Zlatý fond > Diela > Obrázky zo Slovenska


E-mail (povinné):

Ján Čaplovič:
Obrázky zo Slovenska

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Pavol Tóth, Michal Belička, Petra Pohrebovičová, Martin Ivanecký, Martina Jaroščáková, Silvia Harcsová, Lenka Zelenáková, Zuzana Babjaková, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 111 čitateľov

Obyvateľstvo

[1]Najstarší obyvatelia Uhorska — Slováci (Slávi, Tótok) tvoria zvyšky niekdajšej mohutnej Veľkomoravskej ríše. Nájdeme ich v 36 uhorských župách, a to v štyroch ako ich jediných obyvateľov (Orava, Liptov, Trenčín, Zvolen), v deviatich sú vo väčšine (Nitra, Turiec, Tekov, Hont, Spiš, Gemer, Šariš, Zemplín, Abov) a v dvadsiatich troch župách tvoria menšinu. Podľa nárečí sa delia na nitrancov, horňákov, trpákov, krekáčov, sotákov a pod. Sotáci sú len v Zemplínskej župe v obvode Krajné, ktorému sa preto aj vraví Sotakeria.

Rusíni sa podľa nárečia delia na lisákov, lemákov a pod. Spolu je ich 359 000 a ako väčšina obývajú župu Berežskú, Ugočskú a Marmarošskú. V menšine sú v štrnástich župách, medzi ktoré patrí aj Spiš, Šariš a Zemplín.

Sú tu aj staršie a novšie české kolónie. Staršie sú už celkom poslovenčené, novšie sú roztrúsené po celej krajine.

Poliaci sú len v Spišskej župe okolo Ľubochne, poloviční Poliaci sú v 24 obciach Oravskej župy.

Maďarov nenájdeme len v župe Trenčianskej, Oravskej, v Liptove, vo Zvolene, v Turci, na Spiši a v Šariši. V Novohrade a Honte sú takzvaní Palóci. Väčšinu tvoria v župe Komárňanskej, Bratislavskej a Novohradskej.

Nemci sa podľa dialektu delia na tých, ktorí bývajú v Bratislave, Pezinku, Modre a Jure, ďalšiu skupinu tvoria Štiavničania, Bystričania a Kremničania; samostatný je dialekt spišských Nemcov (s rozličnými poddialektami), dialekt Medzevčanov a Krikehaserov vo vrchoch Nitrianskej, Tekovskej a Turčianskej župy.

Židia sú roztrúsení po celom území s výnimkou štyroch žúp (Tekov, Zvolen, Hont, Gemer), kde kvôli banským mestám a svojej podnikavosti majú zakázaný prístup.

Počet Slovákov je každým dňom väčší, lebo Maďari, tak ako aj Nemci, Rusíni a Srbi radi preberajú slovenskú reč. Veľmi pádna je preto žaloba, ktorú vyslovil Fejér[2] v maďarskom vydaní svojho Lexikonu pod heslom Magyar Ország a ktorá znie: „Beda tej maďarskej a nemeckej dedine, kde sa osadia Slováci, lebo ostatné národy zakrátko pohltia.“ Treba však poznamenať, že Slováci sa udržia len tam, kde sa osadia vo veľkom počte. Keď ich je málo, potom sa medzi Maďarmi asimilujú a jednotlivci sa najčastejšie pomaďarčia. Aj to treba povedať, že máloktorý národ v Uhorsku je taký ľahostajný voči svojej materčine ako Slováci. Vzdelanci sa hanbia rozprávať po slovensky aj medzi sebou a radšej si poslúžia latinčinou alebo nemčinou.

Spoločná existencia Rakúska s Uhorskom má za následok, že nemčina sa spolu s maďarčinou pokladá za obchodnú dorozumievaciu reč. Všetky banské komory úradujú po nemecky a aj uhorské vojsko má nemecký služobný poriadok, je nemecky vychovávané a vedie nemeckú korešpondenciu. Aj poštové úrady sú na tom rovnako. Koľko stotisíc ľudí sa musí naučiť po nemecky, keď chce postúpiť!

Napriek tomu, že u šľachty a honorácie sa nemčina stále viac šíri, jej používanie medzi ľudom sa zmenšuje a znižuje sa aj počet takzvaných kmeňových Nemcov. Tí sa pomaďarčujú, poslovenčujú alebo porusínčia podľa toho, v susedstve ktorého národa bývajú alebo s kým sú premiešaní. Nemálo príkladov máme o tom, že celé oblasti, mestá a dediny sa poslovenčili alebo pomaďarčili. Na Spiši a vôbec v oblasti Karpát, kde predtým boli skoro samí Nemci, dnes ich nájdeme len v dvoch slobodných kráľovských mestách a v niektorých spišských mestách a mestečkách. Ale aj tu v znalosti slovenčiny veľmi pokročili. V Spišských Vlachoch a Spišskom Podhradí sa v kostole spieva po nemecky, ale farár káže po slovensky. V banských mestách Zvolenskej, Hontianskej a Tekovskej župy mizne nemčina takou rýchlosťou, že nasledujúce Bredetzkého[3] rozhorčené proroctvo je ozaj oprávnené: „Za dvakrát dvadsať rokov nebudeme môcť už v Bystrici povedať o nemčine nič zlého, ale ani dobrého, lebo zanikne.“

Aj medzi Rusínmi je mnoho odpadlíkov, ktorí sa čiastočne poslovenčujú, čiastočne pomaďarčujú a ich reč je na ústupe.

Židia drmolia svojou nezrozumiteľnou rečou, ale ovládajú aj jazyky v krajine bežne zaužívané. Talmudisti dbajú na to, aby ich reč zaznela aspoň na bohoslužbách, i keď jej už viacerí nerozumejú.

Cigáni rozprávajú okrem bežných rečí v krajine aj svojím vlastným jazykom.

Maďar a Nemec sa rád posmieva cudzincovi, keď ovláda chybne ich materinskú reč. Len Slovák ho dobrosrdečne opraví.

Čo sa výzoru týka,[4] obyvatelia hôr a hlavne Karpát sú štíhleho a vysokého vzrastu, čím sa líšia od obyvateľov rovín. Je zaujímavé, že keď sa Slováci z Karpát presťahujú do nížinných oblastí, postupne sa prispôsobia svojím vzrastom a celkovým výzorom obyvateľom roviny.

Obyvatelia severných oblastí, Spišiaci, sotáci a ostatní, ktorí žijú v Karpatskom pohorí, majú najčastejšie plavé vlasy, bielu tvár, sú štíhli a vysokí a majú pevnú, kostnatú postavu. Čím viac na juh sú tváre červenšie, vlasy černejšie a pokožka tmavšia.

Tí, ktorí sa živia najmä zemiakmi, ako napríklad Oravci a Liptáci, sú drobnejší, majú viditeľne zväčšené a ochabnuté brucho, čo má na svedomí ich strava.



[1] Obyvateľstvo — výber z kap. III. Bewohner, § 26. Heutige Bewohner a z § 30. Sprache, Gemälde I, str. 201 — 210, str. 217 — 223.

[2] Fejér, J. (1766 — 1851), uhorský historik, profesor teológie, od roku 1824 riaditeľ univerzitnej knižnice v Pešti. Vydavateľ známej zbierky stredovekých uhorských listín Codex diplomaticus Hungariae (Budín 1824 — 44), 43 zv.

[3] Bredetzky, Samuel (1778 — 1812), rodák z Nem. Jakubian, ev. farár, organizátor vlastivedného a geografického výskumu v Uhorsku. Čaplovičom uvedený citát publikoval v práci: Reisebeschreibungen über Ungern und Galizien, Wien 1809.

[4] opis výzoru obyvateľstva prevzatý z kap. III. Bewohner, § 31, Der physische Mensch. Gemälde I, str. 223 — 233.




Ján Čaplovič

— autor šiestich obrán slovenského národa proti maďarizácii, autor početných etnografických prác a spoluzakladateľ slovenskej etnografie ako nezávislého vedného odboru Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.