Zlatý fond > Diela > Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy.


E-mail (povinné):

Ján Chalupka:
Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy.

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 143 čitateľov

31. Dôležitý objav. Pišta nežartuje.

Magyar, hajnal hasad!

(Maďar, rozodnieva sa!)

Gyulovi sa za dlhého pochodu zdalo, ako by bol počul jednotlivé maďarské zvuky. Ach, pomyslel si, bola to asi len šiaľba mojej fantázie, lebo „čo sa babe chtilo, to sa babe snilo“. Keď sa však dvaja chlapci s knihami pod pazuchou začali ruvať a keď premožený privolal víťazovi: „ Megállj, szamár, majd megmondom a rektor úrnak!“, [70]všetkým trom poskočilo srdce od radosti. Bendeguz sa náhlivo spýtal chlapcov, či sú Maďari. „Áno!“ zaznelo odrazu z desiatich hrdiel. Prešťastní zatknutí nechceli veriť svojim ušiam a ich radosť, ktorú pocítili, bola nesmierna. Ach, ale tá hneď zmizla. Prišli pred kriminálnu budovu, kde práve boly na oštepoch vystavené hlavy troch popravených. Bol to strašný pohľad pre našu trojicu. Každému z nich sa zdalo, že tam vidí svoju vlastnú hlavu, lebo nevedeli, čo môžu očakávať od tureckej spravodlivosti. Pišta sotva vládal sosadnúť, keď ich viedli k ispravnikovi, ktorý ich dal odviesť do väznice, lebo mal práve u seba vznešenú spoločnosť.

Nechajme teda svoju mnohoskúšanú trpezlivosť prahnúť jednu noc vo väznici a Pištu dvanásť nekonečne dlhých hodín skoro bez sna stráviť medzi strachom a nádejou,“ lebo kedykoľvek začal driemať, už aj stály pred ním tri krvavé hlavy. Bolo ho počuť striedavo vzlykať, stenať a vrieskať, nedal sa vôbec ničím potešiť. Bendeguz mal i pri svojich úzkostiach toľko rozvahy, že sa vedel shovárať s Gyulom o včerajšom objave. „Je to možné, že sme tu, v krajine neveriacich, skutočne objavili svojich rečove príbuzných? Lebo naozaj, ja to môžem tým istým, ba ešte väčším právom nazvať objavom, ako si Kolumbus osoboval, že on objavil Ameriku, čo som si ešte z Gemera veľmi dobre zachoval. Bolo dané niektorému smrteľníkovi pred nami urobiť tento objav v Bukurešti? Kým pred Kolumbom bolo to už mnohým dané a za nimi mu len stačilo ísť. „Mal už isté stopy a na tých založil svoju domnienku. My však sme prišli do tohto tak nevinne, ako Pilát do Kréda. Bertold Schwarz k svojmu pušnému prachu a iní k svojim vynálezom a objavom.“ „Bendeguz, hovoríš ako z knihy, rozvíjaš tu takú učenosť, akú by som u teba nikdy nebol hľadal.“ „Nabok s lichôtkami. Predo mnou sa však trbliece nádej, keď si pomyslím na bijúcich sa školákov, že tam, kde sa ešte maďarsky hovorí, nemáme sa čo obávať. I tu musí predsa vládnuť Boh Maďarov a na neho sa spolieham. Pišta, spíš? Ako môžeš byť taký malomyseľný, akže veríš v Pána Boha? Nepoznávaš v týchto Maďaroch našich bratov? Áno, mám chuť veriť, že sme možno už dosiahli cieľ svojich túžob a že sme už tam, kde sme chceli ísť. Načo my máme ísť až k Volge, keď máme všetko, čo hľadáme, pred nosom?“ „Ja tomu pravdaže neverím, a to by znamenalo vieru príliš prepínať.“ „To som nevedel“, odpovedal Bendeguz, „vari by to bol prvý prípad, kde ľudia pre samé stromy nevidia les? Čo všetko vo svete nevidíme jedine preto, že to máme pred nosom? Áno, opakujem, mne sa zdá, že sme pri cieli svojej cesty. (Pišta si vzdychol.) Naozaj neviem, prečo by sme s takýmto dôležitým výťažkom nemohli domov tiahnuť. Preváži to tak mnoho iných zpráv, ktoré roztrúbia cestovatelia. Našej zpráve rozhodne patrí prvá strana v Magyar Kurire, Jelenkore, Tudományos Gyüjteményi, v almanachoch Akadémie, v Tudománytáre, Magyarországi Minerve, v Kritkai Lapok, v Aurore, nepriateľskej im obidvom, a ako sa všetky tie haraburdy volajú. Uvidíš, všetky chvatne siahnu po tom, ako malé dieťa po hračke, a naša sláva je hotová. Len čo budeme na slobode (Pišta si vzdychol), na čo mám najpevnejšiu nádej, soberieme sa a zašleme svoju druhú a pravdepodobne aj poslednú zprávu do Tudományos Gyüjteményu. A teraz dobrú noc!“ Gyula už odpoly spal a obidvaja by boli na pokoji spali, keby Pišta, ktorého zlé vízie ľakaly, nebol s času na čas vyskakoval ako bez rozumu. S tým je zle, pomyslel si Bendeguz, ak mu nepomôže seknutie žilou. Ráno musím mu dať odčapovať trochu krvi, to je nevyhnutné. Ráno ešte spali, keď im dvere väznice otvorili a oznámili, že sú slobodní. Pre Pištu to bolo miesto akéhokoľvek seknutia žilou. Vyskočil, pomodlil sa krátku modlitbu a šiel za svojimi koňmi. Hospodár sa dopočul o ich uväznení, dal si vyrozprávať celý prípad, zistil, že je pas správny, keďže uznal za dobre rešpektovať podpis agu Selima z Oršovy, nakoľko nota bene [71]vtedy Hospodár ešte nebol potvrdený vo svojej hodnosti od Vysokej porty. Pas im vrátili s návodom, aby sa obrátili na rakúsky generálny konzulát, ak chcú pokračovať v ceste nerušene a bez podobných nepríjemností. Mohli si nájsť byt podľa vôle a s tým im vypovedali nočné ubytovanie. Boli ešte takí ochotní, že im ukázali hostinec, v ktorom síce museli zaplatiť za drahý účet, ale bojarom ich druhu, ktorí iste majú peniaze, bolo ľahko niečo takého oželieť, len keď ich obslúžia podľa ich stavu. Tam našli nemeckého čašníka, s ktorým sa Gyula dal do rozhovoru. Horel túžbou dozvedieť sa, ako je tu s maďarskou rečou, a teraz spolu s Bendeguzom veľmi rád počul, že je tu veľký maďarský sbor, omnoho väčší ako obidva maďarské sbory v Pešti, ktoré vraj majú len jedného farára a učiteľa. Gyula zpočiatku nebol ochotný všetko veriť, ale rozprávanie čašníka, ktorého by bol chcel vybozkávať, bolo také podrobné a pritom nepredpojaté, že už nepochyboval o správnosti jeho výpovede. Teraz si už nič túžobnejšie neželal, ako navštíviť pána farára a na vlastné oči a uši sa o tom presvedčiť. Bendeguz už ako chlapec mal dosť rozumu, aby pochopil, že Tomáš nebol tak celkom v nepráve, keď požadoval rukolapné a očividné dôkazy pre Ježišovo zmŕtvychvstanie, akže mal v to uveriť.

Hodili sa teda do svojho parádneho obleku a šli navštíviť farára. Tu sa ich očiam a ušiam naskytla nová scéna. Z bočnej ulice nenazdajky prichádzal proti nim drotár, ktorý stále to isté hovoril, a tak nerušene, ani keby bol v Dolnom Záturčí a v Dražkovciach: „ Dajce harenci drotovac!“ Nevedeli sa zdržať smiechu, ale ich mrzelo stratiť pár slov s chudákom, lebo nemohli vedieť, či ich nepočuje nejaký Maďar, a to by sa boli pekne blamovali. Podľa drotárovho prízvuku zbadali, že to bude nejaký Rusnák z Kamjonky. Dychtivo sa na nich díval a bolo vidno, že by sa ochotne pustil s nimi do rozhovoru, ale oni zabočili inam a tak šťastne vyhli rozpakom. Farára našli nezadlho. Málo chýbalo, keď uvideli pána duchovného, že nepadli pred ním na kolená ako pred nejakým svätým. Dobrý človek prichádzal k nim tým priateľskejšie, lebo videl, akí dojatí stáli. Bolo im tak, ako by stáli pred superintendentom z Debrecína, alebo pred kalvínskym farárom z Nagyfalu. Keď sa prebrali z úžasu, povedali mu o príčine svojej návštevy, pozvoľna ho oboznámiac s cieľom svojej cesty, ako aj so svojimi doterajšími aventúrami, nakoľko sa to mohlo totiž niekomu tretiemu vyrozprávať tak, aby sa pritom nezosmiešnili. Farár počúval v nábožnom, dopredu naklonenom postoji, so složenými rukami, potom odišiel do susednej izby, doniesol odtiaľ niekoľko čísel novín a dal im ich so slovami: „Tu vidíte, páni moji, že ste mi neboli neznámi. Teraz sa teším, že vás môžem osobne poznať. Prečítajte sami, ako vás po zásluhe ocenili, ako vašu slávu v próze roztrúbili a vo veršoch ospievali. Buďte mi tisíc ráz srdečne vítaní, ste na dnes mojimi milými hosťmi. Nepustím vás odtiaľto do večera.“ „Aj keď nám toto pozvanie veľmi lichotí, musíme najpokornejšie prosiť, aby ste nás milostive ospravedlnili.“ „Nie, to neprijímam. Nemôžem prijať nijaké takéto ospravedlnenie, a ostatne, ktorý Maďar bude poklony strúhať, keď je v styku s iným Maďarom. Hádam ste luteráni, páni moji!“ „Ale predsa musíme v hostinci poriadky porobiť, aby…“. „Čo chcete? Moja slúžka to asi práve tak dobre vybaví. Oj, tá rozumie i valašsky. Rôzne reči sa u nás v Turecku dobre znášajú. Chceli by ste niečo…?“ „Musíme sa postarať o svoje kone.“ „Máte predsa jazdeckého sluhu, ak sa dobre pamätám (pozrel do novín), tak je. Volá sa Pišta Kurtaforint, toho statočného človeka musím tiež poznať. No, odkážeme mu, aby sa staral o kone, a nech si rozkáže holbu vína.“ „Ak budete taký láskavý.“ „Tu to máme, len poklony a samé poklony. Áno, áno, všetko tak bude ako chcete.“ „A tento piaster, prosím, doručte mu, aby neprišiel do pomykova v neznámom meste.“

Pištovi veľmi vhod prišiel tak piaster, ako i zpráva, že jeho páni prídu až večer. „I tak sa tak chytro neuvidíme,“ pomyslel si, „musel by som byť opravdivý blázon, aby som sa ďalej púšťal do nebezpečenstiev života. Tu sme ešte medzi kresťanmi, a už mi je tesno okolo krku. Čoho všetkého by som sa musel báť, keby sme prišli ku krvilačným tureckým psom, ktorí nič nevedia o Bohu a o večnom zatratení.“ Mal na mysli niektoré modlitby proti Turkom, ako sa ich bol naučil za mladi. Jeho rozhodnutie bolo pevné. Nakŕmil kone, potom si osedlal koňa, vypil po jedle holbu vina a uháňal odtiaľ.“Pas, celkom pochopiteľne, vzal so sebou.

Bendeguz a Gyula, odkedy odišli z Debrecína, neboli tak srdečne veselí a dali si sľub, že tento deň (bolo tretieho augusta) budú svätiť cez celý život. Dobre jedli, pili dobré víno, fajčili knaster. Počúvali pána farára, ktorý im rozprával čo sa mu prihodilo na jeho cestách, keď sa namáhal sosbierať pre svoj sbor obete od štedrých kresťanov; ako ho prefíkaný klamár ošaľbiaril o päťdesiat dukátov, ktoré mu poslalo jeho veličenstvo kráľ pruský atď.

Spokojne sa vracali domov a Bendeguz, aký bol shovorčivý, už sa vopred radoval, ako rozveselí Pištu radostnou zprávou, že tu našli spolubratov, spolukresťanov, každý z nich príslušníkov svojej viery.

Ach, ako krátkozraký človek nikdy ráno nevie, čo všetko ho zájde, ešte prv, než slnko zapadne! Vo chvíli zatiahnú jasné nebo oblaky, naplnené hromobitím, a nenadále sa spustí lejak, hoci sa prv slniečko tak milo usmievalo.



[70] Megállj, szamár, majd megmondom a rektor úrnak! (maď.), počkaj somár, poviem to pánu rechtorovi.

[71] Nota bene (lat.), a pritom.




Ján Chalupka

— prozaik, dramatik, publicista, najvýraznejší satirik obdobia národného obrodenia Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.