Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Katarína Tínesová, Miroslava Lendacká, Miroslava Lendacká, Jaroslav Geňo. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 30 | čitateľov |
Niet básnického druhu, ktorý by v mladistvej našej literatúre s takým malým výsledkom pestovaný bol, ako je balada — a istotne nepreháňam, keď vyslovím, že u nás o druhu tomto cele prevrátené a duchu jeho sa protiviace pojmy panujú.
Nie je to aj div: píše sa u nás len „naverímboha“, každý dľa svojej vôle, lebo nemáme didaktickej kritiky.
Keď pozorujeme výtvory slovenského písomníctva a do povahy vezmeme látku a ústrojnosť, akú balada požaduje, zoznať musíme, že podarených balád nemáme.
Stretáme sa síce často s básňami, ktoré pôvodca lebo dakto iný baladami pokrstil, keď sa im ale bližšie prizrieme, zhliadneme, že sa tieto básne na baladu ani len zďaleka neponášajú — a vzdychnúť musíme nad diletantizmom naším, ktorý bez hlbšieho štúdia veci: mixit quadrata rotundis.
Nech nám je dovolené na tomto mieste pár slov o balade preriecť a ju opísať tak, ako ju iné národy, u ktorých s väčším prospechom pestovaná bola, ponímajú…
… Balada je epos a dráma v malom. Väčšmi sa ale podobá dráme. Epos je — nakoľko ospevuje nielen faktum, ale hlavne osobnosť, ktorá ho vykonala — a nakoľko líči boj tejže osobnosti proti osudu. Nemá však balada taká roztiahnutá byť ako epos a líši sa menovite v tom od eposu, že požaduje jednotu deja, čo eposu schádza. Nemá miesta v balade krem toho zázračnosť, s ktorou sa v epose stretáme…
… Ako sme už vyššie podotkli, nachádza sa balada v terajšom svojom zmysle najprv v Škótsku a Anglicku v XIV. storočí… Zo škótskych balád vynikajú obzvlášť balady Sira Patricka Spencea Zavraždenie Murraya, zvlášť ale Eduard. Túto poslednú podávame (tu) dľa Herderovho prekladu… Málo slovy je mnoho povedané. U nás by bol básnik začal s opisovaním počasia, bol by vyprával, aká tmavá noc bola etc., alebo bol začal na spôsob národnej povesti „kde bolo, tam bolo“ a bol by ab ovo vyprával celý dej tak, že by z toho snáď podarená básnická poviedka, ale žiadna balada nebola povstala, a predsa by báseň u nás medzi balady vradili…
… V slovenskej literatúre sa len v národných piesňach stretávame s podarenými baladami, avšak tiež len zriedka, lebo sú piesne naše väčším dielom lyrického obsahu. Umeleckých však nemáme žiadnych. V Černého Čítanke je pod titulom balád sedem básní uvedených, z ktorých však jedine jedna, a síce z národných piesní prevzatá (Zakliata dcéra) zaslúži toho mena. Sú to zväčša básnické poviedky, ba čo viac — i národný epos (Smrť Jánošíkova) je medzi balady vradený.
Balade nezodpovedajú básne tieto pre ich spôsob vypravovania, pre svoju formu, hoci sa i látka, to jest opísaný dej v niektorých pre baladu hodí…
… Žiadúcne by tedy bolo, aby sa i v našej literatúre udomácnila, a síce v svojom modernom rúchu, tak ako sme ju hore vyššie opísali; k tomuto cielia naše riadky, a ak sa nám podarí nimi aspoň pozornosť vzbudiť u spevcov našich, na tento, u nás dosiaľ neveľmi pestovaný druh básnický, my s výsledkom spokojní budeme.
(1874)