Slovenské hádanky

 


Jedno okno
stále mokrô,
druhé okno
stále mokrô. #

 

Sedí pani v chládku v striebornom kabátku; mesiac zvedel, nepovedel; slnce vyšlo, tam ju našlo. (Alebo: Išla pani z hrádku, stratila pozlátku; mesiac vedel, nepovedel; slnko vstalo, hore vzalo.) #

 

Za psom brechám, za bujakom bučím, za človekom kričím, a to nikdy nevynechám; chválený chválim, kliaty kľajem; čuje ma každý a nikto ma vidieť nemôže. #

 


Medzi dvoma pyskmi
aké sú tam fiťmi
a v prostriedku masná škvarka. #

 

Šírym svetom uteká
pani veľmi veliká;
o rok sa naspäť vráti,
donesie nové šaty. #

 


Sú dvadsiati štyria páni,
ktorí chodia linajkami,
nejedia ani nepijú,
a celý svet spravujú. #

 


Do školy nechodilo,
nikdy sa nič neučilo,
ani čítať, ani písať,
a predsa z kníh žije. #

 


Keď som pekná,
mám ich tisíc;
keď som mrzká,
už nemám nič. #

 

Keď je mladé, štyrma vládne, keď je staré, so zemou sa borí, a po smrti kus z neho do kostola chodí. #

 


I keď sa rada nosím,
na zem predsa musím. #

Mnohí si na ne pamätáme z detstva. Hádanky, ktoré rozvíjali našu logiku, cibrili intelekt. Zbierky stoviek slovenských hádaniek celé storočie zapadali prachom. V Zlatom fonde denníka SME sme ich oživili, aby opäť slúžili všetkým.

Diskusia k projektu

Adolf Peter Záturecký: Slovenské hádanky (1894)

Milan Leščák:
Slovenské ľudové hádanky (zborník)
(1981)




Copyright © 1993-2008 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Slovenské hádanky sú projektom Zlatého fondu denníka SME.
Web design by abaffy design © 2008 Stránku naprogramoval: Tomáš Ulej, Digitalizácia diel: Digitalizátori Zlatého fondu denníka SME.
Autorské práva k literárnym dielam