ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Po absolvovaní nižších škôl v Turci študoval na škole zemepána Gregora Horvátha-Stančiča v Strážkach na Spiši. Po skončení štúdia a po vysvätení za kňaza (1594) zostal na tejto škole pôsobiť ako učiteľ. Od roku 1595 bol rektorom v Jelšave. V roku 1597 bol povolaný do Mošoviec, kde pôsobil zároveň aj ako evanjelický kazateľ. V rokoch 1602 — 1608 zastával funkciu turčianskeho seniora a získal si postupne podporu celého Horného Uhorska. Vypracoval nové zákony turčianského kontubernia, ktoré turčiansky župan Peter Révay v roku 1602 potvrdil. Palatín Juraj Thurzo ho v roku 1605 povolal do Bytče za riaditeľa tamojšieho lýcea a za vychovávateľa jeho syna Imricha. V roku 1608 sa stal palatínovým dvorným kazateľom i osobným radcom. V tom istom roku bol zvolený za trenčianskeho seniora.< >

Aktivizoval sa v rôznych náboženských polemikách. Už ako študent vstúpil do sporu s kryptokalvínskym duchovenstvom o zachovaní obrazov v kostoloch spisom Scutum libertatis christianae in usu ceremoniarum, nominatim autem imagiginum (Štít kresťanskej slobody v používaní obradov, menovite obrazov; 1595 u Davida Gutgesela v Bardejove). Zaslúžil sa tak o zachovanie významných výtvarných diel na Spiši a v Šariši. V roku 1599 vydal podobný spis pod názvom Defensio libertatis christianae in usu imaginum historico (Obrana kresťanskej slobody v používaní obrazov).

Najvýraznejšou oblasťou Lániho náboženských i politických aktivít boli jeho snahy o zabezpečenie organizačnej nezávislosti evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Po uzavretí tzv. viedenského mieru v roku 1606 vyzýval uhorské stavy, aby sa zasadili za potvrdenie náboženskej slobody. Na žilinskej synode v roku 1610 bol zvolený do funkcie superintendenta Oravskej, Liptovskej a Trenčianskej stolice. Dohody žilinskej synody obhajoval pred vysokými katolíckymi predstaviteľmi — napríklad pred ostrihomským arcibiskupom Františkom Pongrácom a neskôr i Petrom Pazmáňom. Jeho obrana proti Pazmáňovmu útoku sa zachovala pod názvom Malleus peniculi papisici — Kladivo na pápežský kyjak (1612)

Spolu s ďalšími dvoma superintendentmi Izákom Abrahamidesom a Samuelom Melikom preložil Lutherov Katechizmus (Katechizmus D. M. Luthera z německého jazyka na slovenský přeložený od troch super attendentův). Venoval ho palatínovi Jurajovi Thurzovi a jeho manželke Alžbete Coborovej, ktorí ho v roku 1612 vydali tlačou.

Okrem náboženských spisov písal aj humanistické traktáty. Známy je predovšetkým traktát o ideálnej vrchnosti, ktorý predniesol ako kázeň na pohrebe Juraja Thurzu v roku 1617 — Kázání pohřební. Při Pohřbu... p. Jiřího Thurzy. Tlačou vyšla ešte v tom istom roku v Prahe, dokonca bola preložená do maďarčiny. Jej vytlačením sa v našom prostredí začína éra vydávania kázní ako najrozšírenejšieho literárneho žánru protestantskej vzdelávateľskej spisby. Láni je preto v našom literárnom kontexte považovaný za zakladateľa tlačenej homiletickej tvorby.

Z jeho básní sa zachovalo len torzo (desať básní a jedna modlitba — napríklad Auvech, Běda mně hříšnici, Hospodine, ochránce náš, Ač mne Pán Bůh ráči trestati a i.), a aj to len vďaka tomu, že boli uverejnené v dielach iných autorov. Jeho básnická výpoveď je poznačená ťažkými životnými skúsenosťami v čase tureckých vpádov i náboženských nepokojov. Je typická najmä pochmúrnymi emóciami. Svojimi mystickými predstavami o Bohu sa Láni zaraďuje medzi predstaviteľov literárneho manierizmu v uhorskom literárnom kontexte.

LITERATÚRA:

MOCKO, Ján: Eliáš Láni, prvý superintendent církve evangelické augs. vyznání v Uhrách a jeho doba. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1902.

VESELÝ, Daniel Štefan: Eliáš Láni. Život a dielo. Habilitačná práca. Bratislava : Evanjelická bohoslovecká fakulta UK, 1996.

KÁKOŠOVÁ, Zuzana: Kapitoly zo slovenskej literatúry. Bratislava : UK, 2005, s. 72 — 74.

MINÁRIK, Jozef: Renesančná a humanistická literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava : SPN, 1985, s. 100 — 102.

FRICKÝ, Alexander: K počiatkom ochrany kultúrnych pamiatok na Slovensku. http://www.snm.sk/old/pamiatky/Pam_TEXT_98_1.htm.

ŠKOVIEROVÁ, Daniela: Vydávanie tlačí autorov Slovákov v českých krajinách do roku 1621. http://www.snk.sk/ki/1298/d1.html