Literárny kalendár na december 2019

1. 12. 2019

1836 -- v Bratislave zomrel osvietenský prozaik, satirický básnik Jozef Ignác Bajza. Bol katolíckym kňazom v Dolnom Dubovom, kde vytvoril zásadnú časť svojho diela. Na konci života bol kanonikom v Bratislave. Jeho najvýznamnejšie dielo René mláďenca príhodi a skúsenosťi je prvým slovenským románom (1784). Ďalej napísal knihu aforizmov Slovenské dvojnásobné epigramata. Narodil sa v 5. marca 1755 v Predmieri. Pochovaný je v Dóme sv. Martina v Bratislave.


1941 -- v Rudne nad Hronom sa narodila spisovateľka Marianna Grznárová, redaktorka a TV dramaturgička. Napísala knihy pre deti Maťko a Kubko, Bosá jabloň a televízny seriál Pásli ovce valasi.


2. 12. 2019

1919 -- v Turzovke sa narodil spisovateľ Rudolf Jašík. Debutoval románom Na brehu priezračnej rieky o živote kysuckého ľudu v čase hospodárskej krízy, jeho najlepším románom je Námestie svätej Alžbety o tragédii rasovo prenasledovaného židovského obyvateľstva. Knihu sfilmoval režisér Martin Hollý. Ďalšie knihy: Mŕtvi nespievajú, Čierne a biele kruhy. Zomrel 30. júla 1960 v Bratislave.


3. 12. 2019

1952 - v Prahe bol popravený politik a publicista Vladimír Clementis. Po vyštudovaní práva v Prahe pôsobil ako advokát v Bratislave. Od r. 1924 bol členom KSČ, v r. 1939 ho z KSČ vylúčili pre nesúhlas so sovietsko-nemeckým paktom, v r. 1945 bol do strany opäť prijatý. V r. 1939-45 sa zúčastnil na zahraničnom odboji vo Francúzsku a Veľkej Británii, v r. 1945-48 bol štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí, 1948-50 minister zahraničných vecí ČSR. Po vykonštruovanom stalinskom procese bol v r. 1951 zatknutý a popravený. V r. 1963 bol rehabilitovaný. Autor ľavicovo orientovanej literárnej publicistiky: Slovenský ľud a odkaz T. G. Masaryka, Usmerňované Slovensko, Odkazy z Londýna a osobne ladených kníh: Nedokončená kronika a Listy z väzenia. Narodil sa 20. septembra 1902 v Tisovci.


4. 12. 2019

1821 -- v Trstenej sa narodil jazykovedec Martin Hattala, jeden z kodifikátorov spisovnej slovenčiny. Po uzákonení spisovného jazyka napísal v r. 1851 Krátku mluvnicu slovenskú, príručku spisovnej slovenčiny, ktorá sa používala až do vydania Czambelovej Rukoväti spisovnej reči slovenskej v r. 1902. Tiež autor Mluvnice jazyka slovenského. Od r. 1854 profesor slovanskej filológie na univerzite v Prahe. Zomrel 11. decembra 1903 v Prahe.


1910 -- v Turčianskej Štiavnici sa narodil básnik Ján Kostra. Patril k najvýznamnejším slovenským lyrikom. Po štúdiách v Prahe, kde bol tiež členom vysokoškolského spolku Detvan a literárnej skupiny R-10, bol šéfredaktorom Kultúrneho života a redaktorom v Slovenských pohľadoch, od r. 1956 sa venoval iba literárnej tvorbe. Najvýznamnejšie zbierky: Ave Eva, Presila smútku, Každý deň, Len raz, Prvé a posledné. Prekladal francúzsku a českú poéziu. Zomrel 5. novembra 1975 v Bratislave.


5. 12. 2019

1917 -- vo Zvolene sa narodil spisovateľ Ľudo Zelienka, pseud. Ujo z Detvy. Napísal humoristické knihy Detvianska nátura, Poľovnícke smiechoty, Rybárske smiechoty, Športové smiechoty, divadelné hry pre deti Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa, Figliari spod Poľany. Bol ľudovým rozprávačom. Zomrel 8. augusta 1977 v Bratislave.


1919 -- v Suchej nad Parnou sa narodil prekladateľ Víťazoslav Hečko, brat prekladateľa Blahoslava Hečku a spisovateľa Františka Hečku. Popri románskych literatúrach ho zaujali predovšetkým literatúry juhoslovanských národov. Vypracoval dve učebnice slovinčiny. Zomrel 7. decembra 1972 v Bratislave.


7. 12. 2019

1870 -- v Majcichove zomrel kat. kňaz a dramatik Ján Palárik, pseud. Beskydov. Autor veselohier zo súdobého života Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, historickej hry Dimitrij Samozvanec a teoretickej práce Dôležitosť dramatickej národnej literatúry. Bol farárom v Majcichove, redaktor časopisu Cyrill a Method, organizátor spoločenského života, hudobník. Narodil sa 27. apríla 1822 v Rakovej, kde sa od r. 1968 každoročne koná prehliadka ochotníckych divadiel Palárikova Raková.


8. 12. 2019

1982 -- v Bratislave zomrel básnik Ján Smrek, vl. m. Ján Čietek, v slovenskej poézii predstaviteľ vitalizmu. Debutoval v r. 1922 zbierkou Odsúdený k večitej žízni. V medzivojnovom období žil v Prahe, kde vydával literárny mesačník Elán (1930-39), ktorý bol po jeho presťahovaní do Bratislavy orgánom Spolku slovenských spisovateľov (1939-44). Ďalšie zbierky: Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Hostina, Studňa. Neskôr sa ohlásil zbierkami Obraz sveta a Struny. Pôvodnú tvorbu zavŕšil zbierkou Nerušte moje kruhy. Pre deti napísal verše Maľovaná abeceda, Machule. Venoval sa prekladu z francúzskej, maďarskej a ruskej literatúry. V r. 1966 dostal titul národný umelec. Narodil sa 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom.


10. 12. 2019

1866 -- v Ružomberku sa narodil lekár, publicista Dušan Makovický, stúpenec učenia ruského spisovateľa L. N. Tolstého, od r. 1904 tiež jeho osobný lekár v Jasnej Poľane. Okrem prekladov jeho diel a publikovanej korešpondencie s Tolstým sú významné jeho Jasnopolianske zápisky. 12. marca 1921 spáchal v Ružomberku samovraždu.


1928 -- v Závažnej Porube sa narodil básnik Milan Rúfus, jeden z najvýznamnejších slovenských poetov. Dlhoročný pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaujal už svojím debutom v r. 1956, zbierkou básní Až dozrieme a nasledovali ďalšie významné zbierky: Chlapec, Chlapec maľuje dúhu, Kolíska spieva deťom, Stôl chudobných, Zvony. Neskoršie diela: Óda na radosť, Kniha rozprávok, Sobotný večer, Prísny chlieb, Čítanie z údelu, Jednoduchá až po korienky vlasov, Čas plachých otázok. Pre deti napísal zbierky: Modlitbičky, Nové modlitbičky, Pamätníček, Modlitba za dieťa. Autor esejí Epištoly staré i nové. Prekladá z ruštiny a nórštiny, prebásnil starozákonnú Knihu žalmov.


1934 -- v Bratislave zomrel spisovateľ Ferko Urbánek, autor vyše 50 divadelných hier, predovšetkým pre ochotnícku scénu. Bol tajomníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave a tajomníkom Slovenskej ligy v Bratislave. Z diela: Škriatok, Rozmajrín, Beh času, Kríž pod lipami, Hriešnica, Pani richtárka. Narodil sa 30. júla 1859 vo Vsetíne.


11. 12. 2019

1958 -- v Prahe zomrela slovenská prozaička Hana Gregorová, pôv. Anna Božena Lilgová, manželka spisovateľa J. G. Tajovského. Pracovala v ženskom hnutí, vo svojom diele obhajovala emancipačné snahy slovenských žien: próza Ženy, román Vlny duše. Ďalšie dielo: zbierky poviedok Môj svet, Pokorní ľudia, Zo srdca, pre deti: Svet je tak krásny. Kniha Slovenka pri krbe a knihe je o výnimočných osudoch slovenských žien. Narodila sa 30. januára 1885 v Martine.


12. 12. 2019

1918 -- v Ponikách sa narodil básnik, spisovateľ Štefan Žáry, manžel spisovateľky Hany Ponickej. Bol dopisovateľom ČTK v Ríme, v 50. a 60. rokoch pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Počas 2. sv. vojny, kedy bol členom nadrealistickej skupiny, napísal zbierky Zvieratník a Stigmatizovaný vek. Neskoršie zbierky: Dobrý deň, pán Villon, Po mne iní, Púť za kolibríkom, Ikar večne živý, Zázračný triezvy koráb, Dvanásťkrát žena. Autor pásma Múza oblieha Tróju, skladby Svetojanský sen, zbierok Leto nášho dospievania a Smaragdové rúno. Napísal aj prózu Úsmevné údolie, eseje Snímanie masiek. Venuje sa prekladu z francúzskej, talianskej a španielskej poézie.


13. 12. 2019

2001 -- v Bratislave zomrel literárny vedec, prekladateľ Dušan Slobodník. V apríli 1945 ho sovietske vojská zatkli, väznený bol v zajateckom tábore v ZSSR. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, no krátko pred ukončením bol zo štúdia vylúčený a pracoval v Poľnohospodárskom nákupnom podniku v Banskej Bystrici. V r. 1962 ukončil externé štúdium FF UK v Prahe. Pôsobil v SAV ako odborný, neskôr vedecký pracovník, bol riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV. Člen Medzinárodnej asociácie literárnych kritikov, Európskej únie spisovateľov, umelcov a vedcov a Svetovej organizácie science fiction. V r. 1992 sa stal vo vláde Vladimíra Mečiara ministrom kultúry. Poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR i Národnej rady SR. Narodil sa 11. apríla 1927 v Pezinku.


16. 12. 2019

1898 -- v Zemianskom Lieskovom sa narodil básnik Ján Smrek, vl. m. Ján Čietek, v slovenskej poézii predstaviteľ vitalizmu. Debutoval v r. 1922 zbierkou Odsúdený k večitej žízni. V medzivojnovom období žil v Prahe, kde vydával literárny mesačník Elán (1930-39), ktorý bol po jeho presťahovaní do Bratislavy orgánom Spolku slovenských spisovateľov (1939-44). Ďalšie zbierky: Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Hostina, Studňa. Neskôr sa ohlásil zbierkami Obraz sveta a Struny. Pôvodnú tvorbu zavŕšil zbierkou Nerušte moje kruhy. Pre deti napísal verše Maľovaná abeceda, Machule. Venoval sa prekladu z francúzskej, maďarskej a ruskej literatúry. V r. 1966 dostal titul národný umelec. Zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave.


17. 12. 2019

1908 -- v Liptovskej Porúbke sa narodil spisovateľ Ferdinand Gabaj. Jeho prózy inklinujú k lyrike a sentimentalite: Katka a Kata, Maturantka Eva, Otec Timotej, Eva. Autor kníh pre deti a mládež: Guľka a Jamka, Cirkus Hopsasa, Prváci, Moji piataci. Prekladateľ detskej literatúry z maďarčiny a poľštiny. Zomrel 12. júla 1974 v Bratislave.


1921 -- v Liptovskom Jáne sa narodil evanj. hodnostár, biskup Július Filo st. Študoval na Slovenskej evanj. bohosloveckej fakulte a od ukončenia štúdia pracoval ako kaplán v Martine, administrátor a farár vo Vyšnej Boci a vo Veľkej pri Poprade. V r. 1970 prešiel do Košíc ako farár a biskup Východného dištriktu slovenskej evanj. cirkvi. Popri hlavnej činnosti rozvíjal kultúrno-osvetovú prácu, venoval sa práci s deťmi. Autor mnohých článkov, úvah a knižných publikácií. Zomrel 14. apríla 2004.


18. 12. 2019

1944 -- v Kremničke bola popravená literárna vedkyňa Alžbeta Göllnerová-Gwerková, manželka maliara Edmunda Gwerka. Zaoberala sa reformáciou a maďarskou literatúrou, bola iniciátorkou a priekopníčkou modernej slovenskej hungaristiky. Prekladala novšiu maďarskú literatúru, spolupracovala na slovensko-maďarskom slovníku. Zúčastnila sa SNP, v novembri 1944 ju zatkli nacisti a neskôr popravili. Narodila sa 19. októbra 1905 v Čiernom Balogu.


21. 12. 2019

1972 -- v Bratislave zomrela prekladateľka Zora Jesenská, výrazná osobnosť moderného slovenského prekladateľstva. V Martine pôsobila v spolku a časopise Živena. Neskôr viedla rusistický a prekladateľský seminár na FF UK v Bratislave. Po r. 1968 sa venovala literárnej kritike, esejistike a teórii prekladu. Jej články a úvahy vyšli knižne: Vyznania a šarvátky. Prekladala z ruskej, nemeckej, anglickej a francúzskej literatúry. Narodila sa v Martine 3. mája 1909, kde je i pochovaná.


1994 -- v Bratislave zomrel básnik a prekladateľ Ján Šimonovič. Bol redaktorom vo vydavateľstvách Smena a Slovenský spisovateľ i v časopise Zornička. Autor veršov: Obrazotvorná lúka, Sen, Tichým krikom, básnických skladieb ovplyvnených nadrealizmom: Mesto, Chvenie a esejí o poézii: Próza o básni, Na margo básne. Prekladal španielsku, nemeckú a ruskú poéziu. Narodil sa 17. februára 1939 v Siladiciach.


22. 12. 2019

1901 -- v Dévabányi v Maďarsku sa narodil slovenský prozaik a lekár židovského pôvodu Gejza Vámoš. Do svojho odchodu zo Slovenska v r. 1939 bol kúpeľným lekárom v Piešťanoch. Počas vojny žil v Číne a na Tchajwane, neskôr sa presťahoval do Brazílie. Romány: Odlomená haluz, Hrušovianski hriešnici (vyšiel časopisecky). Zomrel 18. marca 1956 v Muriaé v Brazílii.


1943 -- narodil sa spisovateľ a redaktor Štefan Moravčík. Redaktor vo vydavateľstvách Tatran a Slovenský spisovateľ i v Slovenských pohľadoch. Významný predstaviteľ súčasnej literatúry, experimentuje s jazykom, napr. v zbierkach: Slávnosti baránkov, O veľkej zmyselnosti bielych ovečiek, Čerešňový hlad, Erosnička. Autor románu Sedláci a literatúry pre deti: Adam v škole nesedel, Kráľ Abecedár ponúka, Záhorácke povesti, Veselé potulky po Slovensku. Zostavil antológie: Chvála vína, Slovenský spev vtákov, Básne na telo, do moderného jazyka prebásnil Svätopluka Jána Hollého a do záhoráckeho dialektu upravil Tajovského Ženský zákon, ktorý sa od r. 1996 hrá v Činohre Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.


2002 -- zomrel prekladateľ, redaktor Blahoslav Hečko. Pôsobil v rozhlase, v Revue svetovej literatúry, vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Ťažisko jeho literárnej práce je v prekladateľskej tvorbe. Z talianskej a francúzskej literatúry preložil vyše dvesto diel. Zameral sa najmä na komédie C. Goldoniho, na komédie a drámy L. Pirandella, J. B. Moliéra, De Filipooa a iných. Preložil romány H. de Balzaca, G. Chevalliera, R. Queneaua, G. Boccaccia, B. Celliniho, C. Paveseho, A. Moraviu, G. Deleddovej, G. Rodariho a ďalších. Teoretické práce: Dobrodružstvo prekladu, Nehádžte perly sviniam. Narodil sa 18. septembra 1915 v Suchej nad Parnou.


25. 12. 2019

1908 -- v Dolnej Lehote sa narodila spisovateľka Mária Jančová, vl. m. Terézia Hečková, autorka literatúry pre deti a mládež. Manželka spisovateľa Františka Hečku. Bola učiteľkou a redaktorkou v Mladých letách. Debutovala zbierkou básní Blahoslavení. Vo svojom prozaickom diele: Rozprávky starej matere, Carlucci, Žofkine rozprávky, Divé husi a i. sa upriamila na sociálny aspekt. Ďalšie rozprávkové knižky: O kapsičke, čo nechcela chodiť do školy, Kojko hľadá rozprávku, Braček a sestrička a i. Venovala sa prekladateľskej činnosti a literárnej publicistike. Zomrela 18. augusta 2003.


1953 -- v Martine zomrel dramatik a prozaik Július Barč-Ivan. Študoval právo na UK v Prahe, neskôr na evanj. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Niekoľko rokov bol kňazom na východnom Slovensku, v Martine pracoval v Slovenskej národnej knižnici a Matici slovenskej. V dielach sa venuje etickým témam. Autor drám: Diktátor, Mastný hrniec, Matka, Neznámy, Dvaja. Próza: Železné ruky, Husličky z javora, Úsmev bolesti. Narodil sa 1. mája 1909 v Krompachoch.


26. 12. 2019

1892 -- v Mošovciach sa narodil básnik, prozaik, literárny kritik Štefan Krčméry, organizátor literárneho života. Študoval na ev. akadémii v Bratislave. Kňazské povolanie vykonával len krátko, v Martine nastúpil za redaktora do Národných novín a po obnovení Matice slovenskej (1919) bol jej tajomníkom. Redigoval Slovenské pohľady a iné periodiká. Autor zbierok básní: Keď sa sloboda rodila, Herbarium, Piesne a balady, Slovo čisté, Oslobodenie a diela: Dejiny literatúry slovenskej. Významná bola tiež jeho prekladateľská činnosť. Od začiatku 30. rokov sa zhoršovalo jeho psychické zdravie. Po smrti matky žil do konca svojho života v psychiatrickej liečebni v Pezinku. Zomrel 17. februára 1955.


27. 12. 2019

1904 -- v Budapešti sa narodil básnik, novinár, verejný činiteľ Ladislav Novomeský, jedna z najvýznamnejších osobností slovenských dejín 20. st. Študoval na Filozofickej fakulte UK a zároveň bol učiteľom. V r. 1925 sa stal členom komunistickej strany. Bol redaktorom v ľavicovej tlači, neskôr pracoval v Prahe v tlačových orgánoch strany a v DAV-e. Od r. 1939 žil na Slovensku, bol jedným z organizátorov SNP. V r. 1950 ho nespravodlivo obvinili a r. 1954 odsúdili na 10 rokov väzenia. V r. 1956 bol prepustený, neskôr pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe. Po rehabilitovaní v r. 1963 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Prvé básne publikoval časopisecky. V tvorbe sa spočiatku stotožnil s proletárskou literatúrou - zbierka: Nedeľa, v 30. a 40. rokoch obohatil svoje básnické dielo o prvky poetizmu: Romboid a symbolizmu: Otvorené okná, Pašovanou ceruzkou. Po vynútenej odmlke v 50. rokoch napísal poémy Vila Tereza, Do mesta 30 minút a zbierku básní Stamodtiaľ a iné. Autor esejí: Znejúce ozveny, Čestná povinnosť, Manifesty a protesty, Slávnosť istoty, Zväzky a záväzky. Prekladal z ruskej literatúry (B. Pasternak). Zomrel 4. septembra 1976 v Bratislave.


1945 -- v Bratislave zomrel básnik a spisovateľ Janko Jesenský, právnik, redaktor a verejný činiteľ. V Prešove vyštudoval právnickú fakultu a doktorát práv získal v Kluži. Ako samostatný advokát pôsobil v Bánovciach nad Bebravou. Počas 1. sv. vojny narukoval, v r. 1919-22 bol gemersko-malohontským, v r. 1923-29 nitrianskym županom, od r. 1929 žil v Bratislave. V r. 1905 debutoval zbierkou Verše, neskôr vyšla zbierka Zo zajatia. Ďalšie zbierky: Po búrkach, Proti noci, Reflexie, Na zlobu dňa. Prózu z dedinského a mestského prostredia publikoval v zbierke Malomestské rozprávky. Jeho najzrelšou prózou je román Demokrati. Narodil sa 30. decembra 1874 v Martine, kde je tiež pochovaný.


29. 12. 2019

2002 -- v Bratislave zomrel humorista, dramatik, prozaik, fejtonista a herec Július Satinský, jedna z najvýznamnejších osobností slovenského kultúrneho života. Vyštudoval divadelnú vedu, odbor dramaturgia na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Spolu s Milanom Lasicom sa stal zakladateľom moderného slovenského humoru. V posledných rokoch hral v Štúdiu L&S v programoch Šľak ma ide trafiť a v inscenácii Jubileum, vyšli mu knihy Moji milí rodáci, Listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia, Karavána šteká, psi idú ďalej, Šľak ma ide trafiť, Chlapci z Dunajskej ulice, Polstoročie s Bratislavou a i. Pre deti napísal knihu Rozprávky uja Klobásu. V minulosti bol literárne činný aj ako spoluautor scénok Nečakanie na Godota, divadelných hier Náš priateľ René, Deň radosti a Jubileum. Účinkoval v českých filmoch S tebou mně baví svět, Vesničko má středisková a slovenskom filme Utekajme, už ide! Spolu s Lasicom upútal divácku pozornosť aj ako autor satirických seriálov Ktosi je za dverami a Nikto nie je za dverami. Satinský sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave.


30. 12. 2019

1874 -- v Martine sa narodil básnik a spisovateľ Janko Jesenský, právnik, redaktor a verejný činiteľ. V Prešove vyštudoval právnickú fakultu a doktorát práv získal v Kluži. Ako samostatný advokát pôsobil v Bánovciach nad Bebravou. Počas 1. sv. vojny narukoval, v r. 1919-22 bol gemersko-malohontským, v r. 1923-29 nitrianskym županom, od r. 1929 žil v Bratislave. V r. 1905 debutoval zbierkou Verše, neskôr vyšla zbierka Zo zajatia. Ďalšie zbierky: Po búrkach, Proti noci, Reflexie, Na zlobu dňa. Prózu z dedinského a mestského prostredia publikoval v zbierke Malomestské rozprávky. Jeho najzrelšou prózou je román Demokrati. Zomrel 27. decembra 1945 v Bratislave, pochovaný je v Martine.


1929 -- v Prahe sa narodila spisovateľka a herečka Nataša Tanská. Po vyštudovaní dramaturgie a divadelnej vedy v Bratislave pracovala ako redaktorka v Kultúrnom živote a Kultúrnej tvorbe a ako dramaturgička v Slovenskej filmovej tvorbe. Od r. 1969 žije v Prahe. Autorka poviedok: Dvaja v tráve, More, Postskriptá, kníh pre deti: Puf a Muf, Ňuňa je sama doma, filmových príbehov a divadelných hier, napr. Predajňa 004. V detstve a mladosti sa venovala i herectvu. Vo filmovej verzii Babičky z r. 1940 hrala Barunku. Z ďalších filmov: Preludium, Krakatit, Bílá tma a Mladá léta.



Vychádza z tlačového servisu TASR a SITA. (c) 2007



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.