Zlatý fond > Diela > Prostonárodný domáci lekár. Liečenie zvierat


E-mail (povinné):

Ján Kováčik:
Prostonárodný domáci lekár. Liečenie zvierat

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Eva Lužáková, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Andrea Jánošíková, Patrícia Šimonovičová, Jaroslav Geňo, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 50 čitateľov

Liečenie zvierat

Aby sa ručanie kravy za teľaťom ukojilo. Známo je, že kravy, keď sa ím teľce odobraly, svoju žalosť ručaním dosvedčujú, ktoré často vo dne v noci trvá a nie len obyvateľstvo domu nepokojí, ale i na dojnosť hoväda škodlive pôsobí. Jednoduchý prostriedok rozžalostenú kravu ukojiť je, aby sa jej okolo rohov ten povrázok okrútil, ktorým teľa v stajni bolo priviazané. Bezpochyby že krava výparu svojho teľaťa, ktorá do povrázka prenikla, vonia a tak sa tedy upokojí.

Odvarok z mravencov proti dúlu. V ruskom kraji Kaluga lieči sa dúl týmto lacným a každému hospodárovi prístupným spôsobom: keď hovädo patrné znaky nakazenia vydáva, sedliak beží do súsednej hory, vyberie celé hniezdo mravencov do dajakej nádoby, odvarí ho doma a ten odvarok dá chorému hovädu známym spôsobom vypiť (vleje sa mu do hrtaňa); po tejto kúre že vraj obyčajne vyzdravenie nasleduje. Nám sa to vidí veľmi pravdepodobným; už jako chlapci hrávali sme sa, preťahujúc naslinenú slámku cez hniezdo pomedzi mravencov a oblizujúc príjemnú kyselinu, ktorá na nej lipnúť zostala. Možno tedy, že táto mravencová kyselina k vyliečeniu hoväda pomáha.

Nový spôsob prekazenia dúlu. Kunická hospodárska jednota v ostatnom shromáždení svojom prijal dôležitú zprávu od istého spolučlena, o spôsobe prekazenia a vyhojenia dúlu, o ktorom príloha „Moravských novín“ takto píše: „Odporučený liek (pre často vyzkúsený osoh jeho) zaslúžil, aby dávno ku prospechu hospodárov bol uverejnený býval. Je to silica kostíková a takto sa pripravuje: nalej do sklenice žajdlíkovej pol žajdlíka silice (špiritus), daj doňho 10 — 15 gránov kostíku (fosforu) a postav dobre zapchanú sklenicu na miesto, kde ju svetlo slnca dostihnúť nemôže; o dakoľko hodín rozpustí sa kostík v silici, a čo je zbytočné, sadne na spodok. Keď poznávaš, že daktorej kus rožného dobytku choreť počína, daj do žajdlíka čistej vody 3 do 10 kvapek (podľa toho, jak staré a silné je hovädo), dobre vodou pozatriasaj a vlej hovädu do pysku; o hodinu to opakuj a zas o hodinu daj po tretí raz. O dve hodiny nasleduje polepšenie, a keď to vidíš, daj ešte raz lieku toho a čakaj v dobrej nádeji skoré uzdravenie. Keď by ale choroba neprelomila sa, o dve hodiny počni s dávaním lieku a potom opakuj po 4 hodinách. Keď nemoc na druhý stupeň vykročila, dáva sa liek po každej pol hodine; pri zameškaní choroby až ku tretiemu stupňu býva pomoc nesnadná. Týmto prostriedkom môže sa rožný dobytok i pred morovým pádom ochrániť, ak mu z neho za 24 hodín 4 razy dáme, teda každých 6 hodín raz.“ Toto je smyseľ nárady „Mor. Novín“, a my dokladáme, že tento liek iba v apatéke spraviť môžu, bo je kostík látka veľmi zápalistá a nebezpečná.

Proti jalovosti kráv. Dr. Goodiš proti jalovosti kráv dymom začadenú, teda trochu preúdenú slamu narádza; teraz udáme druhý liek, už od mnohých hospodárov vyzkúsený. Vezmi 3-4 lóty surového antimonu (pre menšiu kravu postačia 3 lóty), potlč ho na prach, a daj krave každý deň ráno jeden lót prášku toho, na smidku chleba natrený; po užití lieku prijde o nedlho pastier s novinou, že sa krava nabehala.

Močenie krvou pri rožnej lichve pristaviť. Proti spomenutej chorobe môžeme blisklavú sadzu s octom upotrebiť, ktorý liek najme preto je odporúčania hodný, že je snadne k dostaniu, ľahko sa pripraví a nadovšetko že žiadaný výsledok tak rečeno nepochybne istý je. Keď močenie krvou pri rožnom dobytku spozoruješ, prvý deň nič nerob, lebo krv chorého dobytka býva pri počiatku veľmi pobúrená; lež na druhý deň, keď zbadáš, že krv už nenie tak rozpálená, do žajdlíka dobrého octu zamiešaj tri obyčajné lyžice blisklavej, na prach potlčenej sadze a vlej do hoväda. Keď potom na druhý deň dobytok je veselší, považuj to za znamenie, že liek účinkoval; kebys ale túto premenu nepozoroval, daj mu ešte raz opísaného lieku. Menším a mladším kusom dáme iba jednu alebo dve lyžice sadze, a tak i pomerne octu menej. Samo sebou rozumie sa, že chorý dobytok, dokým nevyzdraveje, nemôžeme na pašu vyháňať, čo ale pri tomto lekárskom opatrení o tri dni pod istým nasleduje. Pravdivosť tejto nárady vyzkúsil som už od r. 1856 viac razy i pri mojej lichve, i pri dobytku tých hospodárov, ktorí moju radu nasledovali. Jan Wittek, dekan a farár v Skačanoch.

Aby kravy privčasne telce nezvrhly. Lekárskym pozorovaním dosvedčilo sa, že zdravé kravy iba z týchto príčin zvrhnú: urazením tela bitkou alebo padnutím; keď kravu teľnú človek, pes alebo iný zver naháňa; keď ona z mokrých lúk seno žere, ktoré pri sušení aspoň za 4 dni na svobodnom povetrí neležalo; najobyčajnejšia ale príčina zvrhnutia je, keď kravy teľné o Michale na trávu chladnou rosou skropenú, alebo práve mrazom pokrytú, pred 9. hodinou ráno vyháňame. Odstránením spomenutých príčin aj zvrhnutie zamedzíme.

Proti ranám na šíji volov. Mladé volky, keď sa im po prvý raz jarmo nakladá, jako i staré hoväda, keď po zimnom odpočinku zase na jar hospodárske práce konajú, často na šíji dostávajú rany, z otlačenia ťažkým jármom pošlé. Najlepší prostriedok vyhojenia takýchto rán je masť (sadlo) z jeleňa, ktorú v každej lekárni za pár krajcarjev dostať môžeme; masť sa večer roztopí a za tepla natre sa dobre rana hoväda na šíji, čo tak dlho budeme opakovať, ažby sa zacelela.

Proti krvotoku rozličných hoviäd. Keď pri kravách v čas dojenia, močenia, alebo prepitujem i lajnenia krvavé znaky pozorujeme: K pristaveniu chorobných úkazov odporúčam tento, odo mňa samého pri mnohých kravách vyzkúsený prostriedok: uvaríme silnej rascovej polievky, do ktorej (keď je hotova) ešte medzi vretím vsypeme na prach potlčený živý oheň (sirku), a síce na jeden kus dobytka treba dať potlcť šúlok živého ohňa vo veľkosti chlapskej hánky. Po náležitom primiešaní prášku toho, necháme polievku trochu ochladnúť a tak ju za letna vlejeme chorému hovädu do hrtáňa. V Kráľovcach (zvol. st.) Ján Izák, učiteľ.

Prhavina (Arnicatinctur) proti ranám vemäna. Z prhaviny pripravuje sa výborná vodka na rany kravského vemäna, a síce takto: do pol žajdlíka čistej vody daj 10 kvapiek prhaviny, ktorú v každej apatéke pod menom Arnicatinctur dostaneš, a umývaj častejšie cez deň ranavú čiastku vemäna, ktorá sa o nedlho zahojí.

Pri ťažkom telení kravy pomahať. Častejšie stáva sa, že keď krava svoj plod nevydáva v tom čase, jako hospodár očakával, pastierova pomoc privolaná býva, ktorú ale iba v tom páde odporúčame, ak je položenie teľaťa chybné; ináčej ak je krava pri dobrom zdraví, len krče kravy napomôcť treba, a otelenie nasleduje v krátkom čase bez všetkej ručnej pomoci, pri ktorej obyčajne teľa, nekdy spolu s ním i krava, na zkazu vyjde. K napomoženiu tých krčov k oteleniu poslúži toto: vezmi jednu, stredne veľkú hlávku bielej cibule, olúpaj suchú vonkajšú kožku, zarež do cibule viac razy, ale tak, aby sa nerozpadla a vlož ju krave do hrtáňu tak, aby ju prehltnúť musela. Keď sa cibuľa v žalúdku kravy trochu zahreje a svoju ostrosť vydá: hneď budú krče nasledovať, medzi ktorými vtelí sa krava.

Nechuť ku žriadlu pri rožnom dobytku. Ak rožný statok nežere tak chutne, jako obyčajno, pri tom ale prežvachuje, pravidelne hnojí a vôbec žiadnych znakov choroby nevydáva, môže sa dočasne zoslabnutie žalúdka posilnujúcim práškom odstrániť, ktorý takto pripravíme: vezmi koreňa šišvorcového (kalmus) a suchého lisťa palinkového spolu 8 lótov, z každého po 4 lóty, pridaj k tomu 1/4 lótu zazvoru (ďumbieru) a 5 lótov obyčajnej soli, potlč všetko spolu na prášok a daj z neho dobytku každý deň ráno a večer po dvoch lyžicách; o dakoľko dní navráti sa chuť ku žriadlu docela. Akbys palinkového listia nemal doma, kúpiš ho v apatéke za levnú cenu.

Pošinutie krížov u rožného dobytka. Znaky tejto choroby sú: hovädo jednu, alebo obe zadné nohy veľmi trápne za sebou vláči, krížovu čiastku teľa hýbe z boka na bok, a keď si ľahne, vlastnou silou nemôže sa nohy postaviť. Príčinou nehody obyčajne býva surové bitie hoväda na kríže ťažším drevom, alebo keď sa hovädo vyklznutím nohy veľmi rozčapí. Ak na krížoch hoväda teplú opuchlinu pozorujeme, treba prikladať handry, do miešaniny z octu a vody zmočené; ak opuchliny nieto, alebo ak už pominula a hovädo predsa nechodí pravidelne, treba tri razi cez deň kríže namastiť miešaninou, ktorá pozostáva z troch lótov gáfroveho špiritusu, 3 lótov mydlového spiritusu a 6 lótov oleja borového, ktoré látky v apatéke a síce ostatnú pod menom Kienöl dostaneme.

Horčica škodí kravám. Povšechne známa rastlina horčica, ktorá i všade na mokrých, tien majúcich miestach dvoru rastie (Polygonum hydropiper; nem. Wasserpfeffer) je najmä slabším kravám veľmi škodlivá, tak že po jej užití (čo sa iba v najsurnejšom hlade stáva) krvou močiť počinajú. Ak hospodár príčinou choroby zpozoroval, ona i sama od seba prestane, keď hovädo pri dobrom kŕme za pár dní v maštali ponecháme, aby ostré pozostatky kŕmu toho z tela svojho vylúčilo.

Močenie krvou pristaviť. Z mnohoročnej skusenosti, i na susednom panstve kniežaťa Koburga v Sv. Antole potvrdenej, môžem nasledujúci, každému gazdovi bez peňazitého výdavku prístupný liek proti močeniu dobytka krvou odporúčiť: Vezmi kus mladého (nevytopeného) masla, asi jako vlaský orech veľký, potom nasbieraš mladých lístkov z povšechne známej byliny myšího chvôstika (rebrička; Achillea millefolium; nem. Schafgarbe) utlčieš ich dobre, zamiešaš do masla, a tak dáš hovädu do pysku, aby to prehltlo. O dva, najviac o tri dni močenie krvou prestane. V Žibritove; K. Z.

Proti pľúcnej chorobe rožného dobytka. Proti tejto chorobe podávam tu predpis lieku, od pochvalne známeho spisovateľa o vecách hospodárskych, dr. A. Raucha odporúčaný: vezmi garbiarského triesla (dubovej kôry), borievok (jalovca) a koreňa horca žltého (Gentiana lutea) z každého po pol funte, soli kuchyňskej 1 3 funta, a vitriolu železového či zelenej skalice (Eisenvitriol) 4 lóty; všetky tieto látky treba potĺcť a dobre smiešať, z toho ale prášku každému chorému hovädu rano i večer po dve obyčajné lyžice v žajdlíku letnej (mierne teplej) vody vliať do hrtáňa, a hnedky za tým druhý žajdlík studenej vody dať vypiť. Junčovine dáva sa po jednej, alebo po pol druhej lyžici prášku, podľa velikosti hoväda. Samo sebou rozumie sa, že miera udaná, ktorú prísne zachovať treba, i pre viac hospodárov vystačí; koreň horcový, akby nebol pri rukách, v apatéke obdržíme. S liekom tak dlho treba pokračovať, ažby hovädo vyzdravelo. — K zachovaniu ale dobytka pred chorobou radí spomenutý spisovateľ, aby sa zdravému hovädu, každodenne dva razy, po mužskej hrsti popoľa z dreva do vody pri napájaní zamiešalo.

Poťahom na výš udanú zprávu o hojení pľúcnej choroby rožného dobytka dokladam: Pred dakoľko rokámi vypukla táto zkáza v okoli mesta Giessen v Nemecku, a menovite v jednej ďedine všetký maštale napadla, iba mlynárov dobytok zostal zdravý. Vláda tedy vyslala komissiu, aby vypátrala príčinu: prečo dobytok mlynárov nepochorel? Z vyšetrovania ukázalo sa, že mlynár svoj dobytok napájal zo studničky, ktorá železitú vodu mala. Od tej doby podobná voda slúži za hlavný liek proti pľúcnej chorobe; preto je i vitriol železový v lieku výš spomenutom obsažený. Na základe tejto skusenosti narádza sa, aby gazda staré, čo najväčšmi zahrdzavené železo dal do nádoby, z ktorej dôbytok napája, a aby pred každým napájaním to železo hodne pomiešal v nádobe, aby z hrdze jeho niečo do vody prešlo; nuž mu dobytok zostane zdravý.

K očisteniu otelenej kravy. Budúceho mesiaca počnú sa kravy húfnejšie teliť; udáme tedy spôsob, jako hollandskí hospodári, neprevýšení majstri v opatrovaní kravskej maštali, otelenej krave pomáhajú, ak z nej tak zvaný pagáč (hložie) odisť nechce. K tomu cielu vezmú 4 kusy bielej cibule, olupajú každý kus a zarežú doňho 3, 4 razy na kríž, ale tak aby sa cibula prerezaná predsa nerozpadla, a tak dajú krave rano pred žránim 4 kusy do hrtáňa, aby ich prehltla; neskôro večer po žráni zase 4 kusy. Zriedka kedy stáva sa, aby tento liek ešte na druhý deň opakovať museli; avšak znovu hovoríme, že to musí byť biela cibuľa.

Liek proti belmu dobytka. Belmo (povlak) pri dobytku povstáva tým, že tak zvaná rohovka (t. j. vonkajšia v prostred oku roztiahnutá, priezračna blanka), bielu kožtičku po vrchu dostane, ktorá čím ďalej trvá, tým viac nepriezračnú býva. Bol som i ja svedkom jednoho, starým jakýmsi olejkárom poradeného liečenia, ktoré najme dajedni dedinski lekári dobytka v Orave jako tajomstvo prechovávajú, aby si zaň platiť dali. Predpisku lieku tento je: pri zabijaní svine vezmi jej žlč, vylej na myštičku, rozmiešaj solou a sadlom, ktoré po predku náležite rozmačkať treba. Túto masť daj potom do mechúrika zlčového, zaviaž ho a zaves na povali k upotrebeniu. V čas potreby otvoriš mechúrik a prstom natreš choré oko hoväda z nútra; o 3, 4 dni počne sa belmo tratiť. Liek tento môže sa i pri ovcách upotrebiť. J. Br. Jasenovsky.

Vyborná masť k liečeniu dobytka. Lišaje na koži teliat, vošky pri voloch, šiale a zášlapy pri koňoch, kurdel, vredy a všelijaké rany dobytka môžeme kroz túto vybornú masť vyliečiť. Vezmi 4 lóty bielej, mladému syru podobnej smoly, ktorú na svrčinových podlupkoch najdeme; pridaj k nej 4 lóty čistého nesoleného masla, alebo masti, a jeden lót žltého vosku od včiel; všetký tieto látky roztopíme v hlinenej panvičke na levnom žeravom uhlí, a keď masť, z pomiešania tých látok povstalá, už ochládla, prídame k nej žltok z jednoho kuracieho vajca, a zase všetko dobre rozmiešame, aby táto masť žltá vyzerala. Akby bielej smoly nebolo pri rukách, vezmeme 4 lóty terpentinu (oleum terebinthiae) a podľa spomenutého predpisu masť dohotovíme. Pri užívaní natre sa masť tento na bielu plátennú handričku a prikladá sa ráno a večer na ranu tak dlho, až sa vyhojí. — Vošky a šiale dobytka museju sa po predku čriepkom hlineným až do krvy zoškrábať, aby masť učinkovať mohla; to treba aj s lišajmi zastaralými urobit. Na rany ľudského tela, aby spomenutá masť priveľmi neťahala, dá sa menej smoly alebo terpentinu a dva žltky z vajca. Pri pomoci tejto masti už više tisíc chorobných, tu hore opísaných pádov šťastne vyliečil a tak ju cteným rodákom slovenským svedomite odporúča: D. Ferjenčik, ev. učiteľ.

Prach z mlynského kameňa proti všiciam hoväd. Jeden polský mlynár v celom okoli bol vychýrený pre výborný prášok, od ktorého všice rožných hoväd kapaly; nuž a čože to bol za prášok? Nič inšie, jako preosievaný prach, ktorý odpadá pri kresaní (ostrení) kameňov mlynských. Poneváč ale mlynské kamene z vápna a piesku pozostávajú: tak sa vidí, že liečivá jeho sila najme od vápna závisí. K očisteniu hoväda postačí, za 5 alebo 6 dní posýpať ho prachom na čiastkách tela všicami napadnutých. Bezpochyby aj väčšie, pri kresaní odpadujúce, na prach potlčené kúsky mlynského kameňa tiež tak dobre pôsobiť budú.

Olej, ochrana proti dúlu. Veľko-statkár dr. Beck udáva, že pri vypuknutiu výš udanej nákazlivej nemoci, na jednom blízko 100 kusov rožného dobytka majúcom majeri ani jedon kus neochorel, trebars všade okolo dúl pustošil, a jediná ochrana bola, že kožou dobytka častejšie olejom natreli, nech je on jakýkoľvek či konopný či repkový atď.

Proti úrazu roháma doklaných hoväd. Jako každý živočich, tak i domáce hovädá naše ciťa sbližujúcu sa jarnú dobu a tak už pri konci zimy začínajú byť nepokojné. O tej dobe i najviacej rán povstáva medzi dobytkom, z trkania (klania) roháma pošlých. Jednoduchý prostriedok vyhojenia týchto rán je octová voda, tým spôsobom pripravená, aby sme na jeden štvrtník silného vinného octu 5 štvrtníkov čistej vody vzali a ranu touto vodičku častejšie za deň vymývali. Táto nakyslastá voda drží ranu čistú, zmierňuje pálčivosť úrazu a nepripustí, aby sa muchy do rany nanosily a tak jej zaceleniu prekážku kládly.

Proti ťažkému teleniu sa kravy. Viacej razy prihodilo sa mne samému v mojom hospodárstve, že krava chystala sa k teleniu, t. j. že nohoma prestupovala, nadúvala sa, o zem hádzala sa a tak pracovala jako kežby všetký vňutornosti zo seba vytlačiť chcela. A kde nič, tu nič! Daktorí v takomto páde pomáhali aj narezaním vňutornosti kravy. Ale pri domnelej pomoci obyčajne o svoje hovädo prišli, ktoréby bez všetkého krvavého násilia boli zachovať mohli, a síce nasledujúcim spôsobom: vezmi tri holby píva a tri biele cibule tak veľké, jako žemla, ďalej kus vrchnej kôry z chleba, ktorú na kúsky treba pokrájať, a napokon ku všetkým tu spomenutým veciam ešte i šefranu za dva do 4 fr. pridať. Všetko spolu dá sa na čistý randlík, zakryje pokryvku a dobre sa uvarí; keď ale ten odvarok ochľadnul, vleje sa ešte vlažný krave do krku. Následkom upotrebenia lieku tohoto za 10, najviac za 14 hodín velikú premenu pri krave spozorujeme; ona uspokojí sa, prestane sa siliť a za tých dosť málo hodín jej ňutro tak sa rozstupí, že bez všetkej pomoci a prekážky otelí sa šťastlive, jako ktorákoľvek iná krava. Jednoduchý prostriedok tento z vlastnej skusenosti odporúčam. A. Csimo.

Proti zapuchnutému vemänu kráv. Častejšie stáva sa, najme pri prvostkách, že im po otelení vemäno zapuchne, čoho následkom ani teliatko k cecku nepripúšťajú, ani dojiť sa nedajú.

Najlepšie bude: trochu sanitry vo vode roztopiť a tou vodou vemäno častejšie cez deň umývať; akby ale sanitry nebolo pri rukách, natierajme zapuchlé vemäno dreveným (olivovým) olejom. V oboch pádoch tak treba pokračovať, aby pomáhajúce ruky možno najmenej boľasti hovädu spôsobily.

Otrávenie dobytka tisinou. Na mnohých miestach Slovenska, menovite v horách pri Štiavnici, okolo Tisovca, v hor. Trenčíne atď. rastie tak zvaný tis alebo tisina (taxus baccata) v podobe kroviny, alebo i menšieho stromu, ktorý je pre dobytok veľmi nebezpečný; lebo ihlice toho zimzeleného stromu sú jak pre kone tak i pre rožný dobytok jedovaté, a pri zanedbanej pomoci otrávený kus nepochybne padne. Hlavným príznakom otravenia tohoto je, že hovädo potackáva a znakom vňutornej boľasti krčí sa, ktorý ale neistý krok dá sa rozoznať od krivänia, z boľasti paprčkov pošlého; a napinanie hoväda, jakoby ku vracaniu, dá sa pozorovať. Ať tedy vieme, že v susedných horách nachodia sa tisove stromy, bez odkladu postaráme sa o nasledujúcu pomoc: vezmeme holbu jačmeňa, odvaríme ju v kotlíku, odvarok rozriedime vodou, okyslíme trochu octom, a dáme slopať hovädu čo najviac, a to i za dva, tri dni, lebo ho i silný smäd k tomu núti. Vyvarením jačmeňa prejde do vody hojne slízu (šlajmu), ktorý silu tisového jedu otupí, aby vňutornosti hoväda spáliť nemohla.

Pysková a paprčková choroba. Mnohokrát panuje medzi rožným dobytkom tak zvaný pajed či pysková choroba (Maulseuche). Príznaky tejto choroby sú: vňutorné blany v papule (pysku, tlame) su na červeno zapálene a teplé, čoho následkom tečú lipkavé sliny von, tak že visia okolo pysku jako motúzky dolu. Chorý kus nežerie a chudne; u kravi tratí sa mlieko, a čo zostalo vo vemäne, to je veľmi vodnaté. Asi na tretí deň po nápadu choroby povstanú na jazyku alebo na ďásnach hoväda početné škorny červené, na ktorých ukážu sa v krátkom čase pľuzgiere, vode podobnú látkou naplnené. V tomto stupni choroby hovädo, čoby i chcelo, pre boľasti v pysku žrať nemôže, za to ale tým viac slope. Málo za tým rozpukajú sa pľuzgiere, kožka zleze dolu, a pod ňou ukáže sa nová, červená, veľmi boľavá kožtička, ktorá ale o pár dní ztuhne, a tak hovädo zase žrať počne a je celkom zdravé. Z tejto, najdlhšie za 12 dní trvajúcej choroby, hovädo nikdy nepadne; ale škoda pre hospodára povstáva tým, že ono pracovať nemôže a že mlieko tratí sa. Všetky, proti pajedu odporúčané lieky málo pomôžu; choroba sama sebou vyzreť musí; a preto najlepšia pomoc je: podstlať hovädu dobre a nechať ho v pokoji; boľasť ale v papule smierniť môžeme takto: vezmime lót liadku a lót modrej skalice (vitriolu meďového), rozpusťme obe látky v holbe vody, rozmiešajme v tej vode za hrsť múky, namáčajme do nej mäkkú handru a vyumývajme ňou pysk hoväda pozorne.

Súčasne s chorobou pysku zjavuje sa i nemoc paprčková, obzvlášte medzi volmi. Hovädo na paprčky choré miernu horúčku má, žere menej, a toho následkom patrne z váhy tratí; poneváč mu stanie a kráčanie boľasť pôsobí, tedy kde môže ľahne sa, potrhávajúc nohámi znakom boľasti; keď ale kráčať musí, veľmi bojazlive vystupuje a kulhá. Štrbina medzi paprčkámi je napuchlá a rozpálená; o krátky čas povstanú tam, jako i ponad paprčky pľuzgiere, z ktorých ostrá tekutina vyteká, tak že v daktorých pádoch i same kosti hoväda u paprčku nažere. Pri zvlášte silnom nápade stáva sa, že chorému hovädu i paprčok odpadne, z čoho dlhotrvanlivé kulhanie nasleduje. I nemoc paprčková, kde slabšie vystupuje, vyhojí sa v krátkom čase 10 do 12 dní sama od seba; akby ale z rozpuklých pľuzgierov hlbšie vredy povstaly: budeme častejšie vymývať rany vodou, z jednoho lóta liadku, alebo z modrej skalice a z holby vody, ale bez múky pripravenou. Akby ostrá vredová materia prežrala sa pod roh, treba do dať obrezať, aby vytekať mohla; ostatne ponechajme hovädo v pokoji a podstielajme mu hojne a mäkko. Kde je čerstvá a čistá voda v blízkosti, najlepšie bude choré hovädo postaviť cez deň za viac hodín do nej, čo všetký lieky vynahradí. — Ostatne dosvedčeno je, že keď choroby tieto medzi dobytkom vypukly, najľahšie dajú sa udusiť očkovaním, ktoré vykonáme takto: z pľuzgieru na jazyku hoväda chorého vezmime trochu materie, a potríme ňou jazyk zdravého kusu; následkom tejto práce vypukne v neho o 3 dni veľmi mierny pajed, ktorý v krátkom čase sám od seba prestane; hovädo ale týmto čínom očkované, do choroby paprčkov neupadne, a tak celé stádo v krátkom čase ozdraveje.

Aby krava mlieko pustila. Mnohé gazdinky mávajú každodenné omrzlosti s kravou, ktorá pri dojení ticho síce stojí, ale ostatnú tretínu, ba daktorá i polovicu mlieka vypustiť nechce. Proti tomuto zlozvyku odporúča anglický statkár Johnson, aby sme takejto krave kyslého mlieka slopať daly; keď nádobu vyprázdni a jej boky oblizovať počne: v tedy je čas prisadnúť k dojeniu, lebo vypustí mlieko až do ostatného cvrku. Táto pomoc bolaby pravda trochu predrahá, keby sme ju každodenne upotrebiť museli; Johnson ale tvrdí, že krava najpozdejšie za dva týždne svoj zlozvyk ztratí, a dá sa potom i bez prídavku kyslého mlieka podojiť.

Aby sa krava vo dne otelila. Mnoho hluku natropil pred pár roky v nemeckých časopisoch hospodárskych vynálezok O. Poppinger-a, pánskeho úradníka v Gurhofe, ktorý vraj má istý spôsob, aby sa mu kravy iba vo dne otelily, čo vyskusil už od 10 rokov. Poppinger o nálezku svojom udáva toto: Kravy na maštali chované, dojíme trikrát cez deň; keď tedy chceme, aby krava otelila sa nám vo dne, s dojením neprestaneme v jedon a ten istý deň, ale tákto: Asi 6 týždňov pred otelením prestaneme kravu dojiť na poludnie; o osem dní pozdejšie vynecháme ranne dojenie, a zas po vypršaní 8 dni podojime kravu ostatný raz večer; následkom poriadku tohoto istí byť môžeme, že krava otelí sa nám vo dne. Tento veliký domnelý nálezok nemecký znajú naši hraničiari na tureckej hranici už od dávna; lenže pravda hraničiari pokračujú pri tejto veci spôsobom jednoduchejším: oni totiž neprestávajú kravu dojiť vo troch rozličných dobách, ale podojá ju poslednýkrát večer, a potom nedajú sa viac dotknúť vemäna, nuž krava otelí sa im vo dne.

Proti pľúcnej chorobe rožných hoväd. Pre hospodárov, zaoberajúcich sa chovou dobytka pripomeniem, jako statkár Schulz v Sučanoch lieči na pľúca choré hovädá. Mal viac volov, ktoré v jaseň od slabosti už nevládali ani stáť; vlievaním ale rozriedenej karbolovej kyseliny raz denne tak vyliečili sa, že teraz, čo vykrmené kusy ľahký odbyť našli u ináč veľmi prieberných Viedenčanoch. — Pomer lieku je: žajdlík vinného octu, 2 náprstky karbolovej kyseliny (z apatéky), 2 lóty sadla; to do litra vodou doplniť a dať hovädu pred žrádlom, raz denne alebo v čas nutný i dvarazy. — ič.

Proti kašľu rožných hoväd. Pľúcna choroba rožných hoväd mnohý rok cítlivej škody zadá hospodárom našim. Mlčáním tedy pominúť nemôžeme, čo v Prahe vydávaný časopis „Hospodár“ udáva o liečení pľúcnej choroby. Jednomu gazdovi, kašľať počal krásny ročný buják (býk), a pri všetkom bedlivom liečení tak povážlive upadol v krátkom čase, že ho majiteľ predať chcel na jatku. Poneváč ale mäsiar tak chatrnú cenu dával za hoviadko, žeby tým ani koža nebola zaplatená bývala: rozžialený majiteľ postavil bujáčka do koňskej maštali, aby tam padnul. K nemalému ale podiveniu svojmu spozoroval, že nasledujúceho dňa bujak síce viac kašľal, jako pred tým, ale že počal i zase žrať. Pozdejšie zmierňoval si kašeľ zo dňa na deň, hoviadko žralo porad chutnejšie a vyliečilo sa v krátko čase úplne, tak že do dneška snad žije. Od tej doby spomenutý hospodár má s kašľom pri rožných hovädách pokoj: lebo jako náhle daktorý kus kašľať počína: zavre ho ku koňom a je v krátkom čase zdravý. To isté potvrdilo sa pri iných gazdoch, ktorí nasledovali toho príkladu. Odporúčame tedy túto náradu i našim gazdom čo najlepšie.

Krvavé močenie rožných hoväd. Jedon z horňonitranských rodákov naších táže sa na pomoc proti krvavému moču, ktorý napadnul vraj dve kravičky jeho neznámej príčiny. Bezpochyby požraly, pri nedostatku zdravej trávy, nejaké škodlivé rastliny. Proti tejto nehode odporúča sa: nechať chorý dobytok doma na dobrom suchom krme, a dať mu ráno i večer slopať odvarok z ľanového semena, a povšechne známej, všade na ulici, vo dvoroch a na poli rastúcej okruhlolistej pagačice (Pana Boha koláčky; Malva rotundifolia), potom jako v odvarku tom rozmiešal sa ešte vajcový žltok. Pri tejto opatere močenie krvou prestane v krátkom čase.

Dojenie prvnostky. Dobrá dojnica nazávisí len od plemäna, ale i od slušného nakladania s hovädom; lebo nerozumná opatera i najlepšie kravy zkaziť môže. Odporúčame tedy gazdinkám našim, pri dojení pronostky (kravy, ktorá otelila sa po prvýkrát) nasledujúce dôležité pravidlo: Dojme kravu po prvom otelení možno najdlhšie, lebo dlhoveká skusenosť učí, že krava po ťažkom pozdejšom otelení vtedy prestane mlieko dávať, keby sme ju po prvom otelení na sucho stáť necháli (dojiť prestali). Keby sme na príklad hodnú kravu, po prvom otelení sa, už v piatom mesiaci dojiť prestali; nuž ona istotne, ak nie skôr, pri každej budúcej ťarchavosti v tom istom čase mlieko ztratí. Dajme tedy ťarchavú prvnostku, po jej prvom otelení sa, možno najdlhšie, až do pol-deviateho mesiaca dojiť, čoby hneď i len po trošky mlieka dávala; pri tom ale chovajme ju náležite, aby pozdným odberaním mlieka zrasť teľaťa netrpeľ, a aby stará nezoslabla.

Otrávenie kráv žraním vňati zemiakovej. Jak pozorne treba pokračovať pri upotrebení vňati zemiakovej (krumplovej) v hospodárstve, vidno z príkladov, ktoré uverejnuje okresný dobytčí lekár Braun v nemeckom meste Kehlu. On zaiste píše o 3 kravách, ktoré následkom žratia čerstvej vňati zemiakovej, po kvete už drobné bobulky semenné majúcej, potrávily sa, tak že jedna v krátkom čase padla, ostatne dve ale iba klystyrovaním studenou vodou, a dávaním odvarku z koreňa povšechne známeho „volového chvostu“ s primiešaním trochu horkej soli a gáfru, behom 4 dní vyliečene byť mohly.

Výstraha pred petrolejom pri zdutom hoväde. K tým všakovým, a síce veľmi prospešným spôsobom upotrebenia kamenného oleja (petroleja, petroleum) v hospodárstve odporúčali nektorí zahraniční gazdovia verejne k richly pomoci, keď rožné hovädo zdulo sa; dve, tri obyčajné lyžice oleja toho, zdutému hovädo do hrtáňa vliate, v krátkom čase pohly vetry, a hovädo vyzdravelo. Mnohé príklady takeho uzdravenia sú pravdivé; poneváč ale nikdy nemôžeme byť istí, či hovädo nepadne? a poneváč ďalej mäso z hoväda, na zdutinu padlého je veľkom zdravé, a môže sa po prislušnom oznámení vrchnosti alebo verejne vysekať, alebo ku vlastným potrebám nasoliť: jedon z najvážnejších časopisov hospodárskych vystríha teraz pred upotrebením kamenného oleja pri zdutom hoväde, a síce z tej príčiny, že keby ono predsa padlo, jeho mäso nemohloby sa, pre nemilý jeho zápach, spotrebovať. Tenže časopis udáva za príklad, že jednej tlstej krave dali tiež iba 3 obyčajné lyžice petroleja, pri čom ale predsa padla, a mäso tak smrdelo petrolejom, že nijako upotrebeno byť nemohlo. — Lepšie tedy bude, upotrebiť ine, tu výš odporúčane prostriedky proti sdutine rožných hoväd, aby sme pri možnosti padnutia, aspoň mäso k náhrade škody zachovali.

Škodlivosť chľadného napájania dobytka. Majúc v úmysle, gazdov našich vystríhať pred chladným napájaním dobytka, pokážeme tú hnedky na príčinu škodlivosti jeho. Vňutorná teplota v tele domácich zvierat našich dosahuje 30 stupňov Reaum. voda ale v obyčajných studňach máva len asi 8 do 9 stupňov teploty; ba v krutej zime, jakú sme z počiatku dec. mali, padne jej teplota na bod ľadový, a na povrchu vody vo studne povstane ľad. Takouto chľadnou vodou dobytok napájať, toľko znamená, jako: ukradnúť mu väčšiu čiastku výživy, ktorúby z kŕmu prijať mal, čoby sme ani na choroby, z prechladnutia povstať mohúce ohľad nebrali. Dobytčí žalúdok iba vtedy slušne troví, keď prirodzenú svoju teplotu (30 st.) má. Povážme tedy, že keď dobytku ľadovú vodu predložíme, náramne zachladí sa žalúdok jeho; k náhrade ale ztratenej teploty musí dobytok istú čiastku svojho kŕmu spotrebovať. — Aby sme tedy spomínanej škode vyhli, držme v zime väčší sud v maštali, a nanosme večer doňho vody, ktorú budúceho rána k napojeniu dobytka upotrebiť mienime; ráno nanosme zase vody pre poludnie, a na poludnie pre večer. Rozumnejším gazdom našim radime čo najnútnejšie, aby toto pravidlo pri napájaní dobytka v zime prísne zachovávali: nuž budú mať zdravý a pomerne k jeho kŕmu silnejší dobytok.

Aby krava pri dojení nekopala. Vedľa prostriedku už povýše odporúčanom, ďalej radí známy hospodársky spisovateľ Stein ešte nasledujúci prostriedok: vezmi remeň, jaký mávajú chlapi v nohavicách, a stiahni na trebars ktorej zadnej nohe kravy mäso nad kolenom do remeňa toho, nuž krava udrží sa pokojne pri dojení. To by bola veľmi znamenitá pomoc; preto jú k ďalšiemu vyskúseniu odporúčame. K výstrahe ale dodávame ešte to, že čím surovejšie (bitkou, trhaním) so spurnou kravou nakladáme, tým viac utvrdí sa v odpore svojom, jako vôbec každe hovädo; naproti tomu ale pri laskavom nakladaní s ňou, i jej divokosť mierni sa.

Proti zatvrdnutej šiji volov. Pozdná doba roku, keď často od rána do večera mení sa beh povetrnosti citlive, takže gazda, súc s dobytkom svojim od domu vzdialený zmokne: zavdáva obyčajne príčinu, že rožným ťahunom, volom a kravám mokré jarmo, pri veľkej ťarche vozu, šiju veľmi dotlačí a rozparí. Z toho pri zanedbanej pomoci alebo zatvrdnutie, alebo práve rozkvasená rana povstáva na tejto čiastke tela, čo nie len samé hovädo trápi, ale i gazdovi meškaním práce škodu pôsobí. Proti tejto nehode z vlastnej skusenosti môžem odporúčať: Hnedky po vypriahnutí hoväda z járma vezmeme čistú, v chladnej vode namáčanou handrou alebo šatkou a umyme s ňou šijou, aby sme tak všetky pozostatky znoja (potu) odstránili, nuž zostane šija zdravá. M. L.

Od zatvrdnutia kravských vemien. Myslím, že nárada: jako pomáhať kravám, zatvrdnuté (zavalené), vemäno majúcim? od naších hospodárov vyskusená, bude i ct. čitateľstvu vítanou. Mnohej krave po, ba niekedy i pred otelením, zatvrdne vemäno, takže ani teľaťu, ani gazdinej, aby mohla pre domácu potrebu trošku toho túžobne čakaného mliečka „ukradnúť“ nedá k sebe pristúpiť, pre boľasť, ktorú pri doknutí vemäna trpí. Aby sa tedy tomu odpomohlo, nech sa celé vemäno najprv lahúčko hlenom (môlom, nánesom vody) pomaže, potom ale starým pazderím, sprachnivelým kapustným hlúbim (ktoré naši hospodári odkladavajú k iným potrebam, keď kapustné semiačko dozreje) čistecom, úročníkom (sú to rastliny, v hojnosti po Slovensku rastúce a každej „babke“ známe) a ražnou (žitnou) múku okädra sa do tedy, dokiaľ vemäno nezmäkne a krava nepripustí jak svoj plod, tak i gazdinku k sebe. Toto okádzanie nech konáva sa voľakde v zahrade, aby sa z nepozornosti nešťastie ohňa neprihodilo. L. R.

Pozor pri kŕmení zaplaveným senom! Následkom silných lejakov augustových, lúky značnú škodu trpia zaplaveným krásnej, na otavu kosiť sa majúcej, alebo už i skosenej trávy; nebude tedy od veci, upozorniť gazdov našich na pravidlá opatrnosti, ktoré zachovávať máme pri kŕmení dobytka zaplaveným kŕmom. A tu hnedky poznamenávame, že takýto kŕm výlučne iba starším rožným hovädám predkládať máme; kone ľahko dostanú z neho koliku, ovciam ale je kŕm, hlenom zaprášený jakoby otrava. Ale i rožnému dobytku len pri nasledujúcich pravidlách opatrnosti taký kŕm dávajme. Treba ho po samom predku hodne omlátiť, a na humne v čas vetrnej chvíle poprehadzovať, aby z prachu čiastočne ofúkaný byť mohol; ďalej treba ku zaplavenému kŕmu pridať aspoň tretinu čistého žrádla, sena alebo jarnej slamy; keby sme ale toho prídavku nemali, musíme hovädá po nakŕmení čistou vodou hodne napojiť, a síce vodou trochu osolenou, aby hovädo nečistý kŕm ľahšie stroviť môhlo. Ba pri veľmi zkazenom sene treba sol pridať hnedky do žrádla, aby hovädu lepšie chutilo.

Proti pľúcnej chorobe dobytka. Proti tejto chorobe dobytka upozorňujeme všetkých gazdov na výborný prostriedok, jehož upotrebením hneď pri prvom pokašľávaní, choré hovädo vyliečiť, zdravé kusy ale od nákazy zachovať môžeme. Tento liek pochádza od dobytčího lekára, dr. Rueff-a, a pripravuje sa takto: vezmi 2 lóty zelenej skalice (koprvasu; železového vitriolu), 2 lóty obyčajnej salajky či potaši, 1 lót na prášok potlčeného koreňa šišvorcového (Calmus), ktorý v každej apatéke dostaneme, a 4 lóty potlčených suchých borievok (jalovca). Tento prášok rozdelí sa na 3 rovnaké čiastky, ktoré hovädám, ešte žerúcim, vysypú sa na dobré seno, každý deň ráno jedna dávka; tým kusom ale, ktoré už žrať prestaly, vleje sa jedna dávka vo vlažnej vode každé ráno. Ktoby si tento lacný liek opatriť nemohol, nech aspoň pri rannom napájaní dobytka zamieša do vody popoľa z dreva bukového, ktorý najviac salajky v sebe drží, a prášku z potlčených borievok; lebo tieto dve látky každý gazda, najmä vo vrchovatých krajoch našich, bez krajciara zaopatriť si môže.

Jako pristaviť dojenie telných krav? Mnohí skusení gazdovia zahraničných krajín, a spolu s nimi i daktorí čelnejší spisovatelia hospodárski, nedržia za potrebné, zastaviť dojenie telnej kravy, ak je hovädo celkom zdravé a slušne kŕmené; väčšina ale hlasov je za pristavenie, ktoré i v naších hospodárskych kruhoch povšechne panuje. Hlavne dve pravidlá o pristavení dojenia súc predne, že čím lepšie kŕmí sa hovädo, tým dlhšie dojeno byť môže. Opozdené takéto mlieko nedá sa síce v kuchyňi upotrebiť; ale pre ošípané je ono výborna hostina, ba v Hollandsku dávajú ho tej istej krave nazpak vypiť. Druhé pravidlo: že pri kravách, hojnosť mlieka majúcich, nesmieme s dojením od razu prestať, ale dva- trí- krát cez deň opakovaného dojenia prejdeme na dvakrátne, potom na jediné, ďalej na dojenie každý druhý, a za ním na tretí deň, až napokon prestaneme. Z ríchle pretrhnutého dojenia, najmä pri dobre krmených, kravách, nasleduje nebezpečné zapálenie vemäna, ktoré dojnosť kravy zkaziť môže.

Jako dostaneme dlho-dojné kravy? Niet pochybnosti o tom, že bedlivý gazda slušným opatrovaním svojho dobytka, nie len hojne ale i dlho-trvajúce dojenie kráv zabezpečiť si môže. V dlhovekej skusenosti vysvedčilo sa, že krava o tej dobe mlieko dávať prestane, v ktorej sme po prvom otelení jej dojenie pristavili, t. j. ak sme prvnostku (po prvýkrat otelenú kravu) o siedmom mesiaci po prvom otelení dojiť prestali; nuž ona po druhom, a každom nasledujúcom otelení v siedmom mesiaci „zasekne“ či mlieko dávať prestane. Z tejto skusenosti nasleduje pravidlo: aby sme prvnostku možno najdlhšie dojili, na každý pád aspoň za 8 a pol mesiaca po otelení, neberúc ohľad na to, že nadojeného mlieka vždy menej a menej býva, keď krava veľkú časť užitého kŕmu k odchovaniu ploda (teľaťa) v svojom tele potrebuje. A práve preto treba telnú, dlho dojenú kravu nie len dostatočne, ale hojne kŕmiť; veď ona potomným dlhým dojením túto domnelú ztratu kŕmiva bohate vynahradí.

Proti hnaniu mladých teľat. Prvá obyčajná choroba mladého dobytka rožného je silné hnanie (žírka), ktoré najmä vtedy ukazuje sa, keď odstavené teľaťa k obyčajnému kŕmu prechádzajú. Keď tento neduh iba za 2, 3 dni trvá, žiadne škodlivé následky nemá; pri dlhšom ale trvaní upadá hoviadko telesne, a zameškajúc tým najprihodnejšiu dobu svojho zrastu, nedochôtčatom zostáva i na pozdejšie roky. Jakonáhle tedy pozorujeme, že teliatko už dva dni hnanie má, upotrebíme k jeho pristaveniu nasledujúci prostriedok: opatrime si zo sklepu pol lóta holých mandlí, potlčeme ich možno najlepšie, túto kašičku svaríme s litrom sladkého, čerstve nadojeného mlieka, a celý ten odvarok, potom jako z polovice (na vlažno) ochladnul, vlejeme hoviadku do hrtáňa. Zriedka kedy treba túto dávku opakovať, bo hnanie hnedky po prvej prestane.

Prísny dozor na bujákov. Jedna z hlavných príčin, pre ktoré chovanie dobytka nemôže sa u nás povzniesť na ten stupeň, na ktorom by dľa pomerov zeme a ponebia stáť mohlo, su chybní bujáki v stádach. K odstráneniu chybných bujákov majú v Prusku prísne zákony krajinské; tak menovite žiadon buják nesmie byť ku stádu pripustený, prvej nežby ho zvláštna komissia neprehliadla, ktorá záleží z okresného dobytčího lekára, z predsztaveného obce a troch najskusenejších hospodárov. Buják, nemajúci ešte pol druha roka, alebo z druhej strany 6 rokov starý, nesmie sa trpeť pri stádu, po 6. roku dá sa vykŕmený do jatky. On nesmie ďalej mať nijakú chybu, ktorá by ho neschopným činila k plemännej službe, alebo ktoráby na mladé hovädá prenesená byť mohla. — Boloby na čase, žeby podobné poriadky i pre náš dobytok ustanovené boly!

Pozor na rožné hovädá pri zemiakoch. Jako povšechne známo, rožný dobytok veľmi rád žere surové zemiaky a „uchvatne“ i proti vôli gazdovej tu i tam jedon kúsok, najmä pri oráni pod zemiaky, čo ale už nejedno hovädo životom zaplatilo. Pri chvátavom žraní lahôdky, vopchá sa volovi dosť malý zemiak do pažeráku, ktorý je v stave ho zadusiť. Pri všetkej pomoci osúdny zemiak nemožno odstraniť, a hoviadko asi do dve sto zl. r. musí byť dorazeno. Z takého príkladu očividne vysvitá pravidlo opatrnosti: aby sme nikdy nedopustili rožným hovädám celé zemiaky brať do papule; ba i pri rozrobení tej plodiny, jako i burgundie, aby sme možno najmenších kúskov nasekali, ak nemáme pri ruke stroja, ktorý slúži k rozdrobeniu toho kŕmu.

Kŕmenie dobytka plevami. Ohrabky a plevy, t. j. pozostatky z vymlátených a očistených poľných plodín, jako kŕmivo majú veľký význam v hospodárstve, jestliže s nimi opatrne zachádzame. Za všeobecné pravidla kŕmenia ohrabkami a plevami nech je to: aby sme ich vždy len jako prídavok iného kŕmu potrebovali, čo menovíte o nebezpečných ohrabkách jačmenných platí. Keď zaiste rožný dobytok za dlhší čas bol tými ohrabkami kŕmení, ostie (pichlavé čiastky klasu) zbije sa v žalúdku do pevnej guči, alebo vpichá sa húfne do čriev, čoho následkom hovädo rýchle zchudne a padne, a hospodár ani netuší príčinu záhuby. — Najlepšie sú nepochybne plevy hrachové, ktoré pri ošípaných práve liečivú silu majú. Keď zaiste ošípané z ktorýchkoľvek príčin veľmi zatvrdnutý hnoj zo seba vydávajú, čo najmä pri mladších kúsoch častejšie pozorovať: prídavok pleví hrachových k obyčajnému žrádlu spomenutú nehodu napraví, rozriedi vnutorné zatvrdliny a dopomôže hovädu k chutnému žraniu. Každý hospodár tedy, ktorý hrach pestuje, málby plevy z neho pošlé bedlive opatrovať.

Silica proti pľúcnej chorobe. Následkom francúzsko-pruskej vojny, rozmohla sa pľúcna choroba medzi pozostalým rožným dobytkom vo Francúzsku tak, že najlepší dobytčí lekári ani rady ani pomoci nevedeli. Tu napadne jednomu z ních, dať chorému hovädu silnej, z hroznového mláta zhotovenej pálenky, a hovädo zotavilo sa v krátkom čase. Ďalším skúmaním vysvitlo, že hovädu, v pľúcnej chorobe postavenému, treba dať dvakrát cez deň po pôl litru páleného: nuž choré hovädo už obyčajne na druhý deň prežúvať počne, o 3 dni ale ztratí sa ten hlboký kašeľ, ktorý sprevádza otáznu chorobu, a hovädo je celkom zdravé. — Lekárskym badaním vysvedčilo sa, že liečivé pôsobenie v tomto páde pochodí od silice (spiritusu); môže sa tedy predpokladať, že každé silné palené dobrý účinok mať bude. Tieto zprávy nepochybne zasluhujú, aby sa i medzi našimi hospodármi podnikly sa skúsky s týmto jednoduchým liekom.

Prednosti mladých bujákov. Od pochválne známeho podporovateľa všetkých poctivých snáh naších, pána Jozefa Danek-a, statkára v Chlumci nad Cydlinou v Čechách, dostali sme túto zanimavú, strany pestovania rožného dobytka veľmi dôležitú zprávu: „Dostal som (píše pán Danek) od hospodárskeho spolku býčka (bujáka) plemäna švajčiarského z Bernu, 15 mesiacov starého. Ďakujúc pisemne za obstaranie hoväda, pripomenul som medzi iním: že je síce pekný, ale ku skakaniu ešte mladý a malý. Priateľ môj, ktorý zaopatril týchto bujáčkov na erárske útraty vo Švajčiarsku, odpovedal mi na moje pochybnosti toto: Jako skumateľ dobytkárstva nabývam to presvedčenie, že Švajčiari su majstri v pestovaní dobytka; my ale že delíme sa od ních náramne v ohľade odchovania bujákov. Tam vo Švajčiarsku mladý dobytok kŕmi sa veľmi dobre; za to ale pripušťajú bujáka ku kravám a jolovicám, keď má 8 do 10 mesiacov, a prestávajú s pripúšťaním, keď dostáva prvé vrchné zuby, tak zvane lopatky, tedy keď je dvojročný. Jako náhle buják má tieto lopatky: už nenie vo Švajčiarsku plemeniť, ale iba ‚továr na jatku‘. V celom Švajčiarsku nenajdete bujáka 3 do 4 roky starého; ten je už dávno v podobe jatkového mäsa strovený; rozplodzovanie ale ponecháva sa mladým hovädám. Takýto mladý buják splodí síce teľa, ktoré býva po vrhnutí menšie, než od starého bujáka; ale ono rastúc skôro predbehne to z prvu väčšie teľa. Toto je, hľa! tajemstvo odchovávania výborného dobytka švajčiarského! I sama cena bujáčkov švajčiarských spravuje sa podľa ích veku. Buják 15-mesačný stál 370 frankov, jednoročný už 500 frankov, 9-mesačný ale práve 560 frankov; tedy čím mladší bujáčok, tým je i dražší. Švajčiari smeju sa iste potajmo, keď ím cudzozemci odkupujú poldruha ročných bujákov, ktorým oni už „vybrali žihadlo“. — Toľko pán Danek; my ale jeho zprávu pozoru všetkých gazdov našich čo najlepšie odporúčame.

Keď krava mlieko tratí, jako pomáhať? Časte pozorujeme, že zdravá, neteľná, alebo len v prvých mesiacoch teľná, dobre opatrovaná krava z príčin docela neznámych zo dňa na deň mlieko tratí. Proti tejto nehode odporúča sa nasledujúci prostriedok: Vezmi 3 lóty semena vlaského kôpru či feniglu, tiež 3 lóty semiačka obyčajného kôpru našeho, potlč oboje čo najlepšie na prášok, daj do litra mierne vlažnej (letnej) vody, rozmiešaj dobre a vlej na jedonkrát do hoväda. Keďby mlieko za 48 hodín nepohlo sa: treba spomenutú dávku ešte raz opakovať. Daktoré ale hovädá su veľmi nedotklivé, tak že im nemožno liek do hrtáňa vliať; v tomto páde rozsype sa prášok po dobrom sene, a tento kŕm predloží sa hovädu.

Proti zatvrdnutej knihe rožných hoväd. Veľmi nebezpečné úkazy chorobné povstávajú z toho, keď rožnému hovädu tak zvaná kniha (žalúdok) zpečie sa, pre ktoré zatvrdliny ďalšú potravu prijímať nemôže. Túto nehodu odstrániť môžeme týmto jednoduchým spôsobom: Gazdinka nech odloží pri pečení chleba kus vykvaseného surového cesta, z ktorého každý deň utrhne kúsok, vo vode rukou rozmúti, a vodu tak pripravenú vleje do nápoja, pre chorý dobytok prichystaného. Následkom posobenia prídavku toho všetky v knihe zapečené pozostatky kŕmu obmäkčia a rozriedá sa na toľko, že hovädo prečistí sa spodkom úplne, a počne žrať v kratkom čase. Tento prídavok vody, s kvaseným cestom pripravenej, odporúča sa i jako ochranný liek v čas panujúceho dúlu.

Proti zapuchlinám dobytčieho tela. Keď na tele väčších domácich zvierat, menovite koní a rožného dobytka, pozorujeme opuchlinu, pri dotknutí rukou teplú, k jej rozohnaniu výborne slúži toto jednoduché mazivo: Na 3 čiastky suchej, drobno potlčenej hliny, vezmime jednu čiastku soli kuchyňskej, rozrobme to vinným (akby toto nebolo pri ruke, i spiritusovým či pálenčeným) octom na kašičku, ktorú natreme na opuchlinu a potom plátennou handrou jestli možno (ku pr. na nohe) obviažeme, alebo len i pokryjeme. Táto hlina povyťahuje všetkú horúčosť, a toho následkom rýchle vyschne; preto ju po každej 3 hodiny čerstvou vodou zas treba navlažiť. F.M.

Priechod zo suchého krmu k paši. Málo ktorému z gazdov našich napadne, svoje rožné hoväda z jari tak opatrovať, aby zo suchého kŕmu na pašu bez patrnej škody preísť mohly. Keď hovädo nepripravené dojde potom k čerstvej tráve: ochváti sa, z čoho dlhotrvanlive hnanie zadkom tela nasleduje, tak že hovädo veľmi zoslábne. Ale čoby i neochvátilo sa, predsa trovenie surovej trávy nebude pravidelné, a čerstvi kŕm vyhodí sa s tela bez celistvého zužitkovania. — Všetkemu tomu prekaziť môžeme, keď rožným hovädám, asi 3 týždne pred prvým vyhnaním na pašu, počneme k suchému kŕmu po troške trávy dodávať, a tak porád viac, čoho následkom ony bez všetkého otrasenia svojho zdravia prejdú zo suchého kŕmu na zelenú pašu.

V čom záleží pich sleziny? Pichne sa rovne, končité, okruhlé šidlo u dokonále vyvinutého hoväda 2˝ 3´´´ (2 colle, 3 čiarky), u mladého ale 1˝ 10´´´ (jedon coll, 10 čiarok) dlhé, medzi druhé a tretie rebro na ľavej strane (rebra od zadu čítajúc), 8 collov od chrbtovej kosti dolu, až na sponku vo smere ku stredu tela do sleziny, a nechá sa nekoľko menšín (minut) tam trčať. Poneváč slezina vyrostlého hoväda 23 do 27 collov dlžky a 6 do 8 collov širky má: tak býva tým pichnutím i trafená, jestli stane sa medzi tretím a štvrtým rebrom; len musíme, poneváč slezina kloní sa ku predu, na 9 collov od chrbtovej kosti dolu ísť. Hovädu v zapalenine sleziny trpiacemu urobia sa 3 až do 6 pichov. Od ústrednej kancellarie spolku hospodárskeho pre udolie Nitry.

Dobrú dojku z chvosta poznať. Švajčiarski gazdovia pri kupovaní dojných kráv obzerajú im čo najbedlivejšie chvosty. Ak je chvost tam, kde odlučuje sa od chrbtovej kosti, veľmi tlstý (hrubý) a pri tom tak krátky, že len máličko presahuje kolená zadných nôh: to majú za príznak slabej dojky; čím ale tenší je chvost u vrchu, a čím ďalej ide niže kolien, tým lepšie bude vraj otázna krava dojiť.

Proti slabosti kráv teľných. Častokráte stáva sa, že kravy v ostatnom čase nosenia za celé týždne, ba za mesiace na nohách udržať sa nemôžu, ale neprestajne ležia. Príčinou toho je slabosť nôh, z nedostatku takého kŕmu pošlá, ktorýby kosti hoväda náležite posilnil. Jediná, a síce ľahka pomoc v tomto páde je: primiešať hovädu do kŕmu kostnej múky, ktorú i doma pripraviť si môžeme, roztlčením suchých kostí na múčku; vo veľkých mestách ale predávajú tento liek vo sklepoch. Jakonáhle krava za 14 dní toho prídavku do kŕmu dostávala, zosilni sa na nohách, vstane sama od seba, a bude zdravá.

Proti muchám a ovadom na dobytku. Pochválne známy technický spisovateľ, dr. Percy, odporúča tento jednoduchý prostriedok proti muchám a ovadom, dobytok ve teplej dobe roku znepokojujúcim: vložme trochu májového (lebo ono je najutlejšie) mladého masla do plytkého hrnčoka, a postavme ho tak, žeby naň slnko celý deň svietiť mohlo; nádobka nechá sa v pokoji stáť až do leta, čoho následkom maslo zkysne a potuchne. Týmto smradlavým maslom natrú sa potom štverne koňské, jako i všetký ty čiastky tela ktorýchkoľvek hoväd, kde najviac muchy sadajú; i budu zápachom masla toho iste odpudené a hovädá zostanu v pokoji.

Aby kravy vodnaté mlieko ztratily. Stáva sa, že keď častejšie na mladú pašičku prší, kravy dostanú veľmi vodnaté mlieko, čo poznať už na prvý pohľad, keď na pokraji nádoby ono namodrastú (pobelasú) farbu prejavuje. Takéto mlieko nenie síce pre zdravie ľudské škodlive; naproti tomu ale dáva málo masla a tvarohu. Aby tedy vodnaté mlieko popravilo sa: treba dať kravám po dakoľko dní trochu ovsa zožrať; pri tom ale prášok, zo semena talianského kôpru (feniglu) a horcového koreňa (radix gentianae) tak pripravený, aby sme z každej látky vzaly po 3 lóty, čo vystačí na 4 prášky. Každy deň, ráno i večer, dostane krava po prášku, ktorý nasypať sa môže na tenku smidku chlebíka, a tak vstrčiť do papule hoväda. Suchý koreň horcový je ženičkám našim povšechne známy, dostať ho ale možno i v apatéke; semiačko feniglové majú v každom sklepe.

Prašivina rožných hoväd. Pri trvanlivých jasných palčivosťach povstáva tu i tam na rožných hovädách prašivina, a síce najčastejšie na chrbte. Na mieste nakazenom ztratí sa srsť, a na ňom povstávajú tvrdé hrbolce, v nichž ukrýva sa drobný hmyz, tak zvaná roztoč (Milbe), ktorá chorobu zapríčiňuje. Nakazené miesto náramne svrbeť musí, lebo hovädo tre sa o všetko oč opreť sa môže. Táto prašivina je chytlavá, to jest: chytí sa na inom hoväde, keď treba i len jedina roztoč dostala sa z chorého kusa na zdravé hovädo; preto prašivé kusy od zdravých treba prísne odlučiť. Usmrtením toho hmyzu prestane hneď i choroba. K tomu cieľu kúpime si v apatéke 1 lót kreosotu, rozmiešame ho s 25 lótmi oleja ľanového, a touto miešaninou natierať budeme pätkrát cez deň prašivinu, nuž bude za dakoľko dni po nej.

Lišaje rožných hoväd. Tyto chorobné vyrastky ukazujú sa obyčajne na šiji, vo veľkosti malého peňazka; pokryté sú tvrdou kôrou alebo šupkami, ktoré keď hovädo (lebo ho náramne svrbia) trením odere, najde sa pod nimi koža krvavá, po krajoch rany ešte kôrou pokrytá. Z rany vyteká potom nečista, lipkavá vlaha, ktorá chorobu i na susedné hovädá preniesť môže, keď dostane sa na ich telo, menovite na mäkšie časti kože po krku. — Proti otazným lišajom výborne slúži táto masť: na 1 lót dehtového (predáva sa vo sklepoch, alebo v apatéke pod menom fotogenu) vezmi 4 lóty oleja ľanového, smiešaj oboje dobre spolu a natieraj tou masťou lišaje každe ráno a večer, až oni celkom zmiznú.

Pozor s petrolejom pri dobytku. Z mnohých strán verejne narádzalo sa, proti všiam, alebo i proti prašivine dobytka upotrebiť kamenný olej amerikánsky, na telo hoväd natrený. Pravda je, že petrolej všetek hmýz na koži hoväd udusí; ale pri tom nekdy i sam dobytok — padne. Stane sa to ľahko najmä vtedy, keď menovaným olejom namastene miesta tela dobytok lízať si môže, alebo keď následkom prašiviny povstala už rana, do živého mäsa otvorená. Lepšie tedy bude, na miesto nebezpečného petroleja upotrebiť iný, proti hmýzu na tele hoväd tiež istý prostriedok. Je to odvarok semiačka petržlenového, ktorým opakovane natrú sa zanečistené miesta tela.

Teplá maštal, menej kŕmu. Pri včasne nastalej a krutej zime, držíme za potrebno podotknuť to, aby sa maštale možnoli najlepšie pred ňou opatrili, a síce nie len pre zdravie dobytka, ale i pre usporenie kŕmu. Prísnejšia zaiste veda hospodárska učí nás, že keď dobytok zimu trpí, jednu čiastku svojho kŕmu len k udržaniu prirodzenej teploty tela spotrebuje, ktoráby ináče k utvoreniu mäsa bola poslúžila. Poneváč ale i dobytok potrebuje čerstvé povetrie v maštali, treba ju o poludni, alebo keď práve slnko vyskočí, otvorením dvier a okien prevetriť, a potom zas dobre uzatvárať. Týmto jednoduchým spôsobom dajú sa značné zásoby kŕmu shospodáriť, ktoré ináče hovädo bez úžitku stroví.

Posobenie zmrznutej trávy na mlieko. Švajčiarskí gazdovia, následkom pozdných mrázov náhodne prišli k tomu presvedčeniu, že keď kravy dostanú žrádlo z premrznutej trávy, mastnota mlieka tratí sa citlive; naproti tomu ale syrovina rozmnožuje sa tak, že ztrata masla vynahradí sa hojným syrom. Držali sme za vhodné, túto skusenosť pripomenuť najmä preto, že i ovce, po premrznutej ozimine pasené, mliekom svojím dajú viac syru než obyčajne, ktorý ale pre nedostatok masti bude veľmi chudý.

Škoda z dvakrátneho dojenia kráv. Začiatkom septembra prestávajú na pašu vyhnáne kravy chodiť na poludnie domov, z čoho pre hospodárstvo vyplýva dvojaká škoda. Krava totiž tratí celý jednodenný hnoj v poli, čo veru v malom gazdovstve ťažko na váhu padá; druhá ale škoda povstáva z toho, že mlieko pridlhým ležaním vo vemäne, tratí značnú čiastku svojej masti, totiž budúceho masla. Mlieko zaiste tú vlastnosť má, že následkom pridlhého ležania vo vemäne svoju masť nazpať oddáva telu kravskému, ktoré jú obráti k rozmnoženiu svojho mäsa i tuku. To je príčinou, že kravy do jatky určené, prestávajú majitelia dojiť, aby skôr stučnely. — Z tejto skusenosti nepochybne nasleduje, že kravy, či v zime, či v lete na maštali držané, treba nevyhnutne trikrát cez deň dojiť.

Proti zimnici kráv otelených. Kravičky prestávajú dojiť, nie len z nedostatku paše a privykania na tvrdý kŕm zimný, ale najmä preto, že približuje sa doba otelenia. I nebude od veci, keď hospodárov našich upozorníme na veľmi nebezpečnú chorobu, ktorá napáda obzvlášte prvnostky, to jest kravy, po prvýkrát otelené. Táto choroba volá sa zimnicou prvnostiek, a býva tak nebezpečná, že obyčajne polovica chorých hoväd zahyne, prvej nežby gazda bol nejakú pomoc hľadal. Príznaky tejto choroby ukazujú sa obyčajne medzi 2. a 4. dňom po otelení; krava prestane žrať, trasie sa častejšie na celom tele, zadnými nohámi sem i tam prekračuje, ľahne si, a keď choroba ďalej pokročila, nemôže znovu vstať ale ručí, zubami škripí, prekrucuje oči a zdochne v krátkom čase. Hnedky tedy, keď spozorujeme ty prvé znaky choroby, spravme odvarok z povšechne známeho harmančoku (rumančoku) a vlejme hovädu každe 2 hodiny liter vlažného (mierne teplého) odvarku toho do hrtáňa; súčasne natierajme kríže pálenkou, v ktorej rozpustili sme trochu soli, a prikryme hovädo kobercom alebo iným teplým pokrývadlom, na pr. starou halenou atď.

Okrivenie rožného statku v zime nenie tak nebezpečné, lež viacej omrzlé. Ono zapríčiňuje zvieraťom bôľ, tak tedy i pri najlepšej opatere ztratu na váhe, a tým gazdovi citlivú škodu. Okrivenie toto nastupuje najviacej v zime po čas chovania statku na maštali.

Mnoho liekov zná ľud proti tejto nehode. Možno, že sa ale i z mojich zkúseností niečomu priučí, prečo tieže podávam verejnosti.

Známo je, že sa i paprčky oviec — jak ich len nerežeme — i po čas chodenia po pasienkoch nielen neobderú, lež práve naopak tak veľké narastú, že ovciam i pri riadnom chodení zavadzajú. V rohovitej hmote paprčkov utvoria sa pukliny, otvory, kam sa potom ostrá vlaha a výpary trusu, taktiež v zime i blato natisnú a otvory tieto ustavične zväčšujú, až konečné začnú tieže odberať, čo keď ani vtedy nezačneme liečiť, celý paprčok zhnije, odpadne. Statok už hneď pri začiatku tejto choroby kríva, nerad sa pohybuje a aj ináč milý pokrm ledvaj žerie. Keď sa choroba zväčšila, zviera sa po kolenách premáva s miesta na miesto, jako čoby kolenačky prosilo o pomoc, o lepšiu opateru.

Aby sme tedy týmto nehodám mohli predísť, dobre spravíme, keď pred započatím zimovania každú ovcu vezmeme do rúk a dľa možností na krátko jej obrežeme paprčky, čo pomocou klieští a noža, pri malej sbehlosti veľmi rýchlo ide. Pri obrezávaní paprčkov sa ale veľmi často prihodí, ba nedá sa tomu tak rečeno ani vyhnúť, aby sme nohy oviec neranili, tak že tieto krvácajú; tieto rany ale ľahko zahojíme, keď ich natrieme miešaninou jednej čiastky svetlého liadku a jednej čiastky na prach potlčeného bieleho liadku. Radno je, aby sme obstrihávanie paprčkov na jar, na jaseň a raz behom zimy opakovali. Potrebné je, aby studňa od staji nebola ďaleko a cesta k nej mokrá a blatnatá. Trus musíme zo staje ročite trikrát, na každý pád ale aspoň dvakrát — na jar a vprostred zimy — vyniesť a nesmieme premeškať denne pod ovce suchým stlať — čo jak tenko. Dávajme tiež pozor na to, aby v staji bolo vždy rovnako teplo, čo najľahšie docielime prevetrávaním.

Vzdor týmto ochranným prostriedkom udá sa, že niektorá ovca okrivie; začnime ju tedy liečiť prv, než by sa choroba rozmohla. Popukaný paprčok obrežme, alebo keď by puknutie, hnitie bolo pod rohovinou paprčka, vyrežme odmäknutú rohovinu, ktorá kryje chorú čiastku paprčka ostrým nožom a povstalú ranu namasťme masťou, ktorá povstáva z 1 čiastky svetlého liadku, a 1 čiastky bieleho liadku a zo 4 čiastok sadla. Nasledujúci deň namasťme chorú čiastku poznovu, ktorá sa takto potom veľmi rýchle zahojí.

V zime, na jar a na jaseň, keď nastúpi dáždivá doba, rožný statok, zvlášte voly vo väčšej miere okrivejú, čoho príčinou býva neprajný vplyv vonkajší na paprčky.

Po čas veľkého blata — zvlášte na hlinastej pôde — medzi paprčky rožného statku natisne sa mnoho blata, ktoré potom tieto roztisne. Radno je tedy, aby sme paprčky rožného statku i po čas práce častejšie vyčistili, zvlášte ale večer po práce vyčisťme tieže pozorne, lebo cez noc blato zatvrdne medzi paprčkami, a statku bôľ a nespokojný odpočínok zapríčiní; často ale medzi paprčie dostane rany a statok okrivie. Neduh tento vyliečime hore opísanou masťou a spôsobom, lenže musíme najprv odstrániť blato odtiaľ.

Čisté a suché stelivo nech nikdy nechybí v staji, zvlášte ale nie po čas dlhých pŕšok, lebo i tak odmäknuté paprčky ľahko začnú od vlhkosti hniť, keď statok nemá sucho postlané. — Jestliže tento neduh nastúpi, odlúpenú rohovitú čiastku zrežeme, nahnité čiastky vyčistíme a zasypeme miešaninou zo dvoch čiastok na prach potlčeného liadku, zo dvoch čiastok dubového prachu a 1 čiastky červeného živého striebra a takto zasypanú nohu jemnými vláknami obviažeme.

Keď rýchle veľké zimy nastúpä, tak že mäkká pôda behom jednej noci úplne na tvrdo zamrzne, na ceste sa ostré hrudy utvoria, stane sa chodenie rožnému statku s ich obmäknutými paprčkami po takejto pôde veľmi obťažným, ba nebezpečným. V tomto páde najlepšie spravíme, keď statok ušetríme od práce. Ostatne tá práca, čo statok medzi takýmto okolnosťami spraví ani nestojí v pomere ku tej škode, ktorú statok utrpí tým, že veľmi ľahko okrivie. Ba následkom toho, že je pôda veľmi nerovná, ľahko si statok vytkne i pätniu kosť. Aby sme statok s tohoto vyliečili, musíme mu niekoľko dní prikladať chladné obkladky na nohy od kolena až po pätu; o dva-tri dni natrieme túto čiastku nohy tekutinou, pozostávajúcou zo 6 čiastok kámforového a 2 čiastok salmiakového špiritusu, tak že o niekoľko dní noha vyzdravie.

Najlepšie ale spravíme keď pilným dohľadom a cieľu primeranými ochrannými prostriedkami zamedzíme, aby sa statku vôbec nejaká nehoda stala.

Hnanie teliat a ošípaných pristaviť. Jednoduchý prostriedok hnanie teliat a ošípaných, či z prechladnutia či z inej príčiny pošlé pristaviť, je odvarok z dubovej kôry, ktorý takto pripravíme: vrchnú čiastku kôry zrežeme a spodnú mäkkú tak dlho variť budeme, ažby podobu čiernej kávy obdržala; z odvárku toho má sa hovädu každé ráno (podľa velikosti jeho) 2 do 8 obyčajných lyžíc dávať, ažby hnanie ustalo.

Ruža pri ošípaných. Následkom velikých pálčivostí juliových a z ných zas ríchle nastalého chladného povetria, kynoží zpomenutá nemoc cez mnohé roky vo veľkom počte každoročne naše ošípané. Do včul mnohé lieky proti tejto chorobe zdajú sa byť márne. Mnohí radia nasledovný spôsob liečenia: chorému hovädu treba postlať koňský trus a pokryť ho ním čo najlepšie, aby sa do potu priviesť mohlo; z ňutra ale dáme hovädu pol lóta soli glauberskej (môžme ju v každom väčšom sklepe a v každej apatéke dostať), vo vode roztopenej a to i opakovane, ažby ho spodkom hnať počalo. Pri tejto pomoci z 10 chorých kusov 9 vyzdraveje.

Žalud v ovčom kŕme. Kŕmenie ošípaných žaludom v horách (u nás volajú na žír vyhnať ošípané) povšechne známo je; menej ale známo bude, že žalud i pri opatrovaní oviec v zimnom čase vyborné služby koná. K tomu cielu treba žalud utlčt a touto tlčou seno, alebo íný ovčí kŕm posypať, čoho následkom ovce i špatnejšie seno zožerú; pôsobením ale horkej, v žalude obsaženej látky i od chorôb zachranené budú, a menovite nikdy nedostanú červíkov do pečení (játer), ktorá choroba ovce hufne kvári.

Žiabre teľaťa vyhojiť. Hospodári často pozorujú, že ináče zdravé a silné teľa bez patrnej príčiny cicať prestane a veľmi chudne; príčinou úkazu tohoto sú tak rečene žiabre, t. j. boľavé pľuzgierky alebo pupence na jazyku, pri čom i zapuchlé ďasná a pysk penavými slinami zanečistené pozorujeme. Táto, z chybného mlieka kravy povstalá choroba lieči sa nasledovne: vezmi 3 lóty kvetu šalvie, nalej naň holbu vrelej vody a nechaj za hodinu stáť; k tejto šalviovej vode pridaj 4 lóty medu a jedon lót obyčajného liadku, navlaž čistú handričku v tejto vode a vyutieraj papuľu teľaťa z nútra aspoň 6 razy cez deň. Za tri prvé dni obdrží k tomu teľa tento prašok: kvintlík rhabarbary, pol kvintlíka salmiaku a pol lóta obyčajnej kriedy; prášok dáme v trochu mlieka užiť.

Hnačku teliat pristaviť. Teľaťa najmä pri prvom zelenom krmu kráv a neprajnej povetrnosti do nebezpečného hnania upadajú, proti ktorému jednoduchý liek máme v mladých ratolesťách akáču (agátu: (Robinia pseudoacacia); odvarok z tohoročných mládnikov nekoľko razy opakovaný chorobu pristaví. Aj starému hovädu v tejže chorobe odvarok akáčový pomôže; ale pravda tomu i väčšiu dávku vlejeme.

Červienka pri teľatoch. Obyčajná príčina tejto choroby je nezdravý kŕm a nečistá voda, alebo náhla premena s parnej povetrností na chladno. Nadovšetko treba choré hovädo v teplej maštali zadržať; vnútorne dáva sa odvarok zo 4 lótov ľanového semena vo 2 holbách vody, a síce každú polhodinu žajdlík letného odvarku toho, ku ktorému sa 3 lóty ľanového oleja pridaly. Brucho natiera sa pri tom olejom ľanovým, ku ktorému sme polovicu jalovcového oleja primiešali, celé telo ale nech sa drhne vechťom slamenným.

Zdarné odstavovanie teľat. Keď na teliatko bedlive pozorujeme hnedky v prvých dňoch jeho života, ukáže sa, že válovy a iné maštalné naradia, zvlášte ale steny líže. Príčinou toho je, že z výparov maštalných zrazí sa niečo sanitrových čiastok na steny, ktorú sol hoviadko, prirodzeným pudom tela svojho hnané, líže. A tu pokazuje nám sama príroda, jako teľaťa najľahšie odstaviť možno? Predložme ím len dobrej, trochu soľou posypanej mladze (otavy) alebo mäkkeho sena, nuž privyknú o nedlho k tomuto kŕmu a vode, lebo sol ich smäd zostrí. Týmto jednoduchým spôsobom odlúči sa teliatko samé, tak že netreba ho odtrhnúť od kravy a dlhé úzkostlivé rúčanie oboch kusov počúvať, čoby sme ani to nespomneli, že keď krava „smutí“ za teľaťom, obyčajne i v dojení veľmi zasekne, a tak i škodu v gazdovstve spôsobí.

Či treba soliť práve vrhnuté teliatko? Medzi dávnoveké obyčaje nášho gazdovstva prináleží, práve vrhnuté teliatko nasoliť; otrubámi posypať a tak starej podložiť, aby ho vraj „pekne rúče“ olízala a očistila. Nuž pravda je, že krava, kroz namáhanie pri telení sa zoslabnutá, sol a otruby dychtive lízať bude; na to ale nepamätáme, že s týmto prídavkom líže i špatnú nečistotu svojho vlastného tela, čo zaiste pre ňu zdravým byť nemôže, jako slabším žalúdkom opatrené kravy, následkom lízania plodnej nečistoty svojej, i skutočne prechorejú. — Očistenie mokrého teliatka patrí gazdovi alebo čeľadi; stane sa to bez ťažkosti suchou mäkkou handrou, a keď je hoviadko vyutierané, potom dajme ho ku starej, otruby ale zamiešajme do vody, ktorú slopať má, nuž i mladému i starej poslúženo bude.

Pozor s junčovinou v zime. V chladnejších krajoch našich počína sa na Mitra (26. okt.) keď bača svoje účty skladá, opatrovanie rožného dobytka na maštali; je tedy práve na čase, upozorniť gazdov našich na veľkú chybu pri zimnej opatere junčoviny. Mladé rožné hovädo je oproti všetkým nehodam povetrnosti, tedy i proti zime citlivejšie, než dospelé kúsy statku. Túto citlivosť rozmáha ešte i to, že mladé hovädo svoj kŕm skôr stroví a tak i skôr vyhladnie; hlad ale v zvieracom tele zimu rozmáha. Z tejto povahy tela mladých hoväd vykvitá: že junčovine vždy najteplejší kút v maštali vykázať máme, aby možno najlepšie od zimy zachránená, a tak pri sile a zdravosti tela udržaná byť mohla. Postavte len teliatko na také miesto v maštali, kde neprestajne zima naň fučí: nuž v krátkom čase uvidite, jako sa mu srsť „ježiť“ bude, čo je už patrným znakom chorobného stavu. V Hollandsku ale v obyčaji majú, pri krutej zime junčovinu kobercámi pokrývať. My to pravda od našich gazdov neočakávame; toľko ale predsa, v ich vlastnom prospechu žiadať môžeme, aby junčovine najtepleší kút v maštali a hojne stlanivo dali.

Aby sa koňom sňahu do kopýt nenabilo. Často pri najteplejšej sanici nemôžu kone čerstvo ku predu, že sa im sňahu do kopyta nabilo, čo ich boľastne omína. Tejto nehode vyhneme sa, keď koňom nútro kopyta obyčajným mäkkým mydlom alebo v jeho nedostatku i sadlom namastíme; do mastného kopyta sňah sa nebude nabíjať.

Zaseknutie moču pri koňovi odstrániť. Často i na oko zdravé kone v chorobné pristavenie moču upadajú, ktoremu sa „hvízdaním“ nepomôže; tam treba k odstráneniu ťažkého nebezpečenstva tento liek užiť: do žajdlíka čistej letnej vody pridaj žltky dvoch vajec a pol lóta jalovcového oleja, čo všetko jako načim pomiešaš a koňovi do hrtáňa vleješ. Akby močenie po prvej dávke (dosis) nenasledovalo, treba ju po druhý, v páde potreby i tretí raz opakovať.

Proti kolike koňov. Pochvalne známy polský časopis „Brzyjaciel domovy“ odporúča jednoduchý liek proti kolike koňov, ktorý vraj tento nebezpečný nápad choroby pod istým prelomí a odstráni. Hlavné príčiny tej choroby sú: ochvátenie pri žraní, nastydnutie, prílišné premoknutie atď. znaky ale, ktoré koliku prezradzujú, sú: kôň začne byť zrazu nepokojným, poťahuje nohy pod brucho a bije sa nimi po bruchu, ktoré je naduté a počuť v ňom blkotanie, pri silnejšom ale nápade boľasti hodí sa kôň o zem. Proti tejto nehode, pri opatrení koňa v teplej stajni a trení brucha vechťom slamenným, dával sa k ukojeniu krča odvarok z harmančoka (Kamille), letný nápoj s otrubami, pričom ale predsa hovädá pohynuly. Naproti tomu keď sa chorému koňovi dajú dve surové, smolou oblepené slepičie vajcia ku prehltnutiu, o krátku chvíľku prestane sa hádzať o zem a do sa do žrania. Spomenutý časopis pri konci ešte raz pripomína, že sa toto liečenie vždy skončilo vyzdravením hoväda.

Poranený jazyk koňovi vyhojiť. Kone dobre opatrované často z nepochopiteľnej príčiny žrať prestanú, pri čom žiadné iné znaky choroby neukazujú a svoju prácu konajú. Príčinou tejto nehody býva, že sa im do prirodených zárezkov zadnej čiastky jazyka zrnko alebo viacej zrniek ovsa usadilo, ktoré ich pri žraní boľastne ominajú. V takomto tedy páde neobyčajnej príčiny opovrhnutia kŕmu nech hospodár jazyk hoväda poobzerá, všetku nečistotu, najmä na zadnej čiastke jeho zpozorovanú odstráni, potom ale túto ranu každý deň 5 - 6 razy nech natiera miešaninou, ktorú z jednej lyžice medu a dvoch lyžíc dobrého vinného octu spravil. O pár dní bude rana jazyka zahojená.

Proti koňským bradaviciam. Prostriedok, bradavice koňské vyhojiť, je: častejšie ích umývanie vodou, do ktorej kováči rozpálené železo zmáčajú, aby ho ochladili. Ľahká to zkúska.

Jako Rus prašinu koňov lieči? Keď koňovi či následkom nečistoty a biedného kŕmu, či z ktorejkoľvek príčiny srsť vypadala a keď takéto plešiny prašiveť počnú: ruský sedliak pokrája ostrý dohán veľmi na drobno, a varí ho na panve tak dlho, až voda z odvarku toho na prstoch lipnúť a ťahať sa počína; do teplého odvarku toho namáča potom handru a vydrhne celé telo koňa od pysku po chvost a po kopytá. O dakoľko dní dostane kôň na plešinách strupy, ktoré keď trochu zaschly ostrou kefou pozotiera a belého koňa slanou vodou vyumýva. Za prvé tri dni po natrení dostane kôň s práškom živého ohňa trochu antimónu a kôň sa teplo drží; o krátku chvíľku plešiny ozdravelého koňa nová srsť pokryje.

Ranu koňa z utlačenia pošlú vyhojiť. Jako sa rana koňa, či sedlom či chomútom, či ojom zpôsobená skoro dá vyhojiť. Po samom predku treba takúto ranu pri pomoci mokrej huby morskej (špongie) očistiť a potom práškom z myrrhy (gummi myrrhae) zasypať. Povestný chovateľ koní, knieža Bückler, odporúča tento liek s dodatkom, že on i najohavnejšie rany za dakoľko dní vyhojil.

„Myší chvostík“ na ranu koňa, zo zakovania pošlú. Keď mäsité čiastky koňského kopyta zakovaním ranu dostaly, môžeme ju ľahko vyhojiť, keď všade rastúcu na blato roztlačenú bylinu myší chvostík (dakde i rebríčok; Achillea millefolium; Schafgarbe) na boľavú čiastku nohy trirazy cez deň priviažeme; ale pravda raneného koňa treba za pár dní pri pokoji ponechať.

Proti ježovine koní. Meno ježoviny nosí opuchlina spodného článku nohy, obyčajne iba zadné nohy takých koní napádajúca, ktoré stávajú dlho v blate, alebo v maštali z nečistoty veľmi mokrej; poneváč ale na tej opuchline i vriedky a vrásky, lipkavú vlahu vydávajúce povstávajú, pre túto drsnatú podobu mene ježoviny (Igelfuss) obdržala. K vyhojeniu ježoviny treba po samom predku pri pomoci teplej mydlovej vody chorú nohu náležite očistiť, potom ale za 14 dni každodenne 2 alebo 3 razy umývať vodou, v ktorej sme obyčajného liadku a modrej skalice (Kupfervitriol) tak roztopili, aby sa na tri žajdlíky vody po pol druha lótu liadku a skalice vzalo; pri tom ale zase každý 4. deň nohu mydlovou vodou treba vyumyvať.

Lámavé kopytá koňské posilniť. Často krasné a dobré kone mnoho z ceny svojej tratia tým, že veľmi lámavé kopytá majú, z ktorých nie len pri podkovaní, ale pri dosť slabom úraze potknutím celé triesky sa odlupujú. Takéto lámavé kopytá môžeme kroz túto masť posilniť: vezmi žltého vosku a terpentinu, z každého po lóte, a roztop tieto látky pozorne nad žeravým uhlím; napokon ale pridaj svinskej masti 2 lóty a ľanového oleja takže 2 loty. Touto masťou treba častejšie celé kopyto natierať, až by sa jeho sosilnenie ukázalo.

Mlieko ožrebenej kobyle pohnúť. Často stáva sa, že kobyla po ožrebení mlieka nemá, čo nie pre zdravie starej, ale i pre zrasť žriebäta býva škodlive. Obyčajne už postačí, kobylu do teplej a tmavej maštali postaviť, a potom žily na jej bruchu vôlne natierať, k čomu suchá súkenná handra poslúži; ku žriadlu pridá sa trochu otrúb. Akby to nepomohlo a hovädo ináče žiadne príznaky choroby neukazuje, vezmime dva štvrtniky (rumpliky) čisteho kravského mlieka a pol štvrtník semena vlaského kopru, ktorý pod menom feniglu (Jenchel) v každom väčšom sklepe alebo v apatéke dostaneme; potlčené toto semiačko dajme do toho, na letno zohriateho mlieka a vlejme kobyle do hrtáňa. Akby za dva dni a dve noci (čo zriedka býva) nedostavilo sa mlieko, treba tú dávku opakovať a bude dobre. Tento istý liek môže sa i pri kravách užiť; ba i pri ovciach a kozách, ale s tým rozdieľom, že ostatne spomenuté 2 menšie hovädá iba polovicu miery toho lieku dostať majú.

Kukurica pre zoslabnuté kone. Behom francúzskej vojny roku 1799 došli do Italie kone pomocného vojska ruského, následkom dlhého pochodu a nedôstatku riadného krmu tak zoslabnuté, že sotvá službu konať môhli; o nedlho ale zotavili sa k podivu, čo vojanskí dobytčí lekári všeobecne pripisovali kukurici, ktorú spomenuté vojsko v nedostatku ovsa svojim koňom dávalo. Táto zkusenosť potvrdila sa mnohostranne i pri dome; kone totiž, ťažkými prácami, dlhým pochodom alebo chorobami zoslábnuté, veľmi skôro k sebe prichodia, keď na miesto obroku zrno kukuričné na čas dostávajú.

Sol glauberská pri koňoch. Dobytčí lekár Sticker odporúča sol glauberskú k vyliečeniu koňov, ktoré dnes jako „tátoše“ vyskakujú, zitrá ale sovesenou hlavou a stiahnutým bruchom pri jaslách stojá; všetko to pochodí z nepravideľného trovenia kŕmu. Vezmi tedy 3 funta glauberskej soli (v každom väčšom sklepe je k dostaniu), roztop ju v poldruhej holby vrelej vody a daj to koňovi na tri razy cez deň vypiť; táto dávka opakuje sa po viac dní jedon za druhým. Následok lieku bude, že kôň viacej močiť a redší hnoj vydávať bude, pri čom i srsť jeho pekne sa vyhladí. Obyčajne už o 14 dní bude kôň úplne vyliečený a počne pri dobrej opatere tučnieť.

K občerstveniu koni v zimnej dobe. Koňský dobytok býva obyčajne v zime o kratšom kŕme, čoho následkom, jako aj z nedostatku pohybovania sa v čerstvom povetrí zoslábne. K posilneniu koní v zimnej dobe znamenite slúži, keď im miesto osminy ich každodenného ovsíka pridáme osminu borievok (jalovca), v zime už náležite vyzrelých; kdo by ale žiadneho obroku svojim koňom v zime nedával, nech aspoň do ích sečky pár hrsti borievok zamieša. Následkom prídavku toho kone z jara tak ľahko kašeľ (kach) nedostanú, a prečistená krev bude aj inej nákaze ľahšie odporovať. Po pustých stráňach našich všade dosť borievok máme a tak tedy menovaný liečivý prídavok kŕmu hospodárom našim prave teraz odporúčame.

Príčina obyčajného kašľu koní. Zapálenie prsú koní medzi inými znaky prezradzuje sa i ťažkým kašľaním, ktoré ale tu nemáme pred očima, lež obyčajný kašeľ, do ktorého kone najmä z jari upádajú, čoby ich priam i hospodár nenapájal, keď su ešte od práce výparené. Príčinou kašľu toho býva voda studničná, keď ju koňom hnedky po vytiahnutí predložíme. K odstráneniu tedy spomenutej nehody treba vodu, k napájaniu koní určenú, za chviľku v nádobe na čerstvom povetrí ponechať, aby sa odležala a svoju surovosť ztratila. Angličania, známi majstri v koňochove, majú pri stajni veľké nádoby (kadice), do ktorých vody naťahujú, a keď sa tam trochu odležala, iba potom kone, najme na jar, napájajú.

Kolika mladých žriebät. O spôsobe opatrovania práve vrhnutých žriebät tu zdelujeme; že ak z hovädka tak zvaná smola (t. j. nečistota črevová) po cicaní prvých dní neodide, obyčajne koliku dostane. K utíšeniu nápadu toho odvaríme harmančoku (rumančoku, ormanie; Kamillenthee) na 3 štvrtníky odvarku toho vezmeme 1 lót tak zvanej soli Glauberovej a dáme mu to vypiť. Dobrý výsledok tým istejšie bude, ak žriebä i klystýr obdrží z odvarku toho a trochu oleja ľanového; i brucho môže sa paleným namastiť a hoviadko treba veľmi teplo držať. Akby kolika neprestala, treba užitie predpísaného odvarku opakovať.

Zlomenú nohu koňskú vyhojiť. Francúzsky dobytčí lekár Lafontaine udal spôsob liečenia zlomenej nohy koňskej, ktorý početnými skúškami je za pravdivý uznaný. Prvej nežby k obviazaniu nohy prikročeno bolo, treba zaopatriť hodne pačesi, povojníkov z pevného plátna, lipovej kôry, tenkých, ľahkých daštičiek z jasenového, buď suchého, buď čerstvého dreva, a hodne ševčovskej smoli. Keď je všetko pohotove, roztopíme smolu na rajnici, privolame 5, 6 silných pomocníkov a prikročíme k napraveniu nohy takto: Hovädo, ktorému sme pár zdravých nôh sputnali, treba pozorne zvaliť na protivný bok tela, t. j. keby zlomená noha bola pravá, zvalime koňa na ľavý bok; 4 chlapi držia hovädo, aby možno najpokojnejšie ležalo; jedon pomocník medzi ruky vezme zlomenú nohu a kosti možno najlepšie narovná; druhý pomocník okruti okolo rany pevne toľko pačesi, ažby noha koňova jako hlava ľudská ztlustla; tieto ale pačese posťahuje povojníkami plátennymi, do teplej smoly namočenými, a síce tak, že keď už noha 6 do 8 krát obvinutá bola, potom pridávajú sa okolo nohy tie kúsky lipovej kôry a jasenové daštičky a sťahujú sa novými, do smoly smočenými povojníkami. Pre pevnejší ale stav daštičiek, môžu sa mosadzovým, cez dierku na daštičke pretiahnutým drôtom tak upevniť, aby sme drôt medzi kopytom a spodným členkom okrutili.

Asi za pol hodinu je po celej práci, a poviazaná noha koňova kade tak tlstá, jako vedrový súdok. Potom treba koňa rozputnať a pomôcť mu na nohy: nuž uvidíme, že poviazanú nohu za sebou nepovlečie, ale že i na ňu pristupovať bude. V kratkom čase dá sa do žránia, a zo dňa na deň bude nohou pevnejšie pristupovať, tak že od 4 týždne obyčajným spôsobom vykračovať bude; ale obväzok treba za celých sedem týždňov na nohe ponechať. Po odstranení obväzku uvidíme, že zlomená noha bude náležite vyhojená, a keď polámané čiastky kosti pri obväzovaniu rany dobre napravené boly: nuž ani ranu nebude poznať. Pravda je, že plátno na obväzok, smola a pačese pár zlatníkov stáť budú; nuž ale kde otázka je o zachovaní koňa v cene 100, 200 alebo i viac zlatých: tento výdavok tým menej na váhu padá, že keď sme ranu raz poviazali, žiadnej starosti s jej ďalším opatrovaním nemáme.

Proti záduchu koní. Dozierajúca ovocina divého kaštana (Aesculus hippocastanum) hodná je pozoru tých gazdov, ktorí zádušlive alebo dlhotrvanlivým kašľom skvarené kone majú. Spomenutú ovocinu treba z brunastej povrchnej kožky vylúpiť, potom v peci po chlebe usušiť a tak na prášok potĺčt, z ktorého chorému koňovi pri každom kŕmení za malú hrsť do sečky zamiešame. Týmto práškom vyliečili sa i také kone, ktoré už do rúk jašových (rasových) padnúť mali; preto i tento strom v reči vedeckej meno koňského kaštana (hippocastanum) nosí, ktorý názov i Nemci v mene „Roßkastanie“ prijali. Z tejto príčiny radiliby sme, aby pri každej slovenskej dedine aspoň dakoľko divých kaštánov stálo.

Aby sa koňovi boky neobdieraly. Zaiste to koňa nekrášli, keď pri ťahaní poobdiera si povrazmi (štrankami) boky svojho tela; častokrát ale to obdranie tak silné je, že rana krváca. Mnohí gazdovia usilujú sa koňovi pomôcť tým, že barančinu a všakové mäkké handry na povrazy prišívajú; pri tom všetkom ale obdieranie bokov opakuje sa. Najlepší tedy prostriedok ochrany je: aby gazda brdco na vahách hodne dlhé spravil, potom povrazy pôjdu tak na široko, že ani netýkajú sa bokov koňa a tak ich ani obdrať nemôžu. Ž. z. Ž.

Rany zo zakovania koní. Medzi najčastejšie viny nedbalosti gazdov našich patrí, že nepovšimnú si toho, keď im kôň kriväť počína preto, že kopyto jeho už jakýmkoľvek spôsobom urazeno je. Obyčajná príčina býva zakovanie, keď totiž alebo nove osadený klinec (hrebik), alebo ulomený pozostatok starého klinca do mäsitých čiastok kopyto prenikne. Miesto rany môže i sám gazda, bez kováčskej pomoci vypátrať; nech len sdvihne nohu koňovu a nech udiera kamieňkom rad porad na hlávky hrebikov; pri ktorom udrení kôň mikne nohou, tam je zakovaný, alebo tam väzí kusok starého klinca v kopyte, ak zvonku žiadnej rany na ňom nepozorujeme. V tomto páde zavedieme koňa ku kováčovi a dáme chybne vrazený klinec vytiahnuť; akby sme ale v kopyte už hnojovité krvácanie našli: treba celú podkovu odtrhnúť a poranenú nohu trikrát cez deň močiť vo vlažnom odvarku obyčajného, všade po dvoroch a uliciach rastúceho maleho slezu (malva rotundifolia); a prešp. st. zväčša pagačicou, nebo Pán Bohov chlebičok, koláčky volajú, spolu s koreňami vytrhaného, k nemuž potom ešte trochu rumančoku (harmančoku, rmenu) pridáme. Akby ale kopyto bolo teplé, čo na vňutorné zapálenie poukazuje: na miesto teplého odvarku tohoto budeme obkládať kopyto hlinou, v chladnej vody rozmočenou. Čím častejšie zahriatu hlinu novou zameníme, tým skorej stratí sa horučosť z kopyta a rana počne sa hojiť. Celkovité vyhojenie napomôže sa, keď ranu masťou basilikovou (Basilicum-Salbe) častejšie natreme, ktorú v každej apatéke dostaneme.

Podkovanie mladých žriebät. Mnohí gazdovia ponosujú sa na spurné a neposlušné kone, menovite v čas podkovania; tejto nehody ale sú iba sami ľudia príčinou, ktorí s mladým žriebätom nerozumne nakladali. Kôň je od prirodzenia svojho, tak jako pes, k ľuďom príchylný; keď tedy bráni sa pred nimi, môžme byť presvedčení, že tento strach i príčinu mať musí, totiž nemilosrdné, alebo aspoň nerozvážlivé nakladanie s mladým koníkom. Sdelime tedy najhlavnejšie pravidlá k odchovaniu krotkých, bez odporu podkovať sa majúcich koní, a síce: 1. Kopyto už pri žrebcovi potrebuje istú opateru, aby mladému hovädu boľasť nepôsobilo; lebo keď o také boľavé kopyto nrazí sa, ani dotýkania sa zdravého kopyta zo strachu trpeť nebude. Preto každe výrastky na kopyte pozorným obrezaním odstraníme, a náhodou povstalé úrazy bedlive liečiť budeme. — 2. Poprosme pána suseda kováča, aby častejšie, a síce vo dne, a spolu so zásterou (šurcom) navštivil tú mašťal, v ktorej mladé kone stojá; lebo skusenosť učí, že mladé koníky bojá sa najviac remennej kováčskej zástery a čiernej tvári kováčovej. — 3. Pri takejto návšteve dvíhajme z volna, prihovarajúc sa laskave hovädu, predné i zadné nohy jeho na ten spôsob, jako pred samým podkovaním stáva sa. Toto sdvihanie nôh treba z v nepritomnosti kováčovej častejšie opakovať, a pritom i ľahka na kopyto kamienkom klopať, aby kôň na to privykal. 4. Prvé skutočne podkovanie nech bude doma, v maštali medzi známymi osobami, vykonano, aby koníkove strachy zmierli sa. — 5. Prvé podkovy nech budú ľahké a tak prisné k velikosti kopyta primerané, aby ani najmenší kus železa von nad kopyto nevynikal. Žiada sa to z tej príčiny, aby koník, na chodenie v podkovách neprivyknutý, neodral si nohy podkovámi, von z kopyta vynikajúcimi. — 6. Pri každom podkovaní hľadme vec odbaviť viacej dobrotou, než násilím, ktoré koňa iba v odpore jeho upevňuje. Pri zachovaní týchto, mnohému azdaj pridlhých — pravidiel, môžeme byť bezpeční, že i z bujných žrebcov k podkovaniu krotké kone dochováme.

Masť na koňské kopytá. Náležite opatrovanie koní medzi iným požaduje, aby sme ich kopytá bedlivým okom sprevádzali, a každú na ních pozorovanú chybu bez odkladu odstrániť hľadeli. Daktoré kone majú podľa svojho prirodzenia pritvrde kopytá, tak že na nich rozpukliny povstávajú; iné kone ale krivajú preto, že primäkké a tak i boľavé kopytá majú. Aby tvrdé kopytá obmäkly, k tomu slúži masť, z 5 lótov obyčajného loja, 2 lótov žltého vosku a 1 lótu oleja makového (môže sa dostať v apatéke) pripravená. Všetký spomenuté látky roztopíme nad žeravým uhlím, rozmiešame ich náležite a necháme pri nepretrhnutom miešani vychladnúť. Masť ale k zatvrdnutiu primäkkého kopyta pripravuje sa práve udaným spôsobom: z 2 lótov žltého vosku, 3 lótov terpentinu, 1 lótu oleja bobkového (v apatéke pod menom Lorbeeröl) a 6 lótov vytopenej svínskej masti. Jednou i druhou masťou natierajú sa kopytá koni na noc, a síce tak dlho, ažby sme dobrý výsledok spozorovali.

Dobytok na vode ukrotiť. Veľa nešťastných pádov stalo sa na riekach našich z tej príčiny, že keď ľudí s dobytkom, ku pr. jarmočníkom kone na jarmok vedúcich, v šajkách (väčších člnkoch) prevážali, splašením sa koni a ich skákaním šajka prevrhla sa. Istý officier francúzskej delostrelby verejne spomína, že najistejší spôsob, na vode splašeného koňa ukrotiť, je - voda.

Nech vraj len opatrovník hoväda začre do väčšej nádoby (kupy, ročky) vody, a nech ju vyleje nepokojnému koňovi na kríže, to jest: na zadnú čiastku tela výše chvosta. Týmto neočakávaným kúpeľom zarazený kôň ztratí svoju spurnosť, a bude stáť pokojne v šajke. — Rožný dobytok neplaší sa síce tak ľahko; myslíme ale, žeby v páde potreby tu spomenutý prostriedok i pri ňom pomohol. Veď zo skusenosti vieme, že krava, ktorá pri dojení kope, hneď kopať prestane, keď jej mokrú, viacrazy poskladanú plachtu na kríže položíme.

Hryzavica pri koňoch. Keď kone do hryzavice upadnú, čo proti tomu robiť? V tom páde, keď kone hryzú valovy, jasle a všetky okolité drevené čiastky maštalného náradia, patrne vysvitá, že tu nemáme chorobu, ale iba zlozvyk pred očima, ktorým jedon kôň druhého nakazil. V podobných padoch býva najlepšie, natreť oné čiastky válova dajakým trpkým, alebo horkým mazivom, aby koňovi chuť prešla, tupiť si zuby na dreve. K tomu odporúča sa silný odvarok povšechne známej rastliny palinu (niekde na Slovensku: bylica, pelúň, polinek atď.; artemisia absynthium; Wermuth), ktorý všade na suchých kopcoch, na skalnatých medzách vinohradov, po pri plotoch atď. rastie a už z ďaleka pobelavým listím svojím v oči padá. Týmto odvarkom natrú sa miesta obhrýzané. I materina dúška (thymus serpyllum; wilder Thymian) je vraj koňovi tak odporná, že keď čestvou bylinkou hodne natreme ožrané čiastky válova, nebude ích ďalej obhrýzať.

Proti zastaralému kašľu koňskému. I najlepší koník považuje sa iba za „devlu“ cigaňsku, keď ho dlhotrvanlivá kašlica morí. Táto nehoda koňská lieči sa v Grécku ľahkým a istým spôsobom takto: gazda kúpi si vo sklepe 4 lóty obyčajného kadidla, ktoré v obchodnickej reči nosi meno gummi Olibani, a tento názov i vo sklepe treba udať, aby sme obdržali to, o čom práve hovorime. Obyčajné toto kadidlo predáva sa v podobe malých zrniek pevnej smole podobných, ktoré dajú sa v teplej vode rozmočiť. Z tých hore spomenutých 4 lótov nech gazda vezme na raz osmu čiastku, t. j. pol lóta, nech ju dá večer do dvoch holbí teplej vody a nechá všetko stáť do rána. Touto vodou navlaží potom gazda koňov obrok dvarazy cez deň, a dá chorému hovädu zožrať. Na druhý večer pripraví sa voda poznovu, k úžitku dňa budúceho, a to tak ide rad porad za 8 dní, ažby sme tie 4 lóty kadidla strovili; medzitým ale ži i kašel koňov pod istým prestane. — Týmto ľahkým spôsobom vyliečili sa vraj kone, ktoré už od pol roka zádušlivý kašeľ mali, a žiadným činom vyliečiť sa nemohli. Otázny továr kupecký dostať môžeme v kažkom trochu väčšom sklepe za dosť levnú cenu.

Hlávky ďateliny sú koňom škodlivé. Anglické časopisy oznamujú novú skusenosť, ktorú i pozoru naších gazdov odporúčame čo najlepšie. Hlávky červenej ďateliny (v Orave: koničiny) sú pre kone, ak pri tom nežerú spolu i steblá, smrteľná otrava.

Menovite žriebätka v obyčaji majú, keď dostanú sa k ďateline na koreni, len sladké hlávky ích uhrýzať, čoho následkom upadnú do ťažkého zapečenia vňutornosti, v ktorom o nedlho padnú. To isté pozorovalo sa i pri starých hovädách. Nech tedy gazda nikdy nedopustí, aby kone na stojatej ďateline pásť sa mohli; keď je zkosená a prehádzaná medzi sebou z radkov: potom už hovädá púhe hlávky vyberať a obžierať nemôžu.

Keď kôň nechce sa dať oštvernať. Okrem spurnosti proti podkovaniu, mnohé kone i tým spôsobujú veľké omrzlosti gazdom svojím, že nechcú štverne pokojne prijať, ale kopajú, hrýzu a všemožne bráňa sa menovite proti náhlavnikom, t. j. štverňám, na koňovú hlavu pripraveným. Proti tejto spurnosti v umeleckých jazdárňach (cirkusoch) majú istú pomoc, ktorú i každý hospodár upotrebiť môže, a síce trestanie koňa smädom (žižnou). Stáva sa to následujúcim spôsobom: Keď koník prezradzuje obvyklým spôsobom, žeby rád slopal: opatrovník hoväda nech donese za ročku (putienku) vody, ktorá predloží sa koňovi ku slopaniu; keď ale hovädo hlavu zkloní k vode, gazda hnedky odtiahne ročku nazad. O chvíľku bude kôň zase krk za ročku naťahovať, aby dostal sa k vode; gazda tedy predloží ročku, a odtiahne ju poznovu, keď chce kôň papuľu zmočiť do vody. Tak to ide ďalej i 10, 12-krát, ktorá užitočná „zábava“ nesmie gazdu omrzeť. Po toľkých prípravách opatrovník dovolí koňovi papulu zmočiť do vody, súčasne ale škrabať ho bude na vrchu hlavy medzi ušima. Keď to kôň pokojne trpí, nechá ho trochu slopať; akby ale hlavou mykal z boka na bok, hore dolu, a nechcel pripustiť škrábanie: gazda odtiahne zase ročku. Napokon predsa len kôň, donútený smädom, ticho pretrpí poškrabanie medzi ušima, čím je už odpor jeho prelomený. Keď zaiste týmto činom za 3, 4 dni priviknul na škrabanie medzi ušima, gazda počne mu dávať náhlavok, a keby ho kôň hnedky prijať nechcel: odťahovaním vody prinúti ho k tomu. A tak to ide, pomali síce ale bezpečne s statnými štverňami. I povestný konekrot, Angličan Rarey, najspurnejšie kone zkrotil na udaný spôsob smädom. Netreba tedy k tomu nič iného, jako troška vody a — trpezlivosti, ktorú opatrný gazda pri tak vážnych otázkach mať musí.

Ochrana koní v požiaroch. Všeobecne známe je, že dobytok v maštali postavený, keď v susedstve horí, a to najmä v nočnej dobe, nijako nechce von, a tak obyčajne zahynie. Kravy ešte dajú sa vyhnať, jakonáhle začujú trúbu pastierovu, alebo práskanie korbáča jeho: ale kone takého vabidla neznajú. Bezpečná pomoc je: dať koňovi náhlavnik, zakryť mu potom hlavu mokrou plachtou alebo kobercom, a tak vyviesť ho z maštale za náhlavnik. Najríchlejšie ale bude: kone oštvernať a bičom prasknúť pred maštalou, nuž pôjdu, jakoby k obyčajnej práci, bez odporu von.

Čo chybí žrebcom naším? Pri sile a vytrvalosti v práci, ktorou plemäno uhorských koní už od prírodzenia vyniká, srdečne ľutovať musíme, že pravideľne odchovanie koní tak veľmi zanedbáva sa, a to zvlášte medzi slovenským ľuďom našim. Je to smutný pohľad, videť mlade žrebce, ktorým od hladu a nečistoty naježená srsť hore stojí; aby sme ale silné, krasné a trvanlivé kone dochovať mohli, požaduje sa hnedky v prvom roku hojne a pravidelné kŕmenie. Anglické kone su medzi všetkými evropejskými koňmi najlepšie, čo nezávisí len od plemäna, ale i od spôsobu chovania, a podľa význameného anglického porekadla tajomstvo dochovania pekných, drahocenných koní zaviazano je v ovsenom vreci.

Naši žrebci (hovoríme tu o väčšej časti obecných gazdov) ani v tretom roku nepoznajú ovsa, nie žeby ho v prvom roku dostávali; kone ale, ktoré v prvom roku života nedostávali obroku, nikdy pevné nohy mať nebudú. Krmenie obrokom má sa počať už vo štvrtom mesiaci života, a síce tak, aby žriebä nikdy nedostalo celé zrná ovsa, ale iba šrotované, so sečkou pomiešane, ku ktorej sme na 2 čiastky sena jednu čiastku slamy vziali. Okrem tohoto žriadla má žriebä dostať dobrého sena do sýtosti; zelený kŕm, nech je to tráva, ďatelina, alebo paša, má byť len pobočným a nie hlavným žrádlom. Angličania berú v prvom roku života pre žrebca na každý deň: 2 funty šrotovaného ovsa, 3 funty sečky (z 2 funtov sena a 1 funtu slamy) a 6 funtov dobrého sena. Takéto kŕmenie stojí síce groše; zato ale dostanete za koňa tak odchovaného, ak nemá chyby na sebe, pár sto zlatých, čo potom všetek spotrebovaný kŕm náležite vyplatí. Vyzkusteže to, bratia hospodári! s jedným žriebätom, a presvedčíte sa o prednosti takého kŕmenia, ktoré pravda i v pozdejších rokoch, a síce vo väčších dávkach (porciach) trvať má.

Škodlivosť pridrobnej sečky pre kone. Kr. pruské ministerium hospodárstva, majuc na zreteľi početné zprávy dobytčích lekárov, dalo na verejnú známosť, že pridrobná, veľmi krátka sečka býva často príčinou koliky pri koňoch, ktorá konč sa padnutím hoväda.

Keď zaiste sečka tak drobná je, že kúsky štvrt cólla neprevyšujú: koň hlce ju bez náležitého žuvania a takáto sečka zbije sa potom v jeho črevách na tvrdé gúče, ktoré ani najsilnejší, zpodkom ženúci liek (tak zvaná „furgacia“) nerozdrobí, a kôň v boľastných trapiech zahynie. - Tejto nehody nemá sa obávať gazda, ktorý slamu na obyčajnej sečkovici reže; spomenuté nebezpečie povstáva najme pri kŕmení koní sečkou, mašinami narezanou. Takáto, strojom rezaná sečka nikdý nemá byť kratšia od pol colla.

Močenie koňských nôh. Pri nastávajúcich jarných prácach poľných držíme za vhodné, gazdov našich upozorniť na ľahký a vydatný spôsob pomoci, keď myslíme, že sme kone v ťažkej práci presilili. Je to močenie koňských nôh vo vlažnej (mierno teplej) vode, a síce málo pred kŕmením. Stáva sa to najlepšie tak, že vlažnej vody nalejeme do širokého škopka (šafla), a tak obe predné nohy postavíme do nádoby, aby voda členky pokryla. O chviľku učiníme to s nohami zadnými; všetký nohy po krátkom vymočení suchovu handrou poutierame, a tak predložíme koňom žriadlo. Táto pomoc občerství koňa podivuhodným spôsobom, i na ten pád, žeby sme ho boli na ceste prehnali. Akby nebolo takej nádoby pri ruke, do ktorej by sme koňské nohy postaviť mohli: vymočenie môžeme nahradiť dobrým vyumývaním spodnej čiastky nôh vlažnou vodou.

Nekrmte kone čerstvou ďatelinou! V severných čiastkách Oravy nosí ďatelina (jako v polskej reči) názov koničiny, z čohoby človek súdiť mohol, že táto krmná bylina je zvlášte pre kone užitočná. Teraz ale srovnavajú sa (jako časopis „Fränk. Landvirth“ udáva) všetki skusení hospodári v tom, že kone čerstvou ďatelinou nesmejú byť kŕmené. Z toho zaiste kŕmu, okrem častej, a pre hovädo smrteľnej koliky, ešte mnohé nehody povstávajú, menovite: žalúdok trovivú silu svoju tratí; kosti, zvlášť: ale v nohách oslábnu tak, že pri dosť chatrnom úraze koň vytkne si alebo prave zlomi nohu; sila k ťahaniu klesá, a všetký, zo zapálenia pošlé choroby stavajú sa pri tomto kŕme nebezpečnejšími. Tieto nehody ani vtedy nepominú, keď koňom pri ďateline i ovos dávame; zoslabnutý zaiste žalúdok menované zrno úplne zužitkovať nemôže, tak že polo-nestrovené do hnoja prechádza. — Poneváč ale koň, ku preriedeniu krve, nepochybne i zelený kŕm potrebuje: spomenutý časopis narádza k tomu dobrú lúčnu trávu: okrem tejto ale i vika (ladník), keď už strúčky zakladať počína, pre kone chutný a zdravý kŕm zelený dáva.

Užítočnosť semena z prhlavy pre kone. Robíme tu po samom predku rozdiel medzi prhlavou (urtica urens) a žihlavou (urtica dioica); tá prvšia, povšechne známa, všade na dvoroch, pri plotoch atď. rastie; bylina je nížšia, a vyznamenáva sa tým, že hole telo ľúdské „popáli“, kde na proti tomu žihlava o veľa vyššie, i na siahu vyrastá, a tej pálivej vlastnosti nemá. Tu keby rozumieme semeno z prhlavy, ktoré v Dánsku, krajine to, pre krásne a silné kone vychýrenej, veľmi bedlive sbierajú; ba lepší gazdovia nasejú na nejaký, menej užitočný kúsok rôle prhlavý, aby si väčšie zásoby vzácneho semena toho zaopatriť mohli. Toto semeno potlče sa potom na prášok, z ktorého gazda primieša, ráno i večer, za hrsť medzi obrok, a síce trikrát do týždňa; v krátkom čase budú kone patrne tučneť, a dostanú hladkú, ligotavú srsť, ktorá k ozdobe koňa obzvlášte slúži. Probujte to, rodáči! a presvedčíte sa, že je pravda.

Užítočnosť mrkvy pre kone. Žiadna z europejských krajín neobchováva kone tak bedlive, jako Anglicko; tam ale majú za pravidlo, že cent mrkvy práve tak dobre poslúži koňovi, jako dva centy ovsa. Následkom pravidla toho v žiadnom, kone majúcom gazdovstve, nesmie chybovať mrkva, ktorú až do novej plodiny bedlive opatrujú, dávajúc koňovi každý deň asi za dve hodné priehrštia na kúsky posekanej mrkvy, obyčajne medzi obrok. Následkom prídavku toho zjaví sa pri koňovi čerstvá chuť ku žrádlu, tak že i chatrnejšie seno požere, ktoréby bol ináče pod nohy rozťahal. Ďalej spozorovalo sa, že kone, prídavkom mrkvy opatrne, o veľa lepšie zúžitkujú obrok, tak že málo ktoré ovsené zrnko vyjde z koňa nestrovené. Príčinou toho je, že kôň, sladkou chuťou mrkvy dojatý, dlhšie žvácha ovos a tak ho medzi zubami lepšie rozmrví. Hlavný úžitok ale mrkvového prídavku je, že kone takto chované zostávajú od všakových najmä jarných nemocí, jako sú menovite kašeľ a dýchavica (kach) zachránené, a pri tom všetkom zvlášte dostávajú hladku a ligotavú srsť, ktorá pekného koníka tým viacej ozdobuje. Probujte to, gazdovia naši! a nie len že hodne drahého ovsa shospodárite, ale i „kone ako tátoše“ mať budete. Mrkvy môžeme i pomedzi zemiaky nasiať, a tak netreba k tomu zvláštného pozemku; ba otázneho semäna môžme nasiať na jar do oziminy, keď ona listky dvíhať počína, nuž budeme dosť mrkvy mať vo strnisku.

Istý liek proti kolike koní. Cholericka tinktúra od viedenského lekára, doktora Bastlera, je pre výborné svoje pôsobenie v čas nápadu cholery povšechne známa, a každý obratnejší apatékar zná ju pripraviť. Nedávno ale vyskúsilo sa, že otázna tinktúra je istý a nepochybný liek pri kolike koní, a síce i v takých pádoch, kde všetký ostatné prostriedky nepomáhajú. Kôň kolikou trápený dostane na smidke chleba 50 kvapiek tinktúry po každých 10 minutách; už po 4-tej do 6-tej porcii začne sa hovädo potiť, a kolika v tom utíchne. Rozumie sa, že vypoteného koňa treba trochu teplejšie, a za 2, 3 dni na dobrom, ale malom kŕme držať, aby sa kolika neobnovila.

Dôležitosť pokryvy pre kone. Zaiste mnohého z citlivejších čitateľov už srdce zabolelo, keď videl ubiedené koníky, v krutej zime alebo v chladnej pľúšti stáť pred krčmou pod holým nebom a triasť sa, keď medzitým nerozvážlivý gazda sedel pri zkazonosnej pálenčenej sklenici. Pri takomto sposobe opatrovania musí najlepšie kŕmený dobytok vyjsť na zkazu, nie to naše, s nepatrnými výnimkami biedne opatrované koníky. Aby kôň pri zdraví a sile trvať mohol, slúži mu najlepšie teplota medzi 12 do 15 st. Reaum. tedy taká, jakú mávame v izbach, pri počiatku teplejších dní na jar. Čím tedy chladnejšia je maštal v zime, tým lepšie musíme kŕmiť kone — i všetek iný dobytok — aby pri sile zostať mohli, keď nás lučba učí, že každý živočich značnú čiastku svojej potravy len k udržaniu teploty svojho tela spotrebuje. — Jestliže tedy pri koňoch kŕmu zimného usporiť, a predsa ich pri sile udržať chceme: nutno je, aby sme ich v tuhej zime kobercámi pokrývali. Rozumne upotrebená pokryva môže i mnohým chorobám koňským prekaziť, ktoré najmä z prechladnutia povstávajú. Preto i kone, v ťažkej práci, alebo preháňaním na ceste vyparené, keď už stáť majú, a to najmä pod širým chladným nebom, treba nevyhnutne pokryť. Dobre kŕmený a nevyparený koň, bez všetkej škody pretrpí zimu 12 stupňov Reaum.

Aby kone hladkú srsť dostáli. Okrem patrnej rany telesnej nič koňa tak nešpatí, jako naježená, od kožky tela hore stávajúca chlpatá srsť. Proti tejho nehode výborne slúži nasledujúci, každému gazdovi pristupný prostriedok: Pri konci zimnej doby roku, keď sňahy a ľady, konečne púšťajú sa, dajme koňom, každého tyždňa trikrát vypiť vlažný odvarok ľanového semena, ktorý tak pripravíme, že na každého koňa za hrsť semena a dva litre vody vezmeme. Ktoby tedy mal 3 kone, vezme na každú dávku (porciu) 3 hrsti ľanového semena a 6 litrov vody. Následkom tak pripraveného, trikrát cez týždeň dávaného nápoja, kone ztratia veľmi ľahko starú zimnú srsť a dostanú novú, veľmi hladkú a ligotavú. Pobočný ale osoh ešte mať budeme v tom, že tak opatrované kone skôro nikdy nedostanú jarný „kach“, ktorú následkom premeny povetrnosti ináč i najlepšie kone kvarí.

Čistenie srsti bielych koní. Pekný biely koň je, pri ináče rovných dobrých vlastnosťach, všeobecne obľubený; preto i naši gazdovia zakladajú si mnoho na hovädách tejto farby, už i preto, že na trhoviskách a v čas predaju k vojsku, biele kone dobrú cenu mávajú. Medzitým gazda o krátky čas, k podiveniu svojmu spozoruje, že „belko“ dostáva nažltkavé špiny, a to najmä po tých čiastkách tela, ktoré v čas ležania hoväda stýkajú sa s hnojom; týto špiny ale ani česadlom, ani ostrým kartáčom (kefou), ba ani umývaním vodou mydlivou nedajú sa úplne odstrániť. Sdelime tu tedy predpis, podľa ktorého pruské vojska pri čistení belkov pokračovať musí. K tomu cieľu treba žltkavú špinu obýčajným uhľom, či z tvrdého či z mäkkého dreva pošlým, hodne vydrhnúť, a tak ostrým kartáčom náležite očistiť. Akby po prvom vydrhnutí žltkavá špina nezmizla, treba ho po druhý ba i tretíraz opakovať, ažby koňská srsť pôvodnú čistu bielu farbu obdržala.

Druhý prostriedok proti kolike koní. Ku prístaveniu nebezpečnej choroby tejto (jako pochvalne známy spisovateľ hospodársky, farár Fischer v českom meste Kadani verejne udal) slúži najlepšie silný odvarok čiernej kávy, z ktorého vleje sa asi holba do hoväda. Obyčajne už po prvej dávke prestavú všetký nebezpečne príznaky, a kôň začne v krátkom čase žrať; zriedka treba tedy dávku opakovať. Po hostincoch majú všade pálenu kávu pri rukách; preto spomenutý prostriedok proti kolike najmä pozoru voziarov naších odporúčame. I kone, chladnými pľúšťami a sňahovými fujákmi umorené, podivuhodným spôsobom okrejú, keď jednu (i menšiu) dávku teplej kávy čiernej dostanú.

Splašené kone okamžite pristaviť. Nikde na svete necestujú ľudia na vozikoch a kočiaroch v takej krkolomnej rýchlosti, jako v Rusku; a predsa, trebars kone úplnym cvalom letia, neslýchať o nešťastných pádoch, ktoréby splašené kone boli zapríčinili. Ruský „izvoščík“ (pohonič) má kone vždy v úplnej svojej moci, k čomu nasledujúci jednoduchý pristroj dopomáha: Okrem obyčajných štverien má ešte každý kôň, zvlaštnú opratu (kantár) na krku, opatrenú sukom tak, že zatiahnutím tohože kantáru stiahne sa koňovi hrtáň, čoho následkom vydýchnuť nemôže. Na toto prístavenie dechu každý, trebárs jak splašený koň okamžite zastane, jakoby blesk hromu bol doňho udrel; o chvíľku popustí pohonič opratu, kôň vydýchne si hlboko a ide pokojne ďalej. Táto „oprata bezpečnosti“ je vždy ponad kone vo vozíku tak pripevnená, že jú pohonič okamžite pochytiť a krky koní stiahnuť môže.

Oprava dopukaných kopýt koňských. Daktore kone už od prirodzenia majú kopytá veľmi krehké a lámavé; ale i úplne zdravé hovädá dostávajú nešťastnými náhodami rozpukliny a diery na kopytách, ktoré nie len že kráse hoväda su na újmu, ale i náležitému podkovaniu a celej práci hoväda prekážky kladú. Poneváč ale koňovi nove kopyto nenarastie, tak jako rakovi klepeto: bedliví pestovatelia koňského dobytka podnikli už rozličné pokusy strany toho: čiby urazené kopyto nejakým pevným mazivom nedalo sa tak vyplniť, aby jako zdravé ďalej slúžiť mohlo? K tomuto cieľu iba taká látka pomôcť by mohla, ktorá pevnotu rohu má; pri vrazení klinca (hrebíka) v čas podkovania neštiepa sa; ktorá ďalej na toľko rozmočiť sa dá, aby škáry a diery v kopyte náležite vyplnila; pri tom ale predsa nesmie byť vode tak prístupná, aby už v blatnatej ceste svoju pevnotu ztratila. — Po mnohých zkúskach podarilo sa predsa, takéto mazivo pripraviť. Podstatná jeho čiastka je povšechne známa Guttapercha, ktorú v každom slepe za lacný peniaz dostaneme; poneváč ale táto látka ani po svojom rozmäknutí nechytá sa o kopyto: treba jej pridať máličko ammoniakovej pružiny (Ammoniak-Gummi), a celá práca koná sa nasledujúcim spôsobom: Guttaperchu rozmočíme vo vrelej vode a rozdrobíme ju na kúsky velikosti lieskovcov; potom pridáme k ním polovicu ich váhy potlčenej pružiny ammoniakovej; a roztopíme všetko v cinovanej nádobe nad miernym ohňom, a síce pri pilnom miešaní, aby sme rovnako husté mazivo dostali, ktoré tak asi vyzerať bude, jako čokoláda. Po úplnom očistení kopyta vyplnia sa diery a rozpukliny jeho touto massou a vrch vyplnenej škáry zarovná sa hodne zohriatým nožom: nuž ani najmenšej chyby na kopyte nebude vidno. Jedon funt maziva tohoto stálby asi zlatku; tým funtom ale i 5, šesť kopýt opraviť možno.

Proti stuhnutým nohám koňským. Častejšie stáva sa behom jarných prác v poli, že koňom jakosi nohy stuhnú, najmä vo spodných člankoch nad kopytami, tak že iba veľmi trápne kráčať môžu, a všetkej práce stávajú sa na dlhší čas neschopnými.

Táto nehoda potkáva najčastejšie kone, ktore behom zimy najviac pokojne stáli, pri jarných prácach ale trochu preprúžene (presilené) boli. Jednoduchý prostriedok, stuhnuté nohy obmäkčiť, je silná slaná voda, ktorou články nohy nad kopytom častejšie umyť, na noc ale handrou, do tej slanej vody namočenú, okolo spodného článku tupej nohy okrútiť máme. V pádoch väčšieho presilenia, postavia sa nohy koňove, na 8 do 10 minút, do nádoby, silnou slanou vodou tak naplnenej, aby mu víše kopytných článkov siahala, čo 3, 4 krát cez deň opakovať máme. I liadok obyčajný (biely: alumen), vo vrelej vode rozpustený, upotrebiť sa môže práve tým pôsobom, jako tam hore o slanej vode povedano.

Zrast koňskej srsti napomôcť. Na tých miestach koňského tela, kde dajaká rana bola: po jej zacelení nová srsť veľmi ťažko rastie, čo hovädo veľmi špatí, a menovite predajnú cenu jeho, čoby kôň ináče žiadnej vady nemal, citlive znižuje. Aby tedy takéto hole miesta nová srsť čím skôr zatiahnuť mohla: odporúča sa každému gazdovi ľahko prístupný olej ľanový, ktorým plešinu každodenne natierať budeme, ažby sa po krátkom čase výhonky srsti ukázali. Ďalšieho natierania potom netreba.

Kŕmenie koní ražným zrnom. Prirodzený a najlepší „obrok“ pre kone našich krajov je ovos, ačkoliv známe je, že Arabi svetochýrne svoje kone, najlepšie na celom svete, pri púhom jačmeni odchovávajú. Medzitým stáva sa i medzi hospodármi našimi, že v čas ťažkých prác poľných, keď ovsa alebo jačmeňa dostať nemôžu, prinútení sú, niečo raži miesto ovsa, vykŕmiť, čo ale veľký pozor vyhľadáva. Nová, čerstvá raž, najmä bez sečky vykŕmená, koňa v krátkom čase usmrtiť môže; ale i staré zrno ražné predkladá sa koňom iba po menších davkách, a nikdy bez sečky. Najbezpečnejší spôsob upotrebenia raži k obroku je: zrná trochu prevariť. Hovädo tento prevarený ražný kŕm nie len docela stroví, ale i od všetkých nebezpečných následkov bude zachráneno.

Mesačná slepota koní. Pod týmto menom (Mondblindheit) rozumie sa obzvláštne, iba pri koňoch pozorované, čas po čase opakované zapálenie očí, pri ktorom hovädo veľmi slzí a slnečne svetlo zniesť nemôže; keď ale tento neduh „vyslúži“ (sam od seba ztratí sa), hovädo zdá sa byť zase úplne zdravé, až poznovu ochoreje. Čím častejšie ale opakuje sa toto zapálenie, tým býva silnejšie; koň ztratí mihalnice, oči zavierajú sa viac a viac, zrak tratí sa patrne, až hovädo napokon oslepne. — Proti tejto chorobe nemáme lieku, a pri trebars jakej opatere ona predsa vezme ten istý smutný koniec. Preto i zákonom ustanovený je 30 denný ochranný čas pre kupca, to jest: Keď kupec koňa behom 30 dní spozoruje, že hovädo trpí na mesiačnú slepotu: predavač musí ho vziať nazpať a povinný je kupný peniaz vynahradiť.

Masť na kopitá koní v čas hojnej vody. Na podjari, keď všade mávame blatá a vody, koňský dobytok veľmi trpí, keď celé dní v blate brodiť musí. Rozmočené kopyto puká sa potom ľahko, ž čoho veľké úrazy na nohách dobytka povstať môžu. Aby tedy kopytá v blatách a vodách netrpely: vezmi 3/4 funtu sviňskej masti, smiešaj obe látky dobre spolu a tym mazivom trikrát cez deň natieraj kopytá: nuž rozmoknutím škodu neutrpia.

Užítočnosť pýru pre kone. Žiadnu zelinu pracovitý roľník na toľko (a síce pravom) nenavidí, jako povšedne známy pýr (Triticum repens), ktorý udusiť môže cele obilné úrody. Ale i tu dosvedčuje sa, že niet ničoho tak škodlivého v Božej prírode, čoby i nejakej dobrej stránky nemalo. Tak menovite sladký koreň pýrový je opravdivé lekárstvo pre kone, ťažkou prácou skvarené a vo Francúzsku dávajú hospodári trávu pýrovu, ku ktorej niečo mrkvy primiešaly, dvakrát cez deň, „na devlu“ schudnutým koňom, aby ich čo najskôr priviedli k dobrej sile a plnosti tela.

Opatrenie prehnaných koní. Nie tak často pri pocestnom voziarení preženú sa kone, jako pri veľmi nútnych prácach letných keď zváža sa seno, obilie atď. Takému prehnanému hovädu znamenite poslúži, keď ho gazda, sám alebo kroz paholka, po celom tele vydrhne mäkkým slamenným vechťom; a poneváč každý prehnatý kôň obľahčiť sa chce tým, že nepredným nohámi rovno, ale vystrčuje hnedky jednú, hneď zase druhú na predok, čo potom náramne nohám škodí: tedy Angličania, majstri opatere koní, po každej ťažkej práci, keď už koňa slamou vydrhli, sputnajú mu v maštali predné nohy tak, aby prosto stáť musel a vystrkovať ich nemohol. I naší gazdovia, mohliby si to zachovať, aby nedostali kone, na predné nohy skvarené, alebo jako hovoríme štrupirované.

Kedy dávať obrok žriebätom? Zdarné odchovanie koní, podstatne napomáha sa tým, keď ony dostavajú včasne, menovite v prvom a 2-hom roku života obrok, a síce v podobe šrotovaného ovsa. Už v druhom mesiaci života nech dostáva žriebätko trošku toho šrotu, asi ? merice za týždeň, od 3-ho mesiaca po 1, od odstavenia ale, ktoré stávaťby sa malo iba v piatom alebo 6-tom mesiaci života, po ? šrotu za tyždeň. Pozdejšie menovite v 2-hom roku života, treba dávať žriebätom po pol meričke obroku za týždeň.

Samo sebou rozumie sa, že mladé hovädo i zdravý zelený a suchý kŕm dostavať má v miere dostatočnej. Výdavok peňazitý za ovos, žriebätu vymeraný, bohate vyplatí sa krásou a silou mladého koňa, ktorej i predajná cena hoväda bude primeraná.

Kúsaveho koňa skrotiť. Obyčajne síce iba nevyrezané kone su same od seba tak zlobive, že trebars toho, nevynímajúc ani opatrovníkov svojich, kúsajú (hryzú); ukrutným ale zachodením z koňmi, navyknú ináč i krotké hovädo k obrane zubami. Takéto, z jakejkoľvek príčiny kúsave kone, odučiť sa dajú od nebezpečného zvyku toho kúskom surového mäsa jatkového. K tomu cieľu opatrovník hoväda spraví si krátky razštep, t. j. paličku, na vrchu krížom trochu rozštiepenú, da medzi jej parohy kúsok surového mäsa, potom ale sbliží sa ku koňovi. Keď zatým hovädo začne po ňom zubami chmatkať: vstrčí mu na razštepku to surové mäso do papule. Neobyčajný, koňskému prirodzeniu odporný „kŕm“ tak prestraší hovädo, trebars ho ani neprehltnúl, že po nekoľkokrát opakovánom treste kôň iste kúsať prestane. Otázny kúsok mäsa na drobno posekaný bude hostinou pre sliepky.

Proti kašľu oviec. Aj pri ovcách kašeľ z nastydnutia v jasenných pľúšťach povstáva, a keď za dlhší čas trvá, veľmi ťažko sa pristaví; preto bedlivý hospodár hneď z počiatku nehody proti nej zakročí. Ľahký spôsob, výbuch ťažšej choroby pristaviť, tento je: choré ovce doma podrž a daj každému kusu ráno, čo „medzi prsty“ vezmeš prášku takto pripraveného: vezmi rovné čiastky podľa váhy na prach potlčenej sirky (živého ohňa), potlčeného jalovca (boroviček) a soli, ktorá sa vo sklepoch pod menom Glauberovej soli predáva. Keď by kašeľ už bol zanedbaný a hovädo by veľmi chudlo, má sa od ostatných oviec odlúčiť, až vyzdraveje.

Aby si jahňatá vlnu neožieraly. Chorobnú náklonnosť jahňat, že si vlnu obžierajú, ľahko prelomiť môžeš, keď im každodenne čerstvé chvojky z borového stromu predhodíš. To sa rozumie samo sebou, že keď od zlozvyku prestaly, i neobyčajný krm treba pristaviť.

Proti červíkom hoviäd. Keď ošípaná alebo iné hovädo dostane na telo červíkov, čo sa najmä v lete stáva: darmo tam trápä hovädo natieraním terpentinu a inými vonkajšími lieky; najlepší a nepochybný prostriedok proti tomu je semeno blenové (Hyosciamus niger, Lin.); z tohto semena, ktoré opatrný hospodár nech si v lete na priekopách nazbiera, aby ho vždy pri ruke mal, nech vezme na koniec stolového noža, dá ho do chleba, a hovädu, ktoré má červíky, nech dá užiť: o pár hodín všetky červíky vypadajú a rana sama od seba zahojí sa.

Konopné plevy proti jatrovici ovčieho dobytka. Málo ktorá choroba medzi ovcami tak pustoší, jako jatrovica (Egelkrankheit); pochádza ona ako obyčajne z vlhkej povetrnosti, mokrej paše alebo iného nezdravého kŕmu a týmito znaky sa prezradzuje: choré hovädo má mdlé a zatečené oči, malo žere, ale znaky veľkého smädu ukazuje, holú zem, drevo a steny líže, hnoj v guči spálený vydáva, pri potlačení tela v susedstve játer (obličiek) znaky boľasti ukazuje, so dňa na deň slábne a chudne, až napokon i padne. V játrach padlých kusov nájdu sa červíky, jako príčina celej choroby. Proti tejto nákaze výborne slúža plevy, z vymlátenia konopného semena pošlé; na dve hrsti pridá sa hrsť na prach potlčenej soli, a to chorej ovci k lízaniu predložíme. Dobre tedy bude, konopné plevy odložiť, a keďby vlhká povetrnosť panovala, niečo z toho lieku aj k ochrane zdravým ovciam dodať.

Potočka či závrat pri ovciach. V tejto chorobe ovca ovesí hlavu, zostáva na zadu za inými a pri kráčaní tacká sa, ba často i padá na priek tomu, že nohami rozčapenými udržať sa usiluje. K zamedzeniu choroby vezmi pol lóta sanitry a kvintlík vitriolu salajkového (vo sklepoch: Doppelsalz: Pottaschenvitriol), roztop tieto látky vo 4 žajdlíkoch vody a vlej to hovädu cez deň na dva razy; pritom treba ovcu v chládku držať, do smradľavej maštale nepúšťať a mierno, ale dobrým kŕmom chovať.

Všice ovčieho statku vyhubiť. Jako pri každom statku, tak i pri ovcách čistota je najlepší prostriedok ochrany pred všicami; keď sa ale zaliahly, môžeme proti nim nasledujúci jednoduchý prostriedok upotrebiť: Vezmi rovné čiastky (podľa váhy) obyčajného ryboleja či sištronu a mladého masla, rozrob náležite obe látky spolu a tým nečisté hovädo natri. Akby prvé natrenie hmyz nevyhubilo, budeme ho opakovať.

Ovadová kýchavica pri ovciach. Medzi hmyzom dobytku nebezpečným je i tak zvaný ovad ovčí (Oestrus ovis; Schasbremse), ktorý svoje vajíčka do nosa mladších oviec ukladá. Keď potom z týchto vajíčok drobným červíkom podobné bobáky (larvy) von vylezú, ony vždy vyššie do hlavy hoväda vystupujú a veľmi ťažké chorobné príznaky spôsobujú.

Ovca takto napadnutá má vnútorné čiastky nosa zapálené a veľmi boľavé; hlavu hore dvíha, metajúc ju s patrnými znaky boľasti s boka na bok; veľmi často kýcha, pri čom nos nečistotu vydáva. Ak by sa priveľa tých bobákov bolo do hlavy dostalo, ovca i zahynúť môže. Ku prekazeniu choroby poslúži toto: vezmi na 3 lóty obyjčajnej kolomaže lót oleja z rohu jeleňového, smiešaj oboje spolu a touto masťou natieraj 2 razy za týždeň spodný kraj nosa, čo za 3 — 4 týždne trvať má; potom záhubní ovadi nepolezú ovciam do nosa. Ak už choroba vypukla, najlepšie bude, niečo žltého tabáku pierkom do nosa ovce zafúknuť, čoho následkom silné kýchanie povstane a tak červíkov vyvrhne.

Proti ranám z vylomenia rohu oviec. Následkom vylomenia rohu pri ovciach obyčajne veľmi nebezpečné krvácanie rany nasleduje, ktoré možno najskorej pristaviť treba. K tomu cieľu položí sa na ranu aspoň v šestoro složená plátenná handra, ktorú od času octom a vodou polievať treba, aby svoju vlahu neztratila. Keď krvácanie prestalo, položí sa na ranu handrička, do kolomaži zamočená, ktorú každý deň obnovíme, ažby rana zacelela.

Vodná ruža oviec. V silnom úpeku letnom najmä ovce ošľachtené (birky) do tak zvanej vodnej ruže upadajú; má ona podobu vodnatého pľuzgieru na hlave, jehož následkom ovca smúti, slabne a pri sílnom rozpálení tela a smäde žrať prestane. Jednoduchá pomoc je: pľuzgier prepustiť, vytlačiť a ranu namastiť olejom dreveným (olivovým). Ažby ruža na tom mieste znovu povstala, pľuzgier zas prepustime a cez ranu pretiahneme dve vlnené, do oleja borového (v každej apatéke pod menom Kienöl dostať sa mohúceho) namočené nitky, ktoré 10 do 12 dní v rane ponecháme.

Proti kulhavici oviec. Kulhavicou volá sa nákazlive zapálenie paprčkov, čoho následkom hnilý, smradľavý mok z pomedzi nich vyteká a mäsité nohy tak zkazý, že paprčky čiastočne alebo cele odpadnú. Ovca potom nemôže chodiť a náramne schudne. Obyčajná kulhavica prestane za 6 do 10 dní sama od seba; pri nákazlivej ale treba hovädom všemožne pomáhať, a síce po samom predku odlúčením zdravých oviec od chorých; potom ale odporúča polský časopis „Gazetta rolnicza“ tento, i pre celé choré stádo platný spôsob liečenia: po samom predku treba očistiť paprčky chorých oviec teplou vodou, v ktorej sme trochu modrej skalice (meďoveho vitriolu; Kupfervitriol) roztopili, alebo aspoň silného octu pridali. Po tom očistení pripravi sa plytká, pät stop (šúchov) dlhá a tak široká truhlička, jako su dvere ovčiarny, z hoblovaných, dobre pospojovaných kusov dasky, a postaví sa pred dvere stajni tak, aby totiž ovce, ochádzajúc a vychádzajúc, cez ňu kráčať musely. Truhlička naplní sa vodou, do ktorej vložíme toľko nehaseného vápna, aby po rozpustení jeho voda podobu riedkeho mlieka obdržala. Keď za dakoľko dni ovce von a dňu cez tú tekutinu chodily, choroba ustane a zriedka kedy taký kus z novu napadne. Prehananie toto cez vápenne mlieko stáva sa preto, žeby hospodár nevystačil, keď celé stádo choreje, umyvať jednotlivým kusom paprčky. Ak by ovce z tej truhlici na bok odskakovaly, treba k nej opierky pridať.

Aby si ovce vlnu neohrýzaly. Proti otáznej nehode odporúča hospodársky spravca Koller toto: vezmi oleja sosnového (môže sa dostať v apatéke pod menom Kienöl) a obyčajného oleja repkového, jaký k páleniu v kahanoch potrebujeme, z každého rovnú mieru, k. pr. pol štvrníka, smiešaj oba oleje spolu a dávaj z tejto miešaniny každý deň za obyčajnú lyžicu tej ovci, ktorá vlnu obžiera. J. Br. J.

Proti zapuchline vemäna pri ovciach. O tejto dobe roku, častejšie jako inokedy, ukazuje sa medzi ovciami zapuchlina vemäna, ktorej počiatok prezradzuje sa tým, že ovca na zadné nohy pokulhávať (krývať) počína. Jak mile hospodár toto kulhanie pozoruje, nech obozre vemäno, a keby na ňom povstávajúcu zapuchlinu pozoroval, nech ho kadí častejšie dýmom, vystupujúcim z jalovca (borievok), na žeravé uhlie nasypaného. Aleže pozor! aby ste si maštaľ nepodpálili. Akby opuchlina ustúpiť nechcela, môžeme chorej ovci na 3 razy, deň po deň, pol lóta sanitry (každý deň jednu tretinu) dať.

Výstraha o lízaní soli oviec. Medzi všetkými hospodárskymi zvieraťmi ovca je podrobená najpočetnejším chorobám, a síce i takým, ktoré su nad mieru nákazlivé (chytlavé), tak že nekdy pre jednu chorú ovcu i cele stádo vyhyne. Radime tedy gazdom našim čo najnutnejšie, aby, keď chcu dať ovciami lízať soľ z jednoho kusa, po samom predku bedlive prezreli svoje stádo: či žiadna z nich neukazuje znaky nejakej choroby? Choré, alebo i len z choroby podozrelé hoviadko, treba od iných zdravých kusov odlúčiť, a dať mu k lízaniu osobytnú trošku soli, žeby slinámi jeho zašpinená soľ, iné ovce nakaziť nemohla; úplne zdravé ovce lízať môžu i z jednoho kusa bez všetkej škody.

Znaky dobrého barana. Ktorí gazdovia obyčajne ovce chovajú, neveľmi starajú sa v dobreho barana, nechajú oplozovať ovce trebars ktorého samca. Ináč ale má sa vec o tých hospodárstvách, kde chovajú sa ovce lepších plemien; tu bere sa ohľad výlučne na mnohosť a dobrotu vlny, tak že keď baran je k účelu svojmu nespôsobný, z toho ťažká peňazitá škoda povstáva pre hospodárstvo. Chýrečný ovčiar nemecký I. Rieman vydal nedávno knížočku pod názvom: Rozhovory o chovu oviec (Gespräche über Schafzucht), v ktorej na základe 30 ročnej skusenosti svojej pripomína, že čím vlnatejší (hustou, silnou vlnou vyznačený) je daktorý baran, tým menej bude spôsobným k náležitému oplodzovaniu oviec; takéto ale barana, ktorý je na podbrušine vlnou silne zarastený, aby sme nikdy k službe oplodnenia nepripustili. — Toto vzťahuje sa nie len na ošlechtené ovčie plemäná, ale na všetký ovce vôbec.

Proti vodnej rúže oviec. Následkom silných a trvanlivých palčivostí mesiaca julia, ukázala sa medzi ovcami tak zvaná vodná ruža. Je to väčší menší pľuzgier (vodnatá vypuchlina), na hlave hoviadka, spojená s rozpálením celého tela, pri čom ovca smúti, veliky smäd prezradzuje a slabne veľmi patrne. Pomoc pri tejto nehode je ľahká, jetsli ju nezameškáme; pľuzgier totiž treba prepustiť, jeho nečistotu hodne vytlačiť a potom ranu zatreť olejom dreveným (olivovým); nuž rana zacelie v krátkom čase. Mnohokrát ale stáva sa, že ruža dojde poznovu; v tomto prípade treba ju tiež prepustiť a vytlačiť, zatým ale cez ranu pretiahnuť dve vlnené (z kúska súkna vytiahnuté) a do oleja borového namočené nitky, ktoré ponechajú sa v rane za dva týždne, aby nový pľuzgier povstať nemohol. Borového olejčoka dostaneme v každej apatéke za pár krajciarov, pod menom Kienöl; majitelia početnejších oviec držia si menovaný borový olejčok, jako i drevený olej, v silných palčivosťach letných vždy doma pohotove.

Pozor pri vyrezávaní jahňat. Ty mladé barance, ktoré nebudú slúžiť na plemäno, ale pre vlnu a potom na jatku odchovane byť majú, treba v prihodnom čase vyrezať (vymyškovať), a síce podľa týchto pravidieľ: otáznu prácu máme vykonať 5 a 6 tým týždňom života barancov, lebo pri pozdejšom vyrezaní hoväda často hynú. Deň treba vyvoliť jasný, tichý a teplý; po vykonanej práci ale nech postará sa ovčiar o to, aby vyrezané hoviadka pokoj maly a menovite pred chladným prievanom v maštali zachranené boly. — Súčasne s myškovaním urezávajú sa im i chvosty, čo pri šlechetnejších plemenách oviec všeobecne zavedeno, a síce pre snadnejšie zachovanie čistej vlny. I toto urezavanie chvosta vykonať sa má v udanej dobe života; ku pristaveniu krve postačí, ranu obyčajným popolom, ak treba i viackrát, poposípať.

Nadutým ovciam pomáhať. Jako väčší dobytok náš, tak i ovce zdujú sa nebezpečným spôsobom najmä vtedy, keď na paši nájdu mnoho mladej, rosou alebo ďáždikom ukropenej ďateliny. Proti tejto nehode majú v Pruskom Sliezku, kde ovčiarstvo veľmi rozšíreno je, nasledujúci bezpečný prostriedok: Kúsok povšechne známeho gáfru treba v silici (spiritusu) rozpustiť, a tento roztok v dobre zapchanej sklenici opatriť. Nadutej ovci da sa jedna obyčajná lyžica roztoku toho, a nebezpečne nadutie ztratí sa v krátkom čase. Preto i každý valach (ovčiar) v Pruskom Sliezku túto „ovčiu tinktúru“ vo skleničke so sebou do pola nosí, aby zdutým ovciam hnedky pomáhať mohol. Rožným hovädám otázna tinktúra tiež od zdutia pomáha; týmto ale na jednokrát dve lyžice dať treba.

Príčiny hnačky pri jahňatách. Najviac barančat vychodí na zkázu hnačkou, ktorú pri zanedbanej pomoci premeni sa v červienku a hoviado usmrtí. Hlavná príčina tej choroby je ostrosť mlieka starých oviec, z chybného krmu pošlá, jako je menovite kyslé seno, ďalej kŕm, z dobrých luk síce pošlý, avšak doma potuchnutý; najväčšmi ale škodí seno, výparmí moču koňského preniknuté. Ak tedy hlavnú príčinu jarnej hnačky pri jahňatách odstrániť chceme: ešte teraz všetko seno, na kŕm ovčí určené, sberme zo šopov nad konskými maštalmi ležiacich, a uložme ho na inom mieste.

Vracanie ošípaných pristaviť. Pri konci kŕmenia ošípané následkom zoslábnutého žalúdka často do mdloby upadajú a kŕm vracajú, čím niemalá škoda pre hospodára povstáva. V takom páde nečistotu z vyvrátenia pošlú treba hneď odstrániť, aby sa jej hovädo rypákom dotknúť nemohlo; potom ale dá sa ošípanej kúsok medu jako lieskovec veľký, čoho následkom vracanie utíchne. V čas potreby treba spomenutú dávku opatrovať. Tak sa lieči i vracanie kusov nekrmených, ak následkom nastydnutia, ochvátenia sa, alebo z iných príčin ochorely.

Posilnenie kŕmených ošípaných. Keď kŕmené ošípané chuť ku žriadlu tratiť počínajú, dobre bude ich kŕmivu primiešať každý 3. alebo 4. deň za dve 3 hrsti (podľa velikosti hoväda) popola z dubového dreva. Švédski hospodári hodia v tomto páde dakoľko väčších kusov starej tehly do kŕmníka; ošípaná bude z nej po kúsku odhrýzať a to jej žalúdok „vyšramuje“ aby chutnejšie žrala.

Keď zaha pozde kŕmené ošípané páli. Pozde, už pri konci zimy kŕmené ošípané tak dobre nežerú, jako inokedy preto že ich časte „zaha páli“, ktorá z kysliny žalúdkovej povstáva. Kto tedy ošípanú dokŕmiť chce, nech jej každý týždeň aspoň dva razy dá užiť 2 lóty, v žajdlíku sladkého mlieka roztopenej sanitri.

Upal sleziny pri ošípaných. Slovutný spisovateľ hospodársky, barón Babo, obporúča vo svojich „zprávach hospodárskych“ surové zemiaky jako veľmi bezpečný liek proti úpalu sleziny (Milzbrand) ošípaných, ktoré dávajú sa im rozdrobené, alebo roztlačené ku žriadlu. Menovite keď ošípané v okolí choreť počínajú, Babo radí, zdravým kusom dávať surové rozdrobené zemiaky, čoho následkom od menovanej choroby budú zachránené, trebars by v susednom chléve zúrila. Menovaný hospodár za to má, že liečivá sila surových zemiakov pochodí od jedovatej látky, ktorú lučbári v zemiakoch našli a folanínom pomenovali; varením ale táto látka vypúdi sa zo zemiakov, preto ani varené zemiaky pre ošípané žiadnej ochraňujúcej sily mať nemôžu.

Hniloba srsti pri ošípaných. Táto nemoc povstáva veľmi pomáli prezradzujúc sa kroz tieto príznaky: hovädo chodí opustene, smutne a lenive, nedajúc sa do behu nikdy; chuť ku žraniu klesá, na proti tomu ale slope choré hovädo veľmi mnoho. Pri ďalšom pokroku nadujú sa ďásna ošípanej, občervenejú a krvácajú veľmi ľahko, tak že medzi žraním špatná počernastá krv z pysku hoväda vyteká. Pozdejšie začne sa celé telo nadúvať, pysk hoväda je vrelý a porad slynami zanečistený; srsť na jednotlivých miestach tela naježi sa hore, ztratí svoj prirodzenej lesk a pri najmenšom dotknutí vypaduvá, ba i sama od seba prší z hoväda; na káždej ale vypadnutej srsti môžeme malú kvapku čiernej krve pozorovať. Napokon choré hovädo tak zoslábne, že z miesta pohnuť sa nemôže, a menovité zadná čiastka tela je jakoby pošinutá. Hlavnou príčinou tejto choroby je obyčajne veľmi vlhký a chladný chliev, potom ale i skazené, hnilé kŕmivo, a nemoc rozvíja sa tým sílnejšie, čím hovädo menej na čerstvé povetrie vypusteno býva. Hniloba srsti môže sa z počiatku choroby, nie ale v ostatnom stupni vyhojiť; lebo keď už hovädo na zadné nohy stať nemôže, obyčajne v krátkom čase padne. Jako náhle tedy prvé príznaky tejto choroby spozorujeme, dáme ošípanú do suchého a teplého chlieva; v letnom ale čase môžeme ju nechať na dvore; k obyčajnému žrádlu pridajme i pražený, do kyslého mlieka nadrobený žalud, v lete nazbierajme hodne šťavilu a dávajme hovädu; v zime nech dostane kyslej kapusty, ku slopaniu ale dajme hovädu odvarok vrbovej kôry, ktorému sme, na 2 holby tekutiny, jedon kvintlík obyčajného potlčeného liadku (alumen) primiešali. Pri tomto liečeni zotaví sa hovädo v krátkom čase.

Výstraha o kŕmení ošípaných. Pri nastávajúcom hojnejšom telení sa kráv, držíme za svoju povinnosť, i gazdov našich upozorniť na výstrahu, ktorú tieto dni uverejnil anglický časopis hospodársky „Agricult. Magazine“. On udáva a dosvedčuje to mnohými príkladmi, že prvé mlieko, po otelení sa kravy nadojené, je pre ošípané jedovate tak že nektoré z ních na toto žriadlo v krátkom čase zdochnú, iné ťažko pochorejú, každá ale aspoň chuť ku žriadlu na dlhší čas tratí. Nektoré gazdinky v obyčaji majú, práve toto husté mlieko dať ošípanej a iba potom teliatko k vemänu pripustiť; ale to je chyba, lebo prave toto husté mlieko spôsobí u teľaťa hnanie spodkom, aby sa jeho droby (črevá) od smolovitej nečistoty náležite vyprázdnily. — Divná tedy vec, že sviňa, ktorá i jedovatého hada bez škody zožere, toto prvé mlieko otelenej kravy nesnese, ktoré teliatku práve za liek slúži.

Kŕmenie ošípaných kôstkami slivovými. Pri varení lekváru nebude od veci, preriecť slovo výstrahy strany kŕmenia ošípaných vylúpanými kôstkami slivovými. Bezpochyby nejednému z laskavých čitateľov známe budú príklady, že keď gazdinka, chcejúc ošípaným hostinu pripraviť, nasypala ím večer plný válov kostiek: na druhý deň ráno najšla je vymreté, a na pečeňu pre kolybu cigáňsku pripravené. Žalostivá výmluva, po takomto páde zdochnutia ošípaných, býva obyčajne tá, že hovädo obžralo sa; my ale povedáme, že žiadno hovädo ani nežere ani neslope viac, iba toľko mu treba, a tak že ani ošípaná obžrať sa nemôže. Príčinou zdochnutia je tá otrava psotnina (Blausäre), o ktorej ct. čit. známosť majú, že nachodí sa v jadrách každej ovociny. Keď tedy ošípanej dáme za hrsť za 2 kostiek, nič jej z toho nebude; ináče ale má sa vec, keď plný valov nebezpečného kŕmu toho vyžere, s ktorým dostane sa toľko psotniny do jej žalúdka, že následkom otrávenia zdochne.

Aby sviňa prasce nepožrala. Zpomenuli sme už, že podľa mnohých vydarených skúsok stará ošípana prasce nepožere, ak sme ich hnedky po vrchnutí vlažným (mierne teplým) pívom umyli a to pívo starej vyslopať dali. Poneváč ale v našich krajoch pívo zriedka býva pri ruke: upozorňujeme na druhý spôsob ochrany prasiatok pred pažravou starou, ktorý pochválne známy spisovateľ dr. Stein odporúča. Je to kúsuk slaniny, podľa velikosti starej 1 funta ťažký, ktorý jestli obávame sa zožrania prasiať, hnedky po oprasení starej podvrhneme. Ona dychtive shltne slaninu, a nieto vraj príkladu, žeby po tejto hostinke stará svoje prasiatka bola napadla. Pravda, že štvrt alebo pol funta slaniny pár desiatničkov stojí; ale veru dobre bude, radšej túto maličkú ztratu pretrpeť, jakoby sme celý kŕdlik prasiatok ztratiť mali.

Jak často kŕmiť ošípané. Zdarný prospech vykŕmenia ošípaných nezáleží len od hojnosti a dobroty kŕmu, ale i od spôsobu samého kŕmenia. Mnohý gazda pri menšej s potrebe kŕmu lepšie vytučí hovädo, než iný, preto že kŕmné zásoby svoje tak vynaloží, aby nie len nič na zkázu nevyšlo, ale aby je hovädo čo najlepšie zúžitkovalo. Hlavná tedy otázka je: kolkokrát cez deň kŕmiť ošípané? Hnedky po zavrení do chlieva dávajme žriadlo trikrát; keď ale hovädo už mäsa i tuku pribralo, podelíme mu to isté mnoho kŕmu na 4 dávky (porcie) cez deň; v ostatnej ale dobe kŕmenia treba ošípaným tu istú mieru žrádla na 5 krát podelenú predložiť. Príčina tejto nárady je: že čím tučnejšie hovädo je, tým menej sožere na jedonkrát; najlepšie ale tučí sa ošípaná vtedy, keď zo žrádla nič nezanechá vo válove. Akby ale niečo zanechala, tento pozostatok treba hnedky odstrániť a válov náležite vyčistiť, aby v ňom žiadna kyselina nepovstala. — Pravideľné kŕmenie vybaví sa za 8, najviac za 10 týždňov; čo dlhšie dávame hovädu, to všetko je zbytok bez patrného úžitku. —

Proti hnaniu mladých prasiatok. Chybné mlieko starej ošípanej býva obyčajne príčinou, že mladé, ešte pri cecku chované prasiatka dostávajú silné hnanie zadkom tela, čo je potom príčinou, že nie len nič nepribérajú, ale zo dňa na deň očividne slabnú a chudnú, až napokon i podochnú. K obstráneniu tejto nehody treba po samom predku doterajší kŕm ošípanej premeniť, a dávať jej inú, novú potravu; ku pristaveniu ale hnačky prasiatok postačí: natlčt obyčajnej kriedy na prášok, a každému prasiatku dať trikrát cez deň toľko z prášku toho, čo na koniec končitého noža vziať môžeme. K tomu dodajme hodne slamy na stlanivo, aby v teplom ležať mohly.

Aby sviňa prasce nepožrala. Opatrovanie malých prasiatok patrí nepochýbne k najmilším prácam gazdiniek našich; ony často inému dobytku niečo „utrhnú“, len aby svoje prasiatka náležite opatriť mohly. Preto i velika žalosť v dome nastane, keď stará ošípaná svoje mladé požere. Proti tejto nehode odporúčaly sa všakové prostriedky, ktoré v jednom páde pomohly síce, v inom zostaly bez účinku. Teraz ale uverejnil hospodár V. Ullrich, pívovarči v Zdare, jedon, jako sám píše istý nepochybný prostriedok proti zožraniu mladých prasiat od starej. V obšírnejšom článku svojom rozpráva, že ho viacrazy taká hospodárska nehoda navštívila, až mu raz jedon „starý známy“, tiež pívovarči na Morave, poradil toto: Jako náhle stará vrhne, vezmime 2 holby píva, zahrejme ho trochu, vyúmyvajme prasiatka v ňom, a dajme to starej vyslopať; keby ale nechcela do vlažného píva sa oddať, zamiešajme doňho trochu čiernej múky, nuž ho istotne potom vyslope; my ale môžeme býť istí, že stará nedotkne sa prasiatok. Ullrich udáva, že tento prostriedok všade pomohol, kde ho upotrebili, a to i pre takých pažravých ošípaných, ktoré pred tým, po každom oprasení, všetký prasiatka požraly; ba i vtedy vraj ostatné prasiatka zachované boly, keď stará jedno alebo dve už zožrala.

« predcházajúca kapitola    |    



Ján Kováčik

— učiteľ a publicista, autor popularizačných brožúr, osvetových a náboženských článkov Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.