ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Príjemne padla mi Tvoja častá i vlasti našej nie menej prístojná ako osožná ponuka, aby som pripojil k Tvojmu dielu, ktoré pripravuješ, zemepisné mapy. Vieš, slovutný Bel, ako veľmi som si vždy vážil Tvoje podujatia a ako som túžil podľa slabých síl, ktoré mám, tak Tebe prispieť, ako vlasti osožiť. Totiž, hoci natoľko obľúbil som si tú ohromnú a takmer božskú vedu matematiku, že nič nemal som za prvšie, nič za vážnejšie, než si osvojiť jednotlivé časti, predsa prvú starosť a srdce venoval som tej časti tejto vznešenej vedy, ktorá sa zaoberá znázornením polohy krajov. Túto moju snahu utvrdila nevysvetliteľná nepravdivosť a či nevedomosť geografov, ktorou tak iné kraje, ako túto vlasť, nám obidvom veľmi milú, zohavili. Totiž, vydali mapy, polohou oblohe a slnku, tak sa protiviace, že keby neboli sem-tam známe mená vsunuli, ľahko mohlo by sa myslieť, že pod iným slnkom chodili.

Avšak šťastlivo a ak treba doznať, nie bez božieho riadenia sa prihodilo, že v tom istom čase, keď Ty, dobrý Bel, popis Uhorska zvolil si si za osobitnú starosť a prácu, bol som Tebou pod Tvoj plášť pripustený a dostal som povzbudenie, ktoré moju mladosť k tomuto veľmi vznešenému umeniu úplne priviedlo. Tento začiatok nastal — a nebolo to zle —, keď už rok-dva venoval som sa štúdiu mužov v tomto odbore vied u cudzozemcov veľmi chýrečných. Medzitým pristúpil si Ty k zostavovaniu diela, ktoré si začal, a spomenieš si na moje štúdiá, ktoré Tvoja dobrota na poradu povoláva, to jest: po vzájomnom porovnaní mienok určiť, akým spôsobom chyby geografov odstrániť, aby tak vlasť naša v nepochybnom svetle mohla byť postavená.

Preto som začal napnutejšie rozmýšľať, aby som vypracoval niečo, čo by bolo ani nie všedné ani nie Uhorska nedôstojné. S týmito starosťami zaoberal som sa s Tebou, keď jedna z druhej naskytla sa príležitosť, že sa mohla skúška mojich plánov urobiť. Prvá bola tá, ktorú osvietený I. A. slobodný barón zo Sternbachu, Jeho cisárskeho veličenstva dvorný radca a hlavný prefekt Komory banských miest nášho Uhorska poskytol, keď ma na načrtnutie rudonosného kraja dobrotivo vyzval a vymohol, že polohu jednotlivých miest, umiestenia vrchov a ostatné, čo je, tou istou metódou, ktorú som si v duchu zaumienil, mohol som so zdareným pokusom zobraziť.

Ešte som s tým ani nebol úplne hotový, keď na súkromníkov, onedlho i Najjasnejšieho cisára najmilostivejší pokyn prikázané mi bolo rozličné časti kráľovstva a medzi nimi obidvoch Kumánov a Iásov (Jazygov) vymerať a na mapy uviesť. Týmto som sa božou pomocou zaoberal, keď Tvoja práca medzičasom pri zhovievavosti Najmilostivejšieho cisára natoľko pokročila, že mohol si ju vysokej kráľovskej uhorskej dvornej kancelárii na cenzúru predložiť, lebo ako je známe, tak si to mal prikázané. Jedine to svetlo máp, ktoré Ty a s Tebou jednakí posudzovatelia vecí tak túžobne si priali, ešte chýbalo. Ale aká bola Najjasnejšieho cisára, kráľa nášho najmilostivejšieho dobrota, i tu včas túžbam našim sa vyhovelo, keď slávnostnou listinou najlepšieho panovníka, ktorú Boh nech v dobro obráti, poverenie na zostavenie máp bolo mi udelené.

Sú, čo istotne vieš, mnohí, ktorí tú prácu považujú za obťažnú a pre uhorského človeka takmer za neuskutočniteľnú. A ani ja netajím, že ma očakáva mnoho ťažkostí a námahy, ale dúfam, stane sa, že akákoľvek ťažkosť božou a cisárovou milosťou, a o čom som sa pri nejednom podujatí presvedčil, i láskavosťou veľmožov Uhorska sa odstráni, a že celé podujatie, ktoré počíname, môže sa urobiť. Ale Ty, hoci Ti to nie je celkom neznáme, už dávno chceš vedieť, akou metódou, akými spôsobmi to chcem urobiť. Tak teda maj to!

Pre vyhotovenie máp položili sme štyri základy:

Čo chcem jednotlivými menami označiť, udávam obšírnejšie:

I. Astronomický základ

§ I. Pozostáva z pozorovaní, vykonaných podľa astronómie, pre určenie (zemepisných) šírok a dĺžok miest. Tieto sme už po rozličných miestach kráľovstva sčiastky vykonali, sčiastky ďalej vykonáme.

§ II. Na ten cieľ používame tieto prístroje: kvadrant z pevnejšieho kovu a tak urobený, že hoci výčnelkom troch nôh sa končí, predsa sa môže pohodlne aj rozobrať a keď je potrebné, bez nejakého nebezpečia zmeny opäť zostaviť. Do tohto je zapravená regula (pravítko) s tubusom na sprítomnenie slnečného kotúča a dioptrom na naznačenie stálic. Okraj dookola, ako bolo možno najpozornejšie, je rozdelený našou rukou na stupne, na jednotlivé (prvé) minúty a na desiatky sekúnd.

§ III. Kalkulus (výpočet) astronomický preberáme väčšinou z predlohy tabuliek Ludoviciánskych, D. de la Hireho, ku ktorým často pripojujeme tabuľky slnečné Wurtzel-bauerovské.

§ IV. Vyzbrojení týmito pomôckami vykonali sme potom od roku 1728 viaceré pozorovania a uviedli sme ich do nášho záznamu. Metódu týchto pozorovaní podáva nasledujúca tabuľka:

Príklad výpočtu a astronomického pozorovania, V Prešporku (ktorého meridián je vzdialený od Parížskeho 1 hod. 3 min. 50 sek.) 21. júna 1728

Výpočet ^[1]

§ V. Na to, aké pozorovania urobili sme touto metódou po rozličných častiach Uhorska, uvedieme na ukážku tieto príklady:

§ VI. Mohli by sme uviesť viaceré pozorovania tohto druhu, vykonávané v Prešporku cez celé štyri roky, i dlhšie. Ale nech poslúžia pozorovania aj z iných miest.

§ VII. Aby sme získali vierohodnosť týmto našim pozorovaniam, porovnali sme ich s geometrickými prácami. A vtedy geometrickým meraním zistili sme vzdialenosť Viedne v Austrii od Prešporka, čo činí 37 000 parížskych siah. Rádius vedený z Prešporka do Viedne so severnou časťou čiary meridiánu (poludníka) uzaviera smerom k západu uhol 87° 30’. Z toho vypočítame trigonometricky, že Viedeň leží o 5470 siah severnejšie od Prešporka. Tieto, prepočítané na stupne podľa pravidla Kráľovskej akadémie vied v Paríži, robia 5’ 45″, ktoré keď pridáme k výške prešporského pólu, vychodí, že výška viedenského pólu je 48° 13’ 50″. Keď toto porovnáme s pozorovaniami osvieteného pána de Marignoniho, dvorného matematika Jeho cisárskeho a kráľovského veličenstva, veľmi pozorného astronóma, ktorý má bohaté a tomu cieľu zodpovedajúce observatórium, ledva jedna-dve sekundy, teda sotva viditeľný rozdiel se nám ukazuje.

§ VIII. Týmto spôsobom postupujúc cez ohromné hrebene vrchov, ktoré tam ležia, vymerali sme geometricky vzdialenosť medzi Prešporkom a Banskou Bystricou na 87 500 siah. Rádius, vedený z Prešporka do Banskej Bystrice, uzaviera so severnou časťou čiary meridiánu (poludníka) smerom k východu uhol 64° 20’. Tak trigometricky nachádzame Banskú Bystricu o 36 520 siah severnejšie od Prešporka. Tieto, prepočítané na stupne, dávajú 38’ 26″. Keď toto pridáme k výške bratislavského pólu, vychádza výška banskobystrického pólu 48° 46’ 30″, ktorá sa odlišuje iba troma sekundami od výšky pólu uvedenej výše v astronomických pozorovaniach a tými istými nástrojmi ako v Prešporku na samom mieste presne vyskúmanej.

§ IX. Práce tohto druhu, keď vecne súdim, mohli by sa viaceré naznačiť, aby vysvitla zhoda pozorovaní astronomických s geometrickými. Ale toto nech postačí.

§ X. Toľko o zistení (zemepisných) šírok miest. Čo sa (zemepisných) dĺžok týka, pretože tieto si vyžadujú viacerých pozorovateľov, a to v rôznych krajoch, v tom istom časovom okamihu s najväčšou presnosťou pracujúcich, uvedieme vtedy, keď nejakú našu prácičku budeme môcť porovnať s usilovnosťou iných, čo si jedine prajeme.

II. Geometrický základ

§ I. Tento pozostáva z geometricko-trigonometrických prác, ktoré sa vykonávajú po rozličných staniciach, a to od seba nie veľmi vzdialených, ba po celom kráľovstve súvisle postavených.

§ II. Z týchto prác sme zhromaždili celé zväzky z rozličných častí kráľovstva. Keďže ich však nemôže nikto ani skúmať ani používať, iba kto je na príslušnom mieste, príklady tu pripájať za zbytočne považujeme. Hodnotu práce chceme načrtnúť, keď sa o spôsobe, postupu nakrátko zmienime.

§ III. Zvolíme si za stanice končiare vrchov, vyvýšené nad ostatné, a kde takýchto niet, nahradíme ich vežami hradov, miest a osád. Keď týchto niet, hľadáme vyvýšenejšie miesta, z ktorých je voľný výhľad na všetky strany.

§ IV. Postavíme sa na nich a namierime goniometrický prístroj na predošlú hociktorú stanicu. Potom pozorujeme uhly medzi čiarou stanice a všetkými ostatnými miestami, padajúcimi nám do výhľadu.

§ V. Takýmto spôsobom docielime, že poloha každého miesta, pozorovaná z viacerých staníc, na mape dostane to isté miesto, ktoré má v prírode. Aby vec bola jasná, jeden príklad z mnohých pripojujeme.

§ VI. O vzdialenosti Banskej Bystrice od Prešporka 87 500 siah sme už vyše hovorili. Keďže je taká veľká, že pre hrebene vrchov, najmä však pre okrúhlosť zeme priamym rádiusom nemôže byť zachytená, použili sme viackrát viaceré medzistanice, a to:

Nech je

Nájdeme najprv v Prešporku v čase slnovratu pomocou astronomického kvadrantu čiaru meridiánu (poludníka) AG. Za druhé stanovište zvolíme si vyvýšeninu na horskom výbežku svätojurskom, ktorej odklon od čiary meridiánu GAB zistíme. Z daných uhlov BAC a ABC spolu so vzdialenosťou AB ku vzdialenosti AC prichádzame. Podobným spôsobom zo stanovíšť E a F z daných uhlov CEF a CFE so vzdialenosťou EF určujeme vzdialenosť CE.

Takto sa potom z uhlov DEF a DFE so vzdialenosťou EF vypočítala čiara ED.

A konečne z daných priamok AC, CE, ED a uhlov ACE, CED bola určená priamka AD.

§ VII. Z tejto práce sme však spomenuli iba najvzdialenejšie stanice. Aby sa do nej nedostal nejaký omyl, medzitým sme vykonali veľmi mnohé operácie s tou istou presnosťou.

§ VIII. Týmto spôsobom stopujúc vzdialenosť a vzájomnú polohu všetkých miest, prechádzame celými stolicami, čím dosiahneme, že zo spojnice stanovíšť ľahkou prácou cez celé kráľovstvo, ťahajúce sa viac-menej do 100 nemeckých míľ, možno viesť priamky.

III. Magnetický základ

§ I. Tento sa iba zásadou líši od geometrického, pretože sa vykonáva pozorovaním uhlov vytvorených magnetickou ihlou.

§ II. Hoci nie je taký istý ako onen, predsa skúsenosťami poučení, ba prinútení, skúsili sme, že najmä na miestach, ktoré sú polohou ťažko prístupné a pre geometrické operácie menej vhodné, často nám bol na veľký osoh.

§ III. Ba, keby ani toho nebolo, predsa samu odlišnosť skúmania, keď i nie na dokazovanie, aspoň na vysvetlenie pravdy operácie, sotva možno dosť odporúčať.

§ IV. Používame magnetické ihly rôznej dĺžky, rozličnými magnetmi napojené. Najväčšia má jednu stopu, ostatné sú menšie.

§ V. Na priestranstve blízkom k Prešporku spozorovali sme odklon magnetickej ihly od severu smerom k západu 12° 30′. Toto pozorovanie budeme aj inde odporúčať.

IV. Hydrografický základ

§ I. Tento je založený na predošlom, magnetickom, avšak pri popise tokov a zákrut riek pre ľahkosť skúmania je takmer nad všetky ostatné cennejší.

§ II. Pracujeme tu však nasledujúcim spôsobom: K boku lodi, na ktorej cestujeme, pripevníme magnetické puzdro. Jeho ihla, ako sa loď pohybuje, pozorovaným koncom ukazuje nám stupne uhla medzi čiarou magnetického meridiánu (poludníka) a polohou lode.

§ III. Ako loď po vodorovnom koryte rieky postupuje, porovnávame jej polohu s magnetickou ihlou. K tomu rýchlosťou postupovania lode meriame i vzdialenosti. Napr. pokusom určíme, koľko siah prejde loď za jednu (prvú) minútu, a polohu tejto čiary z magnetickej ihly naznačíme. Konečne, dostanúc obidvoje, pomocou stupnice a transportatória na mapu zakreslíme.

§ IV. Hoci vzdialenosti, ktoré loď za jednu minútu prekonáva, nie sú pre rozličnú rýchlosť rieky rovnaké, predsa berúc stredné medzi najväčšími a najmenšími, nadbytok tamtých nedostatkom týchto ľahko sa vyrovnáva.

Tak toto je, slovutný Bel, čo som Ti mal povedať o základoch, na ktorých spočíva všetko naše umenie pri zostavovaní topografických máp. Z týchto prvé dva základy, a to astronomický a geometrický, za nepochybné považujeme. Posledné dva, magnetický a hydrografický, iba v spojitosti s prvšími používame. Preto nijaká nevyjde od nás mapa, pri ktorej zostrojení by tieto štyri základy nepôsobili, ak pravda, vyjmeš kraje, ktoré nemajú splavné rieky.

To sa vzťahovalo na presnosť rozmerov. V zakreslení však budeme vedení tou snahou, aby sme skutočnú tvárnosť krajov, aké sú, to jest prirodzenú polohu vrchov, s výškami hlavnejších, so stopami predhorí, kopcov, dolín a polí, taktiež ťahy ciest, korytá, zákruty a sútoky riek, ba i potokov, ostrovy väčšie i menšie, nezabudnúc ani jazerá a močiare, čo najusilovnejšie zaznačiac, podali. A nevyvinieme úsilie, aby sme neužitočnými kresbami preplnili mapu, ale chceme verne zobraziť prírodu. Ináč na úhľadnosť, aká sa sluší, budeme pamätať.

Ľahko uhádneš, najučenejší muž, že toto snaženie najmä pre Tvoje podujatie bolo vyvinuté. A tak sa zaiste slušalo, aby človek, od počiatku tohto štúdia pre nejednu Tvoju zásluhu Tebe najoddanejší, odhodlal sa, že k neporovnateľnému dielu Tvojmu o starom a novom Uhorsku, ktoré vzdelaný svet tak túžobne očakáva, podľa svojej schopnosti prispel.

Nech Ťa Boh, najlepší a najväčší tvorca a udržovateľ dobrých umení, nielen zdravého a duševnými a telesnými silami vládnúceho, ale aj dopriatím každého dobra posilneného zachová, aby si neporovnateľné dielo, ktoré po prekonaní nesčíselných ťažkostí chystáš sa už na svetlo vydať, spolu so mnou šťastlivo dokončil.

Maj sa dobre!

V Prešporku dňa 13. januára 1732

Titulný list Mikovíniho Epistoly z r. 1732