Zlatý fond > Diela > Reč na Slovanskom sjazde roku 1848


E-mail (povinné):

Pavol Jozef Šafárik:
Reč na Slovanskom sjazde roku 1848

Dielo digitalizoval(i) Robert Zvonár, Daniel Winter, Ida Paulovičová, Peter Páleník.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 33 čitateľov

Reč na Slovanskom sjazde roku 1848

[1]

Slávne zhromaždenie, drahí bratia!

V takých vážnych chvíľach, akých sme sa dočkali, bolo by pokarhania hodným hriechom nepozdraviť Vás srdečným slovanským pozdravom, výčitky zasluhujúcim priestupkom bolo by zdržovať Vás dlhou rečou. A preto buďte mi srdečne vítaní, statoční bratia zo slovanských vlastí, blízkych i ďalekých, synovia jednej matky, ktorých tu zhromaždila jedna myseľ, jedna vôľa. Pri pohľade na Vás nadchýna sa mi srdce, nadchýna sa dosiaľ netušeným pocitom a horí po splynutí so srdcami Vašimi v jednom cite, v jednej myšlienke.

Vypočujteže moje ranné city a myšlienky, moje želania na úsvite tohto naveky pamätného dňa.

Čo nás tuná zhromaždilo? — Hnutie národov trojakého plemena,[2] hnutie, pred ktorým unikajú mohutní obri, vláda bodákov a špehúňov klesá do hrobu, ľud sa hlási o dedičstvo, poručené mu bohom — toto hnutie pohlo i nami a zhromaždilo nás tu.

Vláda bodákov a špehúňov nemôže už nijako ďalej trvať. Keby vláda bodákov a špehúňov mohla trvať ďalej, nebola by vypadla z rúk tých, ktorí ju mali, lebo to boli obri nevídaného umu a neslýchanej odvahy, ale bohapustého srdca.

Národy sa opásali svojimi večnými právami. Schádzajú sa a radia sa o sebe i o nás, o svojej i o našej budúcnosti, radia sa nad Mohanom[3] vo Frankfurte i nad Dunajom v Budíne[4] pri Pešti, doma i mimo nášho mocnárstva.

Nože, keď sa iné národy o nás radia a rozhodujú o našej budúcnosti, poraďme sa aj my sami o sebe a o svojej budúcnosti. Chvalabohu, my sami seba lepšie poznáme než iní, lepšie než iní si uvedomujeme naše potreby, naše túžby a ciele.

Ako znie o nás výrok porád národov, našich susedov Nemcov, Maďarov, Vlachov? — Priznajme si a nezatajujme, akokoľvek je to trpké. Ich výrok je, že nie sme schopní úplného vyššieho politického života preto, iba preto, lebo sme Slovania. Slovana, tak znie ich úsudok, už príroda určila do služieb, poddanstva iných vyvolených, nadanejších a ušľachtilejších národov.

A ktože sú to tí, čo tak o nás súdia — tí, ktorí nad nami dosiaľ vládli železnou rukou a čiastočne ešte vládnu: tí, čo strihali vlnu našich oviec, čo tučneli tukom našich kostí; tí, čo sa živili potom a mozoľmi našich roľníkov, tí, čo sa nazývajú našimi učiteľmi a ochrancami, čo nás pozbavujú slovanstva a my ich preto nazývame svojimi utlačovateľmi, vrahmi našich duší?

Bratia, tí, čo takto o nás súdia, sú naši nepriatelia a utlačovatelia; ich svedectvo je jednostranné a prelo falošné. Ich výrok odporuje sám sebe ako každá lož. Ak sa nechceme vzdelávať, ako vravia títo, t. j. ak sa nechceme ponemčiť, pomaďarčiť, potaliančiť, tak nám nadávajú do surovcov, barbarov a otrokov. Ak sa chceme skutočne vzdelávať, t. j. úplne zoslovanštiť a stať sa Slovanmi, ako nám prikazuje hlas svedomia, aby sme dokázali, že ako Slovania schopní sme slobodného a vyššieho politického života, vtedy nám nadávajú do zradcov vlasti a zlosynov, nepriateľov ich slobody. A tak nech sa robí čokoľvek, vraví čokoľvek, oni vždy trhajú a žeravými kliešťami mučia naše svedomie, vždy biľagujú horúcim železom naše čisté čelo.

Bratia, tento stav nemôže ďalej trvať. Kocky národov sú hodené, lebo i pre nás došla rozhodujúca chvíľa skôr, než sme sa nazdali. Nevinnosť pred svedomím a bohom neplatí pred súdom sveta, súdom národov. Alebo sa očistime činom a dokážeme, že sme hodní slobody, alebo sa rýchlo zmeňme na Nemcov, Maďarov a Vlachov, aby sme neboli ďalej iným národom na ťarchu a hanbu, aby sme svoje pohanenie a poníženie nepreniesli na našich synov. Alebo dokážme, aby sme mohli so skutočnou hrdosťou povedať pred národmi: Ja som Slovan — alebo prestaňme byť Slovanmi. Mravná smrť je najhoršia smrť.

Mravná smrť je najhoršia smrť, ale i mravný život najvyšším životom. Preto skôr, než sa odovzdáme na milosť a nemilosť iným národom, nazrime hlbšie do vnútra našich duší, zistime, aká je v nich mravná sila, skúsme, ak sme schopní, pozdvihnúť svoj hlas v rade národov, ak sme schopní, rokujme s nimi o rovnosti národných práv na základe spravodlivosti, dokážme, že vieme vládnuť i podľa hesla slobody, keď nás obviňujú, že sme dosiaľ iba zbraňou a nástrojom otroctva. Ak bude v nás mravná sila, ak prenikne jedna myšlienka, jedna vôľa telo národa nášho, národy celého sveta jej neodolajú. Lebo všetko, čo pod slnkom i nad slnkom, prevyšuje sila mravná. Sila, ktorá hýbe hviezdami a točí nimi v ustavičnom víre a nekonečným priestorom, sila, ktorou tlačí vesmír na svoje centrum, nevyrovná sa sile veľkého národa, čo sa dostal k mravnému povedomiu a svoje bytie obhajuje v spravodlivom boji.

Či sa chce a môže náš slovanský národ postaviť celou svojou silou za svoje práva, či si ich chce a môže vydobyť na základe spravodlivosti k sebe a k iným národom, o tom rokovať, hľa, toto je naša veľká, svätá úloha!

Drahí bratia, nemám už dnes času na dlhé reči, na vyumelkované rečnenie, to je otázka inej chvíle a iného miesta. Všetkým nám ide o činy, o udalosti. Bez boja niet cesty z otroctva ku slobode — buď víťazstvo a slobodný národ, buď čestná smrť a po smrti sláva.



[1] Slovanský sjazd konal sa v dňoch 2. — 12. júna 1848 v Prahe. Zúčastnilo sa na ňom podľa úradných zpráv 340 zástupcov rozličných slovanských národov, ktorí sa na sjazdových rokovaniach rozdelili do troch sekcií: česko-slovenskej, juhoslovanskej a poľsko-rusínskej. Predsedom česko-slovenskej sekcie bol Šafárik, ktorý povedal svoj prejav na otvorení sjazdu 2. júna. Úlohou sjazdu bolo poradiť sa v kritickej dejinnej situácii o postoji slovanských národov v rakúskej monarchii k týmto dejinným udalostiam. Dňa 12. júna však vypuklo v Prahe povstanie, ktoré prerušilo rokovania a sjazd sa odložil a už sa, pravda, nikdy nezišiel.

[2] Hnutie trojakého plemena… — Šafárik zrejme myslí na Nemcov, Maďarov a Slovanov

[3] Vo Frankfurte nad Mohanom zasadal od 18. mája 1848 celonemecký parlament, ktorý rokoval o myšlienke vytvoriť zo spolku nemeckých štátov jednotný nemecký spolkový štát, ktorý by zahrnoval aj Rakúsko a jeho krajiny.

[4] V Budíne už zasadala samostatná maďarská vláda, ktorá rozvíjala myšlienku osamostatnenia sa spod Viedne.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.