ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[1]

Bol v dedine jeden pán. Mal veľkú radosť, keď mohol dievča dostať a pustiť ho do ohrady pred divého koňa, aby dievča rozšliapal. Dal tak moc dievčat mordovať. Prišlo na jednu matku, čo mala aj dcéru aj syna. Horko oni nariekali, keď už bol poriadok na tú dcéru. Brat povie:

„Neplačte, mama, ani ty, sestra, ja pôjdem za teba umrieť. Dáš mi tvoje šaty, oblečiem si ich, a nebojte sa, neplačte, kým sa vrátim.“

Obliekol sa do tých ženských šiat a povedal:

„Uvidíte, čo so mnou bude!“

Prišiel pred toho krvižíznivého pána. Strčili ho hneď do ohrady a pustili toho divého koňa. Všetci páni sa dívali na to, čo sa s ním porobí.

Kôň beží dookola ako čert. Ako videl postavu dievčaťa, zaprskal ňucháčom a beží. Dievča sa hodí chytro o zem a — divý kôň ho preskočil. Kôň, rozhnevaný, ešte väčšmi behal dookola. Preoblečený mládenec sa mu v behu na chrbát vyhodil a cválajú dookola po tej ohrade. Kôň ho nemohol zhodiť zo seba. Až napokon preskočil ohradu, a hybaj vo cval po poli! Naraz na maras^[2] napadol a strepal sa do marasa, čo nemohol von vyskočiť. Pán sa rozhnevaný díval na to, dal si osedlať jednu paripu, poď za nimi! Ale i on tam trafil, i sám sa zamoril do toho marasa, a to ešte hlbšie. Všetci sa tomu tešili v dedine, že ten krvižíznivec viac nevyšiel na svet.

Ale ten mladý človek sa vyslobodil.

Tak Pán Boh tresce bezbožníkov.