Samuel Czambel

PhDr. Samuel Czambel sa narodil 24. augusta 1856 v Slovenskej Ľupči v remeselníckej rodine.
Gymnázium navštevoval v Banskej Štiavnici a v Rimavskej Sobote, maturoval v Kežmarku. Filológiu študoval v Pešti, Viedni a v Prahe. Pôsobil ako prekladateľ na úrade vlády v Budapešti a bol aj redaktorom vládnych Slovenských novín. Zomrel 18. decembra 1909 v Csillaghegyi.
Venoval sa jazykovednej práci a vydal celý rad jazykovedných štúdií a prác. Jeho publikácie „Slovenský pravopis“ (1890) a „Rukoväť spisovnej reči slovenskej“ (1902) významne prispeli k ustaľovaniu spisovnej slovenčiny v oblasti pravopisu, hláskoslovia, tvaroslovia a skladby.
V roku 1906 vydal prvý zväzok plánovaného rozsiahlejšieho diela „Slovenská reč“, kde spracoval a uverejnil texty z východoslovenského regiónu, zachytené najmä v ľudových rozprávkach.
Patrí k najvýznamnejším zberateľom slovenských ľudových rozprávok, najmä zo stredoslovenského a východoslovenského regiónu. Pri zápise sa snažil verne zachytiť prejav ľudových rozprávačov.

(Životopis spracovala p. PhDr. Jana Jamrišková, učiteľka ZŠ Sama Cambela.)

Literatúra:

ORAVSKÝ, Hieroným: Slovenská Ľupča. Martin: Osveta 1990. 344 s.

ONDREJOVIČ, Slavomír: Samo Czambel — významný slovenský jazykovedec. In: Slovenská reč, 2006, roč. 71, č. 6, s. 321 — 330.