ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Už z predhistorických dôb známo je, že človek, tento „án prírody“, hneď z prvopočiatku dľa svojho určenia odkázaný bol skrz hlad a zaodev, hľadať prameň, ktorý by mu všetky potreby podával, a na vždy vyhovel. Prameň ten našiel v dobytku. Bo čím že by dobytok človeku nevyhovel? čím že by ho nezaopatril? On je druhým divotvorným džbánom olejovým, známej vdovy vo starom Zákone.

V chudobnom hospodárstve je krava živiteľkou celej rodiny. Z tej príčiny vidíme byť dobytok najvernejším rodinným sprievodcom. Dobytok prilnul k človeku a tento k dobytku. Dobytok zostal hlavným prameňom životným. Z toho ohľadu nutno mu venovať všetku pečlivosť a starosť, k zdarnému chovaniu a sošľachteniu.

Keď chceme vedeť spôsob, ktorým sa dobytok najlepším prospechom vychováva; nazrieme do krajín, v ktorých sa najkrajší dobytok nachádza a darí. Arabi majú najvybornejšie kone. Vo Švajčiarsku nachádzame najkrajší hovädzí dobytok. Prečo? Oni si váža svoj dobytok, jakožto nevyčerpateľnú baňu dôchodku.

Sťažujeme si na nevďačnosť sveta. Človek, tento rozumný tvor, zostáva v mnohom páde k svojmu dobrodincovi nevďačným; — hovädo nikdy, bo každé dobrodenie odpláca prítuľnosťou. Mučenie dobytku prezradzuje nie len surovosť, divokosť, ale aj hlúposť. Kto si dobytok mučí, zostáva svojím vlastným nepriateľom, bo najviac škodí sebe.

Jestliže chce kto svoje telo zdrave udržať, musí ústroje svojho tela poznať, a len na základe tejto vedemosti vyhne mnohým neduhom a nemociam. Tak je to i so zvieratmi.

Každý si praje zdravý dobytok mať. Povinnosťou teda bude, odstrániť od neho všetko, čo jeho zdarnému vývinu škodí.

Ztratí-li hospodár lichvu, stratí s ňou všetko; bo čože počne bez nej? Prežijúc medzi obecným ľuďom mnohé roky, prišiel som bohužiaľ k tomu presvedčeniu, že nohý hospodár nezasluhuje meno: chovateľa, len trýzniteľa lichvy. Poohliadnime sa po mnohých stajňách! V úzkej, vlhkotmavej stajni vidíme stáť miesto 4 — 5 kusov i do 8; môžeme-li v takomto páde najsť zdravý stav dobytka?

Vieme, že hlavné podmienky žitia všetkého živočíšstva sú: Povetrie, svetlo a teplo. Stajňa má sa denne bárs len na toľko prevetrieť, čo sa lichva napojí, bo aj to malé pohybovanie nezostane bez osohu.

Svetlo je životná potreb všetkých domácich zvierat. Z toho ohladu má byť každá stajňa dobrými okny opatrená a tak aby boly oči dobytka k svetlu obrátené. Okná sa majú vysoko vystavať, žeby bol dobytok chránený proti prievanu (cúgu), a tiež preto, aby na svobodu vidieť nemohol, žeby ho mnohé veci nenaľakaly a nepobúrily.

Stajňa musí byť čistá. Zvlášť čistý musí byť válov (hrant), do ktorého v mnohých hospodárstvach dobytku rozličnú krmu, ku kysnutiu náchylnú predkladajú. v stajni a nad ňou neukladajme nikdy kŕmu, bo skrz výpar maštalný stuchne a dostáva nepríjemný, zdraviu škodlivý zápach.

Konečne, stajňa má byť teplá. Príroda žiada pri dobytku jedon diel pokrmu k to mu cieľu, aby sa skrz dýchanie teplo vyvinulo. Preto v studenej stajni potrebuje dobytok viacej krmy, nežli v teplej. Teplá stajňa shospodári polovicu krmy a pri tom chráni dobytok od mnohých nemocí, ktoré by od zachladenia povstať mohli. Prievan škodí nielen ľuďom, lež aj dobytku. Zima, ktorá na všetky čiastky tela jednako účinkuje, škodí málo, prievan ale, pri ktorom len jedna čiastka vychládne, je vždy škodlivý. Ruší sa tým rovnováha a všeobecný obeh štiavy, z čoho povstávajú boľasti a nemoce na nastydnutých čiastkach tela.

Opatrovateľ dobytka nesmie zabudnúť, že priechod z teplého tela do studena, hneď z počiatku teľaťu smrteľne nebezpečným byť môže. V zime stáva sa často, že telce bez patrnej príčiny v nekoľko dňoch zahynú. Zima učinila ich na smrť nemocnými, tiež aj krava potrebuje po svojom otelení mnoho tepla; a každé nastydnutie, zvlášte nápojom, nech je odstránené!

Keď by sme mali príležitosť, prehliadnuť len nektoré stajne v našich obciach, právom by sme sa diviť museli, že pri tak opustenej opatere nachádzame tak zdravú lichvu. Mnohokrát stáva sa, že na vzdor všetkej dobrej opatere, dobytok nemocnie, nie chovateľovou vinou; — tu príroda v hojnosti ponúka opatrovníkovi pomocnú ruku v podobe liečivých síl svojich, ktoré na dostač v prírode nachádzame. Tu je opatrovníkovou povinnosťou s nimi sa oboznámiť, a dľa v tejto knihe udaných nárad a pravidiel ku svojej potrebe užívať, a všetkým nezkuseným mastičkárom pri liečení ubohej lichvy vyhybať, ktorí so svojou skromnou zkúsenosťou, nie len nič nepomôžu, lež dvojakú škodu nám okúsiť dajú.

Bolo by na čase, aby sa naši páni lekári od liečenia ubohej lichvy neodťahovali, lež v mnohých, aspoň nebezpečných pádoch, našim hospodárom pomocnú ruku podali; v čom by ích úcta nijako ujmu neutrpela.

Sostawil som tieto nárady len z toho ohľadu, bo som úfal, že zavdám podnet, prospešnejšie dielo vydať — povolanejšiemu péru.

Ku všetkému sošľachteniu a zdravému chovaniu milého dobytku, želá Božie požehnanie všetkým hospodárom

spisovateľ.