ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Len odišiel a nevrátil sa (Živena 1928, č. 1, s. 3 — 7, č. 2 s. 38 — 41; Tiché boje, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1932)

Poznámka k textovej úprave

Pre tento výber sme použili texty knižných vydaní Cirbusovej prác (až na poviedku Pred večierkami, ktorá nevyšla knižne, tam sme sa pridržiavali časopiseckého publikovania). Pri úprave textu sme vychádzali zo súčasnej pravopisnej normy. Upravovali sme zastarané tvary (jako — ako, obľahčene — uľahčene, ochablo — ochabnuto, bytnosť — bytosť, bedna — debna, priechod — prechod, prievrat — prevrat, všemožúcnosť — všemohúcnosť, uštepačne — uštipačne, šicí — šijací, dejište — dejisko atď.), zastarané výrazy (vytýkať — vyčítať, pozatýmne — dodatočne, bedlive — pozorne, mimoriadnosť — výnimočnosť, rysy — črty, jaro — jar, kúzlo — čaro, rolly — úlohy, lós — žreb, rozprávajúci tón — konverzačný tón, atď). V syntaxi odstraňovali sme osobné zámená on, ona, zo začiatkov jednotlivých viet, rovnako ako prisvojovacie zámeno svoj, svoja tam, kde sa to pociťovalo ako nadbytočné. Hypertrofiu prechodníkov sme občas zmiernili tým, že sme miesto nich použili činné slovesné tvary. Upravovali sme predložkové spojenia tam, kde moderná slovenčina používa iné (napr. Na kaštieli ani pri najprísnejšom rozkaze sa nezjavila slovenská zástava — Na kaštieli sa ani napriek najprísnejšiemu príkazu nezjavila slovenská zástava). Pri úprave slovosledu vychádzali sme z úzu a postupov bežných v súčasnej slovenskej próze (mechanickú pozíciu častice sa vždy za slovesom sme obmieňali podta typu vety a celkovej dikcie, rovnako ako pozíciu prívlastku, ktorá bola väčšinou za podstatným menom: národ maďarský — maďarský národ a pod.). Všetky úpravy v rámci vety, či súvetia (niektoré vety začínajúce sa spojkou ale sme spojili s nasledujúcou vetou; niektoré súvetia s viacerými podradenými vetami a neprehľadnými spojeniami sme, naopak, zasa rozdelili kvôli jasnosti a zrozumiteľnosti) mali za ciel zvýšiť čitateľnosť textu. Vychádzali sme pritom z predpokladu, že na konečnej podobe Cirbusovej textov sa výdatnou mierou spoluzúčastňovali redaktori, uplatňujúci v rôznom čase rozličný úzus a že jazyková a konieckoncov i štylistická podoba týchto textov nepredstavuje nejaký vyhranený individuálny štýl Jolany Cirbusovej, ale je výsledkom i mnohých vonkajších momentov. Preto sme upravovali jej text všade tam, kde tieto momenty už prestali platiť.

V. P.