Zlatý fond > Diela > Sprievodca po Krásnej Hôrke


E-mail (povinné):

Stiahnite si Sprievodcu po Krásnej Hôrke ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Josef Polák:
Sprievodca po Krásnej Hôrke

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Monika Harabinová, Andrea Jánošíková, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 65 čitateľov

Sprievodca

Jediná, srázna, skalná cesta do hradu vedie po východnom úbočí. V pravo pred bránou kaplička sv. Jána Nepomuckého je až z 30-tych rokov minulého storočia, v ľavo pred bránou hľadí do údolia 5 kanónov z dôb posledných Bebekovcov a prvých Andrássyovcov.

Na prvom nápis: Franciscus Bebek 1545, pod tým v kartuši znak Bebekovcov. Uchá v podobe plastických lvíkov, nad ními stvôra, ktorá dávala konónom meno.

Na druhom: Dominus Franciscus Bebek de Pelsewicz (z Plešivce) 1547. Pod tým v renesančnom venci znak rodu, na gombíku v podobe mužskej hlavy signat. Hans von L.

Tretí kanón z litiny s uchami v podobe delfínov, bez nápisov, z doby okolo 1700.

Štvrtý má i meno liatca: Rudolf Binger Goss Mich 1597 a relief jašterky, ale najväčší (cez m dlhý a najozdobnejší) je piatý kanón, nesúci meno a znak Maximiliána II. Medzi dokonalými reliefnými ozdobami z akantu, hláv serafov a delfínov je nápis. Maxmilianus II. D: V: Clia, imp. semp. avq. rom. hvnq. bohem. q. rex. archx. avs. dvx. bvr: com: Tirolis me fieri ivssit md. LXXIIII.

(Maxm. II. …rozkázal mne uliať 1574.)

Ešte sú 2 bronzové hlavne obrátené k východu zo strielní v ľavo od brány. Jedno z týchto menších diel nesie erb Bebekovcov a je z r. 1547, druhé bolo kedysi v službách tureckých.

Vonkajšia hradná brána je až z r. 1729, ako hlásal nápis pod sochami troch kráľov (nevalnej ceny umeleckej) latinský chronostich, dnes už ťažko čítateľný:

Vt TVTIOR sIT porta posVere fratres sVb MajoratV baronIs FranCisCi anDrássI (aby bezpečnejší bol vchod, postavili bratia za majorátu barona Františka Andrássyho.)

Prejdeme bránou. V pravo vedú schody na terasu, kde stojí gotizujúca pohrabná kaplnka s pekným klasicistným kamenným reliefom a nápisom nad vchodom: „Cineribus optimae Matris.“ (Pozôstatkom najlepšej matky.)

Gróf Juraj Andrássy dal ju 1828 postaviť svojej matke, krásnej Márii, rod. Festetičovej. Je tu okrem nej pohrabený budovateľ so svojou ženou Františkou, rod. grófkou Königsegg-Aulendorfovou i ich syn. Mal tam byť pochovaný i manžel Márie Festetičovej Štefan III., ale jeho pozôstatky v košickom dóme nemohly byť vypátrané.

Vrátime sa a prejdeme druhou bránou na hradné nádvorie, vybudované Petrom Andrássym a babičkou Becovou v konci XVI. a poč. XVII., ovšem upravené v XIX. storočí. V pravo je hradná kaplnka, v ľavo je byt kastelánov; tu sa prihlásime k prehliadke hradu.

Pred bytom, pozdĺž múra leží časť železnej konštrukcie, ktorú dal uliať Juraj Andrássy v železárniach v Drnave pre reťazový most, ktorý 1838 — 39 postavili v Pešti anglickí inž. W. a A. Clarkovci. Pri prestavbe mostu 1915 vyžiadala si rodina túto vyradenú pamiatku.

Cesta stúpa k hlavnej bráne vnútorného hradu.

Po ľavej strane brány, dvere do knižnice; prv tu bývala hradná strážnica, neskoršie hradná káplnka. Nad bránou zasadená pamiatna doska, ktorou poďakovali uhorskí lekári a prírodozpytci Jurajovi Andrássymu za pohostinstvo, ktorého sa im dostalo pri kongressovom zájazdu 17. VIII. 1867. V bráne visí ešte kus reťaze zo spúšťacieho mostu.

Prejdeme bránou do klenutej podsiene. V podzemí sú väzenia, vedie k ním okno, zakryté mrežami. Mlynský kameň pri stene je posledný zbytok veterníku, ktorý stával v severnej časti hradu.

Z malého dvorku vedú schody na arkádovú chodbu, po pravej strane schodov bývala pekárňa, pod ňou väzenie žien. Na arkádovej chodbe je vchod do muzea Františky.

Je to vzpomienkové muzeum Dionýza Andrássyho na jeho zomrelú manželku, Františku Hablavcovú. V 4 miestnostiach uložil s dojímavou pietnosťou nad tisíc drobností, všetko, čo zostalo z 36 ročného šťastného manželstva. Ale i ináčej so všetkými tými drobnosťami podáva sbierka dobrý obraz života v poslednej štvrti 19. storočia.

V prvej miestnosti sú pamiatky, vzťahujúce sa hlavne k Dionýzovi.

Foto rodiny a priateľov, rad jeho pokusov v maľbe a kresbe z 50-tych rokov (4 — 6, 9, 13 — 15, 39 — 41), vzpomieky zo štúdií, poľovnícke zbrane a i. V stene zasadená je knižnica najmilejších kníh Františkiných, tam sú uložené i všetky novinárske zprávy o jej smrti a stá ďakovných dopisov Františke-dobrodejke. Č. 30: miniatúra Dionýzovho otca Juraja od Daffingera; od neznámeho českého maliara E. Wichuru zo 60-tych rokov: olejové pohľady na Dlhúlúku (27, 42) a Drnavu (28). Rôzné kuriozity, ako 4 obrázky vtáčkov, sostavené z ústrižkov poštovných známok (35 — 38) a i. Č. 115 „Žiaľ“ mramorová plastika od mnichovského Maxa Fricka, 116 sádr. model podstavca od Edm. Szamovolského pre rožňavský pamätník Františkin.

V druhej miestnosti je zachytený kus sveta, ktorý Františku obklopoval:

Niekoľko kusov nábytku, šaty, v ktorých prišla incognito 1879 na Krásnu Hôrku (ako grófka „Marengo“), niečo ručných prác, sklo, porcelán, nippy a rad iných drobností. Vo skrieni sú stuhy z vencov jej pohrabu (mená dárcov a nápisy stúh sú na tlačených tabulách po stene). V inej skrieni je celá krstná garnitúra Dionýzova. Súbor koflíkov a tanierov (340 — 361) z berlínskeho porcelánu, s pestre maľovanými erbami dostal Dionýz darom 1857 za štúdií v Bonnu. Krásné sú krbové hodiny (375) z dreva rezané a zlátené, s figúrou Chrona na vrchu, dielo bratislavského zlatníka a hodinára Jak. Guldana.

Medzi obrazmi zase rad Dionýzových štúdií (372, 373, 377 — 379, 400, 402) a od E. Wichuru: Dlholúka (396), Drnavské pece (398) a pohľad na Krásnu Hôrku (399).

Nad dvermi do tretieho sálu je zasadená mramorová doska, ktorej nápis v preklade znie:

Pútniku! Postoj na tomto mieste, ktoré zasvätené je pamiatke vzoru najšľachetnejšej ženy, grófky Františky Andrássyovej. Večná je veľkosť duše, všetko ostatné pominie, nech ovenčí jej pamiatku úcta tých, ktorí idú za ideály. 1903.

Tuná je najviac pamiatok 40 ročnej lásky a šťastného manželstva od kytičiek uschlých kvetov a snubného prsteňa, ktorý dal Dionýz svojej „Fanny“ v Pise 6. IV. 1866 až k vystlanému lôžku úmrtnému (1000), prinesenému sem z vilky poblíž Mnichova (foto č. 700) a drobným bronzovým hodinám (č. 677 vo skríni) so záznamom chvíle jej úmrtia: 26. October 1902 9 Uhr Abend. Dárky, gratulácie, upomienky z ciest, foto Hablavcových i pamiatníky a alba fotografií.

Vo skrini (670, 685) dve miniatúry Dionýza a Františky od drážďanského C. Reibischa z 1891, iná (702) od viedeňského Karla Agricoly zachytila otca Diozýzovho v mladom veku a (759) miniatúra matkina od Daffingera, (711, 720), foto verného druha, jazevčíka „Tascherl“, ktorý má i pomníčok v sade za mauzoleom, i rýč tu je (vo skrini 691), ktorým „k stavbe mauzolea prvé rýpnutie učinil Dionýz 22. III. 1903“.

Na stenách dva veľké portréty oboch manželov, rad diplomov za zásluhy a seria obrazov olejových (934 — 944), na ktorých Frant. Wiesenthal zachytil rôzné miesta z Döblingu, sídla Dionýza a Františky Andrássyových.

Vrátime sa ešte do štvrtej miestnosti v západnej nárožnej bašte, pretože je odtiaľ krásny výhľad do kraja.

Je tam niekoľko posmrtných vzpomienok priateľov, modely a náčrty k mauzoleu a potom aj portréty dnešného pána zámeckého, grófa Gejzu Andrássyho.

Vyjdeme z muzea a arkádovou chodbou prejdeme do obytných miestností vnútorného hradu.

Z radu izieb je sbierka starožitností a obrazov, vzťahujúcich sa väčšinou k rodu Andrássyovcov a k historii hradu. Všade nad dvermi sú malé tabulky s heslami a radami.

Hneď nad vchodom: „Usiluj sa za pomíňajúce získať večné“ a v predizbe, do ktorej vstupujeme: „Čo je šťastie? Radovať sa zo statkov tohoto sveta? To že je pravé šťastie? Opravdový kľud duše — to je pravé šťastie“. Okrem niekoľkých krunýrov a helmíc 17. stor., je tu niekoľko obsahom zaujímavých obrazov. Niektoré sú kopie a pokažené originály zachované sú vzadu, na strane, obrátené k stene; tak kopíroval H. Cavet 1827 „Nabuchodonozodorovu pýchu a pád“ (č. 45 po celej stene nad dvermi archívu). Podobne upravil 1827 Cavet (nad dvermi schodišťa k izbám Rákoczyho) obraz s radom mužov rôzných stavov; uprostred sedliak, medzi kniežaťom svetským a duchovným.

Podobnou kopiou vzadu zachovaného originálu, zhotovenom 1826 od levočského maliara Jozefa Cauzika je obraz starého pojazdného bubeníka Ondreja Doboša, kedysi slávneho bubeníka Frant. Rákoczyho II. a Mikuláša Berčéniho, ktorý na svojich kotloch takto bubnovával:

„Proti dobrému pánovi sme povstali, nič sme nezískali, len ztratili, že sme z vlasti a ďaleko od uhorského vína.“

Neskoršie, keď ešte po 40 rokov slúžil Anrássyovmu rodu na Krásnej Hôrke, takto si spievaval za zvukov svojich bubnov: „Naša nová kráľovná, naša dobrá pani, nech je našou záštitou, zostaneme jej verní: vivat, vivat, tak budem bubnovať.“ Obraz vznikol na Krásnej Hôrke 1747.

Cauzikovou kopiou z 1823 je i veľký obraz starca a stareny, s maďarským nápisom o vzácnom prípadu dlhého života: je to Ján Rovin, Srb, narodený 1552, žil v Sadovej; r. 1724, kedy bol obraz namaľovaný, bolo mu 172 rokov a jeho žene 147, nejstarší syn bol 116 ročný, 9 kráľov vystriedalo sa behom jeho života na uhorskom trône a to preto všetko, že „pili mlieko a jedli z tureckej pšenice pod popolom pečené pogáče. Kto teda chceš dlho žiť, pouč sa ich príkladom, pi mlieko, jedz chleba a keď nemáš mlieka — pi vodu!“

Na inom obrazu, vzniklom dľa nápisu na Krásnej Hôrke 1744, je trpaslík grófa Františka „rodom Sas, mlčanlivý Hampo, v tichosti žijem, nikomu neškodím“, preto asi si hraje s holubicou. Visí tam i portrét Štefana Andrássyho (III.) (zomr. v Košiciach 1812) a jeho manželky Márie Festetičovej (1772 — 1828). Dva veľké obrazy z 18. storočia zobrazujú scénu z 30ročnej vojny a ruch v mestečku pri trhu.

Nad dvermi do I. izby je latinský nápis: „Nebešťania nič lepšieho nemôžu dať pozemšťanom nad dobrých vladárov“. Priestor ovládajú krásne kachlové kamná s reliefnou ozdobou modrobiele polievaných granát. jabĺk vo vázach, dielo asi z Báňskej Bystrice zo XVII. storočia. Krásny empirový luster drevený.

Miestnosť zaplňuje niekoľko kusov nábytku z 18. storočia, potom 2 do protivnej steny zapustené skrine v pozdnom empiru, jemne intarzované, v nástavcoch rezané znaky Andrássyovcov a Festetičovcov. Dali ich dľa vykládaných nápisov urobiť 1822 Mária Festetičová, vdova po Štefanovi Andrássym a Juraj Andrássy. Sú v nich najmä pamiatky na krásnu Máriu Festetičovú.

Na stene huste obrazov; pozoruhodné portréty Štefana Andrássyho z 18. storočia (č. 74), neznáma kráľovná z 18. stor. (75), Karol VI. z 18. stor. (76), grófka Walburga Andrássyová, rod. Csákyová (1770 — 1797), č. 77.

Veľký portrét Karla VI. ako cisára rímskeho (79), Napoleon I. z poč. XIX. stor. (80), uprostred hore cisár Jozef II. (81), pod ním pápež Rehor XVI. (1765 — 1846), mladičký vojvoda Zákupský (1811 — 1832) v uniforme rakúskeho kaprála z poč. 19. stor. (83), veľký portrét princa Eugena Savojského (1663 — 1736) z 18. stor. a Mária Luiza (1791 — 1847), Napoleonova manželka, z poč. 19. stor. (85). Medzi oknami veľký portrét Františka I. (1792 — 1835) a na poslednej stene umelecky najhodnotnejší, na doske maľovaný portrét neznámej z r. 1500 od Jacopo Barbari (86).

Pod ním drobné foto srbského Milana s princom Alexandrom v upomienku na ich návštevu na Krásnej Hôrke 16. VIII. 1887 (92).

Dvere s nápisom: „Kráľovia zbudovavší egyptské pyramidy upadli v zapadnutie, slávu spravodlivých uchová však vďačná vzpomienka“ vedú do II. izby.

Na tabuli nad dvermi je latinská rýmovačka takého obsahu: „Blaho tomu, kto sa drží svojho domu, jie biely chlieb, váľa sa za pecou, žije s každým v mieru. Pije dobré víno, chváli pána Boha. Napísané na Krásnej Hôrke 1748. F. A.“

Veľké, hnedo polievané, kachle sú z 18. storočia. Medzi niekoľko kusov nábytkov z 18. storočia vyniká dvojdielná, vo spišskom baroku bohate rezaná a polychromovaná skriňa v predu zasklená, z doby okolo 1700, dľa tradície dar Fr. Rákoczyho II. Žofii Šeredyovej.

Je v nej malá sbierka skla a keramiky: skupinky z viedeňského porcelánu, dve vykurovadlá z holičskej fayence, habánsky tanier z 1686, džbán slovenský s nápisom Štefan Ostatnik 1754 a druhý veľký krčah bohate ozdobený, západoslovenský, zhotovený 1744 pre „Slawne Panstwi Korlaczke“. Niečo skla, hlavne empirového a iné drobnôstky. I v tejto sieni visí krásny empirovaný luster a po stenách portréty väčšinou z 18. stor. Za zmienku stojí: nad vstupnými dvermi: Anton, barón Andrássy (1742 — 1799), jezuita, vysvätený 1780 za biskupa rožňavského, neskoršie Františkán v Rožňave, kde leží i pochovaný. Podobizňa neznámej dámy v bielych šatoch okolo 1800 (č. 245). O kachle je oprený veľký portrét grófky Márie Festetičovej (1772 — 1828) zo samého konca 18. stor., po druhý raz je tu krásna paní so svojím synkom Jurajom Andrássym (247) a po tretí raz o niečo starší z poč. XIX. stor. (č. 251).

249 je portrét Jozefy Andrássyovej, vydanej Forgáchovej z poč. 19. stor., vedľa Karol Andrássy, generál Márie Terezie, povýšený do stavu grófskeho. Generál Laudon (256). Prvá manželka Štefana III., rod. Terezia Döry (zomr. 1788), (257 a 259). Neznáma dáma z 18. stor. (263). Štefan Andrássy, kurucký generál (258), Mikuláš Andrássy, povýšený Leopoldom I. do stavu barónskeho, ten, ktorý 1865 zomrel stojac a päsťou rozrazil dosku bukového stolu (265). Na komode sadrové busty Juliany Jankovičovej a Aloizie Festetičovej z poč. 19. stor. a krásna busta z farbeného vosku Kajetány Stilfriedovej z 1819.

Nad dvermi tabula s latinkou „Františkovou pripomienkou milovaným bratom“ prepletená slovnými hriečkami so slovkom cor, srdce, „Nech nás srdce sosiluje, svornosť nech srdce korunuje, nech srdečne vládne a žije v srdciach rodu Andrássyovcov, dedičov hradu Krásnej Hôrky 1750: 1) láska bratská, 2) sväzok pokrvenstva“.

Vstúpme ďalej do III. siene, jedálne, dvere zdobí nápis: „Ako trpký by bol život, keďby bol len a len šťastný, ako bály by sa duše smrti. Ale dobré ruky Božie smiešaly dobré so zlým; tak je život sladší a sladšia a ľahšia i smrť.“

Empirový korunný luster je z poč. 19. stor. Stoličky pozdĺž stien, potiahnuté kožou s Attilou, sú novšie. Na stole pokrývka z červeného súkna s vyšívanými ornamentami z rôznofarebných sukien, pozdne renesančnými a znakmi Andrássyho, je z poč. 18. stor., dľa tradície práca Žofie Šeredyovej. Krásne sú 2 barokné zrkadlá z 18. storočia.

Z obrazov sú pozoruhodné: Portrét grófa Pavla Festetiča z 18. stor. (289) a vedľa neznámeho kňaza z konca 18. storočia (290). Portrét Jána Balogha, má v pozadí krajinu s hradom (zomr. 1831, č. 291), Jána Urbányiho, advokáta Štefana III. maľoval Jindrich Cavet v poč. 19. stor. (292), Kajetána Festetičová, rod. Stillfriedová z poč. 19. st. (295), Mária Festetičová, manželka Štefana III. so synom Jurajom IV. (Z konca 18. stor., č. 296).

Mních v bielej reverende a otvorenou knihou je Mikuláš Andrássy, Jókaiho „derviš-generál“, (18. stor., č. 301). Č. 308 v červenej husárskej uniforme je gróf Július Andrássy, slávne dielo Julia Benczúra (1844 — 1920). Portrét Juraja IV., Andrássyho (1797 — 1872) je dielom viedeňského maliara Amerlinga (1803 — 1887), (310), jeho manželku Františku Königsegg-Aulendorfovú (1810 — 1871) maľoval 1852 Karl Blass (1815 — 1894) (311); 312 a 313 je zase nerozlúčná dvojica Dionýza Andrássyho s jeho Faninkou, rodenou Hablavcovou.

Malé hodiny skriňové urobil v poč. XIX. stor. J. Hofman v Trnave.

Nad dvermi nápis: „Kto mne našiel, našiel život a spasenie, čerpá z Pána“, dvere vedú totiž na galeriu kaplnky, do ktorej sa ešte podívame. Sú tam po múru rozvešené úmrtné štíty Andrássyovcov.

Vráťme sa na arkádovú chodbu. V ľavo pokračuje zrúcaná chodba, ktorá sa kedysi v hornom poschodí otvárala otvorenými arkádami; vedie do zrúcanín severnej části hradu, dnes neprístupných.

Obiehala pozdĺž hradieb so strieľňami až na voľné priestranstvo, kde hradby prechádzaly v odľahlú, veľkú baštu, v ktorej bola prachárňa. Dosiaľ stoja hlavné múry jednoposchoďovej, palácovej budovy s obývacími miestnosťami pána hradu a dvoranou, kde v 17. stor. boly odbývané i župné snemy. Orámovanie oblokov a dvier ukazuje, že všetky tie stavby i zrúcané kasárne posádky i byty služobníctva sú z konca XVI. a XVII. stor.

Južný múr zrúcaného paláca vidíme z dlhého dvorku, súženého ešte krákorcovým pavlačom; dvorkom viedla najkratšia cesta k prachárni. Na terase nad dvorkom, pod palácovým múrom, bývala kvetnica zámockej paní a na terase susedného dvorku so sochou sv. Trojice bývala záhradka dievok.

Malé, voľné priestranstvo bolo i na severnej strane paláca, kde dosiaľ je hlboká, v skále lámaná hradná studňa.

Zajdeme ešte do klenutého priestoru pod nárožnou baštou Františkinho múzea.

Dal ho upraviť gróf Dionýz Andrássy a uložil tam pompézny pohrabný vôz, v ktorom priviezol pozôstatky Františky z rožňavského nádražia do novostavby mauzolea.

Vôz dal zhotoviť v Mníchove len pre túto jedinú jazdu. Po stenách sú postroje koní a ostatné súčiastky smútečného sprievodu s radou fotografií.

Sostúpme bránou do prvého nádvoria. V pravo, ale ešte pred bytom kastelána, malé schodky nás uvedú do niekoľko izieb so sbierkami, ktoré sobral gróf Dionýz, zamýšľajúc tu podať obraz života hradu za doby Rákoczyho.

Vo vstupnej miestnosti je stará kuchyňa. Na otvorenom ohništi i okolo nádoby a všelijaký kuchyňský nábytok, a riad. (17 až, väčšinou 19. stor.). Nad dvermi sú domáce požehnania „Božie oko“ s nápisom: „Božia prezreteľnosť večne nech je s námi na hrade Krásnej Hôrke 1746“ (886) a druhé, podobné z r. 1753 (887).

Dvermi v pravo vojdeme do I. miestnosti. Nábytok tvoria barokové skrine a sekretáre. Uprostried steny naproti oblokom je klekátko so zasunovacími dvoma obrazmi; na jednom P. Mária na oblaku sa vznášajúca nad krajom a Krásnou Hôrkou s nápisom: P. Mária, patrónka rodiny Andrássyovcov; na druhom alegória Viery, Nádeje a Lásky. Pôvabné dielo je z poč. 19. stor., obrazy namaľoval asi levočský Jozef Cauzik.

Z obrazov zaujímavejšie sú: 2 veľké výjavy z 30-ročnej vojny v predstave 18. stor. Portrét manželky Františka Rákoczyho II., Charlotty Amálie Hessenskej (1679 — 1722), dielo levočského zlatníka-maliara Jána Silašiho z 1743 (toho času v reštaurovaní) (809).

Nad dvermi portréty cisára Jozefa II. a Márie Terézie (811 a 812). Obraz kuruckého vodcu z poč. 18. stor. (818).

V II. miestnosti sú hlavne zbrane. Na stojane rada ľahkých pušiek hradných z 17. stor., možiare, v kúte ležia sväzky smolné, ktoré boly metané na nepriateľov, odpočívajú tu tympany hradného bubeníka a vaky z volskej kože, v ktorých bola čerpaná voda z hradnej studne. Malý kanón dal Jókaimu popud k dramatickej scéne v „Bielej panej“, keď malý František Andrássy strelí na vracajúceho sa vlastného otca. Dvojmetrový štíhly kanón všetkými smermi pohyblivý, bol kedysi zázrakom. Na stole a medzi oknami smolné vence, kliešte na litie guliek, putá a i.

V tretej miestnosti je v mískoch a skriňách (jedna nesie datovanie 1657), najmä nádobí zo slavkovského a viedeňského porcelánu, košickej kameniny, niekoľko kusov holičskej a budínskej fayence i cín a striebro, všetko z 18. a 19. stor. Leží tu illuminovaný rukopis „Reglement“ pluku grófa z Walseggu „nach welchem sich alle Ober. u. Unter Offizier bis Inclusive des Gemeinen in Ihren Funktionen Regulieren sollen“. Spísané v Novare 1724.

Medzi niekoľkými staršími hudobnými nástrojmibasa signatúru bratislavského Jána Juraja Leeba 1807. Od tohoto najlepšieho majstra býv. Uhorska sú i húsle 1783. Čelo je od jeho syna Ondreja Leeba vo Viedni usadeného. Kytara je od viedeňského „Geigen und Lauten macher“ Juraja Adama Raucha z r. 1804. Jeden z troch klarinetov je dielom Theodora Letza z Bratislavy z 18. stor.

Ohromný hlinený džbán, zhotovený dľa nápisu 12 IV. 1766; Hodinka sa vraj menoval jeho tvorca, panský hrnčiar. Nástenné hodiny Václava Seidla sú z 18. stor Medená vanička na víno s bohatými tepanými ozdobami je dielom levočského meditepca Hanuša Wasserburgera z 1656.

Vráťme sa a kuchyňou prejdeme do štvrtej, poslednej miestnosti. Je v nej niekoľko krásnych nábytkov z dôb pozdného baroku a Ludvíka XVI. Na stenách niekoľko farebných rytín le Grandových a i., zo samého konca 18. stor. Pohľad na Herľany v poč. XIX. stor. ryl Assner dľa kresby Erazíma Schrödta. Dva portréty Jozefa II., zbytok krýdla oltárneho (s jednej strany Ukrižovanie, s druhej pohrab 3 biskupov), v špatnom stavu, z poč. XVI. stor., z okruhu Lukáša Granacha.

Vráťme sa na nádvorie.

Horejšie, renesančné obloky protejšej steny vedú do obývacích miestností, ktoré sme prehliadli vo vnútornom hrade, spodný rad sdružených okienok pseudorománskych prepúšťa svetlo do rodinnej krypty Andrássyovskej, ktorú zo starých pivničných priestorov a vo skále dal vytesať Dionýz. Tiež hradná kaplnka, do ktorej vojdeme vchodom proti bytu kastelánovmu, vznikla až v 19. stor., prestavbou z najmohutnejšej a najvyššej hradnej hlásky. Pri budovaní kaplnky našli robotníci vo výklenku bašty prírodzene mumifikované telo Žofie Šerediovej.

Vnútrajšok kaplnky je vyzdobený v pozdnom slohu Ludvíka XVI. Nad oltárom visí obraz Madonny Krásnohorskej s Ježíškom z r. 1739.

Obraz opradaný ľudovými povesťami má v rámci rad votivných darov. Je dodnes uctívaný, najmä o odpustu 8. septembra.

V zasklenej rakvi pri múru, v pravo od oltára, leží mumifikované telo Žofie Šerediovej, známej z Jókaioyho románu, s rukou dvíhnutou, oblečené v čierny rubáš a čepec.

Veľké pískovcové epitafy, s reliefnými postavami, vsadené do sten patria Petrovi Andrássymu (1569), prvému smluvnému hradnému kapitánovi Krásnej Hôrky a Jánovi Andrássymu, ktorý pri dobývaní Jageru utržil ťažké zranenie, ktorému skoro po návratu podľahol. (1596).

Dva kulaté, z dreva reliéfne rezané, polychromované štíty náležia radom Andrássyom a Pállfyovskému.

Pod galeriou, vedľa varhan, je vchod do rodinnej hrobky Andrássyovskej. Pohľad do nej nám umožňujú zasklené, zamrežované dvere.

Tým dokončili sme prehliadku hradu, ktorý svojimi pamiatkami i svojou polohou si zaslúži mena Krásna Hôrka.




Josef Polák

— kultúrny a osvetový pracovník, riaditeľ Východoslovenského múzea, venoval sa dejinám umenia, pamiatkovej starostlivosti, bol propagátorom divadiel a knižníc Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.