ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„Remeslo má zlaté dno,“ tak znie príslovie ešte zo starých časov. Je to svedectvom toho, že za oných časov spôsobilí a usilovní remeselníci dobré zárobky mali. Ale vtedy boli remeselníci aj vážení ľudia, nebolo to zriedkavosťou, že v hrdom slobodnom kráľovskom meste zaujímal miesto mešťanostu statočný krajčírsky alebo obuvnícky majster. Není divu, že starí majstrovia tak rádi spomínajú tie staré časy a prialy by si, keby sa zas i so všetkými starými remeselníckymi poriadkami navrátily! Ale keby sa to aj dalo previesť, tak by s tým nebolo pomoženo: muselo by sa tisíc a tisíc strojov (mašín) zničiť a tiež toľko továrni (fabrík) zboriť, lebo čo predtým remeselník na zdĺhavej ceste v malom počte svojou rukou shotovoval, to sa teraz strojmi s tisícerou silou a najväčšou rýchlosťou v nekonečnom počte vykonáva. Keby sa aj našiel tak bláznivý národ, čo by sa o dielo zborenia pokúsil, ten druhý cieľ by preca nedosiahol, lebo fabrikacia u iných národov by tým len mohutnejšie účinkovala. Stroje a fabriky sú pokrokom ľudského ducha v obore vynálezov, jako kedysi za starých časov boly takým pokrokom nástroje pre remeselníkov. Hľaďme teda miesto na minulosť radšej na prítomnosť a budúcnosť, a obráťme zretel náš na to, čímby sa i teraz ešte k pozvihnutiu remeselníka prispelo.

Spôsobnosť, usilovnosť, statočnosť, miernosť a dôvera v Boha, to sú tie stĺpy, na ktoré remeselník svoje šťastie stavať má. Len ak si ho na týchto základoch stavia, môže sa úfať zdaru.

Kto ale chce spôsobilým remeselníkom byť, ten musí sa zavčasu k tomu pripravovať, aby si isté známosti a užitočnú obratnosť privlastnil. Jeho pozornosť má byť zostrená, rozum otvorený, ruka k obratnosti uspôsobilá. Počtovať, merať a kresliť, to sú požiadavky velikého významu pre každého budúceho remeselníka. Aby znal hbite čítať a správne písať sa tiež požaduje.

Po skončenom školskom behu vstúpi budúci remeselník u nektorého majstra za učňa. Blaze mu, ak prišiel do učenia k človekovi spôsobilému, usilovnému a bohabojnému! Povinnosť učňova je potom pozorlivým, usilovným, verným a poslušným byť a pri takom majstrovi neškodí to mladíkovi nič, keď v prísnej podriadenosti trpeť a snášať musí všeličo; on tým len otvrďuje sa k ľahšiemu snášaniu pozdejších nesnádzi a namáhaní.

Tovaryš remeselnícky má vandrovať, to je starý, užitočný zvyk. Nech vidí, jako sa remeslo vonku vo svete v rozličných dielňach prevádza, a keď oči otvorí, doista uvidí, že sa aj tovaryš ešte mnoho, veľmi mnoho učiť má. Nech pohľad svoj rozšíri, z tesného kruhu života vystúpi.

Vandrovanie poskytuje veliké a rozmanité výhody poťahom na mravné vzdelanie mladého remeselníka. Ono je dobou ku shromaždeniu bohatého pokladu zkúšeností. Cudzina už nejednoho slabúcha pretvorila na znamenitého muža. Obchod s mnoho ľudmi, s nimi cestovaním do styku prišiel, blahodajne účinkoval na neho.

Mnohý mladý remeselník prichádza do zlých okolností skrz to, že chcel zavčasu pánom a majstrom byť. Začne na svoju ruku robiť, bez potrebných zkúšeností, bez peňažných prostriedkov, bez mena. Aby len dačo robiť mal, prijíma nepriaznivé zákažky a práce, čím prichodí ku škode a pomaly na mizinu.

Druhí zase dajú sa samožištnosťou sviesť k nespravedlivosťám, nepočestnosťám a k ničemným robotám. Čo sa na taký spôsob zarobí, nedonáša požehnania. Samozištný remeselník ztratí dôveru a vážnosť. Práve opak toho dokazuje sa pri tích, ktorí sa spokojujú so skrovnejším výdelkom a odvádzajú práce dobré. Takí dosahujú skoro dobrý chýr a dostatočné zákazky a trebas pri menšom zisku, nachádzajú svoje statočné vyživenie.

Najviacej škodia si tí remeselníci, ktorí mnoho sľubujú, ale málo splnia. Raz dané slovo, malo by sa trebas so všetkým napnutým zadržať. Nič nenie omrzlejšie pre zámluvcu práce, ako prázne sľuby.

Nedá sa naskrze tajiť, že v našich časoch mnohé remeslá upadly; preca však nechýbä na príkladoch, že spôsobní, statoční a usilovní remeselníci nachádzajú svoje poriadne vyživenie. Sú to obyčajne takí, čo skromne, poriadne a mierno žijú, zdŕžajú sa od každej márnomyselnosti a osobovania a nedajú sa sviesť k vypínavým plánom a podujatiam, ale chcejú počestní remeselníci byť. Jejích práca povolania je jim vážna; hľadia sa zdokonaliť; nečakajú lenivo, až sa jim robota ponukne, ale ju hľadajú, a „kto hľadá, ten najde“, hovorí príslovie. Daria-li sa jim jejich podujatia, tak to nepripisujú všetko sebe, ale pripomínajú si tú nábožnú výpoveď, že „všetko na božím požehnáni záleží“. Heslo jejich je:

Mysleť, pracovať, modliť sa!