ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

POZNÁMKY:

Edičná poznámka

Vlastnú tvorbu Bohuša Nosáka-Nezabudova predstavuje publikovaná i nepublikovaná poézia, próza a publicistika, ktorú okrem publicistiky po prvý raz vydávame v tejto publikácii.

Podľa literárnych druhov celú tvorbu sme rozdelili do dvoch skupín: 1. poézia, 2. próza, v rámci ktorých jednotlivé príspevky zaraďujeme chronologicky, podľa toho, kedy ich autor napísal, alebo kedy boli uverejnené. Východiskovým textom pre naše vydanie je autorov rukopis básne alebo prózy, prípadne jeho prvé publikovanie. Podľa toho sme poéziu rozčlenili na štyri časti: 1. tvorba 30. rokov, 2. tvorba 40. rokov, 3. tvorba 60. a 70. rokov, 4. Kamzík, ktoré tvoria uzavreté celky Nosákovej básnickej tvorby.

Signatúry rukopisného materiálu, bibliografické záznamy, náležité vysvetlivky a poznámky zaraďujeme ku každému príspevku podľa druhových skupín tak, že najprv uvádzame signatúru alebo bibliografický záznam (podľa toho, čo je východiskom pre naše vydanie — autorov rukopis alebo prvé vydanie), potom autorove a redakčné vysvetlivky, poznámky a zmienky, napokon vlastné edičné poznámky. Nimi vysvetľujeme len málo známe alebo neznáme konkrétnosti: historické i literárne fakty, osoby a slová, pri ktorých predpokladáme, že ich bežný čitateľ nepozná. Z cudzích jazykov zásadne prekladáme do slovenčiny len texty latinské, nemecké, anglické a poľské. Texty z rusínskeho a východoslovenského nárečia prekladáme vtedy, keď ide o nezrozumiteľné slová, vety, verše alebo väčšie textové časti.

Transkripciu všetkých nárečových textov (aj rusínskych a východoslovenských) ponechávame tak, ako ju uplatnil B. Nosák. Pri transkripcii rusínskych textov sú značné nedôslednosti, ktoré neopravujeme, ale ponechávame ich tak, ako boli pôvodne odtlačené v Orle tatranskom.

Poznámky uvádzame v postupnosti — pri poézii podľa jednotlivých básní a pri próze podľa listov (Spomienky potiské, Listy z neznámej zeme k L.) alebo častí (Laborec).

I. S.

1. Tvorba 30. rokov

Proměny a Sofie — Liber memorialis societatis Slavicae, s. 63 — 66.

Znělka na Jana Kollára — Liber memorialis…, s. 62.

Lenkina skála — Liber memorialis…, s. 91 — 94. Bola uverejnená v Jitřenke, s. 65 — 68.

Zkazka o polednici — Liber memorialis, s. 189 — 193. Autorova poznámka k veršu: „Uju! uju! mladý zeť u Rovni“: „U Rovni skalnaté šíriny leží Č. Lehota.“ Na konci skladby je druhá autorova poznámka: „V osadách Černé hoře (jináče Kohout v gemerském vidéku) sousedních, obzvláště ale v Černé Lehotě, tá pověra ještě se stáva, že děva zasnoubená jinochovi, ona v noci před samým sobášem zemře, polednici se stává. Totiž z hrobky povstavší, po horách a chlumech o polední se toulá, a postřetla-li koho dotud s ním tancuje, dokud se mu po kolena nohy nezedrou. — Zpěv jí milou zábavou jesti. Pročež jestli se v háji slyši zpěv, obyčejně se říká: To polednice mladého zetě volá. Než né jenom o polední toulá se táto hrobní děva; nýbrž i o půlnoci na skálách a hrůzonosných strminách se ráda, veždy v mracích, hřímání a blesku okazuje. A tu prý nezpívá, než upí, vzdychá za svým zasnoubeným, a přijde-li hodina odchodu, tu s oblaky se vracuje na hřbitov. S její odchodem i bouřka pomíjí. Takovou polednici představuje i naše zkazka. Polednice snad se proto tak jmenuje, že se nejvíce o polední vídává.“ — Báseň bola uverejnená v Jitřenke, s. 62 — 65, s tými istými poznámkami, ktoré len čiastočne boli redakčne upravené. Publikoval ju aj E. Lazar ako prílohu k príspevku B. Nosák-Nezabudov (1818 — 1877). Zb. Literárne postavy Gemera 2. Martin 1971, s. 130 — 132 a J. Hvičš — C. Kraus v publikácii Žltá ľalia, Výber zo slovenskej balady. Bratislava 1975, s. 100 — 101.

Vděka Michalovi Hlaváčkovi — Liber memorialis, s. 207 — 208.

Tři tužby Slovenky — Báseň je publikovaná v Jitřenke, s. 96 — 98, s podnázvom: „Píseň“.

Slovenka — Báseň bola uverejnená v I. ročníku Hurbanovho almanachu Nitra. Dar dcerám a synům Slovenska, Moravy, Čech a Slezka obětovaný. V Prešporku 1842, s. 162 — 165 pod názvom: „Slovenka (nápěv: Vysoko zornička) od Bohuslava Nosáka“. Uverejnil ju aj A. Radlinský v Tatrane, kalendári na rok 1861, s. 202 — 203.

Přísaha pastýřů — Báseň bola uverejnená v prílohe G. Fejérpatakyho-Belopotockého Nového i starého vlasteneckého kalendára Slovenský pozorník II, 1843, s. 88 — 89, v rubrike Básně, Zpěvanky, Bájky a Nápisy, pod názvom: „Přísaha pastýřů. Selanka. K poctě velebného našeho Jana Hollého.“

Pavlu Jozeffymu — Nosákov rukopis tejto básne sa zachoval v Literárnom archíve Matice slovenskej (ďalej len LAMS B 262). Pod tou istou signatúrou je iným rukopisom zapísané znenie skladby, ktoré bolo publikované v Květoch. Zrejme ide o odpis. — Báseň bola publikovaná v Květoch X, 1843, č. 51, s. 1.

2. Tvorba 40. rokov

Orol tatranský — Rukopis básne sa nezachoval. Bola uverejnená v štúrovskom beletristickom časopise Orol tatranský I, 1845 — 1846, č. 3, s. 1.

Spevy tatranské — Prvá časť Spevov tatranských (Šariš, Torysa a Hory moje, hory) bola pôvodne zaradená do „českej“ Nitry II, ktorá mala vyjsť roku 1843. Almanach v tomto znení pre zásah cenzúry nevyšiel (publikoval ich R. Brtáň v článku Torzo Hurbanovej Nitry 1843. Slovenská literatúra 12, 1965, s. 522; básne boli prepísané do štúrovskej slovenčiny a uverejnené v II. ročníku Nitry roku 1844. Pôvodné české znenie básní tejto prvej časti — odpis J. M. Hurbana — sa zachovalo v LAMS 29 K 48 — Hurbanov materiál v Pražákovej pozostalosti). — Nosákove básne zaradené do tohto cyklu boli uverejnené v dvoch ročníkoch almanachu Nitra. Básne Šariš, Torysa a Hory moje, hory vyšli v Nitre II, 1844, s. 159 — 161 pod názvom: „Spevy tatranské od Bohuslava Nosáka.“ Básne Protivníkom, Večer a Dunaj vyšli v Nitre III, 1846, s. 171 — 179 pod názvom: „Spevy tatranské od Bohuslava.“ — Podľa tohto cyklu sme dali aj názov publikácie.

3. Tvorba 60. a 70. rokov

Krásny Brod — Rukopis básne (čistopis i koncept) sa zachoval v Nosákovej pozostalosti (LAMS M 79 A 13). Báseň pod názvom „Krásny Brod. Národná povesť“ publikoval E. Lazar v štúdii Príspevok k otázke slovensko-ukrajinských literárnych vzťahov v 19. storočí (zb. Z dejín československo-ukrajinských vzťahov. Bratislava 1957, s. 388 — 389) a M. Molnár v knihe Slováci a Ukrajinci (Bratislava — Prešov 1965, s. 206).

Ozvuky z národných piesní — Básnická skladba bola uverejnená v Národnom hlásniku I, 1868, č. 2, s. 9.

Ľútostivý pšochár — Báseň bola uverejnená v Sokole VII, 1868, č. 9, s. 285.

Na mohyle Štefana Moysesa — Rukopis básne sa zachoval v Nosákovej pozostalosti (LAMS M 79 A 19). Báseň bola uverejnená v Sokole VIII, 1869, č. 8, s. 225 — 226.

Pieseň — Rukopis básne sa nezachoval. Bola uverejnená v Sokole VIII, 1869, č. 1, s. 24.

Al-mana — Rukopis básne sa nezachoval. Bola uverejnená v Tábore, národnom almanachu na rok 1870, s. 9 — 12. K názvu je táto autorova poznámka: Almanach (z arabského al-mana, čas, miera); slovo, ktoré Západ i s vecou dostal od Arabov. Pod tým slovom sa rozumeli tak na Východe, ako i na Západe koncom stredoveku hvezdárske denné správy a či kalendárne tabule, ku ktorým sa obyčajne pridávali ešte i hviezdospytné a iné poznámky.

Mohyla dvoch bratov — Báseň bola uverejnená v Tábore na rok 1870, s. 39 — 42.

Moja pieseň — Bola uverejnená v Tábore na rok 1870, s. 366 — 367.

Nad hrobom Palárikovým — Rukopis básne sa zachoval v Nosákovej pozostalosti (LAMS M 79 A 21). Báseň bola uverejnená v Orle II, 1871, č. 1, s. 18, na úmrtie spisovateľa dňa 7. decembra 1870 v Majcichove pri Seredi.

Pohreb — Koncept básne sa zachoval v rukopisnej pozostalosti Bohuša Nosáka (LAMS M 79 A 55). Báseň bola uverejnená v Orle II, 1871, č. 1, s. 29 — 30.

Tambura — Rukopis básne — koncept i čistopis — sa zachoval v Nosákovej pozostalosti (LAMS M 79 A 34). Na koncepte je dátum 4. XII. 1872. Báseň bola uverejnená v Orle III, 1872, č. 12, s. 379 — 380. K názvu básne je poznámka: „Tambura = lýra, lutna, poézia.“

Sokol — Rukopis básne sa nezachoval. Bola uverejnená v Tatrane, slovenskom národnom zábavníku na rok 1872, s. 1.

Dumka — V pozostalosti Bohuša Nosáka-Nezabudova sa zachovali dva čiastočne rozdielne čistopisy a jeden koncept tejto básne pod názvom Či žiar hviezdy noc preniká…? (LAMS M 79 A 7). Báseň bola uverejnená v Tatrane na rok 1872, s. 2.

Povesť — Báseň nebola publikovaná. Zachovala sa v Nosákovej pozostalosti (LAMS B 262). Nosák tu použil pseudonym „Podhajský“.

Severná hviezda — Rukopis básne je v Nosákovej pozostalosti v LAMS (M 79 A 31 a M 79 A 38). Zachoval sa čistopis i koncept. Báseň bola uverejnená v Orle V, 1874, č. 12, s. 353.

Kvet — Báseň bola uverejnená v Orle VI, 1875, č. 1, s. 12.

Horí ohník, horí… — Báseň sa zachovala v Nosákovej pozostalosti (LAMS M 79 A 8).

Stará panna — Báseň sa zachovala v troch verziách v pozostalosti Bohuša Nosáka-Nezabudova (LAMS M 79 A 32) pod názvom: „Stará panna. Smiešno-romanca.“

Ruža — Rukopis básne sa zachoval v Nosákovej pozostalosti (LAMS M 79 A 4), s uvedeným dátumom 31. XII. 1874. Bola uverejnená v Orle VI, 1875, č. 2, s. 53.

Odkliata panna — Báseň nebola publikovaná. Zachovala sa v Nosákovej pozostalosti (LAMS M 79 A 24). Bohuš Nosák-Nezabudov privítal ňou založenie prvého spolku slovenských žien Živena 4. augusta 1869 v Martine.

Ozonky — Ponáška na ľudovú pieseň, nebola publikovaná. Zachovala sa v pozostalosti autora (LAMS M 79 A 26).

Zemianska komédia — Báseň sa zachovala v pozostalosti autora (LAMS M 79 A 37) pod názvom: „Zemianska komédia. Od svätojánskej mušky.“

Klebetníkom — Rukopis básne sa zachoval v Nosákovej pozostalosti (LAMS M 79 A 9) pod názvom: „Hovoria, že neľúbim vlasť…“ Bola uverejnená v Orle VII, 1876, č. 1, s. 8 pod názvom: „Klebetníkom.“

Pravda víťazí — Báseň bola uverejnená v Orle VII, 1876, č. 2, s. 48 — 49.

4. Kamzík

V Nosákovej pozostalosti sa zachovali početné rozsiahlejšie i kratšie torzá konceptu tejto jeho najväčšej básnickej skladby, uložené na viacerých miestach (pozri LAMS M 79 A 12, M 79 A 23, M 79 A 38, M 79 A 40, M 79 B 8). Zachovalo sa 65 strán (formátu 40×25 cm).

Básnická skladba je uverejnená v Orle III (1872) a IV (1873) vo viacerých pokračovaniach pod názvom: „Kamzík. Prostonárodná povesť. Od Nezabudova.“ V Orle III je uverejnená I., II. časť a začiatok III. časti; dokončenie tretej a ďalšie dve časti (IV. a V.) boli uverejnené v Orle IV.

Textologické zásady

Textologické zásady pre jazykovú úpravu literárneho diela Bohuša Nosáka-Nezabudova sme stanovili na základe štúdia doterajšej editorskej teórie i praxe a podľa vlastných skúseností.

Všeobecné zásady

Dokumenty uverejňujeme podľa rukopisu v konečnom znení autora. Ak sa rukopis nezachoval, východiskom je prvý tlačený text.

Autorské doplnky, poznámky a vysvetlivky pod čiarou dávame v textových súvislostiach na začiatok poznámok k jednotlivým príspevkom, pravda, len v tom prípade, ak osvetľujú nejaký neznámy alebo málo známy fakt.

Pri básňach sme odstránili číslovanie slôh.

Jazykový prepis textov

Editorskými úpravami a zásahmi do pôvodného textu sme chceli priblížiť vydávaný text dnešnému čitateľovi tak, aby si ho podľa prepisovaných zásad mohol zrekonštruovať.

I. Texty písané po česky

1. Podľa súčasného úzu upravujeme písanie veľkých písmen a cudzích slov; písanie predložiek a predpôn, spojok a prísloviek.

2. Prepisujeme g — j, j — í, ğ — g, au — ou, ney — nej.

3. Interpunkciu uplatňujeme podľa súčasného pravopisného úzu.

4. Podmieňovaciu časticu -li oddeľujeme spojovníkom.

5. ř a ů píšeme podľa originálu.

6. Grafému y v skupinách cy, -zy, sy upravujeme podľa dnešnej normy.

7. Ostatné menšie nejednotnosti (napr. v kvantite a pod.) ponechávame, aby sme nezotreli jazykovú stránku písaného prejavu autora.

II. Texty písané štúrovskou slovenčinou

1. Zo zásad pre úpravu textov písaných po česky uplatňujeme body 1 — 3.

2. Pôvodné texty prepisujeme podľa dnešnej pravopisnej normy. V textoch básní, v pozíciách rozhodujúcich pre rytmické a rýmové ustrojenie, rešpektujeme všetky lexikálne a syntaktické zvláštnosti pôvodín.

3. Podľa dnešnej pravopisnej normy upravujeme písanie i, y; s, z.

4. Odstraňujeme označenie mäkčenia spoluhlások d, t, n, l pred samohláskami e, i, í; zápisy mäkčenia typu dj, tj, nj, lj upravujeme podľa dnešného úzu.

5. Tvary substantív stredného rodu v nom. sg. zakončené na -ja upravujeme podľa dnešného úzu na -ie (ukojeňja — ukojenie), ale v rýmových pozíciách uplatňujeme licenciu.

6. Dvojhlásky ja, je, ju prepisujeme na ia, ie, iu; na konci slov dvojhlásku ja na á (národňja — národná), je na é (zlatje — zlaté), ju na ú (posledňju — poslednú). Dvojhlásku uo transkribujeme na ô (muoj — môj), pri prídavných menách a zámenách na é (peknuo — pekné, ktoruo — ktoré).

7. Podľa dnešnej normy zavádzame ä namiesto dobového a alebo e (svatá — svätá, najme — najmä).

8. V genitíve pl. maskulín upravujeme koncovku -ou na ov (vencou — vencov).

9. Pri adjektívach upravujeme koncovky -uo, -vo, -o (ó), -je na -é a e (tichuo — tiché, čjerno — čierne, milje — milé); koncovky gen. sg. a datívu sg. adjektív -jeho, -ího, -jemu, -ímu upravujeme na -ého, -ému (peknjeho — pekného). Výnimku sme robili len v rýmových pozíciách.

10. Pri slovesách 3. osoby jednot. čísla bilabiálne l (u, resp. v) nahradzujeme koncovkou -l (padou — padol, ukriu — ukryl).

11. Upravujeme 3. os. pl. slovesa byť z dobového sa na sú, ak nejde o rýmovú pozíciu.

12. Nárečové tvary 1. os. pl. slovies (zahynjeme, vidíme) upravujeme podľa dnešného úzu, ak nenarušujú rým.

13. Upravujeme pozostatky češtiny, protetické j pri písaní zámen a častíc (napr. jich — ich, jakí — aký, jako, jak — ako). V básňach však ponechávame tvary „jejich“, „jak“, pretože by v texte porušili rým.

14. Z hľadiska dnešného pravopisu upravujeme dobové použitie pádov, ktoré je podľa dnešných noriem celkom neobvyklé (v zápasu — v zápase, z národu — z národa). V rýmovej pozícii ponechávame výnimku.

15. V gen. pl. mužského rodu namiesto koncovky -u píšeme -v (údou — údov) a elové príčastie pri slovesách v 3. os. min. času (dau — dal).

16. Podľa dnešnej pravopisnej normy upravujeme kvantitu samohlások.

17. Odstraňujeme nejednotnosť v kvalite spoluhlások, ktorá sa vyskytuje najmä pri sonórnej spoluhláske l (dokial — dokiaľ, chvílok — chvíľok), menej pri n a t (aspon — aspoň, nan — naň).

18. Zložené výrazy a slová i slovné spojenia prepisujeme do dnešnej podoby: zložené príslovky a spojky píšeme spolu (na veki — naveky, kto vje — ktovie, k vuoli — kvôli), časticu by píšeme oddelene (čoby — čo by, zjadaubich — žiadal bych).

19. Vetnú skladbu, ako i štruktúru veršov sme ponechali tak, ako ju použil autor, alebo ako bola prvý raz publikovaná.

20. Neobvyklé slová (dialektizmy, neologizmy a pod.) ponechávame a vysvetľujeme v poznámkach.

21. V tvarosloví uplatňujeme dnešnú normu. Úpravy v hláskosloví vyznačujeme vo vysvetlivkách.

III. Texty písané po hodžovsko-hattalovskej reforme

1. Uplatňujeme všetky predchádzajúce zásady (I / l — 5; II / l — 21).

2. Odstraňujeme pozostatky češtiny a štúrovského pravopisu, ak nenarušujú rým alebo rytmus, prípadne inú estetickú funkciu.

3. Upravujeme vokalizáciu predložiek k-ku, v-vo, s-so (ku domácej — k domácej, vo stredu — v stredu, s sebou — so sebou).

V jednotlivých prípadoch upravujeme i takéto autorské a nárečové individuality: na domach — na domoch, na stĺpach — na stĺpoch, po hájach — po hájoch, v kostolach — v kostoloch; na očach — na očiach, v Laškovcach — v Laškovciach, v Pozdišovcach — v Pozdišovciach; sebä — sebe, zemän — zeman, väža — veža; kdo — kto, veť — veď; k osláveňú — k osláveniu, k ušľachteňú — k ušľachteniu; stráža — strážia; krú — krv; pták — vták; mužia — muži; voľač — voľačo; choc — hoc; s rukavičkama — s rukavičkami. Pravda, len v textoch II. a III. skupiny. V zmysle súčasnej normy upúšťame aj od rytmického zákona: chráňa — chránia, bráňa — bránia.