Literárny kalendár na máj 2017

1. 5. 2017

1909 -- v Krompachoch sa narodil dramatik a prozaik Július Barč-Ivan. Študoval právo na UK v Prahe, neskôr na evanj. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Niekoľko rokov bol kňazom na východnom Slovensku, v Martine pracoval v Slovenskej národnej knižnici a Matici slovenskej. V dielach sa venoval etickým témam. Autor drám: Diktátor, Mastný hrniec, Matka, Neznámy, Dvaja. Próza: Železné ruky, Husličky z javora, Úsmev bolesti. Zomrel 25. decembra 1953 v Martine.


3. 5. 2017

1909 -- v Martine sa narodila prekladateľka Zora Jesenská, výrazná osobnosť moderného slovenského prekladateľstva. V Martine pôsobila v spolku a časopise Živena. Neskôr viedla rusistický a prekladateľský seminár na FF UK v Bratislave. Po r. 1968 sa venovala literárnej kritike, esejistike a teórii prekladu. Jej články a úvahy vyšli knižne: Vyznania a šarvátky. Prekladala z ruskej, nemeckej, anglickej a francúzskej literatúry. Zomrela 21. decembra 1972 v Bratislave, pochovaná je v Martine.


4. 5. 2017

1919 -- pri vajnorskom letisku sa zrútilo lietadlo, ktoré viezlo generála Milana Rastislava Štefánika, generála francúzskej armády, jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Narodil sa v národne uvedomelej rodine ev. farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Karlovej univerzite v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V r. 1912 získal francúzske občianstvo. V r. 1914-18 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal, spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom, hlavným predstaviteľom čs. odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného čs. štátu. Od októbra 1918 bol prvým čs. ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej čs. vlády. Tragická smrť posádky talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, generála M. R. Štefánika, pilota G. Aggiustiho, poručíka G. Mancinelliho-Scottiho a seržanta N. Merliniho i okolnosti havárie ostali dosiaľ nevyjasnené. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách.


6. 5. 2017

1877 -- v Martine zomrel spisovateľ Viliam Pauliny-Tóth, spoluzakladateľ Matice slovenskej. Venoval sa literárnej a kultúrnoosvetovej práci, vydával humoristický časopis Černokňažník a časopisy Sokol a Letopis Matice slovenskej. Autor alegorickej veršovanej drámy Ľudská komédia, historickej novely Trenčiansky Matúš, básní s vlasteneckým obsahom. Prekladal z ruskej, francúzskej, nemeckej a maďarskej literatúry. Narodil sa 3. júna 1826 v Senici.


8. 5. 2017

1984 -- v Bratislave zomrel literárny historik a kritik Milan Pišút, profesor dejín slovenskej literatúry na FF UK v Bratislave. Účastník SNP, v r. 1945-48 poslanec Demokratickej strany. Profesionálne sa venoval slovenskému národnému obrodeniu a literárnemu romantizmu. Skúmal dielo Janka Kráľa a ďalších štúrovcov: Dráma sveta, Počiatky básnickej školy Štúrovej, Romantický čin v literatúre, Romantizmus v slovenskej literatúre, Roky a diela a i. Narodil sa 16. februára 1908 v Liptovskom Mikuláši.


10. 5. 2017

1848 -- v Liptovskom Mikuláši prijali Žiadosti slovenského národa (Mikulášske žiadosti), základný národnorevolučný program Slovákov v revolúcii 1848-49. Bol sformulovaný v 14 bodoch a adresovaný uhorskej vláde a uhorskému snemu v Pešti. Na ich hlavných iniciátorov Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu vydala vláda zatykač.


1989 -- v Bratislave zomrel prozaik Dominik Tatarka, významný predstaviteľ slovenskej literatúry a kultúry 20. stor. Absolvoval štúdium francúzštiny na Univerzite Karlovej v Prahe a krátko pôsobil v Paríži. Počas vojny vyučoval v Žiline a Martine. Zúčastnil sa v SNP, vstúpil do KSČ a po vojne bol novinárom v Národnej obrode a v Pravde. Rozpoznal podstatu komunistickej totality, o čom v r. 1956 v Kultúrnom živote napísal satiru Démon súhlasu. V roku 1968 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien, za čo bol neskôr perzekvovaný. Vystúpil z KSČ, vyškrtli ho zo Zväzu slovenských spisovateľov a začalo sa jeho prenasledovanie, ktoré trvalo do smrti. Napriek vypočúvaniu Štátnou bezpečnosťou mal úzke vzťahy s českým disidentským hnutím, publikoval v samizdatoch, bol signatárom Charty 77. Autor novely Panna zázračnica, románov Farská republika, Prvý a druhý úder, Družné letá. Kniha fejtónov a čŕt Ľudia a skutky bola zošrotovaná. Napísal novely Rozhovory bez konca, Prútené kreslá, trilógiu Písačky a knihu Navrávačky. Autor cestopisných čŕt, esejí. Narodil sa 14. marca 1913 v Drienovom.


12. 5. 2017

2004 -- zomrel básnik a esejista Ivan Laučík. Povolaním učiteľ, spolu s básnikmi Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom patril do známej básnickej skupiny Osamelí bežci, ktorá sa v r. 1963 sformovala v mesačníku Mladá tvorba. Debutoval básňami uverejnenými v Mladej tvorbe a knižnou prvotinou Pohyblivý v pohyblivom. Ďalšie zbierky: Sme príbuzní na začiatku, Na prahu počuteľnosti, Vzdušnou čiarou. V r. 1990 bol poslancom za Verejnosť proti násiliu, neskôr riaditeľ okresnej školskej správy a učiteľ na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Narodil sa 4. júla 1944 v Liptovskom Mikuláši.


13. 5. 2017

1795 -- v Kobeliarove sa narodil spisovateľ a tvorca vedeckých základov slavistiky Pavol Jozef Šafárik. Študoval v Jene, bol profesorom v Novom Sade i v Prahe. Diela: Tatranská múza s lýrou slovanskou, Promluvení k Slovanům, Dějiny slovanské řeči a literatury, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a i. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach. Zomrel 26. júna 1861 v Prahe.


1935 -- v Seredi sa narodil spisovateľ Ján Navrátil, autor literatúry pre deti a mládež. Pôvodne učiteľ. Debutoval veršami V záhradke a pred záhradkou. Ďalšie zbierky: Cestovanie s orangutanom, Diskotéka L., Z hliny a rosy. Napísal rozprávky Uzlík a nitka, Kráľ s gitarou, poviedky a novely Plachetnica nonsens, Lampáš malého plavčíka, Kto vidí na dno, Guľatá kocka, Klub Lucia a i.


1937 -- v Prahe sa narodil slovenský spisovateľ, historik Pavel Dvořák. Autor literatúry faktu, zaslúžil sa o popularizáciu slovenských dejín. Zakladateľ a majiteľ vydavateľstva Rak v Budmericiach. Napísal 4-zväzkový cyklus Odkryté dejiny – Dávnoveké Slovensko, Staré Slovensko, Praveká Bratislava a Prví ľudia v Československu, ďalej diela: Podivný barón, Kto zabil Viliama Žingora, Zlatá kniha Bratislavy, Krvavá grófka. Pre televíziu vytvoril cykly: Múzeum života, Stopy dávnej minulosti.


14. 5. 2017

1954 -- konal sa prvý ročník Hviezdoslavovho Kubína - súťaže v umeleckom prednese stredoškolskej mládeže. Od r. 1962 je to najvyššia prehliadka umeleckého prednesu neprofesionálov v kategóriách poézia, próza a divadelná poézia. Jej účastníkmi boli napr.: Július Satinský, Soňa Valentová, Milan Lasica, Soňa Müllerová a ďalší.


15. 5. 2017

1909 -- v Myjave sa narodil maliar, karikaturista, spisovateľ Štefan Bednár. Študoval v Prahe, po r. 1939 sa usadil v Bratislave. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, ilustrácii, karikatúre. Ako člen Komunistickej strany sa zúčastnil SNP, bol väznený v koncentračnom tábore. Po vojne sa venoval tiež organizácii výtvarného života. Bol predsedom Spolku výtvarných umelcov 29. augusta, Tajomníkom Umeleckej a vedeckej rady, šéfredaktorom Nového slova, časopisov Roháč a Výtvarný život. Bol tiež publicistom, napísal memoáre: Dvojník Šimon ide do Povstania, Bohémske časy, Bohém hľadá vlasť. Jeho synom bol spisovateľ Vlado Bednár. Š. Bednár zomrel 15. januára 1976 v Bratislave.


16. 5. 2017

1847 -- vo Vrbovciach sa narodil romantický spisovateľ, evanj. kňaz Pavel Beblavý. Pôsobil vo Vrbovciach, v Jasenovej a v Sobotišti. Svoje vlastenecké básne uverejňoval v časopisoch, výraznejšie sa presadil povesťami: Dedič Muráňa, Jánošík, Vrbovčanské povesti. Zomrel 18. mája 1910 v Sobotišti.


1951 -- v Bratislave zomrel prozaik, esejista, publicista Dobroslav Chrobák. Bol elektrotechnickým inžinierom a celý život pracoval v rozhlase. Na SVŠT prednášal elektroakustiku. Písať začal na strednej škole a jeho knižným debutom bola novela Kamarát Jašek. Najznámejší román: Drak sa vracia je základným dielom slovenskej lyrizovanej prózy. Venoval sa publicistike. Autor úvah o umení, Rukoväte dejín slovenskej literatúry a i. Narodil sa 16. februára 1907 v Hybiach, kde je i pochovaný.


17. 5. 2017

1860 -- v Jasenovej sa narodil spisovateľ, lekár Martin Kukučín, vl. m. Matej Bencúr. Priekopník literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pôvodne učiteľ, po vyštudovaní medicíny v Prahe lekár v Selciach na ostrove Brač v Chorvátsku. Oženil sa s Pericou Didoličovou, s ktorou neskôr žil v Chile. V r. 1922 sa vrátili do Chorvátska. Autor poviedok s dedinskými motívmi: Na jarmok, Hajtman, Veľkou lyžicou, Rysavá jalovica, Na obecnom salaši, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále a zo študentského prostredia: Mladé letá. Z prostredia Dalmácie je román Dom v stráni, osudy chorvátskych vysťahovalcov v Chile zachytil v románovej kronike Mať volá. Ďalšie diela: Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor. Zomrel 21. mája 1928 v nemocnici v Lipiku v Chorvátsku.


18. 5. 2017

1874 -- v Liptovskom Mikuláši zomrel knihár, kníhkupec, vydavateľ, priekopník slovenského ochotníckeho divadelníctva Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. V r. 1829 založil Slovenskú požičovaciu bibliotéku a v r. 1830 v Liptovskom Mikuláši prvé slovenské ochotnícke divadlo. Pod jeho vedením začalo svoju činnosť Chalupkovou veselohrou Kocúrkovo. Narodil sa 1. januára 1794 v Paludzi.


19. 5. 2017

1883 -- v Hornej Lehote zomrel básnik Samo Chalupka. Patril k najvýznamnejším predstaviteľom romantizmu. Počas štúdií v Bratislave spoluzakladal Společnost česko-slovanskú, po ukončení štúdií vo Viedni bol farárom v Chyžnom a od r. 1840 až do smrti v Hornej Lehote. Prijal Štúrovu kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Autor básní Sen, Zrada, Likavský väzeň, Kráľohoľská, Junák, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Kozák, Branko, Starý väzeň a i. Báseň Mor ho! predstavuje odhodlanie dosiahnuť národnú slobodu. Narodil sa 27. februára 1812 v Hornej Lehote.


1949 -- v Moskve zomrel český prozaik Peter Jilemnický. Patril k predstaviteľom metódy socialistického realizmu. Pôsobil na Slovensku, kde bol učiteľom na Kysuciach. Neskôr v Moskve študoval žurnalistiku a po návrate bol redaktorom Pravdy. Počas protektorátu žil v Čechách, bol väznený za protifašistickú činnosť, po vojne sa stal kultúrnym atašé v Moskve, kde tiež zomrel. Autor sociálnokritických románov Víťazný pád, Pole neorané, Zuniaci krok, Kus cukru. V románe Kronika zobrazil Slovenské národné povstanie. Autor noviel Kompas v nás, reportáží Dva roky v krajine sovietov a iných diel. Narodil sa 18. marca 1901 v Kyšperku.


21. 5. 2017

1892 -- v Kraskove zomrel básnik, evanj. kňaz August Horislav Škultéty. Bol riaditeľom slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. Podieľal sa na vytvorení národného programu štúrovcov. Písal poéziu, literatúru pre mládež, zaoberal sa literárnou históriou. Bol zberateľom slovenských ľudových rozprávok. Narodil sa 7. augusta 1819 vo Veľkom Krtíši.


1928 -- v Chorvátsku zomrel spisovateľ, lekár Martin Kukučín, vl. m. Matej Bencúr. Priekopník literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pôvodne učiteľ, neskôr po vyštudovaní medicíny v Prahe bol lekárom v Selciach na ostrove Brač v Chorvátsku. Oženil sa s Pericou Didoličovou, s ktorou neskôr žili v Čile. V r. 1922 sa vrátili do Chorvátska. Autor poviedok s dedinskými motívmi: Na jarmok, Hajtman, Veľkou lyžicou, Rysavá jalovica, Na obecnom salaši, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále a zo študentského prostredia: Mladé letá. Z prostredia Dalmácie je román Dom v stráni, osudy chorvátskych vysťahovalcov v Čile zachytil v románovej kronike Mať volá. Ďalšie diela: Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor. Narodil sa 17. mája 1860 v Jasenovej.


22. 5. 2017

1937 -- v Bratislave sa narodil básnik, satirik a textár Tomáš Janovic. Po vyštudovaní FF UK bol novinárom, pracoval v časopise Roháč. Vo svojej prvej zbierke básní Život je biely holub reagoval na vojnové detstvo. Napísal knihy aforizmov: Epigramatika a Podpisy analfabetov, Posledná večera, Ko(z)mické piesne, Moje najmilšie hriechy, Smutné anekdoty, Najsmutnejšie anekdoty, Je taký, Maj ma rád, Dostal rozum a iné. Vyšla mu kniha – rozhovor s Milanom Lasicom Zoči-voči. Je tiež autorom textov populárnych piesní.


1999 -- v Bratislave zomrela poetka a prekladateľka Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Pôvodne učiteľka, neskôr redaktorka v Revue svetovej literatúry. Debutovala zbierkou básní Pohromnice. Ďalšie zbierky: Totožnosť, Kolovrátok, Kameň a džbán, Piesočná pieseň, Víno, Trvanie, Hra na pár-nepár. Prekladala z nemčiny, francúzštiny, ruštiny a češtiny. Narodila sa 30. marca 1932 v Modre.


23. 5. 2017

1876 -- v Zlatých Moravciach zomrel básnik, revolucionár Janko Kráľ. Výrazný predstaviteľ romantizmu, jeden z najradikálnejších príslušníkov štúrovského hnutia. Študoval v Kežmarku a Bratislave. Počas revolúcie 1848 bol zatknutý, po prepustení sa stal dobrovoľníkom. Po revolúcii bol štátnym úradníkom. Autor balád a piesní Zverbovaný, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Skamenelý, Kvet, Bezbožné dievky. Do revolúcie sa zapojil tvorbou: Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Duma dvoch bratov, Šahy. Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši.


25. 5. 2017

1914 -- v Bánovciach nad Ondavou sa narodil básnik Pavol Horov, vl. m. Pavol Horovčák. Pôvodne bol učiteľom, neskôr pracoval v Čs. rozhlase v Košiciach a vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave. Jeho tvorba bola blízka nadrealizmu, ovplyvnená vojnovými udalosťami. Debutoval zbierkou Zradné vody spodné. Ďalšie zbierky: Nioba matka naša, Defilé, Návraty, Balada o sne. Jeho umeleckým vrcholom je básnická skladba Vysoké letné nebo. Neskôr mu vyšli zbierky Koráby z Janova, Ponorná rieka. Tiež sa venoval prekladu poľskej, ruskej a bulharskej poézie. Zomrel 29. septembra 1975 v Bratislave.


1975 -- v Bratislave zomrel dramatik Ivan Bukovčan. Bol dlhoročným dramaturgom Slovenského filmu. Napísal drámy Diablova nevesta, Pštrosí večierok, Kým kohút nezaspieva, Slučka pre dvoch alebo Domáca šibenica, filmové scenáre Pieseň o sivom holubovi, Zvony pre bosých, triptych Medená veža, Orlie pierko, Stratená dolina. Narodil sa 15. septembra 1921 v Banskej Bystrici.


29. 5. 2017

1637 -- v Liptovskom Mikuláši zomrel evanj. kňaz, spisovateľ Juraj Tranovský. Bol učiteľom a farárom v Prahe a iných českých mestách a v r. 1629 sa uchýlil pred náboženským prenasledovaním na Slovensko. Písal po česky a latinsky. Jeho najvýznamnejším dielom je kancionál Písně duchovní staré i nové, vydaný v Levoči v r. 1636, ktorý zostavil z vlastných básní, z husitských a českobratských piesní a z náboženských piesní svojich súčasníkov. Narodil sa 27. marca 1592 v poľskom Cieszyne.



Vychádza z tlačového servisu TASR a SITA. (c) 2007




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.