ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

• Legenda o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi
  
• Zmenšiť

 

Maurova legenda

Maura, päťkostolského biskupa, Život svätých pustovníkov Svorada vyznavača a Benedikta mučeníka (Mauri, episcopiQuinqueecclesiensis, Vita sanctorum Zoeradi - Andree confessoris et Benedicti Martyris, erremitarum)

Jedna z najstarších uhorských legiend (z obdobia medzi rokmi 1064 a 1070), dokumentujúcich proces christianizácie Uhorského kráľovstva. Ide o tzv. kanonizačnú legendu — mala slúžiť ako podklad beatifikačného procesu sv. Andreja Svorada (zomrel asi okolo roku 1031) a Benedikta (zomrel asi okolo roku 1034 ), ktorý bol ukončený v roku 1083 ich vyhlásením za svätých. V uhorskom kontexte bola jej funkcia cirkevno- i štátnopolitická, najmä pri začleňovaní Uhorského kráľovstva do kresťanskej Európy.

Jej autor Maurus (? — pred 1070), ktorý sa spomína už v názve, bol vysoký cirkevný hodnostár, opát kláštora na Panónskej hore (Pánonhalma) a pravdepodobne v roku 1036 bol vysvätený za biskupa v Päťkostolí (Pécs). V legende rozpráva o svätcoch jednak z vlastnej skúsenosti a jednak sa odvoláva na rozprávanie samotného Benedikta či opáta zoborského kláštora Filipa. Všetky zachytené udalosti sa viažu ku konkrétnemu slovenskému prostrediu (Zobor, Nitra a okolie Trenčína).

Maurova legenda je rozsahom krátka, sústreďuje sa predovšetkým na podanie svedectva o svätom živote plnom askézy a sebatrýznenia (štyridsať orechov na štyridsať dní pôstu, telo omotané železnou reťazou, ktorá doň vrastala), mučeníckej smrti a zázrakoch, ktoré sa diali počas života i po smrti svätých (Svorada vyčerpaného prácou a askézou zachránil anjel, oživenie mŕtveho zbojníka a zachránenie odsúdeného zo šibenice, ktorý sa pred smrťou modlil k Andrejovi). O Benediktovi zachytil Maurus iba správu o jeho smrti (zabili ho zbojníci). V súvislosti s ňou spomenul aj povesť o orlovi, ktorý sedával na mieste, z ktorého zbojníci zhodili Benedikta do Váhu, až kým ľudia nenašli jeho telo, ktoré zostalo neporušené.

Opisy sa striedajú s oslavnými až patetickými pasážami. Niektoré úseky sú dokonca napísané rýmovanou prózou. Mohli by tak dokumentovať vplyv dobových poetických princípov európskej legendistiky.

Literatúra: KÁKOŠOVÁ, Zuzana: Kapitoly zo slovenskej literatúry. Bratislava : Univerzita Komenského, 2005, s. 35 — 38.

MINÁRIK, Jozef: Stredoveká literatúra. Svetová, česká a slovenská. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977, s. 165 — 168.

MARSINA, Richard: Legendy stredovekého Slovenska. Nitra : RAK, 1997.

MIŠIANIK, Ján: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava : VEDA, 1974, s. 49 — 57.

PRAŽÁK, Richard: Legendy a kroniky koruny uherské. Praha : Vyšehrad, 1988, s. 56 — 73.