Slovanstvo
Autor: Ľudovít Štúr
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Silvia Harcsová, Dorota Feketeová, Zuzana Babjaková, Peter Kotúček, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Matúš Tatarko, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Daniela Zubcekova
[406]
Kto z nás nepozrie so žiaľom na minulosť našu? A kto nevie, že to, čo sme pretrpeli, stalo sa v našom neuvedomení a rozdrobenosti, deliacej bratov od bratov? Ale po dlhých vekoch, v ktorých sme zabudli jedni na druhých, v ktorých toľkoraké nešťastie na hlavy naše zosypalo sa, došli sme k tomu poznaniu, že sme jedno — že sme bratia. Prileteli časy dôležité,[407] ktoré oslobodili národy a sňali z nich bremä, pod ktorého ťarchou stonali; časy tieto sňali bremä zväčša i z nás, a my teraz to, čo sme už oddávna cítili, môžeme vysloviť, to, čo nám je na osoh, uvážiť a o tom rozhodnúť. Národy európske dorozumievajú a zjednocujú sa. Nemci zvolali na zjednotenie svoje do Frankfurtu parlament,[408] ktorý na tom stojí, aby jemu mocnárstvo rakúske zo svojej nezávislosti toľko ustúpilo, koľko je k jednote nemeckej potrebné, a aby mocnárstvo so všetkými zemami mimouhorskými do novej nemeckej ríše sa vtelilo. Taký krok zrušil by nielen jednotu Rakúska, ale aj spojenie a samostatnosť kmeňov slovanských, ktorých národnosť by sa tým do nebezpečenstva dostala. Na nás je, aby sme to, čo je nám najsvätejšie, zmužilo bránili; veď prišiel čas, aby sme i my Slovania dorozumeli sa a zjednotili úmysly svoje. A preto k mnohým žiadostiam, zaslaným k nám z rozličných krajín slovanských, dávajúc s radosťou súhlas, pozývame všetkých Slovanov rakúskeho mocnárstva a vyzývame všetkých mužov, dôveru národa majúcich, ktorým na všeobecnom prospechu našom záleží, aby sa zhromaždili v staroslávnej slovanskej Prahe českej na deň 31. mája t. r.,[409] kde by sme sa spoločne poradili o všetkom, čo prospech národa nášho vyžaduje a čo v týchto dôležitých časoch robiť máme. Ak chcú Slovania mimo mocnárstva nášho žijúci nás prítomnosťou svojou poctiť, budú nám hosťami srdečne vítanými.
V Prahe českej dňa 1. mája 1848.
[406] Slovania, bratia!
Toto pozvanie na Slovanský sjazd v Prahe zachovalo sa v Štúrovom vlastnom rukopise, a to v ilýrskom znení, v Literárnom archíve Národného musea v Prahe (ANMP). Z tejto ilýrskej pôvodiny sme ho vo výbere preložili do slovenčiny, pričom sme prizerali aj k českej verzii, ktorá sa zachovala v cudzom, nie Štúrovom odpise (fotokópie oboch znení viď vo vydaní Ľ. Štúr, K přátelům, k bratrům medzi prílohami). Na konci proklamácie je poznámka, ktorú za textom neuvádzame: „Svi dopisi u ovom poslu šilju se u kancellariu izboru za skupštinu Slavjansku u gradjanskoj besědi broj 190/2.“ („Všetky listy v tejto veci sa zasielajú do kancelárie výboru pre Slovanský sjazd v Mešťanskej besede číslo 190/2.“) — Podľa oslovenia na tomto pozvaní sme pomenovali aj tento zväzok výberu zo Štúrových spisov.
[407] Prileteli časy dôležité… — narážka na revolučné hnutia vo Francúzsku, vo Viedni, Berlíne a Pešti
[408] Frankfurtský parlament — zhromaždenie zástupcov všetkých krajín Nemeckého spolku (Deutscher Bund), bol otvorený 18. mája 1848 v kostole sv. Pavla vo Frankfurte nad Mohanom. Jeho poslaním bolo vypracovať ústavu pre spojenie všetkých nemeckých štátov v Nemeckom spolku. Na zasadnutie boli pozvaní aj Česi ako príslušníci Rakúska a Poliaci.
[409] Na deň 31. mája 1848 bol do Prahy zvolaný sjazd všetkých Slovanov, na ktorom sa mali zástupcovia slovanských národov v danej situácii (išlo o protiváhu Frankfurtu) poradiť o svojom postavení a cieľoch svojej politiky. Reprezentanti všetkých slovanských národov s výnimkou Bulharov skutočne prišli do Prahy, kde Palacký 2. júna slávnostne otvoril Slovanský sjazd, ale rokovanie prerušila 12. júna revolúcia, do ktorej sa aktívne zapojili aj účastníci sjazdu. — (Na konci pozvania boli pri uverejňovaní pripájané mená zástupcov slovanských národov — v počte dvadsať — medzi ktorými za Slovákov bol podpísaný Ľudovít Štúr.)