ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

POZNÁMKY:

Vydavateľská poznámka

Knižka „Kritické torzo“ predstavuje len malý výber z pomerne bohatej kritickej tvorby mladého, zabudnutého slovenského kritika z čias po prvej svetovej vojne, Jána Igora Hamaliara. Zhromaždená je v nej skoro polovica článkov, kritík, recenzií a referátov, ktoré sa nám podarilo — za pomoci bibliografa dr. Pavla Halašu — zistiť v novinách, časopisoch a knižných publikáciách. Len v jednom prípade (recenzia Hrušovského knižky „Zmok a iné poviedky“) ide o publikovanie rukopisu z pozostalosti J. I. Hamaliara u jeho brata Samuela v Bátovciach. Väčšina článkov v prvej časti tejto publikácie sa opiera o knižné vydanie Hamaliarových statí v „Hlasoch nášho východu“ (náklad L. Mazáča v Prahe roku 1929). Niektoré z týchto článkov boli zverejnené v českej reči, čo vyplývalo z Hamaliarových koncepcií o jednotnom československom národe a o Slovensku ako o jeho východnej časti; kvôli ucelenosti knihy odtláčame ich v slovenčine v preklade Magdy Brandoburovej, pričom sme sa snažili zachovať rečové zvláštnosti autora a zjednotiť ich s jazykom ostatných článkov. Týka sa to statí: Poézia slovenských davistov, Prozaik stredných polôh, Vladimír Hurban Vladimírov, Básnik, ktorý, sa odrodil otcovskej pôde, a niekoľkých recenzií.

Články a recenzie uverejnené v „Kritickom torze“ boli pozbierané z mnohých časopisov, do ktorých mladý Hamaliar veľmi často písal; popri slovenských Národných novinách, Hlase, Prúdoch, Bratislave, Slovenských pohľadoch. Hamaliarovými časopismi boli aj české Národní osvobození, Přítomnost, Sever a východ, Naše doba. Články uverejňoval nielen pod svojím menom, ale i pod rozličnými značkami: J. H., Dr. J. H., jH., J. I. H., i-er., -or, ba dokonca i pod pseudonymom S. Malý. Časopisy, do ktorých prispieval, si vyberal nie na základe známostí s redaktormi, ale na základe ideovo-umeleckých a politických sympatií. Keď sa napríklad rozišiel so Slovenskými pohľadmi a s ich redaktorom Štefanom Krčmérym, bolo to najmä pre nesúhlas s umeleckou a politickou orientáciou ich redaktora (Martinčanom neraz, často i neoprávnene, nadával do separatistov), čo v tom a neskoršom čase prejavovali tiež viacerí mladí spisovatelia, hlavne študujúci v Prahe. No Hamaliarova cesta od Slovenských pohľadov a Národných novín do agrárnej strany, k čechoslovakizmu a k uznávaniu jednotného jazyka so slovenským nárečím bola predsa len príliš prudká.

Kritik v takom mladom veku, skoro horúčkovite publikujúci, akoby cítil, že jeho život bude krátky (kriticky tvoril len šesť rokov, od svojho 19. po 26. rok), a k tomu s takou výbušnou silou a schopnosťou nenávisti i múdrej skepsy, žijúci a ideovo sa orientujúci v zložitých povojnových pomeroch, napísal veľa článkov, napodiv bystro analyzujúcich literárne javy a málokedy sa mýliacich v kritických úsudkoch. Takéto články sme pretlačili v úplnosti a myslíme, že k nim netreba ani dnes dodávať komentár. Niektoré sú však len marginálne a nenáročné poznámky, ďalšie zase poplatné chvíľkovým dobovým myšlienkam a nesprávnym ideovým hodnoteniam; z takýchto sme urobili výber, aby sme kritika Hamaliara predsa ukázali v jeho plnosti, teda i v jeho blúdeniach a omyloch, články sme zoradili podľa systému i chronologicky do dvoch oddielov, z ktorých prvý obsahuje literárnokritické state a druhý kritiky, recenzie a referáty. Dbali sme pritom, aby sa neopakovali články s tými istými myšlienkami a na tie isté témy, hoci Hamaliar práve takýchto článkov napísal viacej.

Pri transkripcii Hamaliarových článkov vychádzali sme zo zásady čo možno najvernejšie tlmočiť autorov rukopis. Uvedomovali sme si, že Hamaliar napriek jednoduchosti a vervnosti svojho štýlu, charakterizujúceho nekompromisného a rázneho človeka, nemal ani ustálený jazyk ani vytríbený sloh, ako ho nachádzame napríklad u takých kritikov, ako boli Vajanský, Krčméry, Chrobák. Často užíval bohemizmy i archaizmy, nemiestne a až do nezrozumiteľnosti siahal za genitívom odluky, vety sypal za sebou a neraz ich pozabudol členiť do odstavcov. Okrem toho mnohé články, ktoré boli uverejnené v českých novinách a v knihe „Hlasy nášho východu“, mali veľa tlačových chýb, ba i nejasné miesta. To všetko bolo treba citlivo upraviť a uviesť do dnešnej pravopisnej normy. Dlhé odseky sme na niektorých miestach rozdelili na dva, opravili sme tlačové chyby, na viacerých miestach sme upravili ťažkopádny alebo málo zrozumiteľný slovosled. V lexike sme menili len zrejmé bohemizmy (žvaniť — tárať, ovšem — pravda, omluviť — ospravedlniť, ostuda — hanba, zlorád — zlozvyk, tisk — tlač, predmluva — úvod, snadno — ľahko a pod.) alebo archaizmy (jaksi — akosi, prez to — napriek tomu, príšlosť — budúcnosť). Vôbec celú vtedajšiu slovenčinu, rozkolísanú dobovými pomerami a jazykovou nepevnosťou autora, sme sa snažili čo možno najviacej zjednotiť s dnešnými pravidlami tak, aby sme ponechali jazykové zvláštnosti a štýl Hamaliarov.

Všetky tu publikované Hamaliarove články boli uverejnené v týchto novinách a časopisoch:

Bratislava:

Andrej Mráz: Svetozár Hurban Vajanský (roč. 1., 1927, str. 508 — 509)

V časopise „Slovák“… (roč. 2., 1928, str. 244 — 245)

Nový„Hlas“… (roč. 2., 1928, str. 850 — 851)

K novému vydaniu Jakubcových „Dějin“ (roč. 2., 1928, str. 521 — 522)

K zobraným spisom Karla Kálala (roč. 2., 1928, str. 523)

Dr. Josef Volf v článku „Kde působil v Lužici M. Jiří Petrmann?“ (roč. 2., 1928, str. 850)

Ľudovíta Haana monografia o Matejovi Bélovi (roč. 2., 1928. str. 874 — 875)

Dr. Josef Svítil-Karník. Duch Slovenska (roč. 5., 1931, str. 99 — 104)

Dr. Ján Menšík: Úvod k „Dedinským povestiam“ Timraviným (roč. 5., 1931, str. 540 — 542)

Brázda:

Duch našej novej literatúry na Slovensku (roč. 1, [10.], 1928/29, str. 11 — 14. Pretlačené z knižnej publikácie „Hlasy nášho východu“ str. 27 — 38)

Maďarská minulosť a prítomnosť (roč. 1. [10.], 1928/29, str. 141 — 142)

Táborského „Rusava“ (roč. 1. [10.], 1928/29, str. 95 — 96)

Rusko a my (roč. 1. [10.], 1928/29, str. 214 — 215)

Spomienky na Josefa Holečka (roč. 2. [11.], 1929/30, str. 217 — 218)

Česká revue:

Odraz veľkej vojny v slovenskom literárnom snažení (roč. 21., 1928/29, č. 3 — 5., str. 160 — 163, 203 — 210, 285 — 291)

Hlas:

Zabudnutý slovenský učenec a jeho životná i vedecká tragika (roč. 7., 1928, str. 361 — 366. Pretlačené z knihy „Hlasy nášho východu“, str. 264 — 284)

Poézia slovenských davistov (roč. 7., 1928, str. 227 — 233. Pretlačené z knihy „Hlasy nášho východu“, str. 113 — 138)

Básnik, ktorý sa odrodil otcovskej pôde (roč. 7., 1928, str. 262 — 264. Pretlačené z knihy „Hlasy nášho východu“, str. 239 — 248)

Slovenské pohľady… (roč. 7., 1928, str. 294)

Knihy Spolku sv. Vojtecha (roč. 7., 1928, str. 295)

Národní osvobození:

Škultéty — Chaloupecký (roč. 4., č. 40., str. 1., 1925)

Národnie noviny:

Prvá kniha Vámošova (roč. 56., 1925, č. 107., str. 6 — 7)

Druhá Kompišova kniha veršov (roč. 58., 1927, č. 70., str. 3)

Prúdy:

Josef Knap: Cesty a vůdcové (roč. 10., 1926, str. 518 — 520)

Sedemdesiate narodeniny lužickosrbského barda (roč. 11., 1927, str. 49 — 50)

Máchalove „Slovanské literatury“ (roč. 11., 1927, str. 100 — 102)

Opilé poviedky (roč. 11., 1927, str. 175 — 176)

Vrásky času (roč. 11., 1927, str. 187)

Vansovej nový román (roč. 11., 1927, str. 257)

Peter Kompiš: Osloboditeľ (roč. 11., 1927, str. 527 — 528)

Slovenský nadpriemerný román (roč. 12., 1928, str. 107 — 109)

Bujnákova monografia o K. Kuzmánym (roč. 12., 1928, str. 201 — 205)

Timravina tvorba (roč. 12., 1928, str. 321 — 329. Pretlačené z knihy „Hlasy nášho východu“, str. 179 — 194)

Zorin prvý román (roč. 12., 1928, str. 361 — 362)

Štefan Krčméry: Ľudia a knihy, (roč. 12., 1928, str. 441)

Hájomilov zväzok veršov (roč. 12., 1928, str. 588 — 589)

Stanislav Klíma — päťdesiatročný (roč. 13., 1929, str. 121 — 122)

Alois Jirásek, bard národa (roč. 14., 1930, str. 179 — 181)

Slovenská súčasnosť v románe (roč. 14., 1930, str. 447 — 448)

Ľudovít Kubáni (roč. 14., 1930, str. 564 — 567)

Mladý básnik sa prihlasuje o slovo (roč. 15., 1931, str. 511 — 513)

Přítomnost:

Toto že je slovenský predvoj? (roč. 8., 1931, str. 173 — 174)

Sever a východ:

Vladimír Hurban Vladimírov (roč. 4., 1928, str. 373 — 381. Pretlačené z knihy „Hlasy nášho východu“, str. 217 — 238)

Slovenské pohľady:

Ľudmila Podjavorinská: Zobrané spisy, Zväzok I. (roč. 41., 1925, č. 6 — 8., str, 511 — 512)

Krčméry István: Anthológia szlovák költőkből (roč. 41., 1925, str. 708 — 711)

Dielo F. X. Šaldu (roč. 41., 1925, str. 774 — 776)

Zapadlé ovocie samôt (pod titulom Timrava a jej tvorba v roč. 43., 1927, str. 647 — 660. Pretlačené z knihy „Hlasy nášho východu“, str. 139 — 178)

Ďalšie články boli publikované takto:

Nástup generácií a Prozaik stredných polôh v knihe „Hlasy nášho východu“, str. 11 — 26, 195 — 216

Literárne Slovensko v rokoch 1920 a 1930 v „Almanachu poznání 1931“ (vydalo nakladateľstvo Elzevir v Prahe, str. 111 — 115)