ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Faksimilovaný vlastný životopis Mateja Hrebendu nie je originálom z roku 1860, ako sa uvádza v záhlaví rukopisu, lež odpisom vyhotoveným v neskoršom období (po 16. marci 1880). Dokazuje to poznámka, ktorú pridal k pôvodnému textu prepisovač (Hrebendova dcéra „r. 1870 ovdovela, pozdejšie sa zas vydala a otca do smrti doopatrovala“). Prepisovač — akiste niekto z miestnych vzdelancov — nielenže r. 1860 zaznamenal a neskôr úhľadne prepísal spomenutú autobiografiu, ale i sám podal sýty obraz o Hrebendovom pôsobení do roku 1860 a o jeho ďalších osudoch (1860 — 1880). Keďže významne dopĺňa i samého Hrebendu, prinášame podstatné časti aj z jeho práce. Tretím dokumentom, ktorý publikujeme, je Hrebendov závet. Približuje najmä jeho vzťahy k manželke a deťom. Všetky tri rukopisy sa nachádzajú v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine.

Texty sú určené širšiemu okruhu čitateľov, a preto sme v záujme zrozumiteľnosti spravili pri ich redakcii nevyhnutné úpravy. Dĺžku a mäkkosť hlások v slovenských textoch označujeme podľa terajšej spisovnej normy. Rovnako dôsledne dodržiavame i správnu interpunkciu. V českých textoch ponechávame slovakizmy, ktoré sa vyskytujú v pôvodine. Podľa pôvodiny zachovávame i odseky, ba v Hrebendovej autobiografii aj riadky, aby si čitateľ mohol ľahšie porovnať náš prepis s faksimilovaným rukopisom. Opravujeme však chyby pri rozdeľovaní slov; neslabičné predložky presúvame do nasledujúceho riadku. V maximálnej miere sme sa usilovali o zachovanie pôvodného slovosledu. K úprave sme pristúpili iba v takých prípadoch, ak slovosled predlohy vážnejšie znejasňoval zmysel vety. Ponechávame i viaceré výrazy a väzby, ktoré síce nezodpovedajú dnešnej jazykovej norme, no pre literárne prejavy z druhej polovice 19. storočia sú charakteristické (u Hrebendu: oberať sa, veľblud, obšit [dovolenka], káznica, nebol vstave toho mi poskytnúť, hodný muž a pod.; v doplnku prepisovača: revnivosť, známosť, celkovitý, ubývať, nenie, nádobno atď.). Nevyhnutné úpravy sme urobili v spôsobe uvádzania dátumov a v písaní čísloviek vôbec, niekde aj v príslovkových určeniach času (na ten čas — v tom čase, v čas — v čase). Ojedinele sme podľa zmyslu opravili i vid (rozpamätám sa — rozpamätávam sa, býval poverený — býval poverovaný) a niekoľko ráz sme na začiatku novej vety nahradili nenáležite použité zámeno ktorý iným, súcejším výrazom (napr. a ten, on však). Ďalšie úpravy vyznačujeme osobitne.

1. Vlastný životopis Mateja Hrebendu

a) Zemepisné názvy. — Píšeme ich podľa dnešného úzu. V pôvodnej forme sme zachovali len tieto názvy: Prešporok — Bratislava, Telgárt — Švermovo, Wagendrüssel — Nálepkovo. Skrátené názvy sme ponechali tam, kde je zrejmé, o ktorú obec ide (napr. v stati o Spiši sme ponechali eliptické tvary Nová Ves, Podhradie a Vlachy). Úpravy sme urobili v týchto prípadoch: Abaujvárska stolica — Abovská stolica, Apát — Jászapáti, Baňa — Rimavská Baňa, Bardiovo — Bardejov, Benedíková — Beňadiková, Caba — Békéscsaba, Grlica — Hrlica, Illava — Ilava, Komlóš — Tótkomlós, Mecenzaif — Medzev, Mezov Birin — Mezőberény, Miharovce — Michalovce, Mníšky — Mníšek (nad Hnilcom), Nireďhaza — Nyíregyháza, Orošház — Orosháza, Ploskô — Ploské, Podhrad — (Spišské) Podhradie, Prešovo — Prešov, Radkovo — Ratkovo, Rimabrezovo — Rimavské Brezovo, Rimaséč — Rimavská Seč, Rôžnava — Rožňava, Sabinovo — Sabinov, Sántov — Abaújszántó, Sarvaš — Szarvas, Solnok — Szolnok, Sreda — (Dunajská) Streda, Stvos — Štós, Šenbrun — Schönbrunn, Tál — Tállya, Vinô — Vinné, Ztracenô — Stratená.

b) Krstné mená a priezviská. — August — Augustín, Josef — Jozef, Kašpar — Gašpar, Ludvik — Ľudovít, Rehor — Gregor, Simon — Šimon, Zuzanna — Zuzana; Groner — Gróner, Haluška — Halúška, Honeci — Honéci, Josefy — Jozefy, Pavliny — Paulíny, Scultety — Škultéty, Škultety — Škultéty. Rodné mená žien zachovávame v pôvodnej forme (Lamoš, Levko, Šulek).

c) Cudzie slová. — Comendatii — komendácií, inspector — inšpektor, installacii — inštalácii, maculatoch — makulátoch, pass — pas, na policaj direkci — na policajnej direkcii, postilla — postila, Provincial-strafhaus — Provinzial-Strafhaus, resídenciou — rezidenciou, rhetoriky — rétoriky, summa — suma, syllabních — sylabických.

d) Bohemizmy. — Do slovenčiny prekladáme názvy mesiacov, niektoré slovesné tvary (abych — aby som, bude-li ma — ak ma bude, jestli bych — ak by som) a tvary zámen (jejich — ich, jich — ich, jim — im, od ktoréhož — od ktorého, do nejž — do ktorej, od nichž — od ktorých). Okrem toho upravujeme alebo prekladáme tieto výrazy: ač — hoci, budoucně — budúcne, dustojneho — dôstojného, v dvanácti — v dvanástich, jako — ako, mezi — medzi, mnozí — mnohí, narozený — narodený, v pätnáctom — v pätnástom, pisemnosti — písomností, prez — cez, ptaky — vtáky, sedíciho — sediaceho, svobodný — slobodný, šestidielní — šesťdielnu, týdne — týždne, ukráceno — ukrátené, urídili — uriadili, uvedli — uviedli, zdejšieho — tunajšieho.

e) Pádové koncovky. — Z evanjelium — z evanjelia, faráru — farárovi, pri gubernium — pri guberniu, po odchodu — po odchode, po strýcu — po strýcovi; mladyma — mladými, staršiou — staršou, strednieho — stredného a pod.

f) Tvary prídavných mien, zámen a čísloviek. — Ktorie — ktoré, prvie — prvé, rania — ranná, sviatočnie — sviatočné a pod.; pešťanský — peštiansky, šarysku — šarišskú, turčanská — turčianska; inný — iný, vzniklý — vzniknuvší; u neho — uňho, v niu — do nej, tohoto — tohto, od niekoľko — od niekoľkých, po niekoľko rokoch — po niekoľkých rokoch; jedon — jeden, pädesiat — päťdesiat, niekoľkoráz — niekoľko ráz, try ráz — tri razy, dvojí (bratia) — dvaja (bratia), oba (sme chybní) — obaja (sme chybní).

g) Slovesná predpona s/z. — Sbieram — zbieram, sdržovať sa — zdržovať sa, shotovit — zhotoviť, shromaždili — zhromaždili, sišiel sa — zišiel sa, složil — zložil, smenil — zmenil, sobral — zobral; zpadol — spadol, zpálil — spálil, zpievať — spievať, zprobíval — sprobúval, ztrávit — stráviť. Podobne sme postupovali aj v týchto prípadoch: Zpevník — Spevník, Zpievanky — Spievanky, zpiatočnej — spiatočnej, zpomenutému — spomenutému, nazpät — naspäť.

h) Spojky, častice a príslovky. — Pri čom — pričom, tak že — takže; predca — predsa; mezi innym — medziiným, na to — nato (= potom), po dnes — podnes, z tadial — stadiaľ.

i) Hlásky ä, dz, ô. — Hačavänia — Hačavčania, Jälšavän — Jelšavan, jälsavskú — jelšavskú, Tisovän — Tisovčan, v jäsen — v jeseni, pämeti — pamäti, štästie — šťastie, väža — veža, svatý — svätý, petkrát — päťkrát, zväličila sa — zveličila sa; cuzou — cudzou, nacházala sa — nachádzala sa, príchozieho — príchodzieho; môhol — mohol, mojho — môjho.

j) Zjavné chyby prepisovača. — Černej — čiernej, naprv — najprv, nekoľko — niekoľko, prazny — prázdny, sťasní — šťastní. Opravili sme chybnú väzbu v spojení: z vody… z múru tekúcu (z vody… z múru tekúcej) a doplnili sme výrazy vynechané nepozornosťou prepisovača, napr. zvratné zámeno, prísudok alebo predmet (po smrti matky mojej; Zuzanu, kokavských pastierov dcéru).

k) Ostatné úpravy. — Vypúšťame nefunkčné použité predložky s, za (učiteľom bol za dva roky, s veršovstvom som sa oberal), inde zasa predložku dopĺňame (v druhej osade som slúžil). Občas vypúšťame, resp. dopĺňame i spojku. Niektoré skratky rozpisujeme (napr. 10 kr. — desať grajciarov). Podstatne sme zmenili zmysel i podobu tejto vety: S manželkou mojou som žil pol 6 roka, ktorá 1831 9. srpna na choleru zomrela (S manželkou mojou, ktorá 9. augusta 1831 na choleru zomrela, som žil šesť a pol roka). Podľa dátumu sobáša a smrti je totiž zrejmé, že žili spolu nie polšiesta, lež šesť a pol roka.

Okrem toho sme opravili tieto spojenia: pracoval ten čas za tovaryša (pracoval v tom čase ako tovariš), pri jednom grofsko Čakovskom humne (pri jednom humne grófa Csákyho), pri začiatku červenca (na začiatku júla), bol vydavatel (bol vydavateľom), 35 zlatých sajn (35 zlatých v šajnoch), na proti mne (voči mne), nadto (okrem toho).

2. Doplnok k Hrebendovej autobiografii

Viaceré z úprav vyznačených v predchádzajúcej stati sa vzťahujú aj na tento text. Štylizáciu sme upravovali len v nevyhnutných prípadoch. Miesta, na ktorých sme vynechali viac viet, označujeme bodkami. Keďže opráv nebolo veľa, uvádzame ich v abecednom poradí: ačkoli — hoci, ako náhle — len čo, červánky — zore, čtvoro — štvoro, díl — diel, kontract — kontrakt, lež — než (ak má význam porovnávacej spojky), mimo — okrem ( = s výnimkou), nadobudnul — nadobudol, najľavnejšie — najlacnejšie, naleznuť — nájsť, navyklí — navyknutí, nuzny — núdzny, obsažené — obsiahnuté, osvobozoval — oslobodzoval, ovšem — však, pästovanie — pestovanie, ako patrno — ako vidíme, pet — päť, ponevač — lebo, pozdviženie — pozdvihnutie, prebuzovanie — prebúdzanie, prostredne — sprostredkovane, prvšie — prvé, sprievodčík — sprievodca, sred — uprostred, svedoctvo — svedectvo, tak ušlächtilé — také ušľachtilé, tlačby — tlače, tohdajší — vtedajší, trápno — trápne, umelý — umný, velice — veľmi, veliké — veľké, vezí — väzí, vržený — vrhnutý, do všech — do všetkých, za vším — za všetkým, zanímavo — je zaujímavé, zelotismus — zelotizmus, zkaza — skaza, zpeňažila — speňažila, z počiatku — spočiatku, zpôsobné — spôsobné.

3. Hrebendov závet

Text je písaný slovakizovanou češtinou, ba v závere je dlhšia pasáž i v gemerskom nárečí, a preto pri úprave rukopisu nebolo možné uplatniť jednotný postup. Dôsledne dodržiavame spisovnú normu len pri písaní y — i a v interpunkcii. Kvantitu opravujeme iba tam, kde ide o zrejmý omyl prepisovača (napr. mym — mým). V českom texte ponechávame všetky slovakizmy, v slovenskom zasa bohemizmy. V zhode s pôvodcom prepisu nepoužívame ř a po d, t, n, l zväčša ani ě. Mäkké e však náležite dopĺňame na tých pozíciách, kde ho v slovenčine predchádzajúca hláska nemäkčí (napr. nemeli — neměli). Nárečový text zachovávame v pôvodnej podobe; zjednocujeme iba písanie dvojhlások (ja — ia, je — ie). Upravujeme písanie niektorých výrazov (jestliby — jestli by, natom — na tom) a slovo zpúra nahrádzame slovom vzpurnost. Zastarané znaky v českom texte transkribujeme podľa zvyčajných zásad: g — j, j — í, y (spojka) — i, ss — š, w — v.