Literárny kalendár na marec 2017

1. 3. 2017

1960 -- v Martine zomrel prozaik, básnik, publicista František Hečko, manžel spisovateľky Márie Jančovej, brat prekladateľa Blahoslava Hečku. Jeden z iniciátorov povojnového socialistického realizmu v slovenskej literatúre. Bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Autor básní so sociálnymi motívmi a intímnej lyriky: Vysťahovalci, Slovanské verše, sociálnych románov z prostredia dediny: Červené víno, Drevená dedina a z obdobia 2. sv. vojny: Svätá tma. Narodil sa 10. júna 1905 v Suchej nad Parnou.


1941 -- zomrel v Kvetnici Pavol Ušák Oliva, slovenský básnik katolíckej moderny a rímskokatolícky kňaz. Počas života mu vyšla jediná básnická zbierka Oblaky. Známa je taktiež nedatovaná súkromná bibliofília Čierne kvietie. Narodil sa v Kátlovciach 14. novembra 1914.


1929 -- v Liptovskom Trnovci sa narodil Vladimír Petrík, literárny kritik a historik. Je dlhoročným pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV a zároveň redaktorom časopisov Slovenská literatúra, Kultúrny život, Slovenské pohľady. Krátko bol vedúcim literárneho oddelenia Zväzu slovenských spisovateľov, neskôr pracovníkom Literárneho informačného centra. Žije v Bratislave.


2. 3. 2017

1869 -- v Martine založili Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, na čele ktorého stál takmer tri desaťročia Ján Francisci. Zanikol až v r. 1942, keď sa zlúčil s martinskou novou tlačiarňou do firmy Neografia.


1951 -- v Novom Meste nad Váhom zomrela poetka, autorka literatúry pre deti Ľudmila Podjavorinská, vl. m. Riznerová. Autorka básnických zbierok Z vesny života, Balady, Piesne samoty. V prózach z dedinského a malomestského života s humorom vykreslila všedné starosti i vzťahy medzi ľuďmi: V otroctve, Blud, Žena. V literatúre pre deti sa zamerala na rozvíjanie duševných schopností: Veršíky pre maličkých, Medový hrniec, Baránok boží, Zajko-bojko, Čin-čin. Narodila sa 26. apríla 1872 v Horných Bzinciach.


3. 3. 2017

1881 -- v Martine zomrel spisovateľ a redaktor Mikuláš Štefan Ferienčík. Bol redaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Písal krátke prózy a spoločenské poviedky, v jeho tvorbe doznieval silný národný romantizmus štúrovcov - zbierka poviedok Jedľovský učiteľ. Preložil Gogoľovho Revízora, vydával a redigoval mesačníky Národný hlásnik a Orol. Narodil sa 1. augusta 1825 vo Zvolene.


1958 -- v Bratislave zomrel básnik, prozaik Ivan Krasko, vl. menom Ján Botto, pseudonym Janko Cigáň. Vyštudoval chemické inžinierstvo v Prahe, kde sa zapojil do činnosti spolku Detvan. Pôsobil ako chemik v Čechách, po 1. sv. vojne a vzniku ČSR bol poslancom i senátorom. Od r. 1943 žil v Piešťanoch. Jeho básnické dielo patrí k základným hodnotám slovenskej poézie. Zaujal už prvou básnickou zbierkou Nox et solitudo. V zbierke Verše vyjadril pocity ľudskej osamelosti, vyhnanstva. Autor próz Naši, Svadba, Almužna a novely List mŕtvemu. V r. 1946 mu udelili titul národný umelec. Narodil sa 12. júla 1876 v Lukovištiach, kde je i pochovaný.


1883 -- v Spěšove sa narodil Bohdan Pavlů, slovenský politik, ideológ skupiny prúdistov, literárny kritik a prekladateľ. Ako reprezentant čechoslovakizmu prispieval do zborníka Jednota československá. Zomrel v Bosne 12. mája 1938.


1927 -- v Trenčíne zomrel Michal Kišš, slovenský básnik a publicista. Uverejňoval spomienkové články na významné udalosti, najmä však na osobnosti slov. národného a literárneho života. Narodil sa 5. decembra 1846 v Uhrovci.


4. 3. 2017

1824 -- v Banskej Bystrici sa narodil Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, slovenský prozaik a publicista. Bol lekárom, ale zaujímal sa i o geológiu a botaniku. Písal odborno-popularizačné články a vedecké štúdie, sám si ilustroval vlastné literárne diela. Písal i satirické články, humoresky a cestopisy. Do diel vkladal i vlastné príbehy, skúsenosti a vedomosti. Zomrel 20. augusta 1908 v Kremnici.


1824 -- v Žibritove sa narodil Martin Hranko, slovenský prozaik a autor literatúry pre deti a mládež. V literatúre pre deti je zakladateľom autorskej animovanej rozprávky, prostredníctvom ktorej sprítomnil dieťaťu zložitý proces medziľudských a spoločenských vzťahov. Zomrel 12. apríla 1940 vo Zvolene.


5. 3. 2017

1755 -- v Predmieri sa narodil osvietenský prozaik, satirický básnik Jozef Ignác Bajza. Bol katolíckym kňazom v Dolnom Dubovom, kde vytvoril zásadnú časť svojho diela. Na konci života bol kanonikom v Bratislave. Jeho najvýznamnejšie dielo René mláďenca príhodi a skúsenosťi je prvým slovenským románom (1784). Pokúsil sa v ňom vytvoriť spisovnú literárnu slovenčinu kombináciou západoslovenských prvkov s česko-moravskými. Ďalej napísal knihu aforizmov Slovenské dvojnásobné epigramata. Zomrel 1. decembra 1836 v Bratislave, pochovaný je v Dóme sv. Martina.


6. 3. 2017

1911 -- vo Vrútkach sa narodil prozaik, autor próz pre deti a mládež Ján Bodenek. Pracoval v Matici slovenskej, bol redaktorom v časopise Slniečko a riaditeľom vydavateľstva Osveta. Debutoval úspešným románom pre mládež Ivkova biela mať. Ďalšie knihy: Leto na Rovniach, Zapálené srdce, Svetlá na bublinách, Kríž profesora Hunku, Z vlčích dní a i. Autor humoristickej novely Katastrofa, ktorá bola sfilmovaná pod názvom Skalní v ofsajde. Zomrel 20. novembra 1985 v Banskej Bystrici.


7. 3. 2017

1811 -- v Doľanoch zomrel Juraj Fándly, spisovateľ, národný buditeľ, príslušník skupiny bernolákovcov, autor prvého veľkého diela v bernolákovčine, katolícky kňaz. Narodil sa 21. októbra 1750 v Častej.


1905 -- v Martine zomrel Ján Francisci-Rimavský, slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.Narodil sa 1. júna 1822 v Hnúšti.


8. 3. 2017

1902 -- v Príbovciach sa narodila spisovateľka Hela Krčméryová, Teta Hela. Pracovala v bratislavskom rozhlase, kde mala pravidelnú reláciu Teta Hela rozpráva. Napísala knihy Rozprávky Tety Hely, Puknuté husle. Bola manželkou básnika Štefana Krčméryho. Zomrela 27. júna 1970 v Bratislave.


1903 -- v meste Barton (Ohio, USA) sa narodil spisovateľ Fraňo Kráľ. Spočiatku ovplyvnený proletárskou poéziou: Čerň na palete, neskôr symbolizmom a vojnovým utrpením: Z noci do úsvitu. V románoch zachytil spoločenské a politické pomery Slovenska: Cesta zarúbaná, Stretnutie. Pre deti a mládež napísal autobiografickú prózu Jano a knihu Čenkovej deti. Zomrel 3. januára 1955 v Bratislave.


1903 -- v Liptovskom Mikuláši sa narodil publicista a spisovateľ Daniel Okáli. Ľavicový politik, písal revolučne zameranú poéziu. Patril k davistom a vystupoval predovšetkým ako kultúrny publicista. V r. 1948 — 51 povereník vnútra, neskôr odsúdený v procese s buržoáznymi nacionalistami a väznený. V r. 1963 ho rehabilitovali, pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Napísal básnickú zbierku Ozvena krvi a zápasov, monografie Burič Gejza Vámoš, Kritik Ján Igor Hamaliar, Literárna teória a kritika davistov, Konfrontácie s Michalom Považanom a literárne state a kritiky Výboje a súboje. Zomrel 23. novembra 1987 v Bratislave.


1914 -- zomrel Pavol Mudroň, jeden zo zakladateľov Matice slovenskej. Od r. 1875 stál na čele Slovenskej národnej strany. Bol stúpencom slavianofilskej orientácie slovenskej politiky. Jeho pohreb bol nielen dôstojnou rozlúčkou, ale aj demonštráciou protivládneho postoja zúčastnených slovenských osobností. Nad hrobom prehovoril P. O. Hviezdoslav. Pavol Mudroň sa narodil 7. decembra 1835.


9. 3. 2017

1796 -- v Rimavskej Píle sa narodil národný buditeľ Matej Hrebenda. Už v detstve oslepol, napriek tomu sa stal významným zberateľom ľudových piesní a kolportérom slovenských a českých kníh a kalendárov. Svoje životné osudy opísal vo Vlastnom životopise. Zomrel 16. marca 1880 v Hačave (teraz časť Hnúšte).


1888 -- v Liptovskom Mikuláši sa narodil dramatik Ivan Stodola. Ako lekár sa angažoval v oblasti sociálneho lekárstva, patril medzi zakladateľov preventívneho zdravotníctva na Slovensku, napr. Masarykovej ligy proti tuberkulóze. Bol hlavným župným lekárom, inšpektorom a úradníkom ministerstva zdravotníctva. Začiatkom 50. rokov bol protiprávne väznený. Napísal spoločenské divadelné komédie Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra, Cigánča, Keď jubilant plače a Mravce a svrčkovia, tragédie s dedinskou tematikou Bačova žena a romantické historické hry Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť. Autor memoárových kníh Bolo, ako bolo, Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom, V šľapajach Hippokrata. Zomrel 26. marca 1977 v Piešťanoch.


1982 -- v Bratislave zomrel prozaik Milo Urban. Bol redaktorom v časopise Vatra, kde mu na pokračovanie vychádzal román Tiene. Neskôr pracoval v časopisoch Slovenský národ a Slovák. V r. 1938 podpísal protifašistický manifest, no v r. 1940 — 45 bol šéfredaktorom profašistického denníka Gardista. V r. 1945 emigroval do Rakúska, kde bol internovaný v americkej zóne, eskortovaný do ČSR a súdený. Vďaka intervencii I. Erenburga bol najprv oslobodený, neskôr odsúdený na verejné pokarhanie. Živil sa prekladaním. Autor realistických poviedok a noviel zo života horalov Za vyšným mlynom (námet pre Suchoňovu operu Krútňava), Výkriky bez ozveny, Z tichého frontu a románov z obdobia 2. sv. vojny Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Železom po železe. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. stor. Významné sú jeho rozsiahle pamäti Zelená krv. Narodil sa 24. augusta 1904 v Rabčiciach na Orave.


11. 3. 2017

1721 -- Matej Bel začal v Bratislave vydávať týždenník Nova Posoniensia - Bratislavské noviny. Vychádzali na 4 stranách v latinčine s mesačnou prílohou o svetových udalostiach do 10. septembra 1722.


13. 3. 2017

1927 -- v Chicagu, Illinois, zomrel slovenský spisovateľ, publicista Daniel Šustek. Autor cestopisov Cesta cez Turecko a Egypt do Svätej Zeme, Potulky svetom. V r. 1872 odišiel do USA. Krajanský činiteľ, jeden zo zakladateľov Matice slovenskej v Amerike. Narodil sa 27. januára 1846 v Slovenskej Ľupči.


14. 3. 2017

1913 -- v Drienovom sa narodil prozaik a disident Dominik Tatarka. Absolvoval štúdium francúzštiny na Univerzite Karlovej v Prahe a krátko pôsobil v Paríži. Počas vojny vyučoval v Žiline a Martine. Zúčastnil sa SNP, vstúpil do KSČ a po vojne bol novinárom v Národnej obrode a v Pravde. Rozpoznal podstatu komunistickej totality, o čom v r. 1956 v Kultúrnom živote napísal satiru Démon súhlasu. Počas pražskej jari 1968 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien, za čo bol perzekvovaný. Vystúpil z KSČ, vyškrtli ho zo Zväzu slovenských spisovateľov a začalo sa jeho prenasledovanie, ktoré trvalo do smrti. Napriek vypočúvaniu štátnou bezpečnosťou mal úzke vzťahy s českým disidentským hnutím, publikoval v samizdatoch, bol signatárom Charty 77. Autor novely Panna zázračnica, románov Farská republika, Prvý a druhý úder, Družné letá. Kniha fejtónov a čŕt Ľudia a skutky bola zošrotovaná. Po precitnutí z komunistických ilúzií napísal novely Rozhovory bez konca, Prútené kreslá, trilógiu Písačky a knihu Navrávačky. Autor cestopisných čŕt, esejí. Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.


15. 3. 2017

1882 -- slovenskí študenti založili spolok slovenských akademikov v Prahe — Detvan, ktorý sa zameriaval na vzdelávanie členov v materinskom jazyku a pestovanie vlastnej literárnej tvorby a kritiky. Najznámejší členovia: Martin Kukučín, Vavro Šrobár, Dušan Makovický, Jozef Gregor-Tajovský, Ladislav Nádaši-Jégé, Štefan Daxner, neskôr M. R. Štefánik.


2004 -- zomrela autorka literatúry pre deti a mládež Mária Ďuríčková, vl. m. Mária Masaryková. Pôvodne učiteľka, neskôr šéfredaktorka časopisov Zornička, Slniečko a Družba. Bola redaktorkou vydavateľstva Mladé letá a od r. 1971 profesionálnou spisovateľkou. Knihy: My z ôsmej A, Danka a Janka, O Guľkovi Bombuľkovi, Biela kňažná, Dunajská kráľovná, Prešporský zvon, Majka Tárajka a i. Pre televíziu vytvorila Mestečko Pimparapac. Narodila sa 29. septembra 1919 vo Veľkej Slatine.


16. 3. 2017

1828 -- v Slavošovciach sa narodil folklorista, evanj. farár Pavol Dobšinský. Bol farárom v Drienčanoch, pomocným redaktorom Slovenských pohľadov, redigoval časopis Sokol. Celý život sa venoval zbieraniu rozprávok. S A. H. Škultétym vydal súbor fantastických rozprávok Slovenské povesti. Vrcholom jeho zberateľského úsilia je osemzväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti. Zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch.


1880 -- v Hačave, dnes časť Hnúšte, zomrel národný buditeľ Matej Hrebenda. Už v detstve oslepol, napriek tomu sa stal významným zberateľom ľudových piesní a kolportérom slovenských a českých kníh a kalendárov. Svoje životné osudy opísal vo Vlastnom životopise. Narodil sa 10. marca 1796 v Rimavskej Píle.


2004 -- v Bratislave zomrela prozaička a autorka literatúry pre mládež Hana Zelinová. Bola redaktorkou v košickom vydavateľstve Svojeť a v detskom časopise Zornička v Bratislave. Debutovala zbierkou poviedok Zrkadlový most. Ďalej napísala trojgeneračný román Prístav pokoja, romány: Anjelská zem, Diablov čardáš, historickú trilógiu turčianskej rodiny Alžbetin dvor, Volanie vetra, Kvet hrôzy a trilógiu o liptovských garbiaroch Hodvábna cesta, Smäd, Kľukatý let motýľa. Tvorba pre deti: Do videnia, Zuzanka, Jakubko a i. Autorka viacerých rozhlasových a divadelných hier. Narodila sa 20. júla 1914 vo Vrútkach, kde je i pochovaná.


18. 3. 2017

1901 -- v českom Kyšperku sa narodil prozaik pôsobiaci na Slovensku Peter Jilemnický, predstaviteľ socialistického realizmu. Bol členom komunistickej strany, učil na Kysuciach a v r. 1926 odišiel do ZSSR s Interhelpom. V Moskve študoval žurnalistiku, v r. 1928 — 29 bol redaktorom Pravdy, neskôr opäť učiteľom. Počas vojny väznený za protifašistickú činnosť, po vojne kultúrny atašé v Moskve. Autor poviedok Červená sedma, sociálnokritických románov Víťazný pád, Pole neorané, Zuniaci krok, Kus cukru. V románe Kronika zobrazil obdobie Slovenského národného povstania. Autor noviel Kompas v nás, reportáží Dva roky v krajine sovietov. Zomrel 19. mája 1949 v Moskve.


1956 -- v Muriaé, Brazília, zomrel slovenský prozaik a lekár Gejza Vámoš. Do svojho odchodu zo Slovenska v r. 1939 bol kúpeľným lekárom v Piešťanoch. Počas vojny žil v Číne a na Taiwane, neskôr sa presťahoval do Brazílie. Romány: Odlomená haluz, Hrušovianski hriešnici (vyšiel časopisecky). Narodil sa 22. decembra 1901 v Dévabányi v Maďarsku.


1962 -- v Bratislave zomrel básnik a prozaik, predstaviteľ lyrizovanej prózy Ľudo Ondrejov, vl. m. Ľudovít Mistrík. Pôsobil ako notár, tiež bol úradníkom v Matici slovenskej, neskôr v slobodnom povolaní. Autor poézie Bez návratu, Mámenie, Pijanské piesne. V baladických románoch uplatnil znalosť života ľudí v horskom prostredí. Romány Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy neskôr vydal ako trilógiu Slnko vystúpilo nad hory. Autor poviedok Šibeničné pole, poviedok a románov pre deti Rozprávky z hôr, Tátoš a človek, O zlatej jaskyni a cestopisov Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine. Narodil sa 19. októbra 1901 v Slanje v Chorvátsku.


19. 3. 2017

1817 -- v Beckove sa narodil Jozef Miloslav Hurban, jeden z autorov Žiadostí slovenského národa, predseda SNR, prozaik, básnik, redaktor, vydavateľ, historik, politik, programátor a organizátor slovenského buržoázneho hnutia, osvetový pracovník. Zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom.


20. 3. 2017

1945 -- v Terezíne sa narodil slovenský sociológ, publicista a nakladateľ Fedor Gál. Žije v Prahe. Diela: Možnosť a skutočnosť, Z prvej ruky, Hodnoty pro budoucnost.


24. 3. 2017

1684 -- v Očovej sa narodil polyhistor Matej Bel, zakladateľ modernej uhorskej a slovenskej vlastivedy. Filozofiu a teológiu študoval v Halle, bol rektorom školy v Klosterbergu, rektorom evanj. gymnázia v Banskej Bystrici a v Bratislave a farárom v Bratislave. Robil historický a zemepisný výskum Uhorska, autor spisu Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska), ktoré chcel spojiť s popisom krajiny. Vznikli tak štyri zväzky nedokončeného diela Notitia Hungariae novae historico-geografica (Historické a zemepisné vedomosti o novom Uhorsku). Iniciátor a spolupracovník týždenníka Nova Posoniensia, uznávaný vedec. Venoval sa tvorbe jazykových učebníc, podporoval zásadu štvorjazyčnosti v Uhorsku. Zomrel 29. augusta 1749 v Bratislave.


1785 -- v Borskom Mikuláši sa narodil básnik, katolícky kňaz Ján Hollý. V r. 1814 sa stal farárom v Maduniciach, kde pôsobil 29 rokov a napísal takmer celé svoje pôvodné dielo. Po vyhorení madunickej fary odišiel na faru v Dobrej Vode, kde v júli 1843 s Ľ. Štúrom, J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom prerokovali kodifikáciu nového spisovného jazyka. Písal bernolákovskou slovenčinou (bernoláčtinou), ktorej význam ako literárneho jazyka dokazoval hlavne prekladmi z diel gréckych a rímskych básnikov. Autor eposov s historickými námetmi: Svatopluk, Cirillo-Metodiáda, Sláv. Zomrel takmer slepý 14. apríla 1849 na Dobrej Vode.


25. 3. 2017

1867 -- v Skalici sa narodil lekár, národný buditeľ, priekopník česko-slovenskej vzájomnosti Pavel Blaho. Vydával týždenník Pokrok, kalendár Nová domáca pokladnica. Zakladateľ Katolíckeho kruhu v Skalici, potravinárskych spolkov a úverových družstiev. V Luhačoviciach, kde bol kúpeľným lekárom, usporadúval zjazdy Česko-slovenskej jednoty. V r. 1918 bol členom Šrobárovej dočasnej vlády, v r. 1920 — 27 poslanec NZ. Venoval sa ochotníckej divadelnej a muzeálnej činnosti. Zomrel 29. novembra 1927 v Bratislave.


26. 3. 2017

1870 -- v Českom Těšíne zomrel jazykovedec, evanj. kňaz Michal Miloslav Hodža. Organizátor slovenského národného hnutia, príslušník štúrovskej generácie. Bol farárom v Liptovskom Mikuláši, ktorý sa stal vďaka jeho aktivitám jedným z centier národného života. Najprv bol stúpencom Kollárovej idey slovanskej vzájomnosti a jazykovej jednoty Čechov a Slovákov, neskôr spolu s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom kodifikátor spisovnej slovenčiny. V r. 1842 iniciátor Slovenského prestolného prosbopisu. Zakladateľ vydavateľského spolku Tatrín, v revolučných rokoch 1848/49 signatár Žiadostí slovenského národa, organizátor Slovenského povstania. Od r. 1849 sa venoval najmä cirkevným záležitostiam, v r. 1862 bol suspendovaný, od r. 1867 žil v Těšíne. Tvorbou prispel k uvádzaniu novej slovenčiny do literatúry a praxe. V spise: Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo dokazoval opodstatnenosť existencie samostatného spisovného jazyka Slovákov. Autor jazykovedných prác: Epigenes Slovenicus - Potomok slovenský, Větin o slovenčine. Básnická tvorba: Matora, Slawomiersky, Vieroslavín. Narodil sa 22. septembra 1811 v Rakši.


1977 -- v Piešťanoch zomrel dramatik Ivan Stodola. Ako lekár sa angažoval v oblasti sociálneho lekárstva, patril medzi zakladateľov preventívneho zdravotníctva na Slovensku, napr. Masarykovej ligy proti tuberkulóze. Bol hlavným župným lekárom, inšpektorom a úradníkom ministerstva zdravotníctva. Začiatkom 50. rokov bol protiprávne väznený. Napísal spoločenské divadelné komédie Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra, Cigánča, Keď jubilant plače a Mravce a svrčkovia, tragédie s dedinskou tematikou Bačova žena a romantické historické hry Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť. Autor memoárových kníh Bolo, ako bolo, Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom, V šľapajach Hippokrata. Narodil sa 10. marca 1888 v Liptovskom Mikuláši.


27. 3. 2017

1592 -- v poľskom Cieszyne sa narodil evanj. kňaz, spisovateľ Juraj Tranovský. Bol učiteľom a farárom v Prahe a iných českých mestách a v r. 1629 sa uchýlil pred náboženským prenasledovaním na Slovensko. Písal po česky a latinsky a svoje náboženské piesne zhrnul do najrozšírenejšieho evanj. spevníka Cithara sanctorum. Jeho najvýznamnejším dielom je kancionál Písně duchovní staré i nové, vydaný v Levoči v r. 1636, ktorý zostavil z vlastných básní, z husitských a českobratských piesní a z náboženských piesní svojich súčasníkov. Zomrel 29. mája 1637 v Liptovskom Mikuláši.


1877 -- v Lučenci zomrel spisovateľ, evanj. kňaz Koloman Banšell. Teológiu študoval v Prešove, kde s Hviezdoslavom zostavil almanach Napred. Od r. 1874 bol farárom v malých obciach. Pre depresie ho liečili v Pešti, no napokon ukončil svoj život samovraždou. Tvorbou sa zaradil medzi priekopníkov slovenského realizmu. Jeho jediná básnická zbierka: Túhy mladosti, obsahuje pôvodnú tvorbu i preklady Petőfiho, Shellyho, Michelangela a iných. Vydal novelu Atalanta, ktorá bola kritickou alegóriou na súveké pomery na Slovensku. Narodil sa 26. augusta 1850 v Točnici neďaleko Lučenca.


1921 -- vo Veľkých Sučanoch sa narodil prozaik Rudo Moric. Pôvodne bol učiteľom a od r. 1959 bol riaditeľom vydavateľstva Mladé letá. Napísal romány Explózia, Tri roky, Prvý z Dvorov a úspešné boli najmä jeho poviedky Z poľovníckej kapsy, Rozprávky z lesa, Ako som krstil medveďa a i. Ďalšie dielo: Prípad "Tubercilín", Zvon lumpov, Smrť tridsaťsedmičky a i. Zomrel 26. novembra 1985 v Bratislave.


1995 -- v Bratislave zomrela prozaička Margita Figuli, vl. m. Figuliová, predstaviteľka naturizmu. Jej knižným debutom bola novela Uzlík tepla, ktorú neskôr zaradila do knihy noviel Pokušenie. Jej najvýznamnejšími dielami sú lyricko-poetická novela Tri gaštanové kone, obsiahly historický román Babylon, románová kronika Mladosť, memoárová próza Ariadnina niť, román Víchor v nás a mnohé ďalšie. Prekladala diela českých spisovateľov. Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne.


28. 3. 2017

1592 -- v Nivnici sa narodil český pedagóg a kňaz Jan Amos Komenský, biskup Jednoty bratskej. Po porážke na Bielej hore bol nútený žiť v emigrácii. Ako uznávaný učenec sa stal politickým hovorcom pobielohorskej emigrácie a snažil sa dosiahnuť intervenciu protestantských mocností v prospech českej reformácie. Pocity beznádeje po uzatvorení vestfálskeho mieru vyjadril v spise Kšaft umírající matky jednoty bratrské. Jeho dielo je humanistickou odpoveďou na problémy vtedajšej spoločnosti, ktorú sužovala 30-ročná vojna. Svojou tvorbou, názormi a pedagogickou činnosťou patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky. Hlavné diela: Labyrint světa a ráj srdce, Didactica magna (Veľká didaktika), Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená), Informatorium školy mateřské, Opera didactica omnia (Zobrané didaktické diela), Schola ludus (Škola hrou), Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch), Všeobecná porada o náprave vecí ľudských. Vypracoval systém pedagogiky ako vedy. Zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame, pochovaný je v Naardene.


1943 -- v Martine sa narodila prozaička Oľga Feldeková. Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Pracovala v Novom slove mladých, bola scenáristkou a dramaturgičkou v Slovenskom filme. Debutovala cyklom krátkych próz pre deti Rozprávky pre dievčatko. Knihy pre dospelých: Sťahovanie na mieste, Dievča a šťastie, Veverica a i.


29. 3. 2017

1926 -- v Liptovskom Hrádku zomrel lekár, šíriteľ tolstojovského pacifizmu Albert Škarvan. Počas štúdií v Prahe sa zoznámil s filozoficko-etickými názormi L. N. Tolstého, čo bolo impulzom k odmietnutiu vojenskej služby v nemocnici v Košiciach. Bol odsúdený do väzenia a odňali mu lekársky diplom. Žil v emigrácii, kde napísal Zápisky vojnového lekára. Krátky čas bol osobným lekárom L. N. Tolstého. Preložil jeho román Vzkriesenie. Ďalšie diela: štúdia Slováci, Vlastný životopis, Moja premena a i. Narodil sa 31. januára 1869 v Tvrdošíne.


30. 3. 2017

1820 -- v Krupine sa narodil romantický básnik, evanj. farár Andrej Sládkovič, vl. m. Braxatoris. Predstaviteľ romantizmu, zakladateľ novodobej slovenskej poézie. V r. 1861 sa zúčastnil na memorandovom zhromaždení v Martine, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Napísal lyricko-reflexívnu báseň Sôvety v rodine Dušanovej, básnickú skladbu Marína, oslavujúcu lásku, krásu a mladosť a epos Detvan, v ktorom vyzdvihol mravné hodnoty slovenského ľudu a krásu prírody. V neskoršej tvorbe podporoval a obhajoval program národného obrodenia: Ohlasy, Nehaňte ľud môj!, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Svätomartiniáda. Zomrel 20. apríla 1872 v Radvani nad Hronom.


1926 -- v Dolnej Strede sa narodil básnik Vojtech Mihálik. Pôsobil vo Zväze slovenských spisovateľov (ZSS), vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a Kultúrnom živote. V r. 1968, po intervencii spojeneckých vojsk vstúpil do služieb husákovskej normalizácie. Stal sa predsedom ZSS a neskôr bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Básnické zbierky Anjeli, Plebejská košeľa, Spievajúce srdce, Ozbrojená láska, Neumriem na slame, Vzbúrený Jób a i. Významná je jeho prekladateľská tvorba z antickej, talianskej, francúzskej, poľskej a americkej literatúry. Zomrel 3. novembra 2001 v Bratislave.


1932 -- v Modre sa narodila poetka Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Pôvodne učiteľka, neskôr redaktorka v Revue svetovej literatúry. Debutovala zbierkou básní Pohromnice. Ďalšie zbierky: Totožnosť, Kolovrátok, Kameň a džbán, Piesočná pieseň, Víno, Trvanie, Hra na pár-nepár. Prekladala z nemčiny, francúzštiny, ruštiny a češtiny. Zomrela 22. mája 1999 v Bratislave.



Vychádza z tlačového servisu TASR a SITA. (c) 2007




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.