Moja vlasť

Za toto dielo ste už hlasovali. Ďakujeme! Celkovo má toto dielo 217 hlasov.

Autor: Ferko Urbánek

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rodná pieseň


Keď večerná zora diaľne vrchy zláti,
boží pokoj dýcha, ruch sa práce tratí,
duša zmorená keď túži v nepokoji;
rodná pieseň srdca bôľne rany zhojí.

Hoj, tá rodná pieseň, čo kedysi matka
spievala, je večne milá, večne sladká!
Ozvenu mladosti raj odkrýva zašlý…
ľúbezné jej zvuky anjelia vynašli.

Za ňu vďaku vzdávam nad hviezdy vysoko
a hľa — z nich mi svieti drahej matky oko…
Ona s neba hľadí na svojho na syna,
k rodoláske piesňou rodnou ma zaklína.

Hoj, neboj sa, drahá, nemaj starosť, mati,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
že sa rodná pieseň z duše mojej ztratí,
i keď ret onemie, minú žitia chvíle,
rodná pieseň zavznie mojej na mohyle.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Ja som Slovák