ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

POZNÁMKY:

Úprava básnickej skladby

Za základ tohto faksimilovaného vydania sme vzali originálny rukopis Benického veršov. Z neho sme odtlačili všetky Benického verše — t. j. 217 strof skladby, 5 strof básne O štyrech častkach ročných, 18 veršov básne O rozličných barvách, 60 veršov Coronides aneb zavírka veršuv, 5 strof (60 veršov) Supplementum. V rukopise chýba Epilogus, z ktorého je zapísaný len názov, jeho text sa nenachádza, bol napísaný na vytrhnutých stranách. Okrem toho sme do vydania zaradili titulný list — hoci nie je pôvodný (zostavil ho Fr. V. Sasinek) a dva exlibrisy ukazujúce miesta uloženia rukopisu.

Do vydania sme nezaradili dve náboženské piesne Cantio novissima, jako Ježiši nejsladší a Alia ejusdem authoris — Drahá perla, poklad, ktoré nie sú Benického a do zošita boli vpísané neskoršie. Nezaradili sme ani Index veršov Petra Benického, ktorý nie je od Benického, je nepôvodný, neúplný a chybný. Jeho neurčený zostavovateľ v roku 1685 v ňom nevystihol hlavné myšlienky jednotlivých strof, ale zväčša len prvé slová strof, a preto nezodpovedá obsahu skladby. Od čísla 181 chýba — sú vytrhnuté posledné listy. Z indexu sme zaradili len jeho prvú stranu s číselným údajom, ktorý ukazuje (duktus písma, atrament), že patrí k indexu, a nie k predchádzajúcim nábožným piesňam.

Vzhľadom na charakter vydania sme urobili tieto úpravy: Ponechali sme rozdelenie jednotlivých strof na štyri trojveršové časti. Toto členenie nie je len formálne, ale je podmienené celkovou výstavbou strofy. V prevažnej časti strof sú jednotlivé trojveršia samostatné významové komponenty, uvádzajú, resp. rozvíjajú jeden príklad.

Upravili sme číslovanie strof. Odstránili sme chyby v pôvodnom číslovaní — opakovanie čísel strof v rukopise č. 135, 136, 137 a vynechanie č. 210 — 219 — a zaviedli priebežné číslovanie. Pôvodné chybné číslovanie uvádzame v zátvorkách.

Zásady prepisu a jazykovej úpravy

Jazykový text Slovenských veršov je zo 17. storočia, a teda spred spisovného obdobia slovenčiny. Ich základom je slovakizovaná čeština s množstvom prvkov západoslovenského nárečia. Jazyk diela je vnútorne členený, dosť nejednotný, s rozkolísaným pravopisom a pestrým viacvrstevným slovníkom. Má však niektoré charakteristické črty, v ktorých sa prejavuje jazykové povedomie Petra Benického i vtedajšej spoločnosti. Neurobili sme diplomatický prepis textov — nahrádza ho faksimile rukopisu — ale volili sme jazykovú úpravu, ktorou ich približujeme dnešnému čitateľovi. Usilovali sme sa texty upraviť tak, aby sa nezotreli ich jazykové osobitosti a neporušila ich umelecká hodnota. Pri prepise a úprave sme postupovali takto:

1. Podľa dnešného pravopisného úzu sme upravili písanie veľkých písmen. Odstránili sme nenáležité písanie veľkých začiatočných písmen na začiatku veršov i vo vnútri jednotlivých veršov. Napríklad v značnej časti veršov písal niektoré podstatné mená veľkými začiatočnými písmenami — Leto, Zima, Sudce, Slova, Márnost, Cisar Pána, Haitmana a pod. Takéto uvádzanie bolo bez nejakého systému, nepísal tak všetky podstatné mená a nie vo všetkých pozíciách.

2. Upravili sme písanie grafém:

i — y, y — i — podľa dnešného úzu, pravda, s rešpektovaním staršieho pravopisného úzu. Prepisujeme sy — si, prácy — práci, zahine — zahyne, biva — býva, veselosti — veselosti, nevidý — nevidí,

j — í, i, y — ludj — ludí, nenj — není, kobljhj — koblihy, tolarj — tolary,

g — j — gegich — jejich, tagnich — tajnich, prveg — prvej, gsem — jsem, geg — jej, gidaš — jidáš,

y — j — neodkladey — neodkladej, yinši — jinši, yestlis — jestlis, yisty — jisty, yazik — jazyk, yak — jak, yarmo — jarmo, yunaci — junáci,

w — v — hnewu — hnevu, muztrowske — mustrovske, prestawey — prestavej,

ss — š — jinsse — jinše, ssaty — šaty, zvlasst — zvlašt,

au — ú — jsaudem — jsúdem, saudu — súdu, negsau — nejsú,

cz — č – vczera — včera, czase — čase, mracziva se — mračíva se, snadniczko — snadničko, obiczej — obyčej, czerstvost — čerstvost, všetecznosti — všetečnosti, czinicz — činic,

cz — c — vubecz — vubec, vecz — vec, nicz — nic, vicz — víc, lancz — lanc, tancz — tanc, koberczem — kobercem,

cž — č — cžasu — času, obicžej — obyčej, cžlovek — človek, krcžme — krčme,

z — c — kratze — kratce,

— ostatné úpravy grafém, napr. g — d (gyemant — diemant), sw — ch (swaliti — chvaliti, swaly — chváli), príp. chyby v ich písaní uvádzame v textologických poznámkach.

3. Typickým jazykovým znakom Slovenských veršov je nedostatok — neoznačovanie mäkkosti konsonantov ď, ť, ň, ľ (až na niekoľko málo výnimiek — napr. biť), pretože ide o charakteristický znak západoslovenského nárečia, mäkkosť nedopĺňame. Spojenia slov (slovies alebo prísloviek) s ukazovacím zámenom, ktoré vznikali z versologických príčin, napr. radimt, kdet, velmit, všeckat, kážut, žádnát, múžet ponechávame.

4. Podľa zmyslu a platného jazykového úzu upravujeme interpunkciu. Usilovali sme sa porozdeľovať dlhé vetné celky na kratšie úseky. Odstránili sme nenáležite použité interpunkčné znamienka dvojbodky a bodkočiarky.

5. Kvantita je veľmi rozkolísaná a nedostatočne označovaná, rekonštruovali sme ju podľa dobových textov českých i nárečových. Odstránili sme nenáležité použitie kvantity, napr. zahradý — záhrady, viložitj — vyložiti a doplnili sme ju podľa staročeskej (biblickej) kvantity, pravda, rešpektovali sme Benického označenie v nárečových tvaroch.

6. Záznamy foném v slovách na morfematickom švíku, ako i predpony s — z — ze ponechávame v pôvodine.

7. Oddeľujeme písanie predložiek od slov — klidem — k lidem, nazemi — na zemi a spájame príslovky často kráte — častokráte, tak že — takže, oddeľujeme spojovníkom časticu -li vidáš-li, radíš-li, chceš-li, rozhneváš-li.

8. Iné dublety (naj — nej, užívajú — užívají a i.) ponechávame v plnom rozsahu. Všetky opravy tlačových a iných chýb, ktoré opravujeme, uvádzame v textologických poznámkach.

Textologické poznámky

Upozorňujú na závažnejšie slovné a jazykové zvláštnosti, chyby a nepresnosti, ktoré si pre správne pochopenie vyžadujú úpravu a vysvetlenie. Uvádzame ich podľa poradia strof v skladbe. Prvé číslo označuje strofu a číslo v zátvorke určuje riadok básne. V nečíslovaných básňach uvádzame názov básne a číslom v zátvorke poradie verša.

1 (11) tež — v orig. je tvar tez

3 (5) ovodce — nárečový tvar — ovocie

10 (9) vedz — v orig. je vez

14 (2) chvaliti — v orig. je swaliti

(8) chváli — v orig. swali

16 (7) né pro krásu — nárečový tvar

17 (5) chválu — v orig. je cwalu

21 (6) jindě — použité ě

37 (9) odváži — v orig. je ovaží

40 (12) vcíti — má byť asi žití, resp. býti

54 (10) tež — v orig. je tez

55 (6) Snadno — v orig. je omylom Snando

65 (11) thora — tchora

67 (6) vylhal — vo význame vyhnúl

73 (7) všecká — v orig. je všecko

85 (12) šelma — v orig. je šelmy

95 (5) hluboko — v orig. je chybne hluboky

101 (12) práce — v orig. je pradce

102 (9) protivná — v orig. je protivnu

105 (6) ohen — v orig. bolo pôvodne plamen, ktoré prečiarkol

110 (8) poštáva — vo význame požičiava

112 (9) svetka — má byť svedka

132 (6) dosti mej — pôv. bolo prestavej, ktoré prečiarkol

136 (12) Musí — pôv. bolo muže, ktoré prečiarkol

140 (11) ostatní — na okraji bolo pripísané nevdečnú

143 (10) platba — v rkp. je pladba

156 (12) maličkú — výskyt č

178 (12) krk — v orig. je krv

182 (2) Hospodárstvi svého — pôv. Z humna tez prazneho — prečiarkol

191 (2) zbojníckej — v orig. je zbonitskej

(6) zbojník — v orig. je zbonik

195 (7) Esopu — v orig. je Aesopu

198 (12) malučký — v orig. je maluzky

202 (8) Chrám — v orig. je Cram

205 (12) nerad — pôv. napísal rad a opravil na nerad

212 (9) od vetrú — náreč. tvar

216 (6) netrefuje — prečiarknuté nepotrefuje

Coronides

Pravý okraj papiera je poškodený, niektoré písmená nevidieť. Doplnené sú v zátvorkách.

Epilogus

Na poslednej strane básne Supplementum je názov básne Epilogus: Jej text sa v rukopise nenachádza, chýba. Bol na odtrhnutých listoch.

Slovník (Poznámky)

Obsahuje len slová a výrazy dnešnému čitateľovi menej známe alebo také, ktoré majú v básnickej skladbe iný, nezvyčajný význam. Neuvádzame viaceré archaické slová, ktoré sú zrejmé z kontextu. Pri ich vysvetľovaní sme prihliadali na konkrétny význam slova použitého vo veršoch. Do slovníka sme nezaradili biblické a iné staroveké mená a geografické názvy, ktoré sú v súčasnom jazykovom povedomí bežné.