Básnik a prozaik Karol Alexander Modrányi bol stúpencom štúrovského národného a literárneho programu.
Narodil sa 16. augusta 1830 v rodine hospodárskeho úradníka na zayovskom panstve v Uhrovci. Študoval na lýceu v Bratislave. Roku 1848 sa prihlásil do dobrovoľníckeho vojska, ostal v ňom až do rozpustenia roku 1849. Po revolúcii bol podslúžnym v Trenčianskej stolici, zborovým sudcom v Trenčíne, Fiľakove a v Prievidzi. Väčšinu svojho krátkeho života prežil v Prievidzi, kde zomrel 1. augusta 1864 ako 34-ročný na tuberkulózu.
Svojím dielom sa zaradil medzi subjektívny prúd štúrovského literárneho romantizmu. Literárne publikoval veľmi málo, no v rukopisoch zanechal básne, krátke prózy i denník zachytávajúci jeho účasť v revolúcii 1848 — 49. Jeho básne nadväzujú na poéziu A. Sládkoviča a iných štúrovcov, inšpiráciu čerpal aj z ľudových povestí a piesní. Medzi nimi je aj ľúbostná báseň ako parafráza Sládkovičovej Maríny a epická báseň o Jánošíkovi Ján z Tatry. Modrányiho prozaickú tvorbu ovplyvnil
Ján Kalinčiak a
Jozef Miloslav Hurban.
Spolu s Karolom Zorkócim vydávali študentský Národný zábavník, v ktorom uverejnil viaceré svoje práce. Z jeho tvorby boli publikované: Ján z Tatry, Básne, Básnik a Opisy krajov slovenských.
Opisy slovenských krajov sú cenným dokumentom snáh štúrovskej mládeže poznať Slovensko, jeho minulosť i súčasnosť a prehĺbiť svoj citový vzťah k nemu. Obohatili aj vlastivedno-cestopisnú literatúru o Slovensku.
Čerpali sme z:
Významné osobnosti Prievidze. Malý biografický slovník. Prievidza: Kultúrne a spoločenské stredisko 2003. S. 32 — 33.
Púť po otčine. Výber z rukopisných cestopisov mladých štúrovcov. Bratislava: Tatran 1981. 104 s.