Slovanstvo

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 156 čitateľov.

Autor: Ľudovít Štúr

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Silvia Harcsová, Dorota Feketeová, Zuzana Babjaková, Peter Kotúček, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Matúš Tatarko, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Daniela Zubcekova

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slovania, bratia!

[406]

Kto z nás nepozrie so žiaľom na minulosť našu? A kto nevie, že to, čo sme pretrpeli, stalo sa v našom neuvedomení a rozdrobenosti, deliacej bratov od bratov? Ale po dlhých vekoch, v ktorých sme zabudli jedni na druhých, v ktorých toľkoraké nešťastie na hlavy naše zosypalo sa, došli sme k tomu poznaniu, že sme jedno — že sme bratia. Prileteli časy dôležité,[407] ktoré oslobodili národy a sňali z nich bremä, pod ktorého ťarchou stonali; časy tieto sňali bremä zväčša i z nás, a my teraz to, čo sme už oddávna cítili, môžeme vysloviť, to, čo nám je na osoh, uvážiť a o tom rozhodnúť. Národy európske dorozumievajú a zjednocujú sa. Nemci zvolali na zjednotenie svoje do Frankfurtu parlament,[408] ktorý na tom stojí, aby jemu mocnárstvo rakúske zo svojej nezávislosti toľko ustúpilo, koľko je k jednote nemeckej potrebné, a aby mocnárstvo so všetkými zemami mimouhorskými do novej nemeckej ríše sa vtelilo. Taký krok zrušil by nielen jednotu Rakúska, ale aj spojenie a samostatnosť kmeňov slovanských, ktorých národnosť by sa tým do nebezpečenstva dostala. Na nás je, aby sme to, čo je nám najsvätejšie, zmužilo bránili; veď prišiel čas, aby sme i my Slovania dorozumeli sa a zjednotili úmysly svoje. A preto k mnohým žiadostiam, zaslaným k nám z rozličných krajín slovanských, dávajúc s radosťou súhlas, pozývame všetkých Slovanov rakúskeho mocnárstva a vyzývame všetkých mužov, dôveru národa majúcich, ktorým na všeobecnom prospechu našom záleží, aby sa zhromaždili v staroslávnej slovanskej Prahe českej na deň 31. mája t. r.,[409] kde by sme sa spoločne poradili o všetkom, čo prospech národa nášho vyžaduje a čo v týchto dôležitých časoch robiť máme. Ak chcú Slovania mimo mocnárstva nášho žijúci nás prítomnosťou svojou poctiť, budú nám hosťami srdečne vítanými.

V Prahe českej dňa 1. mája 1848.


[406] Slovania, bratia!

Toto pozvanie na Slovanský sjazd v Prahe zachovalo sa v Štúrovom vlastnom rukopise, a to v ilýrskom znení, v Literárnom archíve Národného musea v Prahe (ANMP). Z tejto ilýrskej pôvodiny sme ho vo výbere preložili do slovenčiny, pričom sme prizerali aj k českej verzii, ktorá sa zachovala v cudzom, nie Štúrovom odpise (fotokópie oboch znení viď vo vydaní Ľ. Štúr, K přátelům, k bratrům medzi prílohami). Na konci proklamácie je poznámka, ktorú za textom neuvádzame: „Svi dopisi u ovom poslu šilju se u kancellariu izboru za skupštinu Slavjansku u gradjanskoj besědi broj 190/2.“ („Všetky listy v tejto veci sa zasielajú do kancelárie výboru pre Slovanský sjazd v Mešťanskej besede číslo 190/2.“) — Podľa oslovenia na tomto pozvaní sme pomenovali aj tento zväzok výberu zo Štúrových spisov.

[407] Prileteli časy dôležité… — narážka na revolučné hnutia vo Francúzsku, vo Viedni, Berlíne a Pešti

[408] Frankfurtský parlament — zhromaždenie zástupcov všetkých krajín Nemeckého spolku (Deutscher Bund), bol otvorený 18. mája 1848 v kostole sv. Pavla vo Frankfurte nad Mohanom. Jeho poslaním bolo vypracovať ústavu pre spojenie všetkých nemeckých štátov v Nemeckom spolku. Na zasadnutie boli pozvaní aj Česi ako príslušníci Rakúska a Poliaci.

[409] Na deň 31. mája 1848 bol do Prahy zvolaný sjazd všetkých Slovanov, na ktorom sa mali zástupcovia slovanských národov v danej situácii (išlo o protiváhu Frankfurtu) poradiť o svojom postavení a cieľoch svojej politiky. Reprezentanti všetkých slovanských národov s výnimkou Bulharov skutočne prišli do Prahy, kde Palacký 2. júna slávnostne otvoril Slovanský sjazd, ale rokovanie prerušila 12. júna revolúcia, do ktorej sa aktívne zapojili aj účastníci sjazdu. — (Na konci pozvania boli pri uverejňovaní pripájané mená zástupcov slovanských národov — v počte dvadsať — medzi ktorými za Slovákov bol podpísaný Ľudovít Štúr.)

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Z rečí na slovanskom sjazde