SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vrahom

[1] [2]


Odpadá kvet za kvetom. Červy, nasýťte sa!
Veď vám i tak dlhý deň nedali nebesá.
Slávte len hody svoje! Hej, však i Mongoli
triumfy vrážd slávili, a kdeže sú? — Boli!
Obžrite mladej lipe vetvice zelené:
príde jar, sila vzkypí — koruna vyženie!

Padol oltár obetí. Junač naša zbitá,
prápor svätý rozniesli barbarské kopytá;
zvíťazili! No, hanba na ich sedí zbroji —
hrady padli: však pravda, pravda naša stojí!
Zatĺkli zdroj za zdrojom. — Oj, deti sokolie!
nebojte sa, vôd majú ešte naše hole.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
A bárs všetky zatĺknu tí kňazia slobody:
zo skál holých vyvedie Mojžiš druhý vody.

Strašidlo vraj strašilo pokojných tu ľudí.
A kdeže je? — Vletelo do ich prázdnej hrudi!
No, bodaj nech tam strachom smrteľným ich straší,
kým nevzdychnú: „My hriešni i otcovia naši!“

4. 9. 1874



[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 3.

[2] V Banskej Bystrici. Pod názvom Jim! (Spomienka na 4. sept. 1874) odtlačená v Orle V, 1874, str. 257, 30. septembra. „Ku dňu 3. septembra 1874“ v Nár. novinách V, 1874, č. 110, 8. októbra. V rukop. Sobrané spevy 1873 pod názvom: „3. sept. 1874“, rukopis 1879: „Vrahom“ s dátumom 3. sept. 1874. V Spevoch datovaná 4. septembrom, ako v Orle.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama