Slovenské hádanky

 


Kadekoľvek chodí,
dom si so sebou vodí. #

 

Chlapček, žiačik, ty ma znáš,
často so mnou narábaš;
na sedadlách bývavam;
strojom hodín hýbavam;
zdobím devu, panáka
a vtač ma má storaká;
na jar kvitnem naposledy,
chýbam v dome málokedy. #

 

Horí, horí, a nemožno to zahasiť. #

 


Tri sestry jedna za druhou utekajú,
trímajú sa za ruky; prvá s každým
krokom odrastá, posledná prirastá,
a tá stredná vždy rovnaká zostáva. #

 

Prečo majú luteráni na veži kohúta? #

 

Čo chodí najprv do kostola? #

 

Čoho sa najviac pomelie? #

 

Zahádam ti hádanku — v červenom kabátku. #

 


Do kríža sa dáva, krížom je nie,
zaväzuje sa, a uzlík je nie. #

 


Mám v sebe vodu, a nie som mokrý,
mám v sebe oheň, a nie som horúci,
platím viac než zlato, nevážim ani lot. #

Mnohí si na ne pamätáme z detstva. Hádanky, ktoré rozvíjali našu logiku, cibrili intelekt. Zbierky stoviek slovenských hádaniek celé storočie zapadali prachom. V Zlatom fonde denníka SME sme ich oživili, aby opäť slúžili všetkým.

Diskusia k projektu

Adolf Peter Záturecký: Slovenské hádanky (1894)

Milan Leščák:
Slovenské ľudové hádanky (zborník)
(1981)




Copyright © 1993-2008 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Slovenské hádanky sú projektom Zlatého fondu denníka SME.
Web design by abaffy design © 2008 Stránku naprogramoval: Tomáš Ulej, Digitalizácia diel: Digitalizátori Zlatého fondu denníka SME.
Autorské práva k literárnym dielam