Jozef Miloslav Hurban

Narodil sa v rodine evanjelického farára. V rokoch 1826 — 1830 študoval v Trenčíne, potom na bratislavskom evanjelickom lýceu. Zapojil sa do činnosti študentského spolku slovenskej romantickej generácie a stal sa stúpencom kollárovského slavizmu. V roku 1839 ho prijali do tajného spolku Vzájomnosť. Po skončení lýcea bol kaplánom v Brezovej pod Bradlom, neskôr farárom v Hlbokom. Inicioval tam činnosť nedeľnej školy, ochotníckeho divadla i spolku miernosti, ale zároveň neustále publikoval a spoluorganizoval rôzne podujatia slovenského národného hnutia.

Jeho almanach Nitra svojím druhým ročníkom (1844) uviedol kodifikovanú spisovnú slovenčinu do praxe. V roku 1846 založil časopis Slovenské pohľady, stál pri zrode spolku Tatrín (1844). V roku 1848 formuloval mikulášske Žiadosti slovenského národa, zúčastnil sa Slovanského zjazdu, ako aj revolučných bojov v Prahe. Bol politickým vodcom dvoch dobrovoľníckych výprav v rokoch 1848 — 1849. Po neúspechu revolúcie a páde absolutizmu sa opäť pokúšal aktivizovať slovenský národný život na memorandovom zhromaždení v Martine (1861), ale odpoveďou na tieto pokusy bolo jeho uväznenie. Ostro kritizoval almanach Napred (1871). Po zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií vydal almanach Nitra po česky, avšak bez očakávaného ohlasu.

Hurbanova literárna tvorba bola najčastejšie spätá s národno-emancipačnou funkciou. Venoval sa predovšetkým publicistickým žánrom, beletrizovaným cestopisom, besedniciam, satirám a humoreskám. Jeho tlačenou prvotinou je cestovný denník Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách (1841). Svoje recenzie, správy a apelatívno-ideologické básne písal do časopisov Květy a Hronka. Písně, veršovanú epiku Osudové Nitry a prózu Svatba krále velkomoravského uverejnil v almanachu Nitra. O čosi neskôr uverejnil prózy zo súčasnosti Prítomnosť a obrazy zo života tatranského; Prechádzka po Považskom svete. V roku 1846 publikoval v almanachu Nitra „vzorovú romantickú prózu“ Olejkár, v roku 1847 prózy Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka; Divadlo duchov nad Tatrami a noveletku Od Silvestra do Troch kráľov, ktorých spoločnou črtou je využitie satirickej hyperboly. Hurbanovu literárnovednú činnosť reprezentuje literárnohistorická štúdia Slovensko a jeho život literárny, ktorá vychádzala v Slovenských pohľadoch. V revolučnom období písal príležitostné básne (Bije zvon slobody; Pieseň pri vykopávaní dereša spievaná; Pieseň pri pálení dereša spievaná), od 50. rokov publikoval už len sporadicky.

V roku 1851 nakrátko obnovil časopis Slovenské pohľady, v roku 1853 vydal 3. ročník almanachu Nitra s novelou Slovenskí žiaci, ktorej námetom sú osudy slovenskej romantickej generácie v revolúcii. Koncom 50. rokov písal heslá do českého Riegrovho slovníka a začiatkom 60. rokov vydal historický román Gottšalk tematizujúci mocenské a náboženské rozpory 11. storočia a básne Piesne nateraz, v ktorých sa pokúša o zmierlivý tón voči Maďarom. V 70. rokoch 19. storočia pokračoval v publikovaní básní v cykle Z hlbiny a vydal literárnovednú štúdiu Viliam Paulíny Tóth a jeho doba. Posledným publikovaným Hurbanovým textom je rozsiahly životopis Ľudovít Štúr uverejňovaný na pokračovanie v Slovenských pohľadoch v 80. rokoch.

Literatúra:

BERAN, Z.: Jozef Miloslav Hurban. In: Slovník slovenských spisovateľov. Praha: Libri, 1999, s. 225 — 228.

BRTÁŇ, R.: Postavy slovenskej literatúry. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1971, s. 270 — 289.

KUSÝ, I. : Jozef Miloslav Hurban. Bratislava: Tatran, 1948.

MRLIAN, O.: Jozef Miloslav Hurban. Bratislava: Osveta, 1959.

NOGE, J.: Slová, ktoré pripravovali čin. In: J. M. Hurban: Dielo I. Bratislava: Tatran, 1983, s. 15 — 30.

NOGE, J.: Umelec a literárny publicista Jozef Miloslav Hurban. In: Slovenská romantická próza. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1969, s. 301 — 363.

WINKLER, Tomáš: Perom a mečom. Martin : Matica slovenská, 1997. Život zvoniaci činom. J. M. Hurban. Život a dielo v dokumentoch. Editor T. Winkler, Martin: Osveta, 1987.