Kar zajačí

Aj! tu leží — chudák zajac,
nebude ten skákať už viac,
bo smrť jeho preskočila
a nám kar ten pričinila.

Tedy, keď sme takto spolu
zasadli si k tomu stolu,
slušno s povolením hostí
nebohého spomnúť cnosti.

Bol on zajac neštepený,
no sluchom dosť obdarený;
vystríhal sa všeho zlého
až do dychu posledného.

Mal vojenské ostré fúzy,
ale srdce plné hrúzy:
on to hnedky, keď čul boje,
slávne užil nohy svoje.

Bol to pravý Rinaldíni.
Romantické rád mal stíny,
rád chodieval poza chrústy -
i do cudzej ver’ kapusty.

Bol on, ako znáte, panič:
život jeho celý nanič;
ale zato až napokon —
po smrti len zviete, čo on!

A tak, znajúc jeho cnosti,
pochovajme ho v tichosti
tu, pod vďačné srdcia naše
a hrob skropme slzou — z fľaše.