ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pochádzal z chudobnej rodiny, skoro stratil otca, matka slúžila ako kraviarka v kláštore šaštínskych paulínov. V Šaštíne absolvoval kláštornú školu. Teológiu študoval v Budíne (1771 – 1773) a v Trnave (1773 – 1776). Ako kaplán pôsobil v Seredi a v Lukáčovciach. V rokoch 1780 – 1807 bol farárom na chudobnej fare v Naháči. Cirkevná vrchnosť ho tam nechala za trest. V roku 1807 odišiel na vlastnú žiadosť chorý a vyčerpaný do penzie do Ompitálu, kde mal podiel na rodičovskom dome.< >

Pravdepodobne už v rokoch 1787 – 1788 mal napísané prvé dva diely Dúvernej zmlúvy mezi mníchom a diáblom, v ktorej ostro kritizoval praktiky žobravých mníchov. Vydal ju však až v roku 1789, lebo súhlasil, aby jeho rukopis upravili mladí seminaristi z bratislavského seminára podľa pravidiel nového Bernolákovho pravopisu. Týmto textom vyvolal veľkú vlnu odporu, po kritike cirkevnej vrchnosti nasledovala ostrá výmena názorov s J. I. Bajzom, ktorá je známa ako tzv. bernolákovské polemiky. Tretí a štvrtý zväzok Dúvernéj zmlúvy mu cirkevná cenzúra zhabala a zakázala mu akúkoľvek literárnu činnosť. Fándly však neposlúchol, za čo bol odsúdený na štrnásť dní cirkevného väzenia v Trnave.

Nákladom Slovenského učeného tovarišstva sa mu podarilo vydať štyri zväzky Pilného domajšého aj polného hospodára (1792 – 1800), Compendiata historia gentis Salvae – „Históriu Papánka zretedlnejšú” (1793), Zelinkára (1793) a dva zväzky Príhodných a svátečných kázní (1795, 1796).

Po roku 1800 vydal spisy O úhoroch aj včelách rozmlúvání mezi úradskíma a richtárom (1801), Slovenský včelár (1802) a aj niekoľko menších spisov náboženského obsahu.

Jednou z najznámejších Fándlyho básní je idylická báseň napísaná v časomiere s početnými autobiografickými znakmi Prátelské porozumení (1807). Latinská báseň Gemitus et lamentatio (1805, Vzdych a nárek) je Fándlyho osobným vyznaním sa zo sklamania sa v živote.

Aj keď mnohé Fándlyho popularizačné práce sú z veľkej časti inšpirované cudzojazyčnými predlohami, nemožno im uprieť ani ich literárnu hodnotu. Fándly ich výrazne obohatil predovšetkým svojím rozprávačským talentom. Navyše do nich zaradil aj niektoré zo svojich vlastných básní.

Literatúra:

KOTVAN, Imrich: Juraj Fándly. Bratislava : SAV, 1946.

TIBENSKÝ, Ján: Juraj Fándly v slovenskom národnom obrodení a literatúre. In: Juraj Fándly: Rozprávky rozmarné a poučné. Bratislava : Tatran, 1973, s. 7 – 26.

TIBENSKÝ, Ján: K sporu a polemikám J. I. Bajzu s bernolákovcami. In: Bernolákovské polemiky. Ed. Imrich Kotvan. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966, s. 7 – 30.