Krakoviaky

Za toto dielo ste už hlasovali. Ďakujeme! Celkovo má toto dielo 222 hlasov.

Autor: Ján Botto

Digitalizátori: Michal Garaj, Tomáš Sysel, Katarína Diková Strýčková, Viera Studeničová, Daniela Kubíková

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Krakoviaky

[1] [2]


Sedelo pár sivých holúbkov v úbočí:
nazdal som sa, že to boli, milá, tvoje oči.

Horelo, svietilo pár ohníčkov v poli:
či to ozaj tvoje očká, milý, tam neboli?

— — —

Povedzže mi, milý, či ma ľúbiš verne?
či mi pravdu povedajú tvoje oči čierne?

Povedzže mi, milý, povedz už raz jasne,
či tá tvoja verná láska nikdy nevyhasne?

Spýtaj sa ty, milá, božieho slniečka —
a potom sa spýtaj ešte svojeho srdiečka:

To božie slniečko povie ti to, čo vie,
a to tvoje veštie srdce to druhé dopovie!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
— — —

Letela, zletela dolu nebom hviezda —
prečo sa ti, milý, moja láska nezdá?

Letela, zletela na zem dolu z neba:
nevidím už viacej v tvojich očkách seba.


[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 4.

[2] V Banskej Bystrici, nedatované. V oboch rukop. Sobr. spevov. Do vyjdenia Spevov nevyšli, potom v Slovenskom kalendári na rok 1881, str. 73, už zo Spevov.