ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Životopisné údaje o J. Kožuchovi nám poskytol p. Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV. Celý jeho článok: HUDEC, Jozef: Záhadný Julaj Kožuch, čiže Gyula Kossuch de Sztreborna (1841 — 1891) In: ĎURIŠKA, Zdenko (ed.). Biografické štúdie 44. Martin : Slovenská národná knižnica, 2021, s. 90-103, ISBN 978- 80- 8149-152-8. ISSN 0067-8724.
Julaj/Ďula Kožuch/Kossuch sa narodil ako prvorodený syn Jána a Karolíny Kožuchových 4. februára 1841 v Pešti. Jeho otec bol podnikateľom, výrobcom a obchodníkom so sklom, keramikou a železom.
Mal päť súrodencov — sestry Hermínu Bárdošovú (pôv. Brunnerovú; 1842 — 1873), Etelku Szentmiklóssyovú de Primócz/Primovce (1843 — 1881), Izabellu (1845 — 1846), Irmu Eleődovú (1847 — 1920) a najmladšieho brata Ľudovíta/Lajoša (1848 — 1849).
Ďula bol pre pracovitého a skromného otca sklamaním. Príliš láskavá matka syna rozmaznávala, ten viedol záhaľčivý život a nechcel sa učiť. V roku 1860 ho otec oslobodil po dvoch rokoch z vojenskej služby a na matkin príhovor mu zveril riadenie sklárne. Po otcovej smrti v roku 1863 sa Ďula stal vedúcim sklární, jeho švagor Bárdos/Brunner získal vedenie skladu a obchodu v Pešti a ďalší švagor Szentmiklóssi prevzal riadenie železiarne v Pešti. Bujarý Ďulov život však viedol k tomu, že ho matka a strýko museli dať pod kuratelu. To Ďulu rozhnevalo a odcestoval do Ameriky, kde chcel uplatniť sklársky fortieľ. Keď neuspel, vrátil sa a v roku 1867 sa oženil. Vzal si šľachtičnú Paulu Szilassyovú de Szilas et Pilis (1843, Miškovec — 1888, Lučenec-Tuhár), ktorá pochádzala z dvanástich detí. Jej matkou bola Katarína Paulína Freyburgová, druhá manželka Jozefa Szilassyho. Otec bol štátny úradník a hodnostár evanjelickej cirkvi. Paula porodila Ďulovi syna Jána (1868 — 1872), chlapec však zomrel vo veku štyroch rokov. Je otázne, či Paula nesprevádzala manžela v januári 1870 na svadbu Zechenterovej sestry s Ďulovým bratancom kvôli (chorľavému?) dvojročnému synovi, alebo kvôli nezhodám s manželom. Hoci sa im rok po smrti syna ešte narodila dcéra Paula (1873 — 1957), manželstvo malo problémy a nakoniec sa skončilo rozvodom. Možno manželka nechcela či nedokázala naplniť Ďulovu túžbu mať dediča po meči. Paula sa po rozvode vrátila do otcovského domu v Tuhári pri Lučenci, kde 45-ročná zomrela. Ešte pred smrťou ex-manželky Pauly sa Ďula začiatkom 80. rokov druhýkrát oženil. Vzal si dievča mladšie o 15 rokov. Nová manželka Borbála Szakállová (1856, Ožďany — 1904, Lučenec) pochádzala tiež zo starej novohradskej šľachtickej rodiny. Borbála porodila synov Františka (188? - 1937), ďalšieho Jána (1886 — 1912) a Ďulu (188? - ?). Kožucha zjavne priťahoval šľachtický stav a 27. februára 1886 dosiahol aj svoju nobilitáciu (povýšenie do šľachtického stavu). Získal prídomok „de Sztreborna“, po maďarsky Sztrebornai, zjavne podľa kopca Strieborná (719 m), ktorý je rovno nad Katarínskou Hutou. Na kopci je hradisko z neskorej doby bronzovej, z ktorého publikoval Ferenc Kubínyi v roku 1866 nález meča. Možno chcel Ďula prídomkom starej šľachte ukázať, že „jeho hrad“ je oveľa starší… Podobu jeho erbu sa však zatiaľ nepodarilo zistiť.
Aby reflektovali svoje postavenie, nechali si Kožuchovci v Katarínskej Hute postaviť kaštieľ. Dnes nefiguruje na zozname pamätihodností a na mieste, kde asi stál, je zeleň. Pravdepodobne to mohol byť „Malý kaštieľ“, ktorý v roku 1889 podľahol požiaru. Ďulova matka Karolína nechala postaviť v Katarínskej Hute nad kaštieľom aj kostol Povýšenia Svätého kríža a pod ním rodinnú kryptu. Je tu pochovaný aj Ďula Kožuch de Sztreborna, ktorý zomrel iba 50-ročný (tak ako jeho otec), dňa 2. marca 1891.
Z vyššie uvedených zistení nevyplýva, kde Ďula získal vzdelanie. Z listu z Alexandrie sa dá dedukovať, že okrem slovenčiny, maďarčiny, nemčiny a latinčiny ešte používal angličtinu a francúzštinu a poznal španielske reálie. K takému spektru jazykov by v Cinobani nemal prístup. Poukazuje to minimálne na gymnaziálne vzdelanie. Ak ho rozmaznávala láskavá matka, najbližšie gymnázium bolo v Lučenci. Otec však mohol mať vyššie nároky a dať ho prípadne na štúdia do Pešti.
Ďalším zaujímavým momentom je Ďulovo postavenie vo firme. Hoci bol prvorodeným synom zakladateľa a nositeľom mena Kossuch, vďaka svojej nezodpovednosti sa musel podrobiť svojim švagrom, najmä Eleődovi, manželovi najmladšej sestry Irmy. Spomínané nezhody vo famílii, kvôli ktorým bola rodinná firma pretransformovaná na účastinnú/akciovú spoločnosť, tak mohli súvisieť jednak s nespokojnosťou márnomyseľného (ako tiež vyplýva z listu z Alexandrie) a ľahtikárskeho Ďulu a jednak s možnými dedičskými nárokmi pozostalých po úmrtí jeho sestry Hermíny v roku 1873, resp. Etelky v roku 1881, ktoré mali obe po päť detí. Je tiež možné, že jazykovo vybavený Ďula sa vo firme snažil o rozšírenie exportu. So záujmom o nadviazanie či rozšírenie vývozu skla mohla tak súvisieť aj jeho návšteva Egypta v roku 1875.
Zo svojich ciest pravdepodobne napísal viacero listov, asi nielen Zechenterovi, ktorého rešpektoval kvôli jeho scestovanosti a geologickým znalostiam. Tie mohli byť koniec-koncov využité v hutníckom a sklárskom podnikaní aj prakticky. Poznámka v liste z Alexandrie o „slovanskej Dalmácii“ a slovenčine milujúcej matky by mohli naznačovať, že Ďulovi nemuseli byť úplne ľahostajné ani Zechenterove matičné aktivity. Nad tými sa však začalo zmrákať. Kožuchov list bol publikovaný v 4. a 5. čísle VI. ročníka mesačníka Orol, cca v apríli a máji 1875 a v novembri 1875 uhorské úrady už Maticu slovenskú rozpustili. Je možné, že vedenie firmy Kossuch Glass mohlo mať výhrady proti publikovaniu Ďulových listov v slovenskej („panslávskej“) tlači Slovenského účastinného spolku. Avšak prípadné problémy „s jeho privolením“ publikovať ďalšie listy mohli mať aj pragmatickejší základ. Konkurencia v sklárskom priemysle nebola v uhorskej či rakúskej časti duálnej monarchie zanedbateľná. Skláreň v Katarínskej hute bola koncom 19. storočia v Uhorsku ôsma v ročnej produkcii a spolu s firemnými sklárňami v Ajke a Látkach produkovala tovar za 280 tisíc zlatých, t. j. v prepočte cez aktuálnu cenu investičného zlata za viac ako 11 mil. €. Príbuzný Kožuchovcov, Štefan Kuhinka/Kuchynka (asi ten, ktorý bol tiež na Zechenterovskej svadbe) mal v sklárňach v Málinci, Bixade a Paráde produkciu za 255 tisíc zlatých. Takže Ďula mohol dostať od švagra Eleőda inštrukciu, aby zbytočne neupozorňoval na exportné zámery firmy „Johann Koßuch,“ prípadne aby neprezentoval obchodnú cestu ako bonvivánske „Nílom hore až po katarakty a po Asuán.“ Najprozaickejším vysvetlením absencie ďalších listov, resp. správ z cesty by bolo, že sa ľahtikársky Ďula rozišiel s redaktorom, ktorého spomína Zecheneter píšuc, že autorom cestopisu nebol Kožuch, „ale akýsi s ním spolu cestovavší redaktor.“ Bez sekretára či sekretárky býva niekedy diktovanie alebo písanie náročné…