6. lipeň 1861
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Michal Garaj, Tomáš Sysel, Katarína Diková Strýčková, Viera Studeničová, Daniela Kubíková
Preletela tri vrchy blahozvesť.
Kŕdeľ orlov v let sa dáva;
v tichom údolí siedmich svätých miest
zahučalo: Sláva, sláva!
Aj, národ! — On to mladý syn Slávy —
pomaly sa zbiera hore.
Na rukách, nohách ešte síňavy,
no na tvári jasné zore.
Pozri ho, pozri, matka Otčina,
k tebe on ruky vystiera.
Priviňže k prsiam materským syna:
on ťa v starobe podpiera!
Otcovia slávni, Bohom mu daní,
pozrite — to vaše dieťa!
Skloňte sa k nemu, zhojte mu rany:
Pozri ho, pozri, nerodný ty brat!
Ucti, miluj národ mladý!
Však on dakedy ešte nastokrát
to bratstvo ti vynahradí!
Keď ťa samotnosť, žiaľ clivý skľúči
v tej šírej sveta cudzine,
po prajnom túžiť budeš náručí:
kto ťa, ak nie on, privinie?!
Oj, pozrite ho, bratia národy!
On k srdcu vás všetkých vinie,
pozdravuje vás slovom slobody —
on s vami žije i hynie!
Zaleťte, orly, vo štyri strany:
„Dobrý deň!“ povedzte ľudu —
zašumej spevom vetríček ranný:
„Boli časy, ešte budú!“
[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 3.
[2] I táto báseň vyšla prvý raz v Dobšinského Sokole II, 1861, str. 148 v Štiavnici súčasne s predošlou. Botto si ju zapísal do obidvoch rukopisných zošitov. Rukopis z 1879 má k titulu básne poznámku „Národné zhromaždenie“. Obidva rukopisy majú poznámku, ktorá znie v Spevoch (str. 223) takto: „V tichom údolí siedmich svätých miest. Keď pýtajú sa Turčanov, kupčiacich po Rusku, zkade sú? odpovedajú obyčajne, že od siedmych svätých miest. Bo v Turci je skutočne sedem obcí pomenovaných dľa rozličných svätých. Sv. Martin, Sv. Michal, Sv. Peter, Sv. Ďur, Sv. Mara, Sv. Helena a Sv. Ondrej (tiež Sebeslavce zvaný).“