne Pavol Dobšinský. Janko Čajak sa narodil 1. januára 1830 v Paludzi.


6. 2. 2017

1936 -- v Novom Smokovci zomrel básnik slovenskej moderny a prekladateľ, evanj. farár Vladimír Roy. Bol vnukom J. M. Hurbana. Svoje prvé básne publikoval v periodikách, knižne v zbierkach: Rosou a tŕním a Keď miznú hmly. Ďalšie zbierky: Peruťou sudba máva a Cez závoj. Zbierka Zvlnený kameň ostala v rukopise. Venoval sa prekladom z angličtiny, francúzštiny, maďarčiny a nemčiny. Narodil sa 17. apríla 1885 v Kochanovciach.


1890 -- v Banskej Bystrici zomrel Ľudovít Bohdan Grossmann, učiteľ, publicista, autor prvého životopisu Andreja Sládkoviča. Narodil sa v Pukanci 15. apríla 1818.


7. 2. 2017

1655 -- v Senici zomrel Daniel Dubravius, evanjelický farár, superintendent, básnik, spolupracovník na príprave Krmanovej Agendy. Narodil sa v Žiline 15. októbra 1595.


1920 -- v Lednických Rovniach sa narodil Karol Rosenbaum, literárny kritik, vedec, historik. Zomrel 5. marca 2001 v Stupave.


8. 2. 2017

1813 -- v Jelšavskej Teplici sa narodil slovenský básnik, prozaik a historik Samuel Tomášik. Jeho verše sa stali národnými piesňami: Hej pod Kriváňom, Hej, Slované (Hej, Slováci), Ja som bača veľmi starý. Autor poézie: Básně a písně, historických próz s romantickými prvkami: Vešelínov odboj, Vešelínovo dobytie Muráňa, Malkotenti, Kuruci. Zomrel v Chyžnom 10. septembra 1887.


1915 -- v Budmericiach sa narodil spisovateľ, grafik, redaktor, popredná osobnosť slovenského nadrealizmu Rudolf Fabry. Jeho debut Uťaté ruky sa pokladá za signálnu zbierku nadrealizmu na Slovensku, ktorý sa v tridsiatych rokoch rozvinul do silného generačno-poetického hnutia. Ďalšie básnické zbierky: Vodné hodiny, hodiny piesočné, Ja je niekto iný, Kytice tomuto životu a i. Autor próz s vojnovou tematikou, reportáží a cestopisov: Salam alejkum — Rozprávanie o starom a novom Egypte. Tvoril koláže a venoval sa knižnej grafike. Stál pri konštituovaní týždenníkov Nedeľa, Život a dvojtýždenníka Film a divadlo. Zomrel 11. februára 1982 v Bratislave.


9. 2. 2017

1796 -- v Brezovej pod Bradlom sa narodil národný a kultúrny pracovník Samuel Jurkovič, učiteľ, organizátor ochotníckeho divadelníctva, družstevníctva, národný buditeľ. Zostavil niekoľko učebníc: Prírodopis pre školy, Dejepis cirkevný a kroniku Bibliographiae Rectorum Scholae Evangelicae... Venoval sa písaniu poézie: zbierky Zvestoň čili Orel Nitranské Tatry navštevující a prispieval do Slovenských pohľadov, Obzoru, Cirkevných listov a i. Spolu s J. M. Hurbanom založil Slovenské národné divadlo nitranské v Sobotišti. Jeho najvýznamnejším činom bolo založenie prvého svojpomocného družstva Gazdovského spolku v Sobotišti, ktoré bolo prvým úverovým družstvom v Európe. Jeho dcéra Anna, ochotnícka herečka, sa stala manželkou J. M. Hurbana. Jurkovič zomrel 13. júla 1873 v Brezovej pod Bradlom.


1910 -- v Trnovci sa narodil literárny historik a bibliograf Imrich Kotvan, pracovník Univerzitnej knižnice v Bratislave. Venoval sa bernolákovskému obdobiu: Juraj Fándly, Bernolákovci, Ján Hollý, Bibliografia bernolákovcov. Uznávaný expert v inkunabulistike: Inkunábuly so slovenskými vzťahmi, Inkunábuly na Slovensku. Zomrel 21. marca 1984 v Bratislave.


1951 -- v Michalovciach sa narodil Jozef Puškáš, slovenský prozaik, esejista, scenárista a filmový kritik. Jeho prózy sú realistické, no nevyhýba sa ani groteskným, až absurdným prvkom, ktoré majú kritickú funkciu. Pri písaní využíva rôzne žánre, od psychologickej poviedky cez sci-fi, horor až po grotesku. Okrem prozaickej tvorby sa venuje tiež písaniu recenzií, filmovej a televíznej kritike a scenárom.


10. 2. 2017

1861 -- v Leštinách sa narodil vydavateľ, kníhkupec a spisovateľ Jozef Gašparík-Leštinský. Za tlačiara sa vyučil v Budapešti, pôsobil v Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku v Martine. V Martine mal svoje kníhkupectvo a malú tlačiareň, vydal vyše 140 titulov v náklade asi štvrť milióna výtlačkov. Ochotnícky herec, v r. 1914 — 24 podpredseda a 1924 — 27 predseda Slovenského spevokolu v Martine. Aktívny člen viacerých spolkov a prvý predseda Ústredia slovenských ochotníckych divadiel. Autor ľudovýchovnej a príležitostnej literatúry, veršov a leporel pre deti. Zomrel 4. júna 1931 v Martine.


2000 -- v Bratislave zomrel literárny historik a kritik Ivan Kusý. Zameral sa na slovenskú realistickú literatúru: Vajanský, Timrava, Tajovský. V r. 1945 — 51 redaktor Slovenských pohľadov, od r. 1951 a v r. 1957 — 70 riaditeľ Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Narodil sa 6. apríla 1921 v Dobroči.


1863 -- v Turčianskom Michale sa narodil spisovateľ a publicista, autor lyrických veršov, prózy, besedníc, čŕt a rozprávok, ľudovýchovných a osvetových článkov Izidor Žiak Somolický. Prekladal z americkej, francúzskej a ruskej literatúry. Zomrel 25. januára 1918 v Banskej Bystrici.


1857 -- v Banskej Štiavnici zomrel slovenský pedagóg a buditeľ, podporovateľ štúrovcov, spolku Tatrín, Slovenských národných novín, superintendent banského dištriktu Ján Seberíni. Narodil sa 1. januára 1780 vo Veličnej na Orave.


11. 2. 2017

1939 -- v Martine zomrela prozaička, redaktorka, publicistka Elena Maróthy-Šoltésová. Dcéra básnika Daniela Maróthyho, významná predstaviteľka slovenského literárneho realizmu, vedúca osobnosť slovenského ženského hnutia, redaktorka, v r. 1894 — 1927 predsedníčka Živeny. Jej tvorba bola ovplyvnená smrťou oboch detí, malej dcérky a dospelého syna. Začínala v Slovenských pohľadoch uverejnenými črtami Na dedine a Prípravy na svadbu, neskôr napísala črtu Umierajúce dieťa a novelu V čiernickej škole. Dvojzväzkový román Proti prúdu je vybudovaný v duchu „ideálneho realizmu“. Vrcholným dielom však ostali zápisky Moje deti, v ktorých podala svoj tragický údel. Narodila sa 6. januára 1855 v Krupine.


1941 -- v Bratislave sa narodil prozaik, významný humorista a satirik 60. rokov, autor detskej literatúry Vlado Bednár, syn spisovateľa a karikaturistu Štefana Bednára. Pracoval v mládežníckych časopisov ABC pionierov, Prúd, vo vydavateľstve Smena, v Mladej tvorbe. Debutoval satirickou prózou Uhni z cesty. Jeho knihy Divné hrušky s divnou chuťou, Veterné mlyny a Nebrnkaj mi na city autenticky zachytili psychiku dospievajúcich chlapcov. Pre mladšie deti napísal Dobrodružstvá troch mudrlantov, Veľká dobrodružná vlastiveda. Ďalšia tvorba: Vajce v stodole, Koza, Lacný príbeh, Dračie žily. Tragicky zomrel 17. januára 1984 v Bratislave.


1982 -- v Bratislave zomrel spisovateľ, grafik, redaktor, popredná osobnosť slovenského nadrealizmu Rudolf Fabry. Jeho debut Uťaté ruky sa pokladá za signálnu zbierku nadrealizmu na Slovensku, ktorý sa v tridsiatych rokoch rozvinul do silného generačno-poetického hnutia. Ďalšie básnické zbierky: Vodné hodiny, hodiny piesočné, Ja je niekto iný, Kytice tomuto životu a i. Autor próz s vojnovou tematikou, reportáží a cestopisov: Salaim aleikum – Rozprávanie o starom a novom Egypte. Tvoril koláže a venoval sa knižnej grafike. Stál pri konštituovaní týždenníkov Nedeľa, Život a dvojtýždenníka Film a divadlo. Narodil sa 8. februára 1915 v Budmericiach.


12. 2. 2017

1866 -- v Dolnom Kubíne sa narodil významný prozaik generácie neskorého realizmu Ladislav Nádaši Jégé. Počas štúdia medicíny v Prahe sa stal členom a na istý čas i predsedom akademického krúžku slovenských študentov Detvan. Po štúdiách sa vrátil do rodného mesta, kde sa stal okresným lekárom. V r. 1918 — 25 redaktor novín Naša Orava a časopisu Orava. V r. 1926 sa po vymenovaní za zdravotného radcu vzdal súkromnej praxe a sústredenejšie sa začal venovať literárnej tvorbe. Autor historických próz Wieniawského legenda, Z dávnych časov, Itália, Adam Šangala, Svätopluk a spoločenských románov Kuruci, Alina Orságová, Cesta životom, S duchom času. Významné sú jeho úvahy o naturalizme v próze (Émil Zola). Zomrel 2. júna 1940 v Dolnom Kubíne.


1990 -- v Bratislave zomrela historička a archivárka Darina Lehotská. V r. 1945 — 55 pracovala v Archíve mesta Bratislava, bola docentkou Katedry československých dejín a archívnictva FF UK v Bratislave. Autorka významných prác z regionálnych dejín: Diela: Dejiny Pezinka, Dejiny Modry, zostavovateľka Dejín Bratislavy. Zaoberala sa aj pomocnými vedami historickými, hlavne diplomatikou: Príručka diplomatiky. Narodila sa 28. januára 1922 v Kremnici.


13. 2. 2017

1760 -- narodil sa v Púchove zberateľ národných piesní Jur Hollý, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva. Zomrel 28. januára 1818


1932 -- v Trenčíne sa narodil redaktor a publicista Kornel Földvári, literárny a divadelný kritik, prekladateľ z nemčiny. Počas normalizácie mal zákaz publikovať. Po r. 1989 prvý námestník ministra kultúry a dramaturg Štúdia S v Bratislave. Je znalcom dejín slovenskej karikatúry, autorom viacerých zásadných štúdií, týkajúcich sa literárneho a divadelného humoru, najmä tvorby Milana Lasicu a Júliusa Satinského, statí o dobrodružnej literatúre a úvah o výtvarnom humore.


14. 2. 2017

869 -- v Ríme zomrel byzantský misionár, šíriteľ kresťanstva, jazykovedec, zostavovateľ prvého slovanského písma — hlaholiky, prekladateľ, filozof Konštantín (rehoľné meno Cyril). Narodil sa asi v r. 827 v Solúne v Grécku. Po príchode na Veľkú Moravu s bratom Metodom (863) rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. V r. 867 odišli s Metodom do Ríma, kde sa nechali posvätiť. Tu sa Konštantín zriekol funkcie vyslanca a vstúpil do kláštora. Pochovaný je v kostole sv. Klimenta v Ríme. Svätorečený. Autor Proglasu — 110 veršov predslovu k prekladu evanjelia.


1573 -- v Domažliciach zomrel prvý slovenský lyrický básnik Ján Silván. Autor renesančnej poézie, ktorú vydal v podobe kancionála: Písně nové na sedm žalmů kajících a jiné žalmy. Narodil sa r. 1493 v Borovej pri Trnave.


1843 -- na porade v Bratislave poprední štúrovci definitívne rozhodli o prijatí slovenského spisovného jazyka. Toto rozhodnutie potvrdilo stretnutie Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu s Jánom Hollým 11. — 16. júla 1843 na fare na Dobrej Vode.


16. 2. 2017

1907 -- v Hybiach sa narodil prozaik, esejista, publicista Dobroslav Chrobák. Bol elektrotechnickým inžinierom a celý život pracoval v rozhlase. Bol referentom Radiojournalu, vedúcim rozhlasovej techniky, vedúcim krátkovlnného vysielania Čs. rozhlasu a v r. 1947 — 51 jeho oblastným riaditeľom. Na SVŠT prednášal elektroakustiku. Písať začal na strednej škole a jeho knižným debutom bola novela Kamarát Jašek. Najznámejší román Drak sa vracia je základným dielom slovenskej lyrizovanej prózy. Venoval sa publicistike. Autor úvah o umení, Rukoväte dejín slovenskej literatúry a i. Zomrel 16. mája 1951 v Bratislave, pochovaný je v Hybiach.


1908 -- v Liptovskom Mikuláši sa narodil literárny historik a kritik Milan Pišút, profesor dejín slovenskej literatúry na FF UK v Bratislave. Účastník SNP, v r. 1945 — 48 poslanec Demokratickej strany. Profesionálne sa venoval slovenskému národnému obrodeniu a literárnemu romantizmu. Skúmal dielo Janka Kráľa a ďalších štúrovcov: Dráma sveta, Počiatky básnickej školy Štúrovej, Romantický čin v literatúre, Romantizmus v slovenskej literatúre, Roky a diela a i. Spolupracoval na viacerých prácach o dejinách slovenskej literatúry. Zomrel 8. mája 1984 v Bratislave.


17. 2. 2017

1939 -- v Siladiciach sa narodil básnik a prekladateľ Ján Šimonovič. Bol redaktorom vo vydavateľstvách Smena a Slovenský spisovateľ i v časopise Zornička. Autor veršov: Obrazotvorná lúka, Sen, Tichým krikom, básnických skladieb ovplyvnených nadrealizmom: Mesto, Chvenie a esejí o poézii: Próza o básni, Na margo básne. Prekladal španielsku, nemeckú a ruskú poéziu. Zomrel 21. decembra 1994 v Bratislave.


1955 -- v Pezinku zomrel Štefan Krčméry, slovenský básnik, literárny historik a kritik, publicista, prekladateľ, správca Matice slovenskej. Štefan Krčméry bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Bol tajomníkom Matice slovenskej a taktiež redigoval obnovené Slovenské pohľady (1922 — 1932), Knižnicu Slovenských pohľadov a dočasne i Slovenského ochotníka, Naše divadlo, Včielku a iné časopisy. Na jeseň roku 1931 sa uňho prejavili duševné problémy, ktoré v nasledujúcom roku prerástli do vážnej psychickej choroby. Koncom roku 1932 prestal redigovať Slovenské pohľady a v roku 1933 sa definitívne vzdal miesta tajomníka Matice slovenskej. V literárnej práci však neustal. Žil na rozličných miestach, od 1949 až do smrti sa trvalo liečil v Pezinku. Pochovaný bol v Bratislave, no jeho telesné pozostatky boli neskôr prenesené na Národný cintorín v Martine. Narodil sa v Mošovciach 26. decembra 1892.


1945 -- v Prahe zomrel Ivan Hálek, významný lekár, organizátor, humanista, spisovateľ, publicista, politik, pedagóg a československý vlastenec. Lekársku prax vykonával takmer po celý život na Kysuciach a v Žiline, o svojom pôsobení napísal knihu Zápisky lekára a Kysuce. Narodil sa v Prahe 11. novembra 1872.


19. 2. 2017

1894 -- v Chynoranoch sa narodil básnik a prekladateľ Valentín Beniak, predstaviteľ katolícky orientovanej poézie. Najvýznamnejšie zbierky: Žofia, Popolec a Igric. Zomrel 6. novembra 1973 v Bratislave.


20. 2. 2017

1948 -- začala vychádzať Slovenka, obrázkový týždenník Slovenského zväzu žien.


21. 2. 2017

1888 -- v Hlbokom zomrel popredný činiteľ slovenského národno-emancipačného hnutia, evanj. farár Jozef Miloslav Hurban, otec Svetozára Hurbana Vajanského. Bol kaplánom v Brezovej pod Bradlom, od r. 1843 farárom v Hlbokom. S Ľ. Štúrom a M. M. Hodžom sa rozhodli uzákoniť spisovnú slovenčinu, ktorá mala spájať široké vrstvy slovenskej inteligencie a ľudu. Vydával almanach Nitra, beletristickú prílohu Slovenských národných novín Orol tatranski a založil Slovenské pohľady. Spoluzakladal vydavateľský spolok Tatrín, v r. 1848 formuloval mikulášske Žiadosti slovenského národa, zúčastnil sa na revolučných bojoch. Po revolúcii sa venoval najmä cirkevným otázkam, no v 60. rokoch opäť vstúpil do národného spoločenského diania. Publicistické práce: Slovensko a jeho život literárny, Cesta Slováka ku bratrům slovanským na Moravě a v Čechách, prózy: Olejkár, Gottšalk, Prítomnosť a obrazy zo života tatranského, Od Silvestra do Troch kráľov a i. Autor historickej state Rozpomienky. Narodil sa 19. marca 1817 v Beckove.


1940 -- v Ratkovskom Bystrom sa narodil básnik, autor literatúry pre deti Ondrej Nagaj. Bol učiteľom v Turčianskych Tepliciach a debutoval zbierkou lyriky Verše na pni. Ďalej napísal zbierky Hlboko doma, Krajina človeka, Prekrývanie tvárí, Nebudem už zlý, Aj kameň dušu má. Venuje sa tvorbe pre deti, píše riekanky, hádanky pre najmenšieho adresáta: Mám básničku na jazýčku, Riekanky do škôlky, Kamaráti na dvore, Hádanky z lúky, hádanky z lesa a i.


22. 2. 2017

1896 -- vo Zvolene sa narodil prozaik, autor literatúry pre deti a mládež Jozef Cíger Hronský, vl. m. Jozef Cíger. Spočiatku pôsobil ako učiteľ a v r. 1933 sa stal tajomníkom Matice slovenskej (MS). Redigoval časopis Slniečko a od r. 1940 bol správcom MS, z ktorej vybudoval vrcholnú národnú inštitúciu. Počas SNP bol zatknutý. Po vojne emigroval a zvyšok života žil v Argentíne. Pracoval v Slovenskom kultúrnom spolku v Argentíne, v r. 1956 sa stal predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a bol čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov. Podieľal sa na založení Zahraničnej Matice slovenskej. Jeho prvými knihami sú realistické zbierky poviedok: U nás, Domov a Medové srdce. Za najlepšie romány sú považované Chlieb a Jozef Mak. V románoch Pisár Gráč a Andreas Búr Majster sa do popredia dostala téma osamotenej ľudskej osobnosti. Jeho najproblematickejším románom je Svet na Trasovisku, ktorý napísal v emigrácii, na Slovensku bol tabuizovaný a k čitateľovi sa dostal až začiatkom 90. rokov. Venoval sa tiež tvorbe pre deti a mládež: Smelý Zajko, Brondove rozprávky, Budkáčik a Dubkáčik. Zomrel 13. júla 1960 v meste Luján v Argentíne.


1913 -- v Košiciach sa narodil právnik a profesor na VŠMU Ján Ladislav Kalina, pôvodne Ladislav Schwarz, humorista, scenárista a filmový teoretik. Bol umeleckým šéfom Slovenského filmu v Bratislave, dramaturgom v Tatrarevue. Na VŠMU v Bratislave bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej dramaturgie. Autor satirických scénok, kníh Svet kabaretu, Tisíc a jeden vtip a i., autobiografie Obzri sa s úsmevom a Zavinili to Židia a bicyklisti - Autografománia. V r. 1972 ho odsúdili na dva roky väzenia, v r. 1978 emigroval do NSR. Zomrel v Mníchove 3. februára 1981.


23. 2. 2017

1830 -- narodil sa v Hornej Mičinej kníhkupec a vydavateľ Eugen Krčméry, zakladateľ prvého slovenského kníhkupectva. Zomrel 11. septembra 1891


1932 -- v Banskej Štiavnici sa narodil prozaik Anton Hykisch. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Bol redaktorom, neskôr riaditeľom v Mladých letách, v r. 1990 — 92 poslancom, 1993 — 97 veľvyslancom SR v Kanade. Predstaviteľ Generácie 56. Debutoval v r. 1959 románom Krok do neznáma, ktorý bol zošrotovaný a znovu vyšiel v r. 1963. Ďalšie diela: novela Naďa, romány Sen vchádza do stanice, Námestie v Mähringu, Vzťahy, Túžba, Atómové leto. Napísal sci-fi poviedky Dobre utajený mozog, Obrana tajomstiev, knihu pre deti Kamarát Čipko, historické prózy Čas majstrov a Milujte kráľovnú. Autor cestopisov a detektívok.


1986 -- vo Zvolene sa narodil prozaik, autor literatúry pre deti a mládež Jozef Cíger Hronský, vl. m. Jozef Cíger. Pôvodne učiteľ, neskôr pôsobil v Matici slovenskej. Počas SNP bol zatknutý, po vojne emigroval a zvyšok života prežil v Argentíne, kde sa aktívne zapájal do života slovenskej emigrácie. Pracoval v Slovenskom kultúrnom spolku v Argentíne, bol predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov. Podieľal sa na založení Zahraničnej Matice slovenskej. Jeho prvými knihami sú realistické zbierky poviedok U nás, Domov a Medové srdce. Za najlepšie romány sú považované Chlieb a Jozef Mak. Ďalšie romány Pisár Gráč, Andreas Búr Majster a Svet na Trasovisku. Tvorba pre deti: Smelý Zajko, Brondove rozprávky, Budkáčik a Dubkáčik a i. Zomrel 13. júla 1960 v meste Luján v Argentíne.


24. 2. 2017

1928 -- v Suchej nad Parnou sa narodil spisovateľ, prekladateľ a literárny vedec Viliam Turčány. Najvýznamnejší predstaviteľ romantickej koncepcie prekladu v slovenskej literatúre. Do odchodu do dôchodku bol vedeckým pracovníkom v literárnovedných ústavoch SAV, v r. 1970 — 72 slovenský lektor na univerzite v Neapole. Vynikajúci znalec diela Jána Hollého. Diela: Jarky v kraji, V toku, U kotvy, Aj most som ja, Srdce, Oheň z Neho, Rada a dar, preklady Dante Alighieriho a ďalších talianskych, francúzskych a antických spisovateľov.


1994 -- v Bratislave zomrel spisovateľ Ladislav Mňačko. Počas vojny sa zapojil do partizánskeho hnutia na Valašsku a v r. 1945 vstúpil do komunistickej strany. Bol redaktorom v Rudom práve a Pravde. V r. 1948 privítal komunizmus. V r. 1967 na protest proti antiizraelskej kampani čs. vlády emigroval do Izraela a bol zbavený čs. občianstva. V r. 1968 sa vrátil a zapojil sa do obrodného procesu. Po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy emigroval do Rakúska. Po vojne spočiatku písal angažovanú poéziu a budovateľské hry i poviedky, ohlas vyvolal jeho román z partizánskeho prostredia Smrť sa volá Engelchen (1959). V 60. rokoch zaujal novelami Oneskorené reportáže, Dlhá biela prerušovaná čiara, v románe Ako chutí moc zobrazil politický mechanizmus komunistického režimu. Esej Siedma noc je o pocitoch občana prežívajúceho prvé dni vpádu sovietskych vojsk do ČSSR. Narodil sa 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch.


25. 2. 2017

1904 -- v Záriečí sa narodil literárny historik, knihovník, bibliograf Ján Čaplovič. Zaoberal sa dejinami knižnej kultúry, staršej slovenskej literatúry, vzťahmi J. A. Komenského ku Slovensku a slovenským národným obrodením. Bol riaditeľom Univerzitnej knižnice a neskôr pracoval v Lyceálnej knižnici v Bratislave. Zomrel 26. septembra 1976 v Bratislave.


1946 -- v Košiciach sa narodil básnik Ján Štrasser, autor textov populárnych piesní, esejista a divadelný dramaturg. Bol redaktorom Mladej tvorby, divadelným dramaturgom na Poetickej scéne a v Štúdiu S. Neskôr pôsobil v Slovenských pohľadoch a týždenníku Domino fórum. Autor básnických zbierok: Odriekanie, Podnet, Priamy prenos, Práca na ceste, Stala sa nám láska. Napísal piesne k muzikálom Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú. Autor knihy Lenže ja som iba komik… Rozhovory s Milanom Lasicom.


1978 -- v Bratislave zomrel básnik, prozaik a dramatik Ján Rob Poničan, vl. m. Ján Poničan. Vyštudoval právo na UK v Prahe, kde bol spoluzakladateľom revue DAV. Pôsobil ako advokát, neskôr v rôznych politických a kultúrnych funkciách. Bol riaditeľom Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry. V tvorbe debutoval provokačnou zbierkou básní: Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, ktorá bola signálnou knihou slovenskej proletárskej literatúry. Medzivojnová poézia bola ovplyvnená poetizmom: Večerné svetlá, Póly, Na tepne čias, symbolizmom: Sen na medzi i novoromantizmom: Divný Janko. Napísal prózy: Stroje sa pohli, Jánošíkovci a drámy: Dva svety, Štyria. Manžel herečky Bety Poničanovej. Narodil sa 15. júna 1902 v Očovej.


26. 2. 2017

1900 -- vo Valaskej sa narodil literárny historik, archivár Anton Augustín Baník. Zaslúžil sa o organizovanie knihovníctva, knihovedy a o záchranu rukopisných a knižných pamiatok. Zomrel 29. decembra 1978 v Martine.


1910 -- vo Vlkanovej sa narodil literárny vedec a kritik Alexander Matuška, zakladajúci člen skupiny R-10. Najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej literárnej kritiky a esejistiky 20. stor. V esejistických štúdiách: Profily, Vavríny nevädnúce i v súbore kratších portrétov: Medailóny kládol vysoké umelecké kritériá na domácu i zahraničnú tvorbu. Napísal niekoľko monografií: Vajanský prozaik, Človek proti skaze s podtitulom Pokus o Karla Čapka, J. C. Hronský a i. Zomrel 1. apríla 1975 v Bratislave.


1910 -- v Trnave sa narodila slovenská spisovateľka, autorka rozhlasových a divadelných hier Viera Markovičová-Záturecká. Diela: Skrytí hrdinovia, Rozprávky z ríše kráľa hôr, Za frontom, Tretí medzi nami. Vo verejnom živote sa aktivizovala v ženskom a mierovom hnutí. Svoj život ukončila 1. augusta 1953.


27. 2. 2017

1769 -- v Rimavskej Bani sa narodil básnik, dramatik, prekladateľ Juraj Palkovič, zakladateľská osobnosť slovenskej drámy. Bol profesorom na Katedre reči a literatúry československej na Evanj. lýceu v Bratislave, predsedom Společnosti česko-slovanskej, poslancom uhorského snemu za mesto Krupina. Vydavateľ časopisov Týdenník a Tatranka, osvetových kalendárov a domácej i prekladovej literárnej tvorby. Autor básnickej zbierky Muza ze slovenských hor, básne Óda na horu Sinec, slovníkov a mnohých úvah uverejnených v tlači. Jeho divadelná fraška Dva buchy a tri šuchy vytvorila predpoklady pre vznik slovenskej veselohry. Zomrel 13. júna 1850 v Bratislave.


1812 -- v Hornej Lehote sa narodil básnik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu Samo Chalupka. Jeden zo zakladateľov Společnosti česko-slovanskej, v r. 1830 odišiel ako dobrovoľník na pomoc poľskému povstaniu proti ruskej nadvláde. Po ukončení štúdií na evanj. teologickej fakulte vo Viedni, bol krátko farárom v Chyžnom a od r. 1840 až do smrti v Hornej Lehote. Chalupka prijal Štúrovu kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Autor lyrických básní: Sen, Zrada a historických próz s jánošíkovskými témami: Likavský väzeň, Kráľohoľská, Junák, protitureckými: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan a zo slovanského dávnoveku: Kozák, Branko, Starý väzeň, Odboj Kupov. Jeho báseň Mor ho! sa stala výrazom odhodlania dosiahnuť národnú slobodu a kódexom mravných hodnôt. Zomrel 19. mája 1883 v Hornej Lehote.


1925 -- v Cíferi sa narodil literárny historik a teoretik Oskár Čepan. Pracoval v Literárnovednom ústave SAV. Diela: Rozklad romantizmu, Kontúry naturizmu, Stimuly realizmu a i. Zomrel 3. septembra 1992 v Bratislave.


28. 2. 2017

1874 -- v Báčskom Petrovci v Juhoslávii zomrel básnik, historik Michal Godra, brat evanj. kňaza, zakladateľa Matice slovenskej Samuela Godru. Autor veršov o významných osobnostiach, veršovanej povesti Vešelíni na Muráni a i. Bol učiteľom medzi dolnozemskými Slovákmi. Narodil sa 24. januára 1801 Pukanci.



Vychádza z tlačového servisu TASR a SITA. (c) 2007




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.