ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

POZNÁMKY:

Edičná poznámka

Vlastnú tvorbu Bohuša Nosáka-Nezabudova predstavuje publikovaná i nepublikovaná poézia, próza a publicistika, ktorú okrem publicistiky po prvý raz vydávame v tejto publikácii.

Podľa literárnych druhov celú tvorbu sme rozdelili do dvoch skupín: 1. poézia, 2. próza, v rámci ktorých jednotlivé príspevky zaraďujeme chronologicky, podľa toho, kedy ich autor napísal, alebo kedy boli uverejnené. Východiskovým textom pre naše vydanie je autorov rukopis básne alebo prózy, prípadne jeho prvé publikovanie. Podľa toho sme poéziu rozčlenili na štyri časti: 1. tvorba 30. rokov, 2. tvorba 40. rokov, 3. tvorba 60. a 70. rokov, 4. Kamzík, ktoré tvoria uzavreté celky Nosákovej básnickej tvorby.

Signatúry rukopisného materiálu, bibliografické záznamy, náležité vysvetlivky a poznámky zaraďujeme ku každému príspevku podľa druhových skupín tak, že najprv uvádzame signatúru alebo bibliografický záznam (podľa toho, čo je východiskom pre naše vydanie — autorov rukopis alebo prvé vydanie), potom autorove a redakčné vysvetlivky, poznámky a zmienky, napokon vlastné edičné poznámky. Nimi vysvetľujeme len málo známe alebo neznáme konkrétnosti: historické i literárne fakty, osoby a slová, pri ktorých predpokladáme, že ich bežný čitateľ nepozná. Z cudzích jazykov zásadne prekladáme do slovenčiny len texty latinské, nemecké, anglické a poľské. Texty z rusínskeho a východoslovenského nárečia prekladáme vtedy, keď ide o nezrozumiteľné slová, vety, verše alebo väčšie textové časti.

Transkripciu všetkých nárečových textov (aj rusínskych a východoslovenských) ponechávame tak, ako ju uplatnil B. Nosák. Pri transkripcii rusínskych textov sú značné nedôslednosti, ktoré neopravujeme, ale ponechávame ich tak, ako boli pôvodne odtlačené v Orle tatranskom.

Poznámky uvádzame v postupnosti — pri poézii podľa jednotlivých básní a pri próze podľa listov (Spomienky potiské, Listy z neznámej zeme k L.) alebo častí (Laborec).

I. S.

Spomienky potiské

Rukopis cestopisu sa nezachoval. Bol publikovaný v Orle tatranskom v šiestich pokračovaniach a ôsmich listoch Jánovi Kadavému (roč. II. — III., 1846 — 1847, č. 51, s. 402 — 406; č. 52, s. 410 až 411; č. 56, s. 441 — 443; č. 57, s. 449 — 452; č. 76, s. 604 — 606; č. 77, s. 612 — 613). Siedmy list (Gemer — Štítnická dolina — Muránska a Ratkovská dolina — Tisovec — Na rozlúčku) uverejnil aj E. Lazár v cit. príspevku.

Ján Kadavý (1810 — 1883), pôvodom Čech, pochádzal z Jestřabí u Poniklé (Šumava), študoval na viacerých miestach v Čechách i na Slovensku, až napokon roku 1839 sa stal učiteľom ev. cirkvi v Pešti pri Jánovi Kollárovi. Tu sa významne zapojil do slovenského národného života. Udržiaval kontakty so štúrovcami, vydával, propagoval a rozširoval slovenské knihy, vlastné učebnice pre slovenské deti, ľudovýchovné práce a pod. Bohuš Nosák obdivoval túto jeho prácu. Osobitne si vážil jeho slovanské cítenie a vrelý vzťah k slovenskej kultúre a literatúre, ako aj úsilie pri zvyšovaní kultúrnej úrovne slovenského ľudu. Spolu s Nosákom vydávali roku 1845 Priateľa ľudu. Kadavý sa rozišiel s Jánom Kollárom pre rozdielne názory na otázku slovenského spisovného jazyka, v čom sa pridal k Ľ. Štúrovi.

Listy z neznámej zeme k L…

Rukopis cestopisu sa nezachoval. Nosák ho uverejnil v siedmich pokračovaniach a siedmich listoch v Orle tatranskom I, 1845 — 1846, č. 10, s. 77 — 80; č. 11, s. 84 — 86; č. 13, s. 101 — 104, č. 14, S. 108 — 110; č. 16, s. 124 — 127; č. 17, s. 133 — 136; č. 18, s. 139 — 142. Publikoval ho aj M. Molnár v kn. Slováci a Ukrajinci. Bratislava — Prešov 1965, s. 161 — 204, vysvetlivky na s. 380 — 382. Editor E. Lazar.

Laborec

Rukopis povesti sa nezachoval. Nosák ju uverejnil v Orle tatranskom I, 1845 — 1846, č. 28, s. 218 — 220; č. 29, s. 226 — 228; č. 30, s. 234 — 235. Publikoval ju aj M. Molnár v kn.: Slováci a Ukrajinci. Bratislava — Prešov 1965, s. 207 — 219 (vysvetlivky na s. 383) podľa editorských úprav E. Lazara. V ukrajinskom preklade vyšla samostatne Bohuslav Nosák-Nezabudov: Laborec (rusínska povisť). Bratislava — Prešov 1966, s. 48.

Textologické zásady

Textologické zásady pre jazykovú úpravu literárneho diela Bohuša Nosáka-Nezabudova sme stanovili na základe štúdia doterajšej editorskej teórie i praxe a podľa vlastných skúseností.

Všeobecné zásady

Dokumenty uverejňujeme podľa rukopisu v konečnom znení autora. Ak sa rukopis nezachoval, východiskom je prvý tlačený text.

Autorské doplnky, poznámky a vysvetlivky pod čiarou dávame v textových súvislostiach na začiatok poznámok k jednotlivým príspevkom, pravda, len v tom prípade, ak osvetľujú nejaký neznámy alebo málo známy fakt.

Pri básňach sme odstránili číslovanie slôh.

Jazykový prepis textov

Editorskými úpravami a zásahmi do pôvodného textu sme chceli priblížiť vydávaný text dnešnému čitateľovi tak, aby si ho podľa prepisovaných zásad mohol zrekonštruovať.

I. Texty písané po česky

1. Podľa súčasného úzu upravujeme písanie veľkých písmen a cudzích slov; písanie predložiek a predpôn, spojok a prísloviek.

2. Prepisujeme g — j, j — í, ğ — g, au — ou, ney — nej.

3. Interpunkciu uplatňujeme podľa súčasného pravopisného úzu.

4. Podmieňovaciu časticu -li oddeľujeme spojovníkom.

5. ř a ů píšeme podľa originálu.

6. Grafému y v skupinách cy, -zy, sy upravujeme podľa dnešnej normy.

7. Ostatné menšie nejednotnosti (napr. v kvantite a pod.) ponechávame, aby sme nezotreli jazykovú stránku písaného prejavu autora.

II. Texty písané štúrovskou slovenčinou

1. Zo zásad pre úpravu textov písaných po česky uplatňujeme body 1 — 3.

2. Pôvodné texty prepisujeme podľa dnešnej pravopisnej normy. V textoch básní, v pozíciách rozhodujúcich pre rytmické a rýmové ustrojenie, rešpektujeme všetky lexikálne a syntaktické zvláštnosti pôvodín.

3. Podľa dnešnej pravopisnej normy upravujeme písanie i, y; s, z.

4. Odstraňujeme označenie mäkčenia spoluhlások d, t, n, l pred samohláskami e, i, í; zápisy mäkčenia typu dj, tj, nj, lj upravujeme podľa dnešného úzu.

5. Tvary substantív stredného rodu v nom. sg. zakončené na -ja upravujeme podľa dnešného úzu na -ie (ukojeňja — ukojenie), ale v rýmových pozíciách uplatňujeme licenciu.

6. Dvojhlásky ja, je, ju prepisujeme na ia, ie, iu; na konci slov dvojhlásku ja na á (národňja — národná), je na é (zlatje — zlaté), ju na ú (posledňju — poslednú). Dvojhlásku uo transkribujeme na ô (muoj — môj), pri prídavných menách a zámenách na é (peknuo — pekné, ktoruo — ktoré).

7. Podľa dnešnej normy zavádzame ä namiesto dobového a alebo e (svatá — svätá, najme — najmä).

8. V genitíve pl. maskulín upravujeme koncovku -ou na ov (vencou — vencov).

9. Pri adjektívach upravujeme koncovky -uo, -vo, -o (ó), -je na -é a e (tichuo — tiché, čjerno — čierne, milje — milé); koncovky gen. sg. a datívu sg. adjektív -jeho, -ího, -jemu, -ímu upravujeme na -ého, -ému (peknjeho — pekného). Výnimku sme robili len v rýmových pozíciách.

10. Pri slovesách 3. osoby jednot. čísla bilabiálne l (u, resp. v) nahradzujeme koncovkou -l (padou — padol, ukriu — ukryl).

11. Upravujeme 3. os. pl. slovesa byť z dobového sa na sú, ak nejde o rýmovú pozíciu.

12. Nárečové tvary 1. os. pl. slovies (zahynjeme, vidíme) upravujeme podľa dnešného úzu, ak nenarušujú rým.

13. Upravujeme pozostatky češtiny, protetické j pri písaní zámen a častíc (napr. jich — ich, jakí — aký, jako, jak — ako). V básňach však ponechávame tvary „jejich“, „jak“, pretože by v texte porušili rým.

14. Z hľadiska dnešného pravopisu upravujeme dobové použitie pádov, ktoré je podľa dnešných noriem celkom neobvyklé (v zápasu — v zápase, z národu — z národa). V rýmovej pozícii ponechávame výnimku.

15. V gen. pl. mužského rodu namiesto koncovky -u píšeme -v (údou — údov) a elové príčastie pri slovesách v 3. os. min. času (dau — dal).

16. Podľa dnešnej pravopisnej normy upravujeme kvantitu samohlások.

17. Odstraňujeme nejednotnosť v kvalite spoluhlások, ktorá sa vyskytuje najmä pri sonórnej spoluhláske l (dokial — dokiaľ, chvílok — chvíľok), menej pri n a t (aspon — aspoň, nan — naň).

18. Zložené výrazy a slová i slovné spojenia prepisujeme do dnešnej podoby: zložené príslovky a spojky píšeme spolu (na veki — naveky, kto vje — ktovie, k vuoli — kvôli), časticu by píšeme oddelene (čoby — čo by, zjadaubich — žiadal bych).

19. Vetnú skladbu, ako i štruktúru veršov sme ponechali tak, ako ju použil autor, alebo ako bola prvý raz publikovaná.

20. Neobvyklé slová (dialektizmy, neologizmy a pod.) ponechávame a vysvetľujeme v poznámkach.

21. V tvarosloví uplatňujeme dnešnú normu. Úpravy v hláskosloví vyznačujeme vo vysvetlivkách.

III. Texty písané po hodžovsko-hattalovskej reforme

1. Uplatňujeme všetky predchádzajúce zásady (I / l — 5; II / l — 21).

2. Odstraňujeme pozostatky češtiny a štúrovského pravopisu, ak nenarušujú rým alebo rytmus, prípadne inú estetickú funkciu.

3. Upravujeme vokalizáciu predložiek k-ku, v-vo, s-so (ku domácej — k domácej, vo stredu — v stredu, s sebou — so sebou).

V jednotlivých prípadoch upravujeme i takéto autorské a nárečové individuality: na domach — na domoch, na stĺpach — na stĺpoch, po hájach — po hájoch, v kostolach — v kostoloch; na očach — na očiach, v Laškovcach — v Laškovciach, v Pozdišovcach — v Pozdišovciach; sebä — sebe, zemän — zeman, väža — veža; kdo — kto, veť — veď; k osláveňú — k osláveniu, k ušľachteňú — k ušľachteniu; stráža — strážia; krú — krv; pták — vták; mužia — muži; voľač — voľačo; choc — hoc; s rukavičkama — s rukavičkami. Pravda, len v textoch II. a III. skupiny. V zmysle súčasnej normy upúšťame aj od rytmického zákona: chráňa — chránia, bráňa — bránia.