ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Currus Jehovae mirabilis

má úplnú titulnú stranu: Currus Jehovae mirabilis, Das ist Ein Wunderbahrer Wagen des Allerhöhsten, Auf welchem Er, wie von Anfang her, also auch noch heute zu Tage, als ein wunderbahrer Gott und Führer, seine Heiligen und Gläubigen so wunderlich über Berg und Thal, durchs Feuer und Wasser, Feind und Freund etc. in dieser argen Welt führet, biß Er sie endlich auf Eliae Himmels-Wagen durch einen seeligen Tod in die ewige Ruhe eingeführet hat, Dargethan durch Stephanum Pilarikium, den Eltesten, an sieben unterschiedlichen Oertern in Ungarn, letztlich in Marckfleck Seniz gewesenen Pfarrern, wie auch des Löblichen Berentsischen Consistorii per decennium Seniorem: anietzo aber nach vielfältigen und hochbekümmerlichen Exilio aus Hungarn der exulirenden Christlichen Gemeine zu Neu Saltza im Marggraffthumb Meissen verordneten Prediger: Mit Lehr, Vermahnung und Trost-Sprüchen wie auch seinem eigenem Exempel, Allen frommen mit Creutz und Trübsal belegten Christlichen Hertzen zur Lehr, Trost, Erinnerung und Aufmunterung. Im Jahr M DC LXXIIX. Psalm IV. v. 4. Erkennet doch, daß der Herr seine Heiligen wunderlich führet. Wittenberg, Druckts Matthaeus Henckel, Univers. Buchdr. — Kniha sa zachovala v niekoľkých exemplároch, ako napr. v konvolúte v Lyceálnej knižnici v Bratislave (sign. 2404), v Tranovského knižnici v Lipt. Mikuláši (sign. XXI. F 48), v Ev. knižnici v Levoči, u dr. Eugena Bohuša, okresného archivára v Poprade, v Knižnici ev. cirkvi v Maďarsku (Zbierka Podmanického, č. 660), v Knižnici ev. lýcea v Šoproni (sign. Le 143), v Universitäts-Bibliothek v Halle (sign. Zd 2873), v Universitäts-Bibliothek v Lipsku (sign. 4. V. S. E. a N 1822), v Chr. Weise Bibliothek v Žitave (bez sign.). O niekoľkých vydaniach knihy, ktorá vyšla r. 1678 vo Wittenbergu v univerzitnej tlačiarni Matúša Henckela, hovoria citované Rotaridesove Micae (Rkp. 396): „… et post aliquotiens impresso…“ Museli jestvovať aspoň dve vydania, pretože v hallskom exemplári, ktorý je datovaný tiež r. 1678, sú niektoré podstatné zmeny, ako napr. odlišné lámanie textu, miestami pozmenené typy písma, niekoľko pravopisných zmien, povynechávané slová a niektoré epizódy, ako napr. o potrestanej dcére senického kurátora (74). Ťažko je určiť, ktoré vydanie bolo prvé a ktoré druhé a či oba exempláre boli vytlačené v tom istom roku, ako udáva nezmenený titulný list. Kniha má kvartový formát, [XVIII.] + 92 + [VIII] strán, nemecký a český text gotikou, latinský antikvou, hebrejský hebrejským písmom, grécky alfabetou, marginálie. (Porovnaj Knihopis českých a slovenských tisků č. 7173, str. 142 — 143.) Pred titulnou stranou je frontispice — medirytina Pilárikovho poprsia v oválnom rámčeku od Mikuláša Haublina (Nicolaus Haublin, Haublein, Häublin, Häublein), známeho medirytca, ktorý pôsobil v druhej polovici XVII. storočia v Norimberku, Lipsku, Frankfurte nad Mohanom a v Nizozemsku. Nad portrétom je nadpis „Reverendus vir, Stephanus Pilarick, Sen. VII. Diversarum Eccles. in Hung. Pastor, semel captivus Ottomanicus, ter exul, nunc Neo-Salzi Misniae Antistes“, pod portrétom v ozdobnom rámčeku zo štylizovaných listov je štvorveršové elegické distichon s monogramom M. G. G. H. (= Magister Georgius Gassitzius Hungarus):

Qui Pila chara Dei, variis gyrata sub oris,
  Pila velut tandem hoc substat in aere nitens.
Hungara rostra habuit septem; nunc exul in orbe
  Errat, qui in Patria ter prius exul erat.
Praeda fuit Chami, referat quis caetera mille,
  Nam superant, quamvis omnia vera, fidem.
Sit patris aeternum hic, nati dixere, figura:
  Is nam quod sirnus nos prius ipse dedit.

Okrem medirytiny Pilárikovho poprsia sa zachoval i Pilárikov portrét v celoživotnej veľkosti, a to v neusalzskom kostole. Do reštaurovania kostola r. 1859 visel za kazateľnicou, neskôr pri vchode na vežu v predsieni (Geschichtliche Nachrichten, 70). Teraz je postavený v predsieni na zemi. Je to olejomaľba na dreve (131 cm × 226 cm) od neusalzského fotografistu a litografa Karola Golbsa (†l910), ktorý bol žiakom drážďanských maliarov, profesorov na maliarskej akadémii v Drážďanoch, Ludwiga Richtera (1803 — 1884) a Júliusa Schnorra (1794 — 1872). Portrét bol už uverejnený v kalendári Tranovského na r. 1944 (115) a na r. 1902 (88).

Currus Jehovae mirabilis vyšiel i v preklade J. A. Fábryho v Liptovskom Sv. Mikuláši r. 1900 (205 strán). Obsahoval predhovor prekladateľa (5 — 8), preklad Pilárikovho predhovoru (9 — 12), preklad vlastného textu (13 — 150), Dodatok (150 — 153), Rod Pilárikovcov (154), životopisy niektorých postáv (155 — 185) a Nábožná rozjímaní zo Sors Pilarikiana (185 — 197). Preklad je opatrený poznámkami pod čiarou. Fábryho preklad je vecne presný, temer doslovný, dnes po jazykovej i štylistickej stránke už zastaralý.

Vo výbere uverejňujem vo vlastnom preklade celý text, a to podľa úplného exemplára z bratislavskej lyceálnej knižnice. Vynechávam iba stránkové kustódy, početné marginálie a prípisy Pilárikových priateľov a priaznivcov na konci knihy. V margináliách písaných po nemecky a latinsky sa zdôrazňujú hlavné myšlienky textu a označujú sa v nich miesta biblických citátov, ako napr. Nativitas (1); Gefährliche Kranckheit. In solcher kamen mir wunderliche Sachen für, derer ich gewahr worden in dem Tartarischen Gefängniß und in der Tyrannischen letzten Verfolgung und Persecution. Anfechtung des Teuffels. Patriarchen. Matth. 17. Es. 38. v. 17. Eluctatio (13); Bin den Tartarn zum Raube worden. Harte Schläge bekommen. In einen Graben samt dem Pferd gefallen, doch Wunderbarlich beym Leben erhalten und heraus gezogen. Von Priesterlichen Kleidern ausgezogen. Mein Trost. Weheklagen der Gefangenen. Job. 3. v. 3. Jer. 20. v. 14. Jerem. 31. v. 15. Grausamkeit der Tartarn zu Galgotz od. Freystad; zum Pferdefleisch gezwungen. Keine Ruhe gehabt bey Tag u. Nacht (43); Grosse Gefahr. Seufftzer Ps. 130. 46. Panotetria Seniciana. Erschreckliche Execution zu Seniz. (71) a pod.

Nemecké a latinské prípisy majú zvyčajný oslavný a odporúčajúci ráz: osemnásťveršové latinské distichon profesora a superintendenta Abraháma Calovia (Admirandus, per quas, mirabilis ipse…), latinské distichon Jána Meisnera (Hic manet exilium, qui Christi verba sequuntur…), nemecká báseň profesora Jána Andreja Quenstedta (Wie viel und manches Creutz…), sedemveršové latinské distichon Jána Deutschmanna (Est ductu vario mirabilis usque Jehova…), nemecká báseň Andreja Fabricia (Diß, diß, gewißlich mag der Priester Wahlspruch seyn…), latinská próza Juraja Gassitzia (Duo Martyres in uno posthumi).

Text som prekladal, pokiaľ bolo možné, verne. Miestami pre lepšiu zrozumiteľnosť som prekladal voľnejšie (napr. vynechanie častej spojky „und“, ktorá rozbíja štylistickú prehľadnosť). Ináč som upravoval najmä interpunkciu a odseky. Závažnejšie rozdiely uvádzam v kritických poznámkach. Čísla značia čísla strán originálu, ktoré uvádzam i v texte prekladu na ľavej strane (signatúry sú na pravej strane). Pred hranatou zátvorkou uvádzam tvary, ako sú v nemeckom origináli, za hranatou zátvorkou odlišné tvary môjho prekladu.

[A1b] Esaiae c. 34. v. 6.] Izaiáš 54, 6; Cor. c. 4. v. 8.] II. Korintským 4, 8 — 11 — [A2b] 5. kap. v. 4.] 5. kap. v., 3 — 5 — A3 Psalm. 51. v. 5. 34.] Žalm 51, 7 — A2 v. 1.] v. 1 — 4 - [A2b] Matth. v. 10] Matúš 5, 10 — 12 — 13 Joh. 3] z Jána (3, 16); Johan. 14. cap.] Ján 14, 2 — 19 mihi] mi — 25 Humaniain] Homonnay; Oralai] Orlaya — 26 Sonoghs] Szunyogha — 34 Botyani] Batthyány — 38 zu Löben] v Sabinove — 52 Kazerius] Kačerius — 53 terwegme] trvejme — 55 Serini] Zrínyi; Francepani] Frangepán; Meitini] Majthényi — 59 Kromannus] Krman — 62 auf Kepersdorff] v Gebhardsdorfe — 63 zu Cschakau] v Zschochau — 70 dem Sternbergischen] Starhembergovmu.