ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Odpusťte, mamička, že nechávam vás samu pre hŕstku tichých snov a ešte tichších nocí, pre hŕstku rozprávok, ktoré ma zase sklamú. Odpusťte, mamička, že nechávam vás samu. Odpusťte, mamička, mi tieto tiché chvíle, v nich večnosť núka sa a rozchod nezabolí a oči zavrú sa a krv nám zoschne v žile. Odpusťte, mamička, mi tieto tiché chvíle. Odpusťte, mamička, mi tieto mŕtve riadky, život mi uniká a novej sily niet, pre smútok samoty tak nekonečne sladký. Odpusťte, mamička, mi tieto mŕtve riadky. Odpusťte, mamička, mi tieto slová hmlisté, ja lúčiť neviem sa. Keď stečú slzy dneška a vaše „odpúšťam“ raz nájdem v padlom liste, potom sa, mamička, vrátim k vám celkom iste.