Herodes a Herodias

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 220 čitateľov.

Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav

Digitalizátori: Tomáš Ulej, Michal Garaj, Katarína Diková Strýčková, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Katarína Mrázková, Anna Cisariková, Alena Kopányiová, Lucia Muráriková

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Osoby

HERODES ANTIPAS,[1] galilejský a perejský tetrarcha

TAMAR,[2] jeho manželka

ARETAS, kráľ arabský, poslednej otec

FILIP, veľkostatkár a obchodník

HERODIAS,[3] jeho manželka

SALOME, ich dcéra

JÁN (JOCHANAN),[4] krstiteľ

JÁN, ONDREJ atď., jeho učeníci

ACHISAR, vojvoda vojska Herodovho

DÔSTOJNÍCI vojska Herodovho

OMRU, vodca vo vojsku Aretovom

DÔSTOJNÍCI vo vojsku Aretovom

PERITUS, kráľovský tajomník na dvore Heroda Antipa

TREBÓNIUS, člen správnej rady na dvore Heroda Antipa

INÍ RADNÍ PÁNI na dvore Heroda Antipa

MANAHEN,[5] dvormajster na dvore Heroda Antipa

CHUZA, strážca dverí na dvore Heroda Antipa

OBADJA, pokladník na dvore Heroda Antipa

ZAMIRA, spoločnica kráľovnej Tamar

JOHANA, manželka Chuzova, spoločnica kráľovnej Tamar

SEVERUS, prefekt rímskej posádky v Tiberiade

SEBNA, mestský starosta tamže

KŇAZI A LEVITI

HRADNÍK

HRADNÍ STRÁŽNICI

POSLANCI A POSLOVIA

Iní dvorania, dvorné panie a panny. Služobníctvo. Jednotlivci z ľudu a vojska. Vojsko. Ľud.

Deje sa sčiastky v Tiberiade, sčiastky na hrade Makor[6] a pri Gadare.[7]


[1] Herodes Antipas, galilejský a perejský tetrarcha — stal sa tetrarchom (štvrtákom), t. j. vladárom nad štvrtou časťou Palestíny po smrti svojho otca Herodesa Veľkého 4. r. pred n. l. Jeho sídlom bolo najprv Seforis, západne od jazera Genezaretského; toto mesto obnovil a opevnil. Neskoršie mesto Tiberias na západnom pobreží jazera Genezaretského, ktoré dal postaviť na starom cmiteri (proti izraelským zásadám) a pomenoval ho takto na počesť rímskeho cisára Tibéria. Vládol až do r. 39 n. l., keď na rozkaz Ríma musel ísť do vyhnanstva. — Galilea je na západ od jazera Genezaretského, Perea na východ od Jordánu.

[2] Tamar — žena Herodesa Antipu, dcéra arabského kráľa Areta. Keď ju Herodes Antipas prepustil, vrátila sa k otcovi.

[3] Herodias — vnučka Herodesa Veľkého, dcéra jeho syna Aristobula. Najprv sa vydala za boháča Herodesa Filipa, ktorý bol bratrancom Herodesa Antipu. Mala dcéru Salome. Svojho muža opustila a vydala sa za Herodesa Antipu, ktorého sprevádzala i do vyhnanstva.

[4] Ján Krstiteľ (Jochanan) — syn kňaza Zachariáša a Alžbety. Bol askéta a patril k židovskej skupine essejcov, ktorí volali po spoločnom majetku a po osobnej chudobe. Bol to posledný židovský prorok. Žil v judskej púšti na západ od Mŕtveho mora, potom v krajine Galád, ktorá je na východ od Jericha medzi potokom Jarmuk a Moabskými horami. Hlásal pokánie a jeho krst mal byť symbolom čistého života. Ľud videl v ňom odporcu krutovlády, preto ho nasledoval.

[5] Manahen — dvormajster u Herodesa Antipu; Manahenova matka vraj odrazu kojila i malého Herodesa Antipu.

[6] Makor — pevnosť v Perei na východnom pobreží Mŕtveho mora

[7] Gadara — mesto juhovýchodne od jazera Genezaretského, južne od rieky Jarmuk

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Prvé dejstvo