Slovenské hádanky

 


Keď ja idem, aj on ide,
keď ja stojím, aj on stojí. #

 

Najprv šaty zelené, potom nosí červené, a keď už belasé má, s dobrou chuťou jesť sa dá. #

 


Je to tráva, a nie je to tráva,
krava z toho mlieko dáva. #

 

Má len jednu nohu, ale veľa kolien. #

 


Starý som milión rokov,
nekročil som desať rokov,
krútim sa jak starý blázon,
spravím ľuďom osoh razom.
Hádaj, kto som, hádaj skoro,
lebo mňa vždy ťahá kolo. #

 

Že ti nikdy neodpoviem,
ty to dobre znáš,
a predsa len: „Kde že ideš?“
mňa sa vyzvedáš.
Aj to znáš, kam vlastne idem
— idem „za lepším“.
Keď tak voláš, vtedy už znám,
že ťa neteším. #

 


Čo je to? Veľké H na začiatku
a malé o na konci? #

 

Čo je to, čo zná všetky reči ná svete hovoriť, a žiadnu sa neučilo? #

 

Čo nemá hlavy, a predsa má hrdlo? #

 

Žena je, rastie jej brada; holí sa dva razy v roku; čím dlhšia, tým lepšia. #

Mnohí si na ne pamätáme z detstva. Hádanky, ktoré rozvíjali našu logiku, cibrili intelekt. Zbierky stoviek slovenských hádaniek celé storočie zapadali prachom. V Zlatom fonde denníka SME sme ich oživili, aby opäť slúžili všetkým.

Diskusia k projektu

Adolf Peter Záturecký: Slovenské hádanky (1894)

Milan Leščák:
Slovenské ľudové hádanky (zborník)
(1981)




Copyright © 1993-2008 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Slovenské hádanky sú projektom Zlatého fondu denníka SME.
Web design by abaffy design © 2008 Stránku naprogramoval: Tomáš Ulej, Digitalizácia diel: Digitalizátori Zlatého fondu denníka SME.
Autorské práva k literárnym dielam