Mroč

Náramné povstalo hnutie v Uhorskej krajine, keď sa roznieslo r. 1848, že nielen Srbi lapili zbroj proti Maďarom a pluky chorvátske prekročily Drávu, lež i maďarským ministerstvom za hranice vyplašení Štúr, Hodža, Hurban vtrhli od Moravy s dobrovoľníkmi do Uhier. Ľudia, ktorí znali len vlasť, národ slovenský neznali, zdesili sa, zlorečili, nadávali. Oproti tomu horliví Slováci, ktorí už oddávna cítili sa v Uhrách prenasledovanými cudzincami, zaplesali v duši, že ide čas vykúpenia. Medzi oboma stálo množstvo obecného ľudu neodhodlane, nevediac, čo na to rieknuť.

Všetky tieto stránky nachádzaly sa i v Ošustove. Pán Chreňovský až zachrípol od zlorečenia na panslavistickú mládež, ktorá nevie, čo činí. Luteránsky farár Mroč, prenasledovaný dávno pre svoje panslavistické smýšľanie, mnul si ruky s radosťou. Sedliaci strkali dohromady hlavy a pošeptávali si všeličo. Jedni mysleli, že treba držať s pánmi a s krajinou; druhí, že treba pripojiť sa k Slovákom a cisárovi Ferdinandovi; ale veľmi mnohí, že by najlepšie bolo, keby im obe stránky daly pokoj.