ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Komedia nová o vdově,

kteruž Pán Buoh předivným spuosobem skrze Elizea proroka od věřitele jejiho vysvobodil, vzatá z čtvrté kapitoly čtvrtých kníh Královských. Ku potěšení v těchto těžkých časích všechněm chudým vdovám i sirotkům: skrze kněze Pavla Kyrmezerského.

1573

za titulom P(aulus) K(yrmezerus) S(emnicensis) P(annonius), čo značí: Pavel Kyrmezer zo Štiavnice v Uhorsku, a latinské venovanie Václavovi Rutiliovi z Rosenštejna, príslušníkovi brnenskej šľachtickej rodiny (str. 1 — 9). Venovanie uvádzam v preklade:

Vždy pevne dúfaj v Pána! Uvidíš, že ťa nebude môcť strašný hlad zmoriť. Bol som aj nemluvňaťom a teraz ma už ťaží vysoký vek, no jednako som nevidel, že by zbožnému človeku bol chýbal chlieb.

Pánu Václavovi Rutiliovi z Rosenštejna atď., vynikajúcemu neobyčajnou šľachetnosťou, zbožnosťou a vzdelanosťou a svojmu obzvlášť úctyhodnému pánu priateľovi Pavel Kyrmezer z Banskej Štiavnice v Uhorsku posiela pozdrav v Kristu Ježišovi a úprimne želá mnoho zdaru, šťastia a blaha.

Koľko úskočnosti, zúrivej zbesilosti a pekelnej túžby bez konca-kraja škodiť ľudskému pokoleniu skrýva sa v onom odvekom netvorovi, môžu temer všetci ľudia dobre poznať jednak podľa svedectva listov apoštolov Pána nášho Ježiša Krista (Ef. 6. a 1. list Pet. 5), ktorí toto všetko až príliš dobre poznali a živými farbami nám vykreslili, a jednak z každodennej skúsenosti dnešných čias (nehovoriac o minulosti), ktoré poukazujú na blízky koniec sveta a v ktorých bude vidieť konečnú pominuteľnosť všetkého a najstrašnejšiu skazu. I slabý a starnúci svet, úplne pozbavený každej svojej sily, už sa otriasa a hrozí sa zrútiť. K tomu si ešte domysli živelné pohromy v našich časoch, pretože už niekoľko rokov po sebe zúrili strašné víchrice s prudkými a hustými lejakmi a prudko sa valiace prúdy široko sa rozlievajúcich vôd v mnohých krajoch všetko podrastené zbožie od korienkov vytopili a znivočili. Vo veľmi rozmoknutej pôde zasiate obilné zrno všade zhnilo, vyšlo navnivoč, nemohlo teda vzklíčiť. Preto medzi mnohými panuje nedostatok obilia, veľká drahota a nesmierny hlad. Dobre to vidí onen prefíkaný bezbožník a chytá sa každého prostriedku, aby pri každej novej príležitosti ukázal svoju smrtiacu silu predovšetkým tak, že mnohých ľudí navádza k ukrutnej chamtivosti, aby biednych a hladom zmorených okrádali a vyciciavali ako harpyje, a mnohých zas núti, aby si zo zúfalstva, nedovoleným a nečestným spôsobom dobývali živobytie, siahajúc k podvodom, ako sú klamstvá, krádeže, lúpežné vraždy a iné nečestnosti, alebo aby sa obesili.

Teda nesmieme toto zľahčovať, lež musíme poznať úskočnosť a na všetko schopnú zlomyseľnosť tohto nášho protivníka, ktorý v nenávisti má Boha-Krista, vopred mu odnímať príležitosť, aby nám mohol škodiť, a ostražito sa varovať, aby nás alebo našich blížnych svojimi tisícorakými úkladmi nepodviedol a neuvrhol do skazy a záhuby. Veru, vrchnosť a duchovní pastieri na toto majú vynaložiť všetok svoj dôvtip a všetku činnosť spoločne a nešetriť nijakým horlením či námahou. Mečom od Boha im daným nech potláčajú a odstraňujú ohavné neresti, ktoré Boh zakázal a ktoré velebnosť božiu v najvyššej miere urážajú a zvolávajú na seba hnev a všemožnú odplatu: bezohľadné lakomstvo chamtivcov, žičiacich jedine sebe. Nech teda nedovolia úbožiakov vyciciavať alebo zdierať. Slovom božím nech uzdravujú jedných i druhých. Lakomcov nech odvádzajú od chamtivosti s hrozbou, že ak sa zavčasu nespamätajú, stihne ich trest, čo stihol bezohľadného márnotratníka (Luk. 16), ktorý sa trápi vo večných mukách neuhasiteľných pekelných plameňov. Však biednych a hladom utrápených nech odporúčajú pod ochranu všemohúceho najmilostivejšieho a pravého Boha a nech im neustále pripomínajú, aby v biede a hlade nezúfali, lež skalopevne verili, že Boh Otec skrze svojho milovaného jednorodeného syna milostivo zhliadne na ich nešťastie, zmierni ho, čoskoro urobí koniec biede a ich pozemskú chudobu bohato odplatí nekonečnou hojnosťou vo večnosti.

Teda aj ja túžim aspoň čiastočne splniť povinnosť, ktorá je mi zverená. Svojím skromným dielkom chcem prispieť k spoločnému dobru v presvedčení, že to môžem najlepšie urobiť len vtedy, ak uvediem nejaký žiarivý príklad o všemohúcnosti a milosti pravého Boha, ktorý ľahko môže každú svoju vôľu uskutočniť a každý sľub dokáže naozaj splniť a aj skutočne spĺňa.

Materiál pre toto dielko mi však neposkytol príbeh pohanský či svetský alebo vymyslený, lež pravdivý a z Písma svätého, opísaný v 4. knihe Kráľov, kap. 4. o vdove, ktorá po smrti svojho muža proroka s dvoma deťmi upadla do nesmiernej biedy a veľmi sa zadĺžila. Ba — čomu možno naozaj uveriť — tento ničomný protivník ju veľmi pokúšal a podnecoval k zúfalstvu a iným hriechom, aby si pomohla v biede, najmä keď veriteľ na ňu bezohľadne naliehal, aby alebo okamžite zaplatila dlhy alebo jej synkov uvrhne do otroctva. Vdova bez akejkoľvek nádeje na ľudskú pomoc neprestala dúfať v pomoc božiu. Posilňovaná sľubmi milosrdného a všemohúceho Boha, ktoré jej vnukli jeho slová, veľmi vrúcne ho vzývala, a nie nadarmo. Lebo Boh ju skrze proroka Elizea zázračne zachránil pred prenasledujúcim ju veriteľom a ona pocítila, že sa jej v biede dostalo úľavy, v ktorú už nikto neveril. Tento príbeh som zdramatizoval po česky v jedenásťslabičných veršoch vo forme komédie, aby som ňou ako komédiou, zodpovedajúcou dnešným časom, mnohých pobavil a zábavou im priniesol osoh a aby som dokázal, že svoju povinnosť som aspoň čiastočne splnil.

Toto moje skromné, no svedomito spracované dielko chcem z určitého dôvodu venovať Tvojej šľachetnosti, preslávny muž, ku ktorému prechovávam neskonalú úctu: za prvé preto, že Ty vznešený si obdarený nevšednou vzdelanosťou spojenou so zbožnosťou a šľachetnosťou a pretože máš najviac milovať, žičiť, napomáhať a obhajovať tento výplod zbožnosti a snaženia, aby toto moje dielko mohlo zostať nezasiahnuté divokými útokmi zlomyseľníkov. Za druhé preto, že opäť prichádzajú sviatky Kristovho narodenia, keď sa nám narodil a bol zoslaný Boh. Bol obrezaný a ako bolo predpovedané, nazvaný menom Ježiš, aby hrdinskou smrťou vykúpil ľudské pokolenie od hriechov a večnej záhuby. Starý rok sa pominul, hľa, rodí sa nám nový, šťastnejší, ako ustanovil Boh. Teraz teda mnohí posielajú známym novoročné pozdravy a darčeky ako prejav priateľstva a želajú im šťastlivý vstup do nového roku a aby sa navracal stále v šťastnom znamení. Cenné darčeky však venujú len bohatší a na ktorých milostivý Apollo hľadí s prívetivou tvárou. Naproti tomu ten, komu sa vyhlo šťastie, venuje zo skromnej pokladnice len nepatrný darček. To sa teraz prihodilo mne. Keďže doľahol na mňa neprajný osud, nemôžem venovať skvostný dar. Nuž, Tvojmu srdcu, Václav, zavďačím sa len nepatrným darčekom, ktorý mi umožňuje skromné imanie. Prosím, prijmi teda s radostnou tvárou tento novoročný spisok, pochádzajúci z chudobnej pokladnice, a prihliadaj viac na moje úprimné srdce, ktoré Ti želá mnoho zdaru a šťastia, aby si sa v zdraví dožil Nestorovho veku a v hodine smrti uzrel milostivú tvár božiu.

Písané v mojej pracovni dňa 1. januára začínajúceho sa roku 1571 po porodení Panny, ktoré prinieslo veriacim spásu.