Zlatý fond > Diela > Smrť Jánošíkova


E-mail (povinné):

Stiahnite si Smrť Jánošíkovu ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Ján Botto:
Smrť Jánošíkova

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 2783 čitateľov


 

II

Padá rosa, padá za bieleho rána, plačúci paholček ovečky zaháňa: Dolu ovce, dolu, dolu dolinami, veď už viac Jánošík nepôjde za vami! Dolu kozy, dolu z tej vysokej skaly, veď vám už tí páni Janíčka zlapali! Zlapali, zlapali sťa vtáčka na lepe, keď valašku zamkli sedem dvermi v sklepe. A jeho obstali i zhora i zdola, sťa tie čierne vrany bieleho sokola. — Jánošík za stolom vínečko popíja — a pohon zo štyr strán biely dom dobýja. Jánošík, junošík, obzriže sa hore: už je kolo teba drábov celé more, — more šíre, more, a ty malý kameň: „Poddaj sa, Jánošík, veď ti je už ameň!“ — A čo by vás, nemcov,[9] bolo za tri svety, to ste Janíčkovi iba pod pôl päty. A čo by ste z neba ako dážď padali, to ste Janíčkovi len pod palček malý! U dverí sekery, v oblokoch pištole: „Hej, veru neujdeš, pekný náš sokole!“ A čo by ste strely búrkou doň sypali: ešte pre Janíčka guľku neuliali. Čo ťať doň budete, ako v hore do pňä, košelečka jeho krvou nezamokne. Jánošík si ešte popíja pomaly — a pohon sa naňho dvermi dnuká valí: „Chyťte ho!“ — No len, no! sadkajte si málo, ešte mi tu kvapka vínečka zostalo! „Chyťte ho!“ — Ktože to? ty, Gajdošík zradný?! Ty zradca? — teda ty samý prvý padni! A tu jedným chmatom oddrapí roh stola: zafundží — a zradný Gajdošík mŕtvola. Janík spoza stola ani hor’ nevstáva a tí dnu naň kypia ako divá riava: „Nebojte sa, chlapci! Smelo sa doňho len! Však nás je tu tisíc, a on je len jeden!“ Tak tedy? — dobre, no! — zahrajú v ňom žily: Hrmien bôh! koľko vás ide do pôl kily?![10] Jednu rúčku vpravo, druhú vystre vlevo: a už drábi ležia ako v báni[11] drevo. I bol by už Janík na slobode býval, keby sa na neho zlý duch nebol díval. No, baba, babečka zavreští z prípecka: „Podsypte mu hrachu, budete bez strachu!“ Nasypali hrachu pod jelenie nôžky: hneď mu dali na ne centové[12] ostrôžky. Ale sa Jánošík sotva popohýna, už mu putá spŕchnu sťa dáka škrupina: Hoj, tisíc prabohov! vy galgani spilí — zjete si to hneďky, čo stes’ navarili! Iba raz spakrukou dokola zatočí, už siedmim lapajom stĺpkom stoja oči; len raz sa činčierom[13] dokola zaženie, už to všetko leží sťa zbité osenie.[14] — Darmo doň rúbali, darmo doň strieľali, darmo, predarmíčko jak do žuloskaly. A bol by už Janík na slobode býval, keby sa na neho zlý duch nebol díval. No, baba, babečka zavreští z prípecka: „Rúbte mu do pása, tam je jeho spása!“ Tu naraz sto pušiek doňho zahrmelo, tu naraz sto šabieľ hromom doň udrelo; no všetky tie šable, no všetky tie strely naspäť vám od neho do vrahov udreli. Len jedna krivuľka, čo spakruky švihla, čarovnú mu žilku v opasku prestrihla: „Hej, ta ste mi dali, čo ste mi dať mali!“ Už junák Jánošík jak ten chlapček malý, už mu rúčky, nôžky v putá okovali. Bodaj teba, baba, čerti boli vzali! — Jánošík, kapitán, bol si jak tulipán, ale ti už zvlečú ten pekný dolomán, dolomán červený, zelenú košeľu; jaj! beda, prebeda, veru ti podstelú. Veru ti podstelú na britvy, požiare: len bite, len tnite, veď vás Pán Boh skárä! Janíček, zbojníček, samopašné dieťa! Kebys’ bol nezbíjal, nemučili by ťa. „Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal, čiernu krv tyranov trávniček popíjal; zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete: a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!“ Jánošík, junošík, máš ty zlata mnoho, povedz nám, kde ho máš? — „Čo koho do toho? Kde ho mám, tam ho mám, v tajných sieňach Tatry, však si ho ten nájde, komu ono patrí. Nebolo to moje, nebude to vaše — len toho, čo šabľu za pravdu opáše!“ — Jánošík, junošík, máš veľké poklady: vymeňže si, vymeň ten svoj život mladý! „Vymeniť? — a načo? vy psohlavci vzteklí! Nie! — teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!“ Dolu ovce, dolu, dolu dolinami, veď už viac Jánošík nepôjde za vami; dolu kozy, dolu z tej vysokej skaly, veď vám už pre Janka stužku usúkali.



[9] nemec — tu vo význame cudzí

[10] kila — objemová miera, približne 50 litrov

[11] báň — rúbanisko

[12] cent — stará hmotnostná jednotka, asi 60 kg

[13] činčier — puto

[14] osenie — siatina, mladé obilie ešte bez klasov




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.