Zlatý fond > Diela > Korespondencia Dr. Milana Rastislava Štefánika


E-mail (povinné):

Vladimír Polívka:
Korespondencia Dr. Milana Rastislava Štefánika

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Zuzana Berešíková, Igor Čonka, Tibor Várnagy.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 18 čitateľov

Vysvetlivky

R1 Najstarší zachovaný Štefánikov list adresovaný rodičom je z doby prípravy ku konfirmácii. Je písaný ešte detským písmom, školáckou úpravou na vytrhnutom papieri zo školského sošitu a má zvláštny ráz slávnostnej nálady. Prvá časť, adressa, je na jednej strane preloženého papieru, vlastné sdelenie je po celej stránke druhej. Pri oslovení v ľavom rohu je nalepený pestrý obrázok kvietku repčiku kráľovského, ako snáď vtedy bolo v obľube ozdobovať listy. Adressa je charakteristická; je to skromné a nežné vyznanie oddanosti k rodičom. — Posudzujúc formu písma a slohu trinásťročného študentíka, ktorý zápasil s pravopisnou formou, máme zvláštny dojem. Z celku vanie duch mravného presvedčenia bez akejkoľvek strojenosti. Ohľadom pravopisných nedôslednosti a chýb si uvedomme, že vtedy nebolo slovenských stredných škôl, kde by sa mohli žiaci zdokonaliť v jazyku materinskom, najmä v pravopise; jazyk národný a národné povedomie udržiavalo sa a upevňovalo len rodinnou výchovou. A po tejto stránke duch Štefánikov bol vždy bezvadný, vďaka ušľachtilej výchove otcovej aj matkinej. Zachoval sa rodu, národu aj Slovanstvu. — Niektoré tvary slovné dokladajú pôsobenie živého nárečia domáceho — nitrianskeho, ktoré prevládalo doma. Tak tam badáme nedôslednosť v mäkkých slabikách: dietata, chvilu, slubujem, ako aj tvar mohel.

H Skratky B. S. O F. = Buď šťastná o fašiangoch. — Emil = E. Lányi, rodina Štefánikova. — Typická adressa!

H3, H4 Zaslané po svadbe niekoľko dní. Zvláštne adressy!

H5 Ponechám autentický text vo veršoch. — Prečo tá nálada stiesnená? Sklamanie vo študentskej láske? (L. Šeteliková, E morto.)

H7 S rodinou Vávrovou bol Štefánik vo veľmi intímnom priateľstve. Bude-li čítať korespondenciu niekto z podpisaných, mohol by prispieť niektorým objasnenim.

M2 Uvedená poznámka platí aj tu. Bol členom Jeronýma, spolku adad. evanj. mládeže. Zaujima mňa osobnosť Jána Palackého. Dosiaľ som sa nedopátral priaznivého výsledku. Dľa určitých znakov súdim, že mohol byť asi vo veku Štefánikovom.

H8 Jedinečný lístok z pobytu v Zürichu. Eugenove hodinky temer zabudol vziať so sebou do Švajčiarska k dôkladnej a snáď lacnej oprave.

M3 Vzpomienka z pobytu v Milane. G… ovi = Gáborovi B. Pohľadnica veľmi krásna.

H9 Žart zo Ženevy. — Ženevu navštívil vtedy z Milana.

M4 Igor, najstarší brat Milanov; neskorší farár v Palanke (S. H. S.) na Dunaji. Dnes žije v Petrovci. — Vtedy navštívil Milana v Prahe.

H10 Intímna spoločnosť: Frolka, maliar, Eva V. dcéra Jar. Vrchlického, Mila Úprková, (sestra — žena?) Úprkova; Janko Botto, inž. chemie, známy básnickým pseudonymom Ivan Krasko. Nečitateľný podpis je ten istý ako v M6, lebo pochádza z toho istého dňa.

R3, M7, H11 Pozdravy z Italie, zo študijnej cesty.

M8 Zunka, choť Igorova; Pavel, starší brat Milanov. Toho roku odišiel do Ameriky a tam zomrel r. 1920 v New Yorku.

R4 — R5 Lístky zaslané z cesty do Paríža; Nürnberk (Norimberk). Adressa výrazná. - Pekné pohľadnice.

R6 Do Paríža prišiel 22. XI. 1904. Vspominaný listok aj „Uspokojivý“ list postrádame. Pekný obrázok veže Eiffelovej.

H12 Typická poznámka o „veľkých pánoch“, keď zápasil o chlieb! Adressa nepísaná ešte vo francúzskom stohu, pozdejšie užival správneho tvaru 29, Rue des Écoles, Hôtel des Nations. To bol prvý byt Štefánikov v Pariži.

M10 List vspominaný je nezachovaný.

H13 Jediná zpráva z doby predvianočnej. Smútnu náladu prvých vianoc v cudzine vyličil pi. Vrchlickej.

R9 Zmena adressy je už hlásená vo francúzskom slohu: Bould, skratka Boulevarde; na inom mieste nedopatrením napísal: Bold. — Vspomína prvú očnú chorobu, ktorú ho veľmi vyčerpala.

Babičenka 1 V adresse vyznačený zemanský predikát. — Radostné sdelenie o obratu a šťasti, keď sa stal členom hvezdárne.

R10 Keď bol prijatý Janssenom na observator v Meudonu, v máji roku 1905 sa tam tiež aj presťahoval. Tam pracoval jediný na hvezdárni na honorár, nikoli na stály plat mesačný, Janssen totiž v ňom oprávnene tušil geniálneho pracovníka. A nesklamal sa!

R11 Nová adressa v Meudonu bola stála až do počiatku r. 1908, tedy temer celé tri roky.

H15 Uvedený lístok patrí do tohoto obdobia, hoci postrádame presného data nielen v rukopise ale aj na poštovnej pečiatke. Z lístkov zasielaných z Meudonu poučujeme sa o historii nielen zámku Meudonského ale aj o založení hvezdárne. — Sdielime so Štefánikom jeho čistú radosť z dosiahnutého šťastia.

R12 — R15, H16 — H17 Majú vzťah k prvému výstupu Štefánikovmu na Mont Blanc (4810 m), ktorý podnikol s astronomom Millochauom a niekoľkými vodičmi. Po prvý raz pobudnul po vyčerpávajúcom výstupe na vrcholku plné dva tyždne. Bol to nadľudský výkon, ktorý vzbudil obdiv vo vedeckom svete. — Najnebezpečnejšia partia bol ľadovec Bossonský.

R16 Návšteva Štefánikova u Flammariona po návrate z Mont Blancu.

M11, R21 Týkajúca sa cesty do Španielska po boku Janssenovom s vedeckou výpravou k skúmaniu a pozorovaniu úplného zatmenia slnka v okoli Barcelony.

R21prezradzuje lásku Štefánikovu k rodnému kraju. — Pobyt vo Španielsku bol veľmi milý a bohatý na krásne dojmy. Ťažko sa s ním lúčil, ale opäť sa tešil na niekoľko dní domov.

R22, 23 Pobyt na medzinárodnom sjazde astronomov v Oxforde, odkiaľ na perutiach lásky sa ponáhľal domov. Ani Londýn nemal preň toľko pôvabu, aby sa tam zdržiaval. Túžil za Košariskami, kde nebol 3/4 roku; v tejto dobe prežil mnoho trpkých aj šťastných chvíľ.

R24 Vspomienka z cesty domov z Oxfordu cez Nemecko a Prahu.

R25 Pri návšteve rodičov navštívil aj brata Igora v Palánke ako aj najstaršiu sestru Ľudmilu v Rácz Szent Péteru. Horniaky = Slovensko; myslí tým návštevu širšej rodiny.

R26 — 27 Písané v chorobe očnej. Paľko, starší brat, odišiel do Ameriky a tam po válke zomrel v roku 1920. Marinka, najmladšia sestra, Izákovci, Miloš a Elena Elena, staršia sestra Milanova. Vtedy bývali na Myjave; vspomínaná dcéruška je Marinka, neskoršie zomrelá. Intímné veci rodinné som vynechal.

R28 Lístok, ktorým oznamoval novú návštevu rodných Košarísk.

R29 — 32 Nevieme, aká choroba trápila vtedy Štefánika. Snáď žalúdková alebo zápal? Zo zpráv pochopujeme Štefánikovu radosť nad zlepšením zdravotného stavu, ako aj potešenie zo starostlivosti dobrej a ušľachtilej rodiny Janssenových. — Vspomenutý rekurs týka sa akéhosi štipendia.

Z R 32 nepoznávame jasne, o aký patent sa vlastne jednalo. Typický je podpis Štefánikov — „astronom“. Pripojený pozdrav týka sa osôb Milanovi velice milých a dobroprajných: inšpektor cirkevný, sused Podrubanský, známy svojím milým humorom, babka — Kubovička, všetci z Košarísk.

H21 Aby rodičia sa presvedčili o zdravotnom stave synovom, navštívil ho brat Igor v mesiaci júni.

R33 Vspomenutá práca je „Reflexný heliometer“, ako je poznamenané v R 35.

R34 Domnievam sa, ž pred druhým výstupom na Mt. Blanc navštívil na krátko aj rodičov. Aspoň text lístku tomu zdá sa dosvedčovať.

R35 Dátum je písané v Lyonu na ceste do Chamonix, mestečka pod Mt. Blancom. — Bolo by žiadúce, aby niekto povolaný vspomenuté dielo Štefánikovo preložil z francúzštiny. Domnievam sa, že dosiaľ preložené niet.

R36 Aix les Bains malé, ale utešené letovisko pri jazere Bourget, sev. od Chambéry v oblasti alpskej.

R37 — 41 Pri druhom výstupe na Mt. Blanc ubytoval sa v hotelu Chamonix. Na R 38 chýba podpis. — R 41 oznamuje radostne skončenie vedeckej expedície a túžbu za Slovenskom.

R42 Moment z kratičkého pobytu vo Švajčiarsku. Dozvedáme sa, že tiež dlel na krátko v Milane. Prejavuje radosť z výstupov na Mt. Blanc.

R43 Annecy, mestečko pri stejnomennom jazere juž. od Ženevy. Vspomínaný list je nezachovaný.

M13 Roztomilý a nežný prejav bratskej lásky voči sestričke Marinke, vtedy ešte zdravej. Na Myjave dlel na návšteve u sestry Elenky, vydatej za Miloša Izáka. Potom navštívil aj rozptýlenú rodinu, najmä Igora.

R44 — H25 Lístky zasielané z cesty do Turkestanu. Z Palánky, ako sám píše, odcestoval cez Pešť — Viedeň — Prahu do Berlína a ďalej do Moskvy. V Petrohrade naň čakali jeho spolupracovníci. Uvedené lístky prispievajú velice hodnotne k osvetleniu tejto veľkej vedeckej výpravy do Ura Tjube, kde mala pozorovať úplné zatmenie slnka. — V Petrohrade si velice živo všímal aj pomerov vnútorných a dospieva k velice pozoruhodnému úsudku: „Cítim, že národ tento je ťažko chorý.“ Charakteristickým postrehom Štefánikovým je stručné sdelenie v R 48. — V lístku R 49 prejavuje sa Štefánikova láska k rodičom, na ktoré myslel stále, vždy, nech bol kdekoľvek. To boly tie Vianoce, ktoré chcel prežiť a osláviť doma, hoci to bolo jeho pevné rozhodnutie, aby čistou radosťou odčinil smútok prvých vianočných sviatkov v Paríži. Uprostred kirgizskej stepi slávil Štedrý večer…

R50 je označené dľa kalendára ruského. — Musel sa dajako poraniť na ruke, keď vspomína liečenie a vyliečenie ruky. Obšírne nás informuje o postupu práce.

R32 Obrázok zo Samarkandu, kde odpočíva povestný Tamerlan.

H24 Typické, že Štefánik napísal Spišské Vlachy na adressu a lístok došiel bez závady.

R34 Prezradzuje, že častejšie sdeľoval domov aj širšej rodine svoje dojmy z ďalekej cesty.

H25 Nástin ďalšej cesty z Ruska. Viedla k sestre Oľge a švagrovi Eugenovi do Spiš. Vlách, aby ich potešil, keď ich pravdepodobne nenavštívil pred cestou do Turkestanu. Návštevu uskutočnil; navštívil aj rodičov na Košariskách a s priateľmi účastnil sa volieb v Pezinku. Tam sa prihodil známy „rytiersky“ výstup maďarských hazafíkov „Smrecsányi és társa“. Počiatkom apríla cez Prahu vracal sa do Paríža.

R35 Do Prahy vzal na liečenie vážne chorú sestričku Marinku, ktorú liečil dr. Semerád. Sl. Marie Neumannová z Melníka, velice jemná a vzdelaná dáma, s ktorou Štefánik udržiaval nežné priateľské styky. Dlela tiež aj na Košariskách. Dnes je vydatá za prof. dr. Žilku v Prahe.

R56 — 61 Zprávy o vážnej chorobe, ktorá trápila Štefánika. Z jeho vlastných zpráv nemôžeme určite poznať, o aký druh choroby sa jednalo. Bola to snáď žalúdková alebo črevná choroba? Bol operovaný? Domnievam sa, že mohol byť operovaný, ale nepatrný časový rozdiel jednotlivých zpráv zasielaných z Meudonu, kde ležal u Janssenov, opäť moju mienku nijako nepotvrdzujú. Vyčerpaný a soslablý Štefánik bol určený k zotaveniu do krásneho Chamonix, pod milovaným Mt. Blancom. Tam dlel temer dva mesiace. Ako pečlive bol vypravený k liečeniu, dotvrdzuje R58 — Je zaujímavé ale, že aj v chorobe javil velice živý záujem o pokrok v letectve. Pohľadnice, ako aj poznámky pripísané, tomu nasvedčujú. — Vspomínané listy z rodinnej korespondencie postrádam. Nejasnou mi je skratka p. Bunč(?) — R61 sdeľuje radostný návrat opäť do Paríža.

H26 Dopis, ktorý dosvedčuje, ako mal súrodencov ako aj celú rodinu nežne rád. Nebol asi ešte úplne zdravý, preto nemohol sa pripraviť do Spiša atď., ale túžil mať rodinu celú doma okolo seba. Čítajte tie riadky plné lásky! Tu poznávate Štefánika v jeho intimite! Výraz „deturence“ bol jeho obľúbený, rád ho užíval miesto deti; (jedná sa o netere Oľgu, Elenku a Kláru). Imriško bol syn sestry Ľudmily a dlel u Hajtšov a tam chodil aj do školy. Stručný francúzsky telegram: accepté t. j. prijaté (súhlasí, platí.) — Skutočne, tiež aj dlel Štefánik uprostred požehnanej rodiny na Košariskách. Ťažko síce odchádzal z Paríža, kde vážne chorý Janssen temer umieral. Sám ho poslal na Košariská. Katastrofa nastala skutočne o vianociach. Písal mu to rukou neumelou Štefan (list priložený.)

R62 Po návrate z Košarísk a po pohrebu Janssenovom odsťahoval sa Štefánik z Meudonu do 6 rue La Leclere. Osud jeho bol neistý…

R63 Aký účeľ a cieľ mala návšteva Štefánikova v Nizze? Domnievam sa, že sa jednalo o jeho dôležitú otázku existenčnú u vlivných osôb, ktoré o nej rozhodovaly. Aspoň poznámka o záležitostiach usporiadaných k uspokojeniu tomu nasvedčuje.

R64 Návšteva Štefánikova na Sicilii. Ako a za akým cieľom tam cestoval? Uvedený lístok je len zbytok a zlomok vspomienok zaslaných z tejto cesty.

R65 — 71 Majú vzťah k výstupom na Mt. Blanc. Vspomenutý list nie je zachovaný. Býval v hotelu Belvederu. Prvý výstup na Mt. Btanc podnikol v mesiaci júli; snáď pre náhle snehové búrky nemohla byť plne skončená. Preto došlo k druhej expedicii v mesiaci auguste. Tak možno súdiť z R68. Z tohoto lístku sa dozvedáme, ako bol Štefánik vyhľadávaný učenými ľuďmi. — Vspomenutý rekom. dopis sa v rodin. korespondencii nenachádza — Z M14 možno súdiť na velice nežný pomer brata k sestričke. — Na Mt. Blanc po druhý raz v r. 1908 pravdepodobne vystupoval okolo 20. VIII. a dorazil na vrchol 26. VIII. Na Mont Blancu sotrval necelý týždeň. Po výstupu a nebezpečnom sostupu zdržal sa v Chamonix asi mesiac; odtiaľ v prvých dňoch septembra navštivil Ženevu.

H17 Štefánikova účasť na druhom medzinárodnom sjazde astronomov v Oxforde. Po ňom navštivil opäť rodné Košariská a cez Prahu a Mělník sa vrátil do Paríža. V Mělníku navštivil sl. M. Neumannovú a jej rodinu, v Prahe dr. Semeráda, aby sa s nim poshováral o nemoci sestričky Marinky.

R73 Vspomenutý list nie je zachovaný.

H28 Nežný a ozaj intímny list sestričke Oľge, vtedy velice chorej, ktorá sa ťažko odhodlávala na kliniku. Zamyslite sa nad jeho slovami! Neviem, aký to pripravoval „dôležitý experiment“.

L1 — R78 Uvedené zprávy majú vzťah k ceste Štefánikovej do Sahary, kde v blízkosti Laghouatu konal astronomické a meteorologické pozorovania. Bola to cesta veľkých útrap aj nebezpečenstiev. — Východiskom bol mu Alžír, kde dlel počiatkom apríla o Veľkej noci. Aj tam vspomenul si na rodičov a telegraficky im blahoželal k sviatkom.

R73 Zachyťuje obraz cesty cez more, zaznamenáva návštevu u alžírskeho guvernera ako aj zmenu pôvodnej adressy. Laghouat je vzdialený asi 330 km južne od Alžíru a leží na južnom svahu horského chrbátu Atlasu; Laghouat-Biskra asi 300 km smerom sv.

H29 Dr. (Ritók) lekár v Spiš. Vlachoch, tuhý Maďar; ale veľký ctiteľ Štefánikov. Už zomrel.

M16 Tón žartovný a milý; dispozície časové.

R74 Vspomenutý telegram nie je zachovaný. Radosť zo šťastného výsledku pozorovania je skromne zaznamenaná. Len jedenkrát je slovo Milan nedopísané — Mi — Sľub návštevy v lete doma. — Cestu z Alžíru do Laghouatu a ďalej do Biskry mohol vykonať jedine ako jazdec, lebo niet železníc. Z Biskry do Constantinu mohli použiť slabej železnice ako aj ďalej do Tunisu a Kairouanu (asi 120 km). Pútnické miesto Mohamedánov v Kairouanu je ďaleko široko známé. Čo sa sľubuje návštevníkom po smrti, to ani ten najsmelší sen si vraj nevie predstaviť… raj! —

R78 Rím: smutná zpráva o smrti Štefana Fajnora, krstného otca a strýka.

R79 Pozoruhodné je poznamenanie o novej knihe z oboru astronomie, kde je reč o Štefánikovi. Aj babičenku zaujímal vedecký vehlas vnukov. Aká to bola kniha, nemohol som sa predbežne dozvedieť.

Babičenka 2 Sľub návštevy na Košariskách sa na vzájomné šťastie splnil; v polovine augusta dlel skutočne doma na návšteve.

R80 Nejasné, o akú záležitosť s dr. Šrobárom tu išlo. Snáď p. dr. Šrobár sám by mohol podať vysvetlenie.

R81 Žiaľ Štefánikov nad ztratou Mont Blancu. Chápeme plne jeho smútok, lebo vieme si predstaviť, čím mu bol. Veď tam začala jeho vedecká sláva! Nebol ďaleko od pravdy, keď poznamenal, že „ztratil kus života“. Preto tiež pochopujeme veľkú roztrpčenosť nad celou záležitosťou, keď mu dosiaľ nebolo jasné, k čomu bude pridelený.

R83 V ťažkej situácii potešovali ho rodičia obšírnymi listmi. Snáď aj radili k niektorým novým cieľom. Ale o mesiac neskoršie už mohol sdeliť rodičom, že jeho záležitosť je dobre zabezpečená.

H32 Neviem, o aké poriadky sa tu jedná. Snáď rodinná intímna záležitosť. Z lístku vanie láska Milanova k sestričke aj jej rodine.

R82 Snáď vtedy padlo rozhodné slovo o novom vedeckom určení Štefánikovom na Meudonu. Ako vieme, bol roku nasledujúceho poverený úkolom organizovať astronomické aj meteorologické štúdium na Tahiti pre celú Oceániu. Tam sa zaoberal aj organizovaním T. S. F. (telegrafiou bez drôtu, iskrovou teleg.)

R84 Na Vianoce r. 1909 nebol Štefánik doma na Košariskách, ale tušil, že snáď aj tam príde rodina Hajtšových, preto im tam písal spoločne. Príprava na cestu na Taihiti ho plne zaujala, ako aj rozsiahle spoločenské styky. Poznámka o vybavení bohatej korespondencie je iste charakteristická. Z celého ozaj preniká oddaná láska k rodine. Ohľadom cesty Marinkinej do Prahy, treba poznamenať, že sa vtedy jednalo o ďalšie liečenie u dr. Semeráda na náklad Milanov. — Sám majúc veselosti v živote málo, prial ju celej rodine.

H32 Jediný lístok z pobytu Štefánikovho na Tahiti, a síce príchod jeho do Papeete. Spojenie so svetom bolo veľmi zdlhavé, len raz za mesiac prichádzala pošta, cez San Francisco. (Tahiti [Otaheiti] najv. ostrov vo francúzskych rukách v Oceánii. — Dĺžka asi 60 km, šírka asi 40 km)

R85 Lístok zaslaný z Viedne po odchodu z domova, kde v šťastí a v kruhu rodinnom prežíval vianočné sviatky. Cez Viedeň a Prahu navštívil rodinu Mar. Neumannovej na Mělníku. — Mirenko, najmladší brat Milanov; „babka“ Kubovíčka, domáca pomocnica na fare, ,diplomovaná‘ osoba. Hotel Hammerand od dávnych dôb obľúbený u Slovákov, ktorí alebo študovali vo Viedni, alebo Viedeň navštevovali. Aj otec Štefánikov tam sa vždy ubytoval. Berencsy, vzdialená rodina.

R86 Vspomienka z návštevy u rodiny Neumannovej na Mělníku. Bolesť rheumatická bola pravdepodobne len prechodná.

R87 Zaslaný pred odjazdom do cudziny. „Vykonanie“ iste sa týkalo lekárskej prehliadky, lebo o nej hovorí aj vo zprávach nasledujúcich.

R88 Dôležité sú zprávy o jeho zdravotnom stave. Muselo sa jednať iste o vážnu chorobu, keď sa nechal prezerať toľkými odbornými lekármi. Domnievam sa, že len za tým účelom cestoval do Paríža cez Ženevu. K operácii došlo neskoršie r. 1914 za okolností velice vážnych. Vspomenutá choroba je vnútorná (žalúdková).

H34 Oneskorené, ale vždy milé a drahé blahoželanie k Novému roku. —

R89 Opäť sa navrátil na čas na hvezdáreň v Meudonu. Choroba asi nemala žiadnych katastrofálnych zásahov, keď po horúčke mohol sa opäť venovať práci vedeckej.

R90 Blahoželanie k Veľkej noci. Pozornosť Milanova bola ozaj veliká. Nikdy na rodičov nezabudol.

R91 Koncept listu vzácneho obsahu. Je iste onen, o ktorom písal 4. IV. 1912. Ponechávam autentický text, aby bol zachovaný pôvab jeho myšlienok. Koncept je nedokončený, najmä posledná veta nesie stopy opravných škrtov. Badáme dosť charakteristických znakov vlivu domáceho dialektu. — Snáď písal čistopis bez ďalšieho konceptu, alebo druhá časť listu sa ztratila. Formát papieru je malý, bledomodrého tónu.

R92 — H36 Vspomienky z cesty do Brazílie, a síce zo zastávky v Lisabonu v Portugalsku. List z Lissabonu nie je zachovaný. Švagrovi Eugenovi Hajtšovi ako aj všetkým v jeho rodine sdeľuje smútok ubolenej dúše. Túžba za domovom je stále velice živá. Cesta do Brazílie bola cieľom pozorovanie zatmenia slnka. Ako šéf výpravy mal nielen zodpovednosť, ale aj vedúcu úlohu, preto bol tiež oficiálne vítaný.

H37 Nežný prejav lásky Milanovej k rodine sestry Oľgy. — Návšteva bola kratičká a platila len rodičom. Lacko (Ladislav), mladší brat Milanov. V Ercsi vtedy žila jeho sestra Ľudmila. Druhá časť dopisu ozaj je ušľachtilým prejavom dobroty a nežnosti Milanovej. Ani na „deturence“ (detičky) nezabudol, pridal im na cukríky!

R94 Posledný lístok zachovaný z korespondencie rodičom v dobe predválečnej.

H38 Lístok odoslaný z návštevy na Košariskách pri katastrofe, ktorú stihla otca (porážka). Písal ho syn Igor v mene mamičkinom, Milan pripísal niekoľko riadkov, Imro, Zmertych, manžel najstaršej sestry Ľudmily. — Pri rozchode od lože otcovho bolo otcovi lepšie, ale toho istého dňa skonal. Opäť letely telegramy za deťmi; prvý pribehol opäť Milan, ktorý ani sa do bytu z nádražia nedostal, ale najbližším rýchlikom vrátil sa cez Viedeň domov. — Sestra Oľga vtedy nebola prítomná pohrebu, lebo bola chorá a mala tiež manžela v Pešti v nemocnici. Preto po pohrebu ju Milan navštivil a potešil v ťažkom položení. Ako mu bolo vo Spišských Vlachoch, potvrdzuje dopis H39 — Paľko? Snáď prepísanie v rozrušení, lebo snadno sa vieme do situácie vžiť. — Paľko dlel v Amerike a nemohol sa osobne tak ľahko dostaviť. Iste to má byť „Milan“.

H39 Dopis z Paríža po návrate z návštevy od sestry. Pozorný Milan chcel aj chudobnému dievčaťu zo Spiš. Vlách obstarať miesto a maliara Frt. Šimona, ale sestra mu neskoršie odpovedala, že rodičia dievčaťu nedovolili ísť až do Paríža. — Dľa slov Štefánikových bol pomer medzi nim a maliarom Šimonom velice intímny. — Rodinné intímnosti som vypustil.

H40 Vspomienka z cesty cez Ameriku na Tahiti. Sdeľuje program ciest v pozdejších mesiacoch, najmä cesty do Equadoru, kde bol poverený franc. vládou dôležitým poslaním diplomatickým a vedeckým. (O tom bližšie pojednáva Zápisník z Equadoru z r. 1913.)

H41 Lístok má vzťah k ceste Štefánikovej do Equadoru. Podrobnejšie pojednáva o dojmoch z prieplavu Panamského v Zápisníku. Vtedy navštívil aj pohorie Culebru s francúzskym konsulom v Colonu. V sdelení píše len o ceste vedeckej, ale hlavný dôvod cesty bolo poslanie diplomatické, získanie Equadoru pre Franciu v rôznych otázkach, najmä proti vlivu Unie v Equadoru a na ostrovy Galapagos (Želvie). Jednanie s poprednými činiteľmi v Equadoru s prezidentom Plazom a ministrami Dillonom, Intriagom, Peňaherrerom a riad. hvezdárne Tufiňom ako aj vlivom dr. Reinbourga a franc. vyslanca Francastela prinieslo velice úspešné výsledky. Equador bol plne získaný pre návrhy francúzske a zodpovedné poslanie Štefánikovo skončilo s úplným zdarom. Škoda, že vo Francii práve koncom mesiaca decembra 1913 nastala zmena — nové voľby (demissia vlády) a pre výsledok jednania Štefánikovho nebolo predbežne plného porozumenia. Za úspešné skončenie dôležitej vedeckej aj diplomatickej missie Štefánik bol vyznamenaný rádom Čestnej Legie. Quito, hlavné mesto republiky Equadoru, asi 100.000 obyvateľov v nadmorskej výške 2850 m neďaleko rovníku.

H42 Quayaquil, najväčší prístav v Equadoru v zálivu stejnomennom asi 100.000 obyv. — Deň odjazdu z Equadoru. Zápisník končí 1. 1. 1914. — Vspominaná „budúca“ bol žart sestrin, ktorá by bola rada už videla Milana ženatým.

H43 — 46 Po návrate z Equadoru Štefánik vážne ochorel a bol nútený podrobiť sa ťažkej operácii. Jednalo sa o chorobu, ktorú uňho konštatovali lekári v Paríži, v Prahe aj v Ženeve ako píše v R88. — Uvedené lístky a listy sú posledné z doby predválečnej. Angers mesto jz. od Paríža na rieke Loire.

Z prvého listu poznávame Štefánikovu radosť zo zachráneného života a potešenie zo sesterských prejavov lásky. — Podobne aj v H45 prežívame spoločne jeho radosť nad uzdravením.

„Vydužíme“ — slovo typické z útlej mladosti, kedy v šiestich rokoch bol postihnutý kiahňami (čiernymi neštovicami); vtedy v bolestiach a horúčke nariekal mladušký Milanko, že nevie, či „vyduží“ alebo „nevyduží“ všetky bolesti… A slovo toto užíval aj v dospelom veku. —

Na jar 1914 presťahovala sa mamička Milanova s dcérou Marinkou a synom Kazimírom do Palánky k synovi Igorovi.

Záver listu opäť prezrádza nežnú lásku k sestre Oľge a jej rodine. A nezabúda ani svoju „budúcu“, ale dodáva žartom, že by jej bol už pristarý…

Priatelia vspomínaní v listoch boly rodiny známe Milanovi z jeho návštev (dr. Ritók, učiteľ Böhm a ini). H46 je posledný zachovaný lístok Štefánikov z Angers a tiež nim končí pravdepodobne všetka korespondencia rodinná.

Dopis p. Frant. Hromadovi, theol. v Innsbrucku objasňuje incident Štefánikov so Szmrecsányim v Pezinku pri voľbách, ktorých bol svedkom po návrate z Turkestanu.

Z korespondencie panej Ľud. Vrchlickej-Frídovej v Prahe uvádzam niektoré charakteristické časti listov k objasneniu Štefánikovej situácie v Paríži ako aj jeho pomeru k ušľachtilej pi Vrchlickej.

Ukázka z korespondencie s Lid. Bílou, (L. Šetelíkovou) v Prahe

(Dľa „E morto“ paměti lásky Štefánikovy.)

Dopis zo dňa 3. 1. 1905 je velice dlhý. Vybral som pietne len najhlavnejšie myšlienky, ktoré dostatočne objasňujú situáciu Štefánikovu v krutom zápase o lásku. Vyrovnanosť a harmoniu duševnú zachováva mu veda, astronomia. Posledné myšlienky sú plné vznešenosti, odvahy a programu: „Búrlivý je môj život a bude plný zápasu… So šťastím bych sa delil; padnem-li však, chcem padnúť sám…“

A šťastie celým životom rozdával — a akoby tušil — padol — sám — úplne sám… oplakávaný rodinou a mladistvou snúbenicou… —

Z listu druhého poznávame Štefánikov názor na lásku, ktorá mu je problémom cti, povinnosti života… Ďalej program určený hvezdárni: slúžiť kráse a šíriť šťastie. A plnil výtčený program…

List tretí charakterizuje situáciu Štefánikovu pred šťastným obratom, ktorý nastal, keď bol predstavený astrofyzikovi Janssenovi.

Štvrtý list prezradzuje Štefánikom túžbu po harmonii a kráse života. Aj ťažký shon životný je badať z uvedených riadkov.

Piaty list objasňuje nám finančné vyčerpanie Štefánikovo cestou na Mt Blanc a program ďalšieho úspechu vo službe vedy vo Španielsku.

Šiesty list je ozaj výkrikom o hmotnú pomoc, ktorú ochotne poskytnul mu p. riad. Bílý, otec Lidunkin. — Správne tu pochopujeme aký pomer Štefánikov bol k Janssenovi po prvých úspechoch na Meudonu ako aj na Mt Blancu. —

Už vtedy bol úplne samostatným a rovnocenne ho posudzovali slávni astronomovia: Janssen, Flammarion aj Millochau. — Pojednanie „Pol mesiaca na Mt Blancu“, neskoršie skutočne Štefánik napísal.

Lístok z Dubrovníku písal Dr. Ľudevít Bazovský, pravotár z Lučenca, manžel Boženy Fajnorovej, sesternice Milanovej. — Týka sa udalosti v Pezinku.

Lístok Štefanov uvádzam v adresse aj texte autenticky; jasný smysel je uvedený v správnom texte.

Francúzske blahoželanie najlepšieho zdravia a šťastia od Antoinetty Janssenovej.

Posledný lístok je od p. dr. Frant. Bílého, riad. štát. reálky v Prahe-Žižkove, zaslaný Štefánikovi pred cestou do Turkestanu.

« predcházajúca kapitola    |    



Vladimír Polívka

— verejný činiteľ, pedagóg, publicista, stúpenec čechoslovakizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.