ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„Básně a Pjsně Petra Dobroslawa Kellnera. Oddjl I: České.“ obsahujú tieto básne: Zgewěnj s. (3) — 5; — Pautník w nowém roku s. (6) — (8); — Zlomky s. (9) — 12; — Loučenj s. 13. — Souboj kohautů (přetwar dle Šillerowě: rukawičky) s. 14 — 16. — Uwýtánj otčiny s. 17 — 18. — Obět wiry s. 19 — 22. — Nápisy s. 23. — Dumky s. 24 — 27. — Hvězdy moge s. 28 — 29. — Potěšenj s. 30. — Ku Gmeninám Důstog. P. Pawla Jozeffyho s. 31 — 32. — Pjsně s. 33. — Hymn k Holubu, s. 34 — 36. — Ke Gmeninám w. Wydawatele Nitry P. Miloslawa Jozefa Hurbana s. 37 — 39. — Ku Sláwnosti Ména Gánowi Hollému s. 40 — 42. „Básňe a Pjesňe Petra P. Dobroslava Hostinskjeho. Oddiel II. Slovenskje“, zošit III 1, obsahuje básne: Na Mena Visokoučenjemu a Slovutnjemu Mužovi Ludevítovi Štúrovi; — Lúčenje od starších Údov Ústavu; — Lúčenje; — K Bratom; — Uvítaňje p. Ludevíta Štúra; — Velikí kar; — Orel Tatranskí; — Hlasi k Ňitre; — zošit IV 2 obsahuje básne: Marš; — Pjeseň ku spojeňí Dunajsko-Tatranskích Slovákov; — Šuhajovo dumaňje. — Lúčivá od údov Ústavu Slovenskjeho v Levoči; — zošit V 3 obsahuje básne: Uvítaňja Ludevíta Štúra v Liptove na Ďjelu; — Na Muránskom zámku; — Vojenskje zápasi; — Predspev zo Záboja; — Zreknuťja. — Spjevanki; zošit VI 4 obsahuje básne: Dumka v hájiku Sjelnickom Bohdanovi Hroboňovi; — Pjeseň na mohile; — K osudnej hvjezde; — Duma na Tatrách; — Peseň Jankovi; — Šuhajovo žialenje. Posledná báseň je dokončená na osobitnom liste označenom VII 5. Okrem týchto básní obsahuje rukopis „Dúm Tatránskych“ — v zošitoch V 3 a VI 4 — množstvo drobných ponášok na ľudové piesne, z ktorých najtypickejšie sme vybrali a publikovali pod súborným názvom Piesne Janíčkove. Známa Kellnerova báseň Bojazlivá nie je označená v Kellnerovom rukopise pod týmto názvom. Uvedená je incipitom: Na doliňe, na tej straňe…, podobne i iná známa Kellnerova báseň Keby si počul všetky tie víchrice… (inc.). Prvá je zaradená do zošitu IV 2, druhá do zošitu V 3.

Poradie stanovené Kellnerom sme sa snažili dodržiavať i pri vnútornej výstavbe tejto knihy, len v nevyhnutných prípadoch, keď sme niektoré texty kumulovali, nebolo možné pôvodné poradie dodržať.

Kellnerove básne sme upravovali predovšetkým na základe rukopisného zborníka „Dumy Tatranské“, avšak prihliadali sme i na iné známe rukopisné zápisy niektorých básní, napr. na „Neužité práce do Nitry zaslané“ (LAMS) ap., resp. na publikované tvary jednotlivých textov. České texty sme upravili podľa noriem súčasnej českej ortografie: w — v, au — ou, sem — jsem, u — ů, ap. Slovakizmy sme ponechávali, obzvlášť v pozíciách, kde sa žiadalo dodržiavať štruktúru pôdorysu verša, resp. v rýmovej pozícii. Upravovali sme predovšetkým tie pozície, v ktorých sa objavili iba ortografické — „slovakizujúce“ — nepresnosti typu: plynťe — plynte; velebiť — velebit a p.

Slovenské texty sme upravovali na základe už známych a zaužívaných textologických noriem pre edičnú úpravu štúrovských rukopisných textov, pravda, i tu sa vyskytli pozície, ktoré sme podľa zásad neupravovali preto, aby sme vyhoveli poetickému zámeru autora, predovšetkým sme ponechávali niektoré lexikálne a syntaktické zvláštnosti tam, kde si ich autor zvolil, aby vyhovel poetickému pôdorysu alebo rýmovej pozícii. Prepisujeme: i — y; ja, je, uo v dvojhláskových pozíciách — ia, ie, ô; u — v niektorých pozíciách typu hlasou — v; s, š, z, ž — v znelých a neznelých pozíciách rešpektujeme súčasnú spisovnú normu; ja — v nom. sg. subst. stred. rodu — ie; je — v pl. adjektív — é; je — vo všetkých pádoch sg. adjektív — é; u slovies v tretej osobe prítomného času, muž. rodu — I, namiesto — u, v; ď, ť, ň, ľ — v pozíciách pred e, i — d, t, n, l.

Z Kellnerovej českej poézie sme vynechali text Souboj kohoutů (preklad z Friedricha Schillera), poetické improvizácie — miniatúry — Nápisy (Tatry, Věštba Řeků, Na Martina Ga — a., Berly Slavské, Na zatmění slunce, Do pamětnice M. V.), ktoré nemajú väčšiu poetickú hodnotu a básne Hymn k holubu, resp. Ku sláwnosti ména Jánovi Hollému 24. června 1843. Hymn k holubu — mesianistická báseň na Slovanstvo. Napísaná je v sedemveršových strofách. Ústrednou myšlienkou básne je zbožštenie slovanskej problematiky. Zo slovanských symbolov sa v básni vyskytuje napr. Moskva, Ural ap. Báseň sa výrazne odlišuje od ostatných Kellnerových básní so slovanskou témou a nedosahuje ich poetickú úroveň. Báseň bola napísaná v roku 1843. Ku sláwnosti ména Jánowi Hollému 24. června 1843 — posledná Kellnerova „po česky“ napísaná báseň. Z jazykového hľadiska — akoby podrobný rozbor ukázal — nemožno však hovoriť o češtine, skôr o češtine silne slovakizovanej, ba najskôr o slovenčine, naviac ešte kombinovane s bernolákovskými jazykovými prvkami, užívanými v poézii touto básňou oslavovaného bernolákovského básnika Jána Hollého. Jej prepis do súčasnej slovenčiny by bol veľmi obťažný, vznikol by „nový text“, do češtiny sa fakticky prepísať nedá, a tak jej text — inak veľmi zaujímavý — publikujeme v edičných poznámkach v pôvodnej úprave:

Spíwag radostnim Umko milá Hlasom,
Sláwnemu máš dňes Pewcu zapět Peseň,
Kterí prekrásné až dowčil, len
Pesňe Slowákowi Tatri spíval.

Ag teď slowenská Tatro zahuč Spewem,
Ňech dňes celá už ozwe sa Kragna twá.
Slawnim ku Swátkom nech dňes sa kolkol
Rozložené prebuďí Slowanstwo.

Ti Wáhu postog Wlnami w twém Behu,
Tam nad Tebú tróni Gemu Hág swatí,
Wetríčku, s nim hrag len pošepti.
Dňes Ho w ticheg ponecháš Swatosti.

Dňes Mlíču, rozwin Krásu twogú celú,
Rozlož Haluz swú Starče Dubów Dube,
Bi w Stínu prígemná našími
Prosbami ňesla sa Wóňa k Wíškám.

Pod twími Ďeň ten Stínami zasveťiť,
Sláwnost radostnú tam welebiť chceme,
Krásními Kwítki obvinúť, a
Wencami pewca našého uctit.

Kterí zapadlú Sláwu našich Otcow,
Welkého hroznú Wognu Swatopluka
Spíwal, bi už ráz drímajícé
K Sláwe noweg probuďil Potomstwo.

Gak Swetlo bozské Národu zwestowat,
A wíru kázat prišli Tatrám prawú
Cirill s Metódem, tú Památku
On we Spewech zanechal Slowanstwu.

Keď gak sewerná Búrka a Wichrica
Znesol sa Bondor nad Dolinú Tatri,
Gak Sláw, udatní Wíťaz, od ňeg
Zhubca zahnal a Pokog nawráťil.

Chcel nám ukázať gak weselí Slowák
W plesoch newinnich Ihri a Zábawi
Sláwi pri Stádách: Aghle Umka
Spíwala roztomilé Selánki.

Ag žálňě spíwať Umka ponúkala,
Neb Príbehow smutnich mnoho má Kriwán,
O keď bi gich ščital, slowenská
Tatra bi hučala Žalmi smutné!

A koľko zwečnil Sláwi Mužow Spewem?
A koľko Pesňí chwáliť učil Boha?
Pro tolko zásluh Sláwa weční
Na hrobe Twém položí Pamatník.

Dokaď si spíwať Pesňe Slovák budé,
Dokaď slowenská Tatra sa nezwalí,
Dotaď sa sláwiť má we chóroch
Méno Twoge mezi Pewci Sláwi.

Kdo z Láski čisteg zňel Spewi Národu,
Kerého k Pesňám Umka poňúkala,
Storáz je ščastní, Sláwa wečná
K hvezdokritím Nebesom ho zdwihla.

Nás od dunagskích, Pewce milý Brehow
Na Láski Krídloch Úcta donesla sem,
Bi s námi dňešňú Twého Sláwnost
Sláwilo Ména celé Slowensko.

Báseň publikovaná in: Ambruš, J.: Ján Hollý očami svojich súčasníkov. Bratislava 1964, s. 214 — 215. V Kellnerových „Básňach a piesňach českých“ nie je zaznačená jediná — mimo tohto zborníka známa — česká báseň Hlas k Nitře, publikovaná: In: Nitra 1842, s. 3 — 6. V našom výbere publikujeme jej slovenský variant pod názvom „Hlasy k Nitre“.