ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Poznámky editora

Je zachovaná v rukopise Slov. nár. múzea č. 545 — dnes v Lit. archíve MS (fol. 103b — 104b), písaného Imrichom Laučekom asi r. 1834, a odtlačená v Kollárových Nár. spievankách II, 1835. Rozdiely medzi textmi sú minimálne, len hláskoslovné. Laučekov odpis je českejší. Bezprostrednou predlohou oboch textov bola rukopisná zbierka historických piesní Mateja Holku otca a syna, zapisovaná r. 1756 a 1789. Z tejto zbierky prevzal Kollár pieseň o Moháči, Muráni, Jágri, o Modrom Kameni a Divíne, Roškoveciovu O bídné Uherské krajine, O Tompjerovi a pieseň o Nových Zámkoch. Škoda, že Kollár, hoci mal zbierku v ruke, poznamenal o nej len to, že zápisy M. Holku staršieho mali 15 strán a na ôsmej strane bola Píseň o bídné Uherské krajine a Píseň o Modrom Kameni a Divíne. Ale keď r. 1789 našiel M. Holko mladší v Zahoranoch kancionál z r. 1678, odpísal z neho historické piesne a zapísal ich do otcovho zošitu od pätnástej strany ďalej. Avšak ani od Kollára, ani od Imricha Laučeka, ktorý si zbierku Holkovcov odpísal ešte pred Kollárovým uverejnením, nevieme, ktoré spevy boli zapísané Holkom starším a ktoré jeho synom, ako aj ďalšie okolnosti, ktoré by nás zaujímali.

Zahoranský spevník dobou svojho vzniku (1678) i miestom nálezu, ba akiste aj vzniku (Hont) sa tesne priraďuje k nášmu najstaršiemu spevníku, spevníku Kuškovmu. Dnes je už nezvestná zbierka Holkovcov, Kuškov i Zahoranský spevník, hoci obidva posledné existovali ešte koncom 19. stor.; o jednom písal V. Houdek, o druhom sa zase zmieňuje Jozef Kohút (pozri jeho pozostalosť v rukopisnom oddelení Slov. nár. múzea).