Literárny kalendár na október 2020

2. 10. 2020

1867 -- v Polichne sa narodila spisovateľka Božena Slančíková Timrava. Patrí k popredným predstaviteľkám neskorého realizmu. Začínala písaním satirických básničiek a ponášok na ľudové piesne, ktoré uverejňovala v rukopisnom časopise Ratolesť, ktorý vydávala so svojou sestrou. Bola učiteľkou v materskej škole v Ábelovej, v dôchodku žila v Lučenci. V poviedkach a prózach vytvorila realistický obraz rodného kraja: Márnosť všetko, Ťapákovci, Skúsenosť, Skon Paľa Ročku, Záplava. Širší pohľad na spoločenské dianie rozvinula v románe Hrdinovia. Tiež napísala prózy Ťažké položenie, Bál, Bez hrdosti. Autorka divadelných hier, ktoré však nedosiahli úroveň jej próz: Chudobná rodina, Páva. Zomrela 27. novembra 1951 v Lučenci.


3. 10. 2020

1762 -- v Slanici na Orave sa narodil filológ, katolícky kňaz Anton Bernolák. Pôsobil ako kňaz v Čeklísi (dnes Bernolákovo), ako tajomník na arcibiskupskom úrade v Trnave a ako farár v Nových Zámkoch. Spolu s Jurajom Fándlym založil Slovenské učené tovarišstvo. Bol prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny. Autor prác o slovenskej gramatike a pravopise Grammatica slavica a Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko- -Ňemecko-Uherskí. K rozprave o slovenskom hláskosloví Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách pripojil návrh pravopisu Orthographia. Vychádzal zo západoslovenského nárečia. Bernolákovčina sa neujala ako celonárodný spisovný jazyk, mala však význam pre ďalšie formovanie slovenského jazyka. Zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.


5. 10. 2020

1919 -- v Trenčíne sa narodil spisovateľ, autor literatúry faktu Vojtech Zamarovský. Vyštudoval Právnickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Pracoval v bankovníctve v Bratislave a na rôznych úradoch v Prahe. Z politických dôvodov bol dlhší čas nezamestnaný a začal sa venovať prekladateľskej činnosti, neskôr sa sústredil na vlastnú literárnu tvorbu. Napísal knihy Za siedmimi divmi sveta, Objavenie Tróje, Za tajomstvom ríše Chetitov, Na počiatku bol Sumer, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Dejiny písané Rímom, Grécky zázrak, Ich veličenstva pyramídy, Epos o Gilgamešovi, Vzkriesenie Olympie, Aeneas, Bohovia a králi starého Egypta, Sinuhet, Návrat do staroveku. Venoval sa aj televíznej dokumentaristike. Za svoju literárnu i televíznu tvorbu získal mnoho ocenení, v Trenčíne založili Múzeum antiky Vojtecha Zamarovského. Vo svete sa predalo viac ako dva milióny výtlačkov jeho kníh v 10 jazykoch sveta. Prvý nositeľ Ceny Egona Ervina Kischa, Gréci mu udelili čestné ocenenie Veľvyslanec helenizmu. Zomrel 26. júla 2006 v Prahe.


6. 10. 2020

1995 -- v Devínskej Novej Vsi zomrel spisovateľ Rudolf Sloboda. Bol redaktorom vydavateľstva Smena, dramaturgom Slovenskej filmovej tvorby, pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Prozaická tvorba: Narcis, Britva, Uhorský rok, Šedé ruže, Hlboký mier, Hudba, Rozum, Stratený raj, Uršuľa, Rubato, Krv, Jeseň a i. Prerozprával Homérov epos Ilias a napísal zbierku básní Večerná otázka vtákovi. Podľa románu Vernosť nakrútil režisér Vladimír Kavčiak film Karline manželstvá. Na objednávku herečky bratislavského divadla Astorka Korzo´90 Zity Furkovej napísal divadelné hry Armagedon na Grbe a Macocha. Posmrtne vyšli poviedky Herečky a Pamäti. Narodil sa 16. apríla 1938 v Devínskej Novej Vsi.


7. 10. 2020

1913 -- v Zemianskom Podhradí zomrel pedagóg a spisovateľ Ľudovít Vladimír Rizner, zakladateľ slovenskej bibliografie. Bol učiteľom v rodnej obci. Jeho najdôležitejším dielom je retrospektívna Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900, ku ktorej pripojil archeologickú, historickú, miestopisnú a prírodovedeckú bibliografiu. Autor zbierky veršov Od srdca k srdcu a knihy pre deti a mládež Zo života malých a Našim maličkým. Narodil sa 10. marca 1849 v Zemianskom Podhradí.


1944 -- v Bratislave sa narodil prozaik, sociológ a politik Martin Bútora. Vyštudoval Univerzitu Komenského v Bratislave, bol redaktorom časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život a dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti, v r. 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V nasledujúcich rokoch pracoval ako sociológ a terapeut v protialkoholickej poradni. V novembri 1989 bol spoluzakladateľom hnutia VPN, v r. 1990-92 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla, učil na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Po rozdelení Československa sa vrátil na Slovensko, vyučoval na Katedre politológie Trnavskej univerzity. V r. 1997 prišiel s ideou založiť Inštitút pre verejné otázky (IVO) a stal sa jeho prvým prezidentom. V r. 1999-2003 bol veľvyslancom SR vo Washingtone. Autor sociologických štúdií i prozaických kníh. V r. 2004 neúspešne kandidoval na post prezidenta SR.


9. 10. 2020

1936 -- v Žiline sa narodil spisovateľ Ľubomír Feldek. Pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, bol dramaturgom Poetického súboru na Novej scéne v Bratislave. V novembri 1989 sa zapojil do hnutia Verejnosť proti násiliu a bol redaktorom v denníku Verejnosť. Od r. 1995 žije striedavo v Prahe a Bratislave. Napísal básnické zbierky: Jediný slaný domov, Kriedový kruh, Paracelsus, Dvaja okolo stola, Slovák na Mesiaci a i., satiry: Odzemok na rozlúčku, Milovanie v pokročilom veku, knihy pre deti: Rozprávky na niti, Veselý album zvierat, Modrá kniha rozprávok, Zelená kniha rozprávok a i., divadelné hry: Jánošík podľa Vivaldiho, Horor v horárni, fejtóny, eseje. Venuje sa prekladu z ruštiny, angličtiny a nemčiny. Manžel spisovateľky Oľgy Feldekovej.


10. 10. 2020

1919 -- v Bratislave bola zriadená Univerzitná knižnica, druhá najväčšia knižnica na Slovensku.


1942 -- zomrela v Banskej Bystrici spisovateľka Terézia Vansová, redaktorka prvého slovenského časopisu pre ženy Dennica, predstaviteľka realizmu v slovenskej literatúre. Debutovala cyklom básní, ktoré vyšli časopisecky, neskoršie boli reakciou na smrť malého syna. Zaujala románom Sirota Podhradských. Ďalšie dielo - romány: Svedomie, Kliatba, Sestry, krátke prózy: Nové šatočky, Julinkin prvý bál, Prsteň, cestopis: Pani Georgiadesová na cestách. Pre deti napísala novely: Paľko Šuška a Danko a Janko. Narodila sa 18. apríla 1857 vo Zvolenskej Slatine.


11. 10. 2020

1995 -- v Bratislave zomrel literárny historik a publicista Juraj Špitzer. Študoval medicínu, no pre svoj židovský pôvod bol počas vojny dva roky v zbernom koncentračnom tábore v Novákoch. Po vojne študoval na FF UK v Bratislave. Bol šéfredaktorom Kultúrneho života, tajomníkom Zväzu československých spisovateľov, po r. 1968 mal zakázané publikovať. Autor noviel Biele oblaky, Patrím k vám, Letná nedeľa, scenárov k filmom Posledný návrat, Zaprášené histórie i svedectva o koncentračnom tábore v Novákoch, Nechcel som byť Žid. Po jeho smrti vyšiel súbor kníh Svitá, až keď je celkom tma. Narodil sa 14. augusta 1919 v Krupine.


13. 10. 2020

1914 - v Rožňovej Neporadzi sa narodil spisovateľ Alfonz Bednár. Patril k najvýznamnejším povojnovým spisovateľom. Študoval na FFUK v Prahe a v Bratislave, bol učiteľom, pracoval vo vydavateľstve Pravda, bol dramaturgom Čs. štátneho filmu v Bratislave. Prekladal z anglickej a americkej literatúry, autor románov Sklený vrch, Hromový zub, Deravý dukát, Role, Balkón bol privysoko, Výpoveď, Osamelý havran, zbierky noviel: Hodiny a minúty a knihy: Tri scenáre, ktorá obsahuje scenáre filmov: Slnko v sieti, Organ a Tri dcéry. Ďalšie scenáre: Veľký deň, Za hrsť drobných, Moje kone vrané a i. Zomrel 9. novembra 1989 v Bratislave.


14. 10. 2020

1994 -- zomrel básnik Karol Strmeň. Predstaviteľ druhej vlny katolíckej moderny. Autor zbierok Testament, Strieborná legenda, Žalm cyrilometodský, Znamenie Ryby, Preblahoslavená. Od r. 1945 žil v emigrácii, bol profesorom na univerzite v Clevelande. Narodil sa 9. apríla 1921.


15. 10. 2020

1969 -- v Martine zomrel bibliograf, lekár Pavol Halaša. Autor Registra Slovenských pohľadov, Provizórneho súpisu americkej krajanskej tlače, Katalógu slavistických kníh v Národnej knižnici Matice slovenskej. Narodil sa 4. apríla 1885 v Martine.


18. 10. 2020

1874 -- v Tajove sa narodil spisovateľ a dramatik Jozef Gregor Tajovský, vl. m. Jozef Gregor. Pôsobil ako učiteľ a neskôr študoval na obchodnej akadémii v Prahe. Po štúdiách pracoval v rôznych bankách, bol novinárom. Jeho tvorba sa vyznačuje sociálnym cítením. Diela sú realistickým obrazom a kritikou nespravodlivosti na dedine pred 1. sv. vojnou. Napísal drámy: Ženský zákon, Statky – zmätky, Smrť Ďurka Langsfelda, Hrdina, prózy: Mamka Pôstková, Maco Mlieč, Horký chlieb, Na chlieb. Zomrel 20. mája 1940 v Bratislave, pochovaný je v Tajove.


1888 -- vo Vrbici sa narodil spisovateľ, politik, evanj. farár Martin Rázus. Patril medzi najplodnejších slovenských spisovateľov medzivojnového obdobia. Bol prívržencom autonómie Slovenska, po 1. sv. vojne sa stal predstaviteľom Slovenskej národnej strany, v r. 1929-37 bol jej predsedom. Básnické zbierky: Z tichých a búrnych chvíľ, To je vojna, Hoj, zem drahá, Kameň na medzi, romány: Svety, Júlia, Odkaz mŕtvych, Maroško, Maroško študuje, Bača Putera. Zo svojich náboženských esejí, veršovaných modlitieb a piesní zostavil knihy Z nášho chrámu a Pred tvárou božou. Svoje názory vysvetľuje v knihe rozhovorov so synom Argumenty. Zomrel 8. augusta 1937 v Brezne.


1942 -- v Bratislave zomrel na týfus dramatik Peter Zvon, vl. menom Vladimír Sýkora. Autor veršovanej drámy Tanec nad plačom, ktorá je porovnaním feudálnej a súvekej spoločnosti. V Slovenskom národnom divadle ju v r. 1943 režíroval Ján Jamnický. Ďalej napísal Peter Zvon tragikomickú hru Vzdialená zem a bol tiež významným divadelným kritikom. Narodil sa 9. januára 1913 v Chrudimi v Čechách.


2005 -- v Bratislave zomrel novinár, publicista, spisovateľ a básnik Miro Procházka. Debutoval v r. 1943 zbierkou Vejárom tvojich mihalníc. Spolupracoval s časopismi Elán a Tvorba, bol redaktorom Kultúrneho života a šéfredaktorom mesačníka Film a divadlo. Napísal denník z rímskej olympiády Arrivederci, Roma, knihu Most cez rieku Inn o Zimných olympijských hrách v Innsbrucku. Autor rozhlasových a divadelných hier. Narodil sa 1. augusta 1921 v Žiline.


19. 10. 2020

1901 -- v Slanje v Chorvátsku sa narodil básnik a prozaik, predstaviteľ lyrizovanej prózy Ľudo Ondrejov, vl. m. Ľudovít Mistrík. Pôsobil ako notár, tiež bol úradníkom v Matici slovenskej. Autor poézie Bez návratu, Mámenie, Pijanské piesne i baladických románov o živote ľudí v horskom prostredí. Romány Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy neskôr vydal ako trilógiu Slnko vystúpilo nad hory. Autor poviedok Šibeničné pole, poviedok a románov pre deti Rozprávky z hôr, Tátoš a človek, O zlatej jaskyni a cestopisov Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine. Zomrel 18. marca 1962 v Bratislave.


1936 -- v Dubovej sa narodil spisovateľ Vincent Šikula, pôvodne učiteľ hudby. Pracoval v časopise Romboid, v Slovenskej filmovej tvorbe, vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V r. 1994-99 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Jeho dielo sa opiera o dedinské prostredie. V r. 1964 debutoval súborom čŕt a poviedok z vojenského prostredia Na koncertoch sa netlieska. Nasledovali knihy pre deti: Pán horár má za klobúkom mydleničku, Prázdniny so strýcom Rafaelom, novela: S Rozarkou a trilógia o udalostiach spojených s 2. svet. vojnou: Majstri, Muškát a Vilma. Román Matej je o živote šíriteľa slovenskej literatúry Mateja Hrebendu. Ďalšie dielo: kniha úvah Nokturná, prózy pre deti Vajíčko sliepky liliputánky, O múdrom kohútikovi, Augustín a zvon, Medardove rozprávky, Ďuro, pozdrav Ďura, novely Nebýva na každom vŕšku hostinec a Vlha. Zomrel 16. júna 2001 v Modre.


21. 10. 2020

1750 -- v Častej sa narodil národný buditeľ, katolícky kňaz Juraj Fándly, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národného obrodenia. Teológiu študoval v Budíne a v Trnave. Najplodnejší spisovateľ prvej bernolákovskej generácie. V diele Dúverná zmlúva medzi mníchom a diáblom zobrazil idey osvietenského absolutizmu, národné obrodenecké snahy i sociálne cítenie. Zdravotnou a poľnohospodársku osvetou sa zaoberal v dielach Pilný domajší aj polný hospodár, Zelinkár, Slovenský včelár a i. Zomrel 7. marca 1811 v Ompitáli.


22. 10. 2020

1885 -- v Drienčanoch zomrel folklorista, evanj. farár Pavol Dobšinský. Bol farárom v Drienčanoch, pomocným redaktorom Slovenských pohľadov, redigoval časopis Sokol. Celý život sa venoval zbieraniu rozprávok. S A. H. Škultétym vydal súbor fantastických rozprávok Slovenské povesti. Vrcholom jeho zberateľského úsilia je osemzväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti. Prekladal z angličtiny a poľštiny, patril k popredným literárnym kritikom. Narodil sa 16. marca 1828 v Slavošovciach.


24. 10. 2020

2002 -- v Bratislave zomrel spisovateľ Vladimír Ferko. Bol redaktorom v Smene, Novom slove, Predvoji a Smene na nedeľu. Medzi jeho najznámejšie diela patria dobrodružný chlapčenský román Červený delfín a zbierky poviedok Konopný kríž, Čertovo rebro. Román o osudoch drotárskej dynastie Ako divé husi, ktorý napísal spolu so synom Andrejom, bol sfilmovaný ako televízny seriál. Profesiu drotárstva predstavil v knihe Svetom, moje svetom. Venoval sa aj faktografickej literatúre: Kniha o Slovensku, Zlatá kniha Slovenska, Slovensko - moja vlasť. Narodil sa 10. augusta 1925 vo Veľkom Rovnom.


25. 10. 2020

1897 -- v Liptovskom Mikuláši sa narodil skladateľ a zberateľ ľudových piesní Janko Matuška, priekopník v oblasti nahrávania autentického folklóru. V rozhlase mal reláciu Spevy nášho ľudu, bol vedúcim ľudového súboru Tatran a tzv. Matuškovho okteta. Venoval sa aj skladaniu drobných skladieb a hudobným úpravám. Zomrel 16. augusta 1959 v Bratislave


1996 -- v Bratislave zomrel prozaik, kultúrny a politický činiteľ Vladimír Mináč. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Počas vojny bol väznený v koncentračných táboroch a po vojne pracoval ako novinár. V r. 1974-90 bol predsedom Matice slovenskej. Po novembri 1989 bol poslancom SNR za KSS a SDĽ. Vo svojom prvom románe Smrť chodí po horách zachytil skúsenosti z SNP. Pokračovaním je román Včera a zajtra. Ďalej napísal román Modré vlny, zbierku poviedok Na rozhraní a za vrchol jeho tvorby je považovaná trilógia: Generácia - Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň o spoločenských pomeroch na Slovensku v období vojny, SNP a prvých povojnových rokov. Napísal tiež satirický román Výrobca šťastia, knihy poviedok Tmavý kút, Záznamy, eseje: Dúchanie do pahrieb, Zobrané spisy J. M. Hurbana. Narodil sa 10. augusta 1922 v Klenovci.


26. 10. 2020

1949 -- v Prahe zomrel spisovateľ, diplomat Vladimír Hurban, pseud. Vladimír Hurban Svetozárov, syn spisovateľa S. H. Vajanského. Bol veľvyslancom v Štokholme a vo Washingtone. Napísal diela: Výlet do poľských Tatier, Černovská tragédia. Narodil sa 4. apríla 1883 v Martine.


28. 10. 2020

1791 -- v Hornej Mičinej sa narodil evanj. farár, dramatik, zakladateľ slovenskej veselohry Ján Chalupka, významný satirik v období národného obrodenia. Po štúdiách v Jene učil v Ožďanoch a v Kežmarku, neskôr bol farárom v Brezne. V r. 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali menej úspešné veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Zomrel 15. júla 1871 v Brezne.


29. 10. 2020

1797 -- vo Veselom sa narodil katolícky biskup, národný dejateľ Štefan Moyzes, vedúca osobnosť národnoemancipačného hnutia Slovákov. Bol slovenským farárom v Pešti, profesorom filozofie na Kráľovskej akadémii v Záhrebe, záhrebským kanonikom. Od r. 1851 bol biskupom v Banskej Bystrici, v r. 1861 viedol slovenskú deputáciu do Viedne k cisárovi s Memorandom národa slovenského, v r. 1863 viedol do Viedne matičnú delegáciu. V r. 1863 ho zvolili za prvého predsedu Matice slovenskej. Zomrel 5. júla 1869 v Žiari nad Hronom.


1815 -- v Uhrovci sa narodil národný buditeľ Ľudovít Štúr. Pôsobil v Společnosti česko-slovanskej a v r. 1837 sa stal námestníkom profesora J. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Prednášal na Ústave reči a literatúry československej a s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom uzákonili spisovnú slovenčinu. Tento krok Štúr vysvetlil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a v práci Náuka reči slovenskej. V r. 1845 začal vydávať Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatránski, v Uhorskom sneme predniesol ako poslanec mesta Zvolen viaceré bojovné národnoobranné prejavy a tiež sa zúčastnil na koncipovaní Žiadostí slovenského národa v r. 1848. Bol naňho vydaný zatykač a musel utiecť zo Slovenska. Na Slovanskom zjazde v Prahe sa snažil presadiť vytvorenie všeslovanského zväzu. Počas revolúcie sa zúčastnil na slovenskom povstaní 1848-49. Po revolúcii sa presťahoval sa do Modry, kde musel byť pod policajným dozorom. Zomrel 12. januára 1856 v Modre po nešťastnom zranení na poľovačke. Ďalšie literárne dielo Ľ. Štúra: poézia: Plody, Dumky večerní, Spevy a piesne, odborné práce: O národních písních a pověstech plemen slovanských, Slovanstvo a svet budúcnosti, Starý i nový svět Slováků a i.



Vychádza z tlačového servisu TASR a SITA. (c) 2007



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.