Slovenské hádanky

 

Čo je tvoje, čo iní viac užívajú ako ty sám?
Vlastné meno.

Ďalšie hádanky

 

Ruky moje žiadno
nezhotovia dielo,
hoc vo dne i v noci
hýbu sa umelo.
Ony iných zovú,
by sa k práci mali,
a keď už dosť toho,
aby si pospali.
Ruky tie mi všahdy
robia popri tvári,
tá sa ale nehne,
a v hlave mám čary.
#

 

Dennodenne kričí, a ľudia ho vždy počúvajú. #

 

Mám taký súdok, v ktorom je dvojaký nápoj, a predsa sa nezmieša. #

 


Mám ja guľôčku,
červenú, maličkú,
dobrá je, sladká je,
každý ju rád je. #

 


Nohatý noháč,
okatý okáč,
po blate skáče,
škrieka a kváče. #

 

Drevo, črevo a kus srsti,
jedna hrsť a štyri prsty;
v hrsti chvost a v prstoch hrdlo.
Oj, čo z toho už vybŕdlo!
Ruka tlieska, oči plačú,
nohy spochabele skáču.
A koho ten chvost rozohreje,
tomu sa pot cíčkom leje.
J. Ch. #

 

Na zadku sa blysne, spredku hromy bijú. #

 


Viac má zubov ako treba,
ale nezje kúsok chleba. #

 


Keď ide do hája,
má oje von z hája;
keď ide von z hája,
má oje do hája. #

 

Čo má šidlo na konci? #

Mnohí si na ne pamätáme z detstva. Hádanky, ktoré rozvíjali našu logiku, cibrili intelekt. Zbierky stoviek slovenských hádaniek celé storočie zapadali prachom. V Zlatom fonde denníka SME sme ich oživili, aby opäť slúžili všetkým.

Diskusia k projektu

Adolf Peter Záturecký: Slovenské hádanky (1894)

Milan Leščák:
Slovenské ľudové hádanky (zborník)
(1981)




Copyright © 1993-2008 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Slovenské hádanky sú projektom Zlatého fondu denníka SME.
Web design by abaffy design © 2008 Stránku naprogramoval: Tomáš Ulej, Digitalizácia diel: Digitalizátori Zlatého fondu denníka SME.
Autorské práva k literárnym dielam