ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sú mnohé a veľké prekážky dobrých umení, prečo menej môžu, než je potrebné, svoje ovocie v ľudskej spoločnosti rozširovať. Ale škodlivejšou sotva pomenuješ inú, než je tá špinavá ziskuchtivosť, ktorá po zveľadení sa umení i sama spolu nadmieru vyrástla. Kým totiž u dobrých a rozumných mužov najväčší osoh vedy a umenia je samo umenie a veda, dav v špine zrodený, hoci učený, svojím naničhodným lakomstvom strháva sa na protivnú stranu, a nakoľko v predsavzatí má nie verejný, ale súkromný osoh, tak pôsobí vo vedách a umeniach, že len pre slávu u ľudu, alebo zo ziskuchtivosti pracuje.

Verím, že príklady v každom odbore umenia sotva budú chýbať. Božské vedy matematiky, ktoré stopovaním príčin a vysvetľovaním v nich ukrytých právd ostatné ľudské prevyšujú, isteže nie sú bez tohoto zla.

Totiž okrem toho, že v našej dobe bolo vo zvyku účtovníkov, zememeračov, hladičov skla, zostavovateľov kalendárov, murárov, rytcov, kováčov strojov a viacerých tohto druhu menami aritmetikov, geometrov, optikov, astronómov, architektov, mechanikov a matematikov ozdobovať a uctievať, istí hlúpi a nevzdelaní výrobci obyčajných geografických máp, viac túžbou po zisku než po umení k týmto prácam prilákaní, meno geografov pre seba natoľko si nárokujú, že čo nemôžu dosiahnuť svojimi zásluhami, to verejnou autoritou sebe prepožičať požadujú, čo nie zriedka aj docielia pri takom potlesku davu, že matematici priložiť ruku ku geografickým dielam sa už ostýchajú, aby súc postavení náhodou s týmito do jedného radu, nepovažovali sa za podobných týmto nevzdelancom. Aby som teda od kariet a obrazov týchto naničhodníkov mapy na ilustrovanie tohto tak očakávaného diela vyhotovené, ako sa patrí, rozlíšil, vyložím nakrátko, čo myslím vôbec o zemepisných mapách.

Ako prvý druh máp stanovíme totiž také, ktoré sú ďaleké od hocijakej očitej skúsenosti, keď iba na základe rozpravy, popisu alebo výmyslu iných alebo svojho zostavujú sa mapy. Hromadu týchto máp ich pôvodcovia nazývajú atlasom, myslím preto, lebo nepochybujú o tom, že s opovážlivou smelosťou viac luhajú než robia veľké práce. Čo robia, pravda, s toľkým výstrojom, že sa nenachádza nijaká skýtska alebo rajská krajina obývaného alebo neobývaného sveta, ktorá by tu, ak sa tak bohom ľúbi, s najväčšou presnosťou vyobrazená nebola. Kto by ich s podobnou presnosťou chcel používať, vieru podľa kariet treba mu získavať. Aby sa však nezdalo, že tento druh (máp) z geografie vôbec vylučujeme, doprajeme mu miesto medzi geografickými snami, ak tak chcú.

Ako druhú skupinu máp stanovíme tie, ktoré sa zhotovujú podľa pohľadu odmeriavajúceho kraj. Tieto druhy máp vyhotovujú ľudia, ktorí síce poznajú kraje, ale nie geometriu, alebo i sami geometri, ktorí nedbajú nijako na miery, ale iba na odhady zmyslov sa spoliehajú. Tieto mapy tým prevyšujú predošlé, že keď i nie mapami, predsa ideami máp môžu byť nazvané, a keďže je nedostatok lepších, možno ich na znázorňovanie výzoru krajov ako-tak používať.

Tretí druh máp sú mapy geometrické, ktoré s použitím všetkej geometrickej presnosti polohu miest, vzdialenosť a tvárnosť krajov presne znázorňujú. Avšak predsa sú nedostatočné na použitia astronomické, geografické, navigačné a historické pre zanedbanie skutočných šírok a dĺžok miest a svetových strán. Sem prináležia všetky jednotlivé mapy krajov a okresov, vyhotovené a určené iba na použitie vojenské alebo hospodárske.

Štvrtý, v každom ohľade dokonalý druh máp sú mapy geografické alebo astronomicko-geometrické, ktoré sa zakladajú nielen na geometrických meraniach, ale aj na astronomických pozorovaniach a úplne zodpovedajú a vyhovujú všetkým použitiam vied, aj každodenného života. Tento druh máp ako je dobrý, tak je aj zriedkavý, a keď vyjmeš Picardovsko-Cassiniovske pokusy Kráľovskej vedeckej akadémie parížskej a niektoré anglické Nordwoodiho, holandské Sneliusove, skoro je bez príkladov. Totiž mnohí matematici ustávali sa v prácach astronomických, mnohí v geometrických, ale máloktorí spolu v obidvoch.

Akou metódou sú zostavené mapy, ktoré do toho slávneho diela vsunujeme, vysvetlili sme pred troma rokmi v Liste, písanom vznešenému autorovi. Aby tento List neostal náhodou čitateľovi neznámy, hlavné jeho kapitoly tu zopakujeme. Pre všetky naše práce stanovili sme štyri základy. Dva hlavné, astronomický a geometrický, dva však podradné, magnetický a hydrografický.

Základ prvý, astronomický, nám poskytuje šírku, dĺžku miest a polohu k svetovým stranám, stanovenú z pozorovaní hviezd. Šírky sme zväčša stanovili z výšok slnka, viackrát pozorovaných, kde to pravda, bolo možné. Zoznam tu prikladať nezdá sa potrebné. Kto si ich praje, nech pozrie mapy, v ktorých jednotlivé miesta v svojich stupňoch šírok a dĺžok uložené nájde. Keby nie o veci, komu bude na tom záležať, i samy pozorovania ochotne oznámime. V počítaní stupňov dĺžok, nehľadiac na nezhody zemepiscov o prvom meridiáne (poludníku), počiatok od prešporského meridiána smerom k východu i k západu berieme. Bolo by pravda žiadúce, aby sa konečne uzhodli astronómi a geologi vo veci lokalizácie prvého meridiána, ktorý by hádam múdrejšie mohol byť stanovený na nejakom chýrnejšom verejnom observatóriu, na ktorom by sa robili stále pozorovania, a vydávali by sa v nasledujúcich rokoch na spósob novín, než na málokomu známych Šťastných alebo Nešťastných ostrovoch. Rozdiel medzi naším prvým meridiánom uhorským, ktorý do Prešporka kladieme, a medzi význačnejšími európskymi, keďže i viaceré pozorovania možno zhromaždiť i s výsledkami iných porovnať, presne určíme. Aby sa však nezdalo, že medzitým čitateľov ponechávame bez rady, z niektorých pozorovaní eklíps a najmä lunárií určili sme

Prosíme však láskavých čitateľov, aby toto autoritou viacerých pozorovaní zdokonalili, alebo opravili, ako sa naskytá príležitosť.

Pri pozorovaniach v našom Prešporku a na cestách používame tieto prístroje: na meranie výšok hviezd kvadrant na trojnožnom podstavci z pevnejšieho kovu vyrobený, astronomický túbus, opatrený okrajom prvotne na minúty presne, druhotne však na desiatky približne rozdeleným. Na pozorovanie eklíps používame striedavo doma tubusy s tridsiatimi stopami, na cestách s pätnástimi a iné menšie; okamihy imerzií a emerzií však z výšok hviezd vypočítame.

Dĺžky a šírky miest však, v ktorých sa nevyskytuje príležitosť vykonať astronomické pozorovania, zo samej geometrickej vzdialenosti a z pozorovania s inými, astronomicky už známymi určujeme. Aby sa to mohlo vykonať, všade osobitnú pozornosť venujeme svetovým stranám. Na tento cieľ častejšie opakujeme stopovanie čiary meridiánovej (poludníkovej) astronomickými spôsobmi z výšok predpoludňajších a poludňajších, nezanedbajúc striedanie odklonu v bodoch mimoslnovratových, ba aj z jedinej hociktorej výšky slnka, tiež z výkyvov východu a západu slnka, ako aj z odbočení hviezd polárke blízkych. Kde však spomenuté spôsoby krátkosť času nedovoľuje, čiaru meridiánovú (poludníkovú) dosť presne dostaneme aj pomocou prístroja podľa pravidiel gule nami vynájdeného a zhotoveného, a to z daného ktoréhokoľvek viditeľného bodu oblohy, s jeho odklonom, na hociktorom mieste, pri znalosti výšky pólu (točne) v každom čase.

Že druhý základ, geometrický, tvorí väčšinu prác, je zrejmé. Započali sme vymeriavanie celého kráľovstva, od rakúskych a moravských hraníc, voliac si za stanice vrcholy vyvýšenejších hôr, veží hradov a kostolov a iné vhodné miesta. Z nich goniometrickými nástrojmi zaznamenávame uhly medzi hociktorými miestami, vyskytujúcimi sa pred očami, a tak k iným, z predošlých viditeľným, pristupujúc, opätovnou činnosťou, zhromaždiac zo všelikde polomery a uhly, vytvárame súvislou sieťou nekonečne mnoho trojuholníkov. Aby tieto na občianske miery boli prepočítané pre úžitok miesta strany viacerých meracou reťazou ustaľujeme. Na tomto základe docielime, že práce geometrické, takto spojené, tak jedna druhú navzájom, ako i pravdivosť astronomických pozorovaní, s nimi a medzi sebou porovnaných, ustáliac mieru veľkosti zemských stupňov, skúmajú a dokazujú. Veľkosť stupňov však, keď je ich miera Parížskou kráľovskou akadémiou vied onými kráľovskými a chýrnymi vymeriavaniami stanovená, keďže sa nachádzame medzi nimi od 45° až po 50° stupeň šírky, neberúc do úvahy rozdiel polovice prvej minúty medzi jedným a druhým stupňom, ktorému pre nedostatočnosť našich prístrojov a skromnosť súkromného výstroja niekedy vyhnúť nemôžeme, doteraz dosť dobre zodpovie. Avšak toto sa pokúsime istejšie zistiť, keď sa voľakedy dožičením osudu podarí dokončiť vymeranie celého kráľovstva, ktoré sa rozkladá medzi piatym stupňom šírky a temer siedmym dĺžky.

Geografom nie je známe, aká ťažkosť nastáva pri projektovaní segmentov guľovitej a či guľovej zeme na roviny chystaných máp. Ak segmenty sú väčšie alebo práve pologuľové, stáva sa ťažkosť neprekonateľnou. Na rovine sa totiž nedá dosiahnuť, aby sa všetky poludníky stali rovnobežnými a aby sa miera stupňov medzi nimi smerom k pólom v správnom pomere zmenšovala, ale vzdialenosť miest ostala primeraná. Preto všetky presnejšie geografické mapy by mali byť kreslené nie na rovinách, ale na guľových útvaroch. My, keďže prv robíme špeciálne mapy stolíc Uhorského kráľovstva, spomenuté ťažkosti ľahšie prekonávame, v generálnej však, čo by hádam v projekcii bolo žiadúce, tabelami dĺžok, šírok, polôh a vzdialeností doplníme.

Tretí základ našich prác, magnetický, menej dôležitý, viac na uľahčenie inde, než na vykonanie diela sa vsťahujúci, záleží v pozorovaní polohy miest, skúmaných podľa smeru magnetickej ihly. Okrem toho usilovne zaznamenávame odklon magnetický. Tento činí v Prešporku a v susedných miestach 12,30 stupňov na západ, v čom sme nepozorovali cez celé desaťročie nijakú citeľnú zmenu.

Za štvrtý základ určujeme hydrografický, predošlému veľmi podobný, ktorým meriame korytá a zákruty splavných riek, ustáliac rozdiely času, alebo preskúmajúc rovnomerný pohyb lode za jednu minútu, polohy však magnetickou ihlou ustalujeme. Tieto dva posledné základy samy nikdy, ale s predošlými vždy spojené, a v miestach dohľadu menej prístupných používame.

Pri znázorňovaní vonkajšej podoby krajov a prirodzenej tvárnosti čo najprednejšie používame metódu ortograficko-ichnografickú. Takto podávame prirodzenou tvárnosťou zakreslené podoby miest, najmä vyvýšenejších a zníženejších, ale nie podoby kolmé, ako obyčajne býva, ale rovné projekcie horizontálne, hrebene, vrcholy, sedlá vrchov a kopcov a medzi nimi ležiace doliny a kotliny, ďalej poľné, močiarovité, rovinné alebo lesmi pokryté územia, toky, zákruty a záplavy riek, ostrovy a jazerá, konečne stopy ciest a mostov, polohy a rozlohy hradov, miest a dedín. Tieto predsavzatia boli pôvodne súkromné, ale láskavosť najvznešenejšieho cisára ich verejnými učinila, keď vymeranie celého Uhorského kráľovstva mne nielen povolila, ale aj prikázala a stavom kráľovstva túto svoju vôľu najmilostivejšie oznámila. Tou vôľou najvznešenejšieho panovníka a svojou náklonosťou k dobrým umeniam vedené stavy a poslanci kráľovstva podporili láskavo a podporujú doteraz naše práce.

V božiu pomoc dúfajúc, toto započaté a z väčšej čiastky hotové dielo dokončiť a sväto daný sľub tak splniť sa vynasnažíme, aby jednotlivé zväzky najskvelejšieho diela Belovho toľko máp doplňovalo, koľko v nich bude popísaných stolíc. Čo keď s milosťou božou a cisárovou pripravujeme sa vykonať, Ty, učený čitateľ, k autorovi tohto veľkolepého diela nie menej než ku mne buď zhovievavý.

V Prešporku 15. apríla 1735

Ukážka Mikovíniho Príhovoru z r. 1735